Názory evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na ich neuplatnenie na trhu práce

okt 21 2013

Opinions of registered unemploymend women over the age of 50 to their disapplication on the labour market

Abstrakt: Príspevok popisuje (predkladá) výsledky z realizovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť názory evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na ich neuplatnenie na trhu práce.
Kľúčové slová: Výskum. Názory nezamestnaných žien. Trh práce.

Abstract: The contribution describes results from realised research, which aim was to find out opinions of disapplication registered unemployed women over the age of 50 on the labour market
Key words: Research. Opinions of unemployed women. The labour market.

Úvod:

Snahou každej vyspelej spoločnosti je vytvorenie rovnosti príležitostí pre všetkých občanov, bez rozdielu veku, rodu, rasy a pod. Problematika rovnosti príležitosti je najčastejšie spájaná s trhom práce. Pre starších ľudí, kde patria aj ženy po 50. roku veku, ktoré sa chcú uplatniť na trhu práce, by mali byť vytvorené určité podmienky, ktoré im umožnia rovnocenné postavenie s ostatnými osobami.

Štáty Európskej únie sa usilujú vo svojej politike zamestnanosti o to, aby pracovníci v pokročilom veku mohli pokračovať v uspokojivých podmienkach pri výkone zamestnania.

Súčasťou Medzinárodného akčného plánu o starnutí (1999, s. 6) je aj vyjadrenie, že „starším ľuďom by malo byť umožnené pokračovať v práci zameranej na vytváranie príjmu tak dlho, ako chcú a dovtedy, kým sú schopní robiť to produktívne“. Nezamestnanosť, nízka zamestnanosť a nepružnosť trhu práce tomu často bránia, a tak obmedzujú príležitosť pre jednotlivcov a zbavujú spoločnosť ich energie a kvalifikácie.

Balogová (2005, s. 90) konštatuje, že nezamestnaní starší ľudia si vo vyššom preddôchodkovom veku na trhu práce v Slovenskej republike veľmi ťažko hľadajú nové pracovné miesto. Sú považovaní za rizikovú skupinu nezamestnaných.
Aj zákon č. 5/20004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov uvádza ako skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce občana staršieho ako 50 rokov veku.

Táto kategória občanov je predmetom záujmu mnohých analytikov problematiky zamestnanosti na trhu práce, ktorí konštatujú, že „čím je človek starší, tým pevnejšie sú jeho návykové stereotypy, a tým i ťažšie a pomalšie sa prispôsobuje novým životným situáciám. Ako ďaleko je starší človek schopný prispôsobiť sa zmeneným podmienkam a ako tieto prežíva, to závisí od množstva faktorov. Vedľa primárnej úlohy osobnosti tu vystupujú do popredia rôzne životné okolnosti, úroveň inteligencie, spoločenské pomery a rodinné pomery.“ (Buchtová, 2001, s. 112)

Ťažšie umiestnenie na trhu práce je podľa Kucharčíkovej spôsobené viacerými faktormi, a to najmä:

  • zhoršený zdravotný stav,
  • nižší dosiahnutý stupeň vzdelania,
  • menšia profesionálna a teritoriálna mobilita,
  • nižšia ochota rekvalifikovať sa a osvojiť si nové vedomosti a zručnosti,
  • nedostatky v oblasti práce s počítačom,
  • pomalšie osvojovanie si najmodernejších technológií,
  • častejšie pracovné úrazy. (Kucharčíková, 2003, s. 42 - 47).

Cieľ a metodika

Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti u žien po 50. roku veku nás indikovala zistiť názory týchto žien na ich neuplatnenie na trhu práce. Výskum sme realizovali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove v roku 2010. Základný súbor výskumu pre nás tvorili evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku v evidencií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. V čase realizácie výskumu bolo v evidencii 1 270 disponibilných nezamestnaných žien po 50. roku veku. Vzhľadom na dostatočnú vzorku respondentiek sme zvolili dotazníkovú metódu. Do výberového súboru sme zaradili 1 243 respondentiek, evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku. Vďaka zvýšenému úsiliu sa nám podarilo zhromaždiť 1 118 dotazníkov – 89,94 %, z ktorých bolo možné vyhodnotiť 1 081, to je 86,96%. Cieľom výskumu bolo zistiť názory neuplatnenia evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na trhu práce. Stanovili sme hypotézu: Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku vedia reálne zhodnotiť príčiny svojho neuplatnenia na trhu práce. Respondentky odpovedali na tieto otázky, kde mali možnosť výberu z odpovedí: určite áno, skôr áno, skôr nie, určite nie.

  1. Odmietnutie zamestnania považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  2. Neovládanie cudzieho jazyka považujete za príčinu neuplatnenia na trhu práce?
  3. Neovládanie práce s počítačom považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  4. Zdravotné problémy považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  5. Čas mimo zamestnania (12 a viac mesiacov) považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  6. Absenciu zručností pre potreby zamestnávateľa považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  7. Nízke vzdelanie považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?
  8. Absenciu praxe považujete za príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce?

Respondentky vyjadrili svoje názory na odmietnutia zamestnania, na neznalosť cudzieho jazyka, na neovládanie práce s počítačom, na zdravotné dôvody, na dlhý čas mimo zamestnania (12 mesiacov a viac), na dôvody absencie zručností pre potreby zamestnávateľa, na dôvody nízkeho vzdelania a na nedostatok praxe. Získali sme tieto odpovede od respondentiek.

Výsledky výskumu

Odmietnutie zamestnania
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre odmietnutie zamestnania určite áno odpovedalo 120 respondentiek, čiže 11,11 % a skôr áno odpovedalo 82 respondentiek, čo predstavuje 7,59 %. V počte 233 respondentiek, čo je 21,55 % odpovedalo skôr nie na príčinu pracovného neuplatnenia na trhu práce pre odmietnutie zamestnania a určite nie na túto otázku odpovedalo 646 respondentiek, čo predstavuje 59,75 %. Z týchto názorov nezamestnaných žien po 50. roku veku sa môžeme domnievať, že odmietnutie zamestnania pre túto kategóriu nezamestnaných žien po 50. roku veku, nie je príčinou pracovného neuplatnenia na trhu práce.

Neznalosť cudzieho jazyka
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre neznalosť cudzieho jazyka určite áno odpovedalo 227 respondentiek, čo predstavuje 21,00 % a skôr áno na túto otázku odpovedalo 187 respondentiek, čo je 17,30 %. Skôr nie na túto otázku odpovedalo 294 respondentiek, čo predstavuje 27,19 % a určite nie odpovedalo 373 respondentiek, čo je 34,51 %. Z týchto názorov môžeme vydedukovať, že neovládanie cudzieho jazyka viaceré z oslovených respondentiek nepovažujú za príčinu svojho pracovného neuplatnenia na trhu práce.

Neovládanie práce s počítačom
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre neovládanie práce s počítačom odpovedalo určite áno 212 respondentiek, čo predstavuje 19,61 % a skôr áno odpovedalo 263 respondentiek, čo je 24,33 %. Skôr nie odpovedalo 247 respondentiek, čiže 22,85 % a určite nie odpovedalo 359 respondentiek, čo predstavuje 33,21 %. Z týchto názorov môžeme dedukovať, že skoro polovica z oslovených respondentiek nepovažuje za príčinu pracovného neuplatnenia neovládanie práce s počítačom, aj napriek tomu, že digitálna gramotnosť je v súčasnosti samozrejmosťou. Uvedené môžeme chápať aj z pohľadu dosiahnutého stupňa vzdelania uvedenej výskumnej vzorky a s tým spojených ašpirácií na pracovné miesta zodpovedajúce ich vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovni, to znamená, že zamestnávateľ nevyžaduje ovládanie výpočtovej techniky.

Zdravotné problémy
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre zdravotné problémy určite áno odpovedalo 303 respondentiek, čo predstavuje 28,03 % a skôr áno 327 respondentiek, čo je 30,25 %. Skôr nie na uvedenú otázku odpovedalo 258 respondentiek, čo predstavuje 23,87 % a určite nie odpovedalo 193 respondentiek, čo je 17,85%. Z uvedených názorov respondentiek môžeme dedukovať, že viac ako polovica z oslovených nezamestnaných žien po 50. roku veku za príčinu svojho pracovného neuplatnenia, považuje zdravotné problémy.

Čas mimo zamestnania (12 a viac mesiacov)
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre dlhodobú absenciu zamestnania určite áno odpovedalo 285 respondentiek, čo predstavuje 26,36 % a skôr áno 320 respondentiek, čo je 29,60 %. Skôr nie na túto otázku odpovedalo 302 respondentiek, čo predstavuje 27,94 % a určite nie odpovedalo 174 respondentiek, čiže 16,10 %. Z názorov respondentiek môžeme vytušiť, že viac ako polovica nezamestnaných žien si uvedomuje závažnosť dlhého obdobia mimo pracovného trhu.

Absencia zručností pre potreby zamestnávateľa
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre absenciu zručností pre potreby zamestnávateľa určite áno odpovedalo 227 respondentiek, čo predstavuje 21,00 % a skôr áno odpovedalo 277 respondentiek, čo je 25,63 %. Skôr nie odpovedalo 311 respondentiek, čo predstavuje 28,77 % a určite nie odpovedalo 266 nezamestnaných žien, čo je 24,60 %. Z týchto názorov môžeme vydedukovať, že táto kategória nezamestnaných žien nepovažuje za príčinu svojho pracovného neuplatnenia absenciu zručností, ako keby si neuvedomovali, že s dlhodobou nezamestnanosťou ich zručnosti a pracovné návyky upadajú.

Nízke vzdelanie
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre nízke vzdelanie určite áno odpovedalo 228 respondentiek, čo predstavuje 21,09 % a skôr áno odpovedalo 375 respondentiek, čo je 34,69 %. Skôr nie odpovedalo 272 respondentiek, čo je 25,16% a určite nie odpovedalo 206 respondentiek, čo predstavuje 19,06 %. Z uvedených názorov sa môžeme domnievať, že respondentky si uvedomujú potrebu vzdelania, čím vyššie vzdelanie, tým väčšia šanca uspieť na trhu práce.

Nemám prax
Na príčiny pracovného neuplatnenia na trhu práce pre absenciu praxe určite áno odpovedalo 211 respondentiek, čo predstavuje 19,52 % a skôr áno odpovedalo 329 respondentiek, čiže 30,43 %. Na túto otázku skôr nie odpovedalo 251 respondentiek, čo predstavuje 23,22 % a určite nie odpovedalo 290 respondentiek, čo je 26,83 %. Z názorov respondentiek sa nedá jednoznačne vydedukovať, či absencia praxe je ich príčinou nezamestnania, nakoľko skoro polovica respondentiek absenciu praxe považuje za príčinu neúspechu na trhu práce a takmer druhá polovica respondentiek absenciu praxe nepovažuje za nedostatok pri získaní zamestnania.

Stanovená hypotéza

Evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku vedia reálne zhodnotiť príčiny svojho neuplatnenia na trhu práce sa nám nepotvrdila. Oslovené respondentky, čiže evidované nezamestnané ženy po 50. roku veku nevidia príčiny svojho neuplatnenia na trhu práce v odmietnutí zamestnania, ani v neznalosti cudzieho jazyka, ani v počítačovej negramotnosti, ani v absencii zručností pre zamestnávateľa, ale za príčinu nezamestnanosti považujú svoje zdravotné problémy, čas 12 a viac mesiacov mimo zamestnania a nízke vzdelanie. Je na škodu veci, že respondentky nevyužili možnosť zdôvodniť svoje názory, čo mohlo byť spôsobené jednak snahou o čo najrýchlejšie vyplnenie dotazníka a formulácia zdôvodnenia by respondentky „zdržiavala“, vzhľadom na vzdelanostné zloženie to u respondentiek bez a so základným vzdelaním mohli byť aj slabšie komunikačné zručnosti.

Diskusia

V našom príspevku sme analyzovali názory evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na ich neuplatnenie na trhu práce. Cieľom tohto príspevku bolo zistiť názory tejto vekovej kategórie nezamestnaných žien na ich nezamestnanosť a poukázať, kde ony vidia príčiny ich pracovného neuplatnenia. Vyriešenie tohto zložitého problému, akým je nezamestnanosť nielen týchto žien, ale aj ostatných nezamestnaných občanov, ktorý sa prejavuje v ekonomickej, tak spoločenskej oblasti a v neposlednom rade aj v osobnom rozmere, si vyžaduje celospoločenský záujem, pretože len komplexné pôsobenie v tejto oblasti môže priniesť požadované výsledky. Je len samozrejmé, že pracovné miesta sa nevytvoria samé od seba, ale len pri koordinovanej aktivite ako zamestnávateľov, tak aj štátnych inštitúcií regulujúcich a upravujúcich pracovný trh.

Výrazne sa musí zlepšiť spolupráca celej verejnej správy s ostatnými subjektmi participujúcimi na trhu práce. Aby sa v budúcnosti neopakovali problémy s touto vekovou kategóriou, treba, aby aj školský systém koordinoval svoj rozvoj v úzkej súčinnosti so zamestnávateľmi a orientoval sa na študijné programy, ktoré budú atraktívne pre trh práce aj o niekoľko rokov. V neposlednom rade treba oveľa viac zapájať do týchto aktivít samotných nezamestnaných, aby sami aktívnejšie a s reálnejším pohľadom na skutočnosť pristupovali k riešeniu svojej životnej situácie.

Nazdávame sa, že iba prostredníctvom zvyšovania vzdelanostnej úrovne môžeme zabezpečiť dostatok konkurencieschopnej pracovnej sily. Bude potrebné aj tejto vekovej kategórii žien po 50. roku veku ponúknuť možnosti ďalšej prípravy pre trh práce, samozrejme, že zodpovedajúcej ich schopnostiam a danostiam, a tiež na základe reálneho záujmu zo strany zamestnávateľov.

Záver

Táto problematika je taká zložitá, že žiadne jednoduché a rýchle riešenia neexistujú. Ale v koordinovanej práci a v postupne stanovených krokoch všetkých zúčastnených strán sa situácia nielen tejto kategórie, ale všetkých nezamestnaných môže, aj keď nie úplne, vyriešiť, alebo aspoň zlepšiť. V práci Starnutie spoločnosti sa uvádza, že staršie osoby, kam patria aj nezamestnané ženy po 50. roku veku, musia byť znova zapojené do trhu práce, aby mohli prispieť spoločnosti svojimi poznatkami, skúsenosťami a svojou ľudskosťou. (Hetteš, 2011, s. 13). Prevencia nezamestnanosti starších ľudí na Slovensku podľa Balogovej (2005, s. 91) by sa mala uberať smerom podpory zmeny prístupu zamestnávateľov k zamestnávaniu starších ľudí, to znamená vytvorenie spoločenskej klímy v prospech seniorskej skupiny. Vytvorenie väčšej flexibility v zamestnaní, ktorá by spočívala v možnosti práce doma, práca na kratší pracovný úväzok, zmluvy na čas určitý, deľbu pracovného miesta medzi viacerých zamestnancov, súbeh podpory v nezamestnanosti a mzdy, daňové úľavy pre zamestnávateľov zamestnávajúcich seniorov, poskytovanie lepších podmienok pre podnikanie samotných seniorov.

Keďže aj v budúcnosti sa chceme venovať tejto kategórii nezamestnaných, plánujeme formou dotazníka osloviť aj zamestnávateľov v okrese Prešov a zistiť ich záujem o túto kategóriu nezamestnaných žien po 50. roku veku v pracovnom vzťahu. Ak sa nám podarí zrealizovať aj tento prieskum, budeme mať spracovaný ucelený materiál o evidovaných nezamestnaných ženách po 50. roku veku s ich postojmi a názormi, vrátane postojov zamestnávateľov k zamestnávaniu tejto kategórie nezamestnaných v okrese Prešov.

Autor: PhDr. Anna Zákutná
Biografická charakteristika: Vysokoškolské vzdelanie v odbore: Výchova a vzdelávanie dospelých ukončila na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pracovala na sociálnom oddelení Obvodného úradu v Prešove, Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove vo výkonných a riadiacich funkciách. Momentálne ako projektová manažérka zodpovedá za projekty v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania na Mestskom úrade v Prešove. Študuje externú formu doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Zoznam literatúry:

BALOGOVÁ, B. 2005. Seniori. Prešov: Akcent Print, s. 90. ISBN 80-969274-9-3.
BUCHTOVÁ, B. a kol.: Nezaměstnanost – psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: Grada 2001, s. 112. ISBN 80-247-90006-8.
KUCHARČÍKOVÁ, A. Makroekonomický problém nezamestnanosti a nezamestnanosť starších ľudí. In: Uplatnenie nezamestnaných starších ľudí na slovenskom trhu práce. Zborník z vedeckého seminára, konaného dňa 28. apríla 2003. Bratislava: VÚPSVaR, 2003. s. 42 - 47 ISBN 80-7138-114-4.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.