The positives and negatives of professional parenthood and characteristic of it

Abstrakt: Článok sa zaoberá pozitívami a negatívami profesionálneho rodičovstva, pri ktorých zdôrazňujeme význam a prínos v náhradnej starostlivosti. Orientujeme sa na názory a postoje verejnosti k danej problematike, a to kvantitatívnym výskumom, kde rozoberieme jeho výsledky.
Kľúčové slová: Dieťa. Profesionálna rodina. Rodič. Rodina. Spoločnosť.

Abstract: The article is dealing with the positives and negatives of professional parenthood and we point out the importance and benefit of alternative care. We focus on public opinions and attitudes to the issue and that with quantitative research where we discuss its results.
Keywords: Child Professional family, Parent, Family, Society.

„Vytvárajme deťom stabilnú rodinu, starajme sa o nich a milujme svoje deti, lebo ten, kto hýbe kolískou, hýbe celým svetom.“
sv. Ján Pavol II.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Svätá Matka Tereza raz povedala: „Keby sme mohli navrátiť lásku do rodín, tak svet by sa zmenil na raj.“ A je to naozaj tak, pretože ak chceme niečo meniť, musíme začať v prvom rade od seba a nasledovne vo svojom najužšom kruhu, a to je rodina. Mnoho detí ani nepozná ten takzvaný „úzky kruh“, sú odložené ako dáky tovar, vec, čo v konečnom dôsledku znamená ochudobnenie lásky od tých najdôležitejších pre samotné dieťa. Profesionálne rodičovstvo sa snaží navrátiť dieťaťu aspoň kúsok lásky, radosti, ktoré im rodičia nie vždy vlastnou vinou nedokázali dať.

Cieľom tohto článku je ponoriť sa do samotnej problematiky profesionálneho rodičovstva a oboznámiť sa s jeho pozitívami a negatívami. Kvantitatívnym výskumom sme sa pokúsili zistiť od študentov VŠ a ich rodičov názor na profesionálne rodičovstvo, aby sme aj takýmto spôsobom zvýšili pozornosť, čo je profesionálne rodičovstvo a či majú v budúcnosti záujem sa takému poslaniu venovať. V článku prinášame aj výsledky nášho výskumu, kde sme sa dopracovali k zaujímavým výsledkom. Sme toho názoru, že každé dieťa si zaslúži vyrastať v úplnej rodine, aby sa opäť raz potvrdilo to staré a známe: Nie je rodič ten, kto dieťa splodí, ale ten, kto ho vychová a dá mu pocítiť lásku, bezpečie a teplo rodiny.

V záverečnej časti článku sa budeme venovať hodnoteniu výsledkov nášho kvantitatívneho výskumu a porovnávať ostatné výskumy o profesionálnom rodičovstve z pohľadu odborníkov a verejnosti.

1 Pozitíva a negatíva profesionálneho rodičovstva

Autor Roháček vidí základný problém v tom, že právne je profesionálne rodičovstvo formou ústavnej starostlivosti a z hľadiska dieťaťa ide o rodinnú starostlivosť, respektíve starostlivosť poskytovanú v rodine (Roháček, 2008, s. 55). Občianske združenie Návrat má za sebou viac ako desaťročnú prax s profesionálnymi rodičmi, a podľa ich hodnotenia ich fungovanie v realite prinieslo pozitívne aj negatívne skúsenosti: na jednej strane to boli rôzne napätia aj frustrácie, na druhej strane obohatenie a naplnenie života mnohých detí i dospelých (Roháček, 2008, s. 55).

Medzi prvý a základný problém, ktorí vidia samotní profesionálni rodičia (PR) a subjekty, zainteresované do tohto procesu, je financovanie. Na tomto sa zhodli profesionálni rodičia (celkovo 82 % z nich), ale aj riaditelia detských domovov (90 %), predstavitelia neziskových organizácií (88 %) i úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne oddelení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately (51 %), hoci tí poslední v menšej miere. Medzi problémy s financovaním profesionálneho rodičovstva ako inštitútu môžeme zaradiť: všeobecne nízke financovanie profesionálneho rodičovstva, nie je istota a stabilita financovania, chýbajú finančné prostriedky na pracovné miesta pre profesionálnych rodičov, nedostatočné finančné príspevky na dieťa, absentuje ich pravidelná valorizácia, slabé prvotné vybavenie, chýba príspevok na plienky, profesionálni rodičia nedostávajú odmeny, slabé financovanie nákladov profesionálneho rodiča a detí.

Samotné oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce, sociálnych vecí a rodin, spoločne s mimovládnymi organizáciami priznáva nedostatočné financovanie a málo voľných miest na profi rodiny v zariadeniach.

Podľa nášho názoru by sa mali stanovené limity zvyšovať, to do istej miery závisí od vedenia detského domova, možnosti sponzorského daru na vybavenie domácnosti profesionálnej rodiny. Prvou rovinou bol všeobecný nedostatok financií na prechod k profesionálnemu rodičovstvu: konštatoval sa nedostatok finančných prostriedkov v detských domovoch na nové pracovné miesta pre profesionálnych rodičov, čo obmedzuje a zužuje proces zavádzania starostlivosti tohto typu do praxe. Môže byť skutočne jedným z dôvodov, prečo niektoré detské domovy ešte v čase výskumu profesionálnych rodičov nemali, no rovnako sa tento argument môže používať ako dobrá výhovorka. Viaceré z neziskových organizácií poukazovali vo vzťahu k tejto všeobecnej rovine financovania profesionálneho rodičovstva na pretrvávanie istej miery neistoty či nedostatok stability systému celkovej podpory.

Druhou rovinou, na ktorej sa finančné problémy otvárali, boli náklady na dieťa zverené do starostlivosti profesionálneho rodiča. Zo strany všetkých zúčastnených zaznievali tvrdenia o nedostatočnom finančnom krytí výdavkov na dieťa. Poskytované príspevky sa vo veľkej miere vnímali ako príliš nízke vo vzťahu k cenám (na staršie deti i na malé, ktoré potrebujú plienky).

Kritizovalo sa tiež to, že sa príspevky už roky nevalorizovali a nevalorizujú automaticky s rastom cien. Výskum taktiež poznamenal, že niektorí profesionálni rodičia sú schopní prekryť deficit príspevkov zo svojho rozpočtu a dieťa nedostatok nepociťuje, iné sa však dostávajú do finančných problémov. Viacerí profesionálni rodičia a neziskové organizácie poukazovali na obmedzenia v nastavení príspevku pre deti v starostlivosti profesionálnych rodičov, že sa z neho nedajú hradiť niektoré potreby detí – napríklad záľuby a rozvoj talentu dieťaťa. Sťažovali sa aj na spôsob zúčtovania príspevku, pri ktorom sa príliš bazíruje na tom, aby suma sedela presne do haliera. Mnohí PR by uvítali tzv. štartovací balíček, keď dieťa prichádza do domácnosti – napr. posteľ, kočík, oblečenie.

Tretí problémový okruh týkajúci sa financovania profesionálneho rodičovstva otvorili výlučne iba profesionálni rodičia. Aj pri tejto oblasti sa vrátili k oceneniu vlastnej práce a hovorili o odmenách ako pohyblivej zložke mzdy. Niektorí profesionálni rodičia sa sťažovali, že nedostávajú odmeny (ani na konci roka), objavil sa aj názor, že by sa odmeny mohli využiť ako motivácia pre profesionálnych rodičov. Tento problém však patrí skôr do oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Z porovnania odpovedí za jednotlivé skúmané skupiny vyplýva, že riaditelia detských domovov dávali väčší dôraz na celkové financovanie profesionálneho rodičovstva (nedostatok peňazí na pracovné miesta pre PR) a profesionálni rodičia zasa na nedostatočné príspevky na deti a hradenie ich potrieb.

Medzi ďalšie negatíva, ktoré uvádza Klub náhradných rodičov, patrí, že dieťaťu sa vytvára domov iba dovtedy, kým bude možný návrat do jeho biologickej rodiny alebo do niektorej z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti. Ďalšie mínus je, že nemáte prednostné právo na požiadanie o pestúnstvo či adopciu konkrétneho dieťaťa, ktoré budete možno aj niekoľko rokov vychovávať. Jedného dňa príde správa, že niekto má o dieťa záujem a nikto sa vás nebude pýtať na to, či smie. Ste profesionál, zamestnanec detského domova a nie ste zákonný zástupca detí, čiže o mnohých veciach rozhoduje riaditeľ. Okrem toho deti do profesionálnej rodiny si väčšinou nemôžete vybrať. I to veľmi záleží na riaditeľovi konkrétneho detského domova. Treba počítať aj s tým, že dieťa bude alebo nebude veľmi príťažlivé, bude sa zle učiť, čudne správať a podobne. Nebudú to krásne, milé, usmiate deti z vašich predstáv. Ale je možné, že ste ich posledná šanca. (Nebyť sám, 2009). Treba poznamenať, že je to práca a poslanie zároveň. Výchova detí je vždy poslanie a práve preto to nemôže robiť každý. Profesionálne rodičovstvo je však práca, za ktorú dostávate plat. Byť profesionálnym rodičom nie je ľahké, nedajte sa zmiasť svojimi ilúziami. Tie deti nebudú podľa vašich predstáv a vy budete mať 24 hodín na to, aby ste dospeli, zmierili sa s realitou a prevzali zodpovednosť za deti, o ktorých ste dovtedy ani nevedeli, že existujú.

Okrem náročnosti a mínusov profesionálneho rodičovstva, ktoré sme popísali, existujú aj pozitíva, a to: Dieťa nie je v detskom domove, v prostredí, kde je jedným z mnohých. Má šancu zažiť rodinu a reálny život. Má príležitosť k osobnostnému rozvoju a má ľudí, ktorí sú ochotní sa mu individuálne venovať. Nemusí o priazeň neustále bojovať s ostatnými.

Dieťa sa naučí sociálnym väzbám, naučí sa vytvárať a udržiavať si vzťahy. Bude schopné sa citovo pripútať k svojim budúcim rodičom, bude vedieť prežívať hĺbku vzťahu, čo je nielen pre dieťa, ale pre každého človeka alfa a omega pre spokojný život. Jeho potreby už nebudú uspokojované iba na základnej úrovni, ale niekto skutočne bude počúvať, čo dieťa chce a potrebuje. Môžete mu vytvoriť prostredie dôvery, bezpečia, poskytnúť domov a dať mu lásku. (Inštitút profesionálneho rodičovstva, 2009).

2 Výskumná vzorka respondentov

Na realizáciu nášho kvantitatívneho výskumu sme zvolili dotazníkovú formu zloženú z dvanástich otázok, z toho bolo deväť uzavretých a tri otvorené. Oslovili sme slobodných študentov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, bývajúcich v Kolégiu blahoslavenej Zdenky Schelingovej, v odbore Sociálna práca, Psychológia, Misia a charita a Zubná technika, o ktorých predpokladáme, že sa v budúcnosti budú pripravovať na manželstvo a rodičovstvo. Študentov sme poprosili, aby oslovili svojich rodičov a zisťovali sme informovanosť o profesionálnom rodičovstve a v akej rodine vyrastali. Vekové rozpätie respondentov bolo od 20 do 35 rokov a pre rodičov od 40 do 60 rokov. Dotazníky sme rozdali 75 študentom a 75 rodičom, spolu 150 dotazníkov.

Respondentov sme rozdelili do dvoch kategóríi:
1. Kategória respondentov – slobodní študenti od 20 do 35 rokov
2. Kategória respondentov – rodičia študentov od 40 do 60 rokov

Rozdaných bolo 150 dotazníkov a z toho sa nám vrátilo 125, to znamená, že návratnosť bola 83,3 %. Z toho boli 3 dotazníky nepoužiteľné pre nedostatočné vyplnenie. Použitých bolo 122 dotazníkov. Dotazníky sme rozdali v druhej polovici novembra 2018 a zber bol ukončený koncom januára 2019. Dotazník nám vyplnilo 69 respondentov vo veku 20 až 35 rokov. V mužskom zastúpení to bolo 24 respondentov, t. j. v percentuálnom zastúpení 34,8 %. V ženskom zastúpení sa na prieskume zúčastnilo 45 respondentov, t. j. v percentuálnom zastúpení 65,2 %. Pri realizácii výskumu sme chceli zistiť, aké vzdelanie majú respondenti. Z celkového počtu 122 respondentov má 68 respondentov vysokoškolské vzdelanie a 54 respondentov stredoškolské vzdelanie. Vo vekovej kategórii respondentov od 20 až 35 rokov bolo 69 respondentov, z toho 27 respondentov, čo predstavuje 39,1 %, má stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie má 42 respondentov, čo predstavuje 60,9 %. V kategórii 40 až 60 rokov je skoro vyvážený stav vzdelania. 27 respondentov má stredoškolské vzdelanie, t. j. 50,9 % a 26 respondentov sú vysokoškolsky vzdelaní čo prestavuje 49,1 %.
 
3 Vyhodnotenie výsledkov

Ako už bolo spomenuté, cieľom empirickej časti kvantitatívneho výskumu bolo zistiť názory respondentov dvoch vekových kategórií, mladých dospelých a ich rodičov na profesionálne rodičovstvo, aké sú podľa nich pozitíva a negatíva profesionálneho rodičovstva a porovnali sme ich názory. Taktiež nás zaujímalo, či majú v budúcnosti respondenti záujem o profesionálne rodičovstvo. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme zistili, že nikto z opýtaných respondentov nevyrastal v profesionálnej rodine.

Respondenti sa domnievajú, že hlavným prínosom profesionálneho rodičovstva je dať dieťaťu, ktoré doposiaľ nezažilo rodinu a bolo vyňaté z rodinného prostredia, aspoň na určitý čas úplnú rodinu a poskytnúť mu lásku a individuálny prístup. Ďalej dať dieťaťu vzťahovú osobu a podľa bezpečného vzorca vzťahovej väzby ako protektívneho faktora vo vývine dieťaťa, ktorá koriguje poruchy vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičom a je teda pre dieťa korektívnou skúsenosťou; podpora dieťaťa pri rozhodovaní sa v pre neho dôležitých situáciách a otázkach (výber strednej školy, profesijné smerovanie, návštevné pobyty v rodine, rovesnícke vzťahy).

Výskum ukázal aj to, že podľa respondentov je úžasná príležitosť stať sa rodičom a podeliť sa s dieťaťom o svoje skúsenosti. Vzťahová väzba je pre každé dieťa veľmi dôležitá. Je to neviditeľné emocionálne puto, ktoré veľmi špecificky spája dvoch ľudí (rodič a dieťa) v čase a priestore. Vzťahovú väzbu si dieťa primárne utvára s tým, kto sa s ním hrá a komunikuje, čo nemusí odrážať to, či ho táto osoba aj kŕmi a prebaľuje. Ale pokiaľ je dieťa hladné alebo potrebuje prebaliť, zažíva značnú nepohodu, ktorú komunikuje plačom. Je teda veľmi pravdepodobné, že si vytvorí vzťahovú väzbu k osobe, ktorá reaguje na potreby dieťaťa a v konečnom dôsledku sa oňho stará. Pričom mimoriadne dôležitú úlohu zohráva spôsob, akým s dieťaťom komunikujeme a rovnako aj pravidelnosť tohto kontaktu. Domnievame sa, že často sa chcú stať profesionálnym rodičom ľudia, ktorí si sami prešli profesionálnou rodinou, aby pomohli deťom s podobným osudom ako mali oni. V našom výskume sa nám táto skutočnosť nepotvrdila, pretože ako sme už uviedli, nemali sme respondenta, ktorý by vyrastal v profesionálnej rodine. Respondenti sa zhodujú – rovnako ako sa uvádza vo výskume od autorky Filadelfiovej (2008) v tom, že je dobrá príležitosť pracovať s deťmi a vytvárať hodnoty pre spoločnosť. Niektorí profesionálni rodičia nepovažujú túto profesiu za prácu, ale za životné poslanie.

Z respondentov vo veku 20 až 35 rokov (z celkového počtu 69) uvažovali o možnosti stať sa profesionálnym rodičom iba šiesti, čo je 8,7 %. Ostatná časť respondentov (91,3 %) o takejto možnosti neuvažovala.

Pri respondentoch vo veku 40 až 60 rokov, ktorých bolo 53, uvažovali nad možnosťou stať sa profesionálnym rodičom iba 3 respondenti, 5,7 % a zvyšných 50 respondentov – 94,3 %, o tejto možnosti neuvažovalo.

Tabuľka 1: Uvažovali ste niekedy stať sa profesionálnym rodičom?
Zdroj: Vlastné spracovanie autora

Vo výskume sme zistili, že medzi prínos a výhodu považujú respondenti prevažne v kategórii od 20 až 35 rokov, finančné prilepšenie. Dovolíme si s týmto tvrdením iba čiastočne súhlasiť, pretože veľa profesionálnych rodičov a mimovládnych organizácií vo výskumoch, tak ako aj Filadelfiová z roku 2008, uvádzajú, že financovanie profesionálneho rodičovstva nie je dostatočne platobne ohodnotené. Po komunikácii s riaditeľkou PaedDr. Slávkou Oroszovou z Centra pre deti a rodiny v Bratislave, sme získali informáciu, že súčasný základný plat profesionálneho rodiča za zdravé a bezproblémové dieťa je približne 726 € v hrubom. Každý rodič má však inú mzdu, závisí to predovšetkým od stupňa náročnosti na starostlivosť o dieťa a od počtu detí. Treba podotknúť, že mzda závisí aj od veku zvereného dieťaťa. Detské domovy môžu poskytnúť príplatky za dieťa podľa stupňa starostlivosti o dieťa. 21,4 % respondentov v našom výskume uviedlo, že financovanie je nedostatočné. Otázke financovania sa v akreditovanej príprave budúci profesionálni rodičia spolu s lektorom venujú na 6 stretnutiach. Toto stretnutie je tiež zamerané na ujasnenie si motivácie na prijatie dieťaťa, otvorenosť a schopnosť prijať dieťa do rodiny, ako aj očakávania detí a rodičov, práca s vlastnou minulosťou a stratami a sebapoznanie.

Medzi ďalšie riziká respondenti uviedli: frustráciu z pocitu, že dieťa, ktoré im je zverené, nie je ich a majú ho len na určitý čas; rozdielne správanie vlastnému dieťaťu a zverenému dieťaťu. Biologickú rodinu úzko spájajú spoločne prežité roky, spomienky, zážitky a nový člen domácnosti – zverené dieťa, s tým nemá nič spoločné. Iste, aj nové zloženie rodiny môže časom dospieť k príjemnému spolužitiu, ale na začiatku to bude vyžadovať množstvo kompromisov.

Medzi najčastejšia opakujúce sa odpovede na výhody profesionálneho rodičovstva respondenti vo veku 20 až 35 rokov a 40 až 60 rokov uviedli: úplná rodina, individuálny prístup k dieťaťu, stať sa rodičom, mať dieťa, získať zamestnanie a finančne si prilepšiť odpovedalo.

Tabuľka 2: Výhody profesionálneho rodičovstva.
Zdroj: Vlastné spracovanie autora

Ďalšie problémy vychádzali zo strany profesionálnych rodičov – hádky, fyzické napádanie a existencia rozdielov medzi vlastnými deťmi a prijatými deťmi. Chyba nastáva v tom, že profesionálni rodičia v takýchto situáciách nevyhľadali odbornú pomoc, odvolávajúc sa na otázku č. 11 nášho výskumu. Pomoc neprichádzala ani zo strany sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zabúda sa na dôslednú kontrolu a tým sa prehliadajú vážne situácie, ktoré by sa dali v profesionálnych rodinách riešiť (Hažírová, 2018).

V našom výskume 53 % respondentov pri otázke prispôsobenia sa dieťaťa uviedli v súvislosti s vyššie uvedeným negatívnu skúsenosť v inej profesionálnej rodine. Myslíme si, že tak ako dochádza k nezhodám v každej rodine, tak aj v profesionálnej rodine. No ak má dieťa relevantnú negatívnu skúsenosť, takí rodičia, podľa nášho uváženia, by mali zvážiť, či budú ďalej pokračovať ako profesionálni rodičia, pretože to môže mať viac negatív ako pozitív pre dieťa v jeho ďalšom vývoji.

Ďalším negatívom je pripútanie sa k dieťaťu. Na konferencii Kolokvium kazuistík v roku 2018 sme sa stretli s názorom od riaditeľky detského domova v Sečovciach, že ak sa pripúta profesionálny rodič k dieťaťu, nie je profesionál. Dovolíme si nesúhlasiť a označiť také vyjadrenie za neprofesionálne, pretože bez aspoň minimálneho pripútania sa by potreby dieťaťa neboli dostatočne naplnené. Sme toho názoru, že dieťa by sa nemalo presúvať do iných profesionálnych rodín, ak dieťa nie je problémové, to by malo podľa nášho názoru minimálny dosah na psychiku dieťaťa. Dieťa by bolo ustálené vo svojom náhradnom prostredí a cítilo by sa bezpečnejšie a tým by sa mohlo viac rozvíjať a napĺňať. Už pri 8. až 10. stretnutí akreditovanej prípravy sa profesionálni rodičia venujú adaptácii dieťaťa v ich rodine a citovému pripútaniu, vzniku a vývoju pripútania, poruchám pripútania, ich vplyvu na život dieťaťa v rodine a možnosti pomoci; strate biologickej matky a vplyvu na ďalší vývoj dieťaťa, zvládaniu a spracovaniu strát dieťaťom, možnostiam zlepšiť nadväzovanie kontaktov.

Vážnejšie problémy, ktoré sa počas profesionálneho rodičovstva vyskytli, vychádzali zväčša z traumy prežitej v detstve vo svojej biologickej rodine alebo v detskom domove. Preto si myslíme, že stabilizácia rodinného prostredia by bola vhodná aj pre profesionálnych rodičov. Sme toho názoru a odporúčame nechať dieťa, ak je bezproblémové a spokojné, v profesionálnej rodine, v ktorej sa nachádza, vyrastať až do dospelosti. Tam má šancu zažiť stabilné rodinné prostredie.

Naším ďalším záujmom bolo zistiť informovanosť respondentov o profesionálnom rodičovstve. Respondenti poznajú profesionálne rodičovstvo v rámci náhradnej starostlivosti, ale dostatočne nepoznajú, aké sú podmienky na to, aby sa mohli stať profesionálnymi rodičmi. Percento je vysoké v oboch kategóriách, pri respondentoch 20 až 35 rokov to bolo až 65,2 % a v kategórii 40 až 60 rokov bolo nepoznanie podmienok na úrovni 62,3 %. Odporučili by sme do budúcnosti viac hovoriť o profesionálnom rodičovstve a hlavne o podmienkach. Venovať sa tejto téme na školách a na konferenciách, aby sa aj takýmto spôsobom zvýšilo povedomie o profesionálnom rodičovstve. Dovolíme si poznamenať, že každoročne Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., organizuje odbornú konferenciu Kolokvium kazuistík, kde sme pravidelnými účastníkmi a venujeme sa profesionálnemu rodičovstvu a aj iným problémom, kde sú prítomní odborníci zo sociálnej, psychologickej, právnej a akademickej oblasti. Na tejto konferencii vystupujú aj profesionálni rodičia a ich zverené deti a hovoria o svojich skúsenostiach a problémoch. Veľkým plusom tejto konferencie je každoročné vydanie zborníka a tiež to, že je otvorené aj laickej verejnosti. Kolokvium kazuistík sa realizuje od roku 2015 aj pod záštitou iných univerzít. Z našich výsledkov vyplynulo, že mladí dospelí sú o niečo viac informovaní o podmienkach stať sa profesionálnym rodičom než respondenti staršej kategórie.

Odpovede na otázku, či v minulosti respondenti uvažovali stať sa profesionálnym rodičom, nás prekvapili, pretože o tom uvažovalo len 14,4 % respondentov, čo je 9 respondentov. Zistili sme, že v budúcnosti sa nechce stať profesionálnym rodičom nikto z respondentov z oboch kategórií. V budúcnosti by bolo vhodné na ďalšie skúmanie položiť v dotazníkoch otázku respondentom: Aké dôvody ich vedú k tomu, že sa nechcú stať profesionálnymi rodičmi. Žiaľ, musíme podotknúť, že v našom výskume túto otázku nemáme.

Respondenti vo veku 20 až 35 rokov si myslia, že zverenie dieťaťa do starostlivosti profesionálneho rodiča je prospešné. Svoju kladnú odpoveď uviedlo 73,9 %, t. j. 51 respondentov a 26,1 % ‒ 18 respondentov nevedelo vyjadriť svoj názor. U respondentov vo veku 40 až 60 rokov vyjadrilo súhlas 62,3 % ‒ 33 opýtaných a 37,7 ‒ % respondentov nevedelo vyjadriť svoj názor.
 
3 Odporúčania pre prax

V budúcnosti odporúčame do praxe:

• Zlepšiť platobné podmienky pre profesionálnych rodičov, aby mali väčšiu motiváciu stať sa profesionálnymi rodičmi.
• Čo najmenej presúvať dieťa z jednej profesionálnej rodiny do druhej, ak na to nie je vážny dôvod, aby nedochádzalo k narušeniu vzťahových väzieb, pretože to v konečnom dôsledku negatívne vplýva na psychický vývin dieťaťa.
• Zamerať sa na čerpanie dovolenky profesionálnych rodičov, aby im zverené dieťa mohlo byť s nimi na dovolenke, ak profesionálny rodič bude súhlasiť.
• Propagácia profesionálneho rodičovstva cez médié, zvýšiť počet konferencií, príklady dobrej praxe, aby nedochádzalo negatívnej skúsenosti dieťaťa.
• Skvalitnenie prípravy na profesionálne rodičovstvo – zvýšiť počet hodín profesionálnej prípravy najmä v oblastiach ako je vzťahová väzba, citové pripútanie sa dieťaťa, poznávanie vývinových potrieb dieťaťa, jeho minulosti a porozumenie správaniu dieťaťa v profesionálnej rodine, ako aj zamerať sa na prácu s biologickou rodinou dieťaťa a efektívnu komunikáciu v profesionálnej rodine.

Mgr. Martin Lukáč

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

FILADELFIOVÁ, J. 2008. Zvyšovanie kvality poskytovania starostlivosti a výchovy deťom v detských domovoch ‒ zameranie na profesionálne rodiny. online 2008 cit. 10.08.2018 Dostupné na: https://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2008/Filadelfiova/Zvysovanie... f

HAŽÍROVÁ, O. 2018. Náhradná rodinná starostlivosť – o dĺžke čakania na vytúžené dieťa v Prešovskom kraji. In PROHUMAN. Vedecko-odborný recenzovaný internetový časopis – sociálna práca, psychológia, pedagogika, sociálna politika, ošetrovateľstvo [online], vyd. 2018-11-20. [cit. 2020-10-04]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/nahradna-rodinna-starostlivost-o-...

LUKÁČ, M. 2019. Prínos profesionálneho rodičovstva v náhradnej starostlivosti: diplomová práca. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2019. 73 strán.

Nebyť sám. Dvojmesačník o náhradnom rodičovstve. Číslo 2, ročník 5., December 2009 Bratislava : Asociácia náhradných rodín. EV 2951/09. s. 20. [cit. 2020-10-10]. Dostupné na internete: http://www.anr.sk/wp-content/uploads/2010/04/nebytSam200902_v3.pdf

ROHÁČEK M. a kol. 2012. Zvykáme si jeden na druhého aneb nová náhradní rodina v procesu adaptace. Praha: Středisko náhradní rodinné péče o.s., 2012. 38 s. ISBN 978-8087455-12-8.