Ako posilniť kapacity organizácií v manažmente humanitárneho dobrovoľníctva (rozhovor s riaditeľom ADRA Slovensko)

nov 23 2018

O humanitárnom dobrovoľníctve s pridanou hodnotou v post-konfliktných krajinách

Humanitárne dobrovoľníctvo: zasiahnuť všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje

Slovenská humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko oslavuje tento rok dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Dlhodobo sa venuje budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale pripravuje a vysiela aj globálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky do tzv. rozvojových krajín. Od roku 2017 je zapojená do európskeho projektu ‘Humanitarian volunteering management – HVM‘, teda manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Hlavný donor projektu, Európska komisia, svojím sloganom: „We care. We act.“, vyjadruje jeho cieľ dostatočne jasne – treba zasahovať všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje.

Ako celý proces prípravy, manažmentu a udržateľnosti humanitárneho dobrovoľníctva, ale aj samotného výberu mladých ľudí na takúto misiu prebieha (a v čom je unikátny tento projekt oproti iným organizáciám), sa dozviete z rozhovoru s Danielom Kabom – riaditeľom organizácie ADRA Slovensko.

Daniel Kaba počas prezentácie o aktivitách ADRA SlovenskoDaniel Kaba počas prezentácie o aktivitách ADRA Slovensko

Aká humanitárna kríza sa nás ako obyvateľov a obyvateľky Slovenska momentálne najviac dotýka?
Slovensku je geograficky, kultúrne i ľudsky najbližšia momentálne stále kríza na Ukrajine, kde sme sa tiež ako ADRA angažovali v rámci humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce v podobe budovania kapacít občianskeho sektora aj vysielania dobrovoľníkov. Žiaľ, téma a tamojšia situácia je mediálne čoraz menej pokrývaná, tým pádom akoby i verejnosť menej zaujímala.

Daniel Kaba predstavuje ADRA SlovenskoDaniel Kaba predstavuje ADRA Slovensko

A čo ďalšie humanitárne krízy mimo región Európy?
Najmä nepriamo našu krajinu ovplyvnil konflikt v Sýrii, ktorý trvá už osem rokov, a s ním súvisiaca tzv. utečenecká kríza – či už to bolo zneužitie tejto témy na politické ciele v parlamentných a v prezidentských voľbách, alebo preorientovanie oficiálneho systému slovenskej humanitárnej pomoci (vrátane zdrojov zo štátneho rozpočtu) na región Blízkeho Východu a podobne. V porovnaní so Sýriou sa však obrovskej humanitárnej kríze vo vojnou zmietanom Jemene nedostáva toľko pozornosti – ani v médiach a ani v politckých rokovaniach.

Ešte spomeniem Filipíny, keďže sme si dňa 8. novembra pripomenuli päť rokov od vyčíňania supertajfúnu Haiyan. Ten zničením miest, infraštruktúry a príbytkov desaťtisícov ľudí spôsobil následne vážnu humanitárnu krízu. I ja osobne som bol na Filipínach dva mesiace dobrovoľníčiť. Naša ADRA vytvorila verejnú zbierku na pomoc pri obnove krajiny, do ktorej sa ľudia na Slovensku aktívne zapojili. Venovali sme sa vzdelávaniu rybárov, aj prevencii pred opakovanými katastrofami.

Pomoc ADRA na Filipínach po tajfúne v roku 2013Pomoc ADRA na Filipínach po tajfúne v roku 2013

Prečo ste sa pustili do projektu HVM a aké časti vlastne obsahuje?
ADRA sa rozvojovému dobrovoľníctvu v krajinách Globálneho Juhu, ale aj dobrovoľníctvu na Slovensku venuje dlhodobo. Bolo teda logické, že keď nás líder projektu (francúzska organizácia ADICE) oslovil na spoluprácu v oblasti manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva – videli sme v tom zmysel a pustili sa do prípravy. Naša organizácia má vybudovanú stratégiu pre vysielanie dobrovoľníkov; mapujeme potreby lokálnych partnerov a požiadavky na dobrovoľníka; zostavujeme vopred popis „práce“ s požadovanými vlastnosťami kandidátov na pozíciu; rozumne tvoríme náplň dobrovoľníckej činnosti; pozornosť venujeme náboru a osobnostným pohovorom, ako aj orientácii v organizácii a komplexnému niekoľkotýždňovému predvýjazdovému tréningu po prijatí. Toto všetko sme zdieľali a vylepšovali (osobne i formou online mentoringu) v rámci HVM projektu s našimi partnermi. Špeciálnu pozornosť sme venovali oblasti bezpečnosti, keďže nami vysielaní ľudia poputujú práve do rozvojových alebo humanitárnou krízou sužovaných krajín.

ADRA Slovensko trénuje mimovládky v rámci HVM projektuADRA Slovensko trénuje mimovládky v rámci HVM projektu

Koľko ste za posledných päť rokov vyslali dobrovoľníkov, dobrovoľníčok a expertov do rozvojových krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci SR?
Vďaka dobrovoľníckemu programu SlovakAid z dielne MZVaEZ SR sme doteraz vyslali dvadsaťštyri rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Niektorí smerovali do komunít vnútorne presídlených ľudí v Gruzínsku, členov rómskej komunity v Albánsku, obetí tajfúnu na Filipínach, sociálne vylúčených rodín v Keni, začínajúcich aktivistov na Ukrajine, migrujúcich ľudí v Libanone, traumatizovaných ľudí po vojne v Bosne a Hercegovine atď. Tento rok budeme mať s podporou SlovakAid v teréne opäť štyroch ľudí ako rozvojových dobrovoľníkov. Budúci rok –už s podporou iniciatívy „EU Aid volunteers“ – ďalších štyroch dobrovoľníkov.

Daniel Kaba počas 25. výročia ADRA SlovenskoDaniel Kaba počas 25. výročia ADRA Slovensko

V čom je európsky „EU Aid volunteers“ program iný ako spomínaný program MZVaEZ, administrovaný SlovakAid?
Rozdielov je viacero – v tematickom zameraní programov, príprave dobrovoľníkov, a napríklad tiež v cieľoch oboch programov. „EU Aid volunteers“ program kladie rovnako veľký dôraz na budovanie kapacít prijímajúcich, ale aj vysielajúcich organizácii, ako na samotné vyslanie dobrovoľníka. V praxi to pre nás znamená množstvo hodín, strávených trénovaním, mentorovaním partnerských prijímajúcich organizácii, vzájomnou komunikáciou, výmenou skúseností, prípravou potrebnej dokumentácie, ale aj návštevami partnerov v teréne. Dôraz sa tiež kladie na expertízu, resp. pridanú hodnotu vyslaného dobrovoľníka. Program „EU Aid volunteers“ tiež obsahuje povinnú certifikáciu, bez ktorej nie je možné dobrovoľníka vyslať alebo prijať. Celkovo je európsky program „EU Aid volunteers“ robustnejší, čo sa týka dĺžky trvania podprojektov, networkingu, financovania, monitoringu atď. Zároveň ale oba programy ponechávajú vysielajúcim organizáciám určitú mieru slobody. Môžeme si prispôsobiť dobrovoľnícke projekty podľa cieľov, aké sledujeme (teda napríklad zvýšenie zamestnateľnosti, mobility mladých, budovanie kapacít mimovládnych organizácii, podpora vlastných projektov a podobne).

Ako sa vám pracuje v konzorciu desiatich partnerských mimovládok v rámci HVM projektu?
Každé konzorcium partnerov má svoju vlastnú dynamiku, v drvivej väčšine prípadov máme však len pozitívne skúsenosti. Samozrejme, v minulosti sa nám stalo aj to, že sme museli s partnerskou organizáciou prerušiť spoluprácu. Všetky zúčastnené organizácie v našom HVM projekte však aktívne komunikujú a v lete sme získali certifikát od Európskej komisie ako bezpečné a kvalitné mimovládky – buď vysielajúce (ako estónska MONDO, francúzska ADICE a slovenská ADRA) alebo prijímajúce (zvyšok konzorcia).

Konzorcium mimovládok v rámci projektu HVMKonzorcium mimovládok v rámci projektu HVM

Ako máte interne nastavené kritériá výberu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok?
Pri výberovom procese aplikujeme sadu kritérií. Zohľadňujeme potreby prijímajúcej organizácie, komunity a projektu. Dobrovoľník by mal byť pridanou hodnotou, nejde do terénu predsa na výlet. Veková hranica je preto nastavená nad dvadsaťpäť rokov, aby sme zaručili určitú vyzretosť dobrovoľníka. Kritériami sú aj: schopnosť pracovať v tíme, byť odlúčený od blízkych a rodiny na niekoľko mesiacov, schopnosť riešiť konfliktné situácie. Významnú rolu tiež zohráva motivácia dobrovoľníka. Dôležité slovo vo výbere dobrovoľníka má aj prijímajúca organizácia.

Aká motivácia u dobrovoľníkov je správna, a čo vás nepresvedčí pri výbere?
Každý má spravidla niekoľko vrstiev motivácií a tieto sa snažíme v komunikácii s uchádzačom identifikovať a porozumieť im. Ešte stále máme uchádzačov, ktorí sa snažia zachrániť celý svet. Majú skreslenú, samaritánsku, príliš ružovú predstavu o realite „misie“ – ide často o tzv. spasiteľský syndróm. U iných zistíme, že chcú viac cestovať a túžia po dobrodružstve. Ďalší sa snažia dvanásť-mesačným dobrovoľníckym pobytom riešiť svoj nefungujúci vzťah s partnerom či partnerkou, resp. pre niektorých je pobyt únikom pred riešením vlastných problémov. Takéto motívy treba včas odčítať už počas pohovorov a rozhovorov... Je správne, keď je dobrovoľník zdravo sebavedomý a chce nielen pomôcť, ale sám niečo pozitívne získať do svojho portfólia (nové zručnosti, vedomosti, skúsenosti, kontakty). Jedným z dobrých rysov je práve vyrovnanosť rôznych druhov motivácie u dobrovoľníka.

Tím súčasných a bývalych ľudí z ADRA Slovensko počas osláv 25. výročiaTím súčasných a bývalych ľudí z ADRA Slovensko počas osláv 25. výročia

Z čoho pozostáva predodchodová príprava?
Dobrovoľník musí povinne absolvovať dvojmesačnú stáž u nás v kancelárii, aby sa nielen oboznámil s prácou pre rozvojovú a humanitárnu organizáciu, ale sa aj viac zoznámil s tímom a vytvoril si nové väzby, vzťahy. Časť prípravy by sa dala nazvať „learning by doing“. Počas tohto obdobia si dobrovoľník vyskúša rôzne typy úloh, ako napríklad: prieskum potrieb, písanie reportov či projektových návrhov, tvorba článkov, komunikácia o citlivých témach, fundraising a podobne. Ďalšiu časť tvoria predodjazdové moduly školenia v týchto oblastiach: bezpečnosť v teréne, interkultúrna citlivosť a kultúrne rozdiely, zobrazovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce v médiách, a najmä na sociálnych sieťach, komunikácia a etický kódex, projektový manažment.

Ľudia sa boja o bezpečnosť svojich synov či dcér, ktorí sú vyslaní do terénu. Ako presne vyzerá bezpečnostná príprava na výjazd?
Začína sa to už tým, ako je náš program nastavený. Zdôrazňujeme, že program nie je vhodný pre toho, kto chce len cestovať a rád riskuje, má záľubu v extrémnych športoch a podobne. Pri výberovom procese sa tieto rizikové faktory snažíme odhaliť. Dobrovoľník pred vyslaním musí prejsť viacerými školeniami, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tiež absolvuje pohovor s prijímajúcou organizáciou o možných bezpečnostných rizikách. Následne po príchode namiesto absolvuje v prijímajúcej organizácii tzv. „orientation meeting“, ktorého súčasťou je aj bezpečnosť a oboznámenie sa s bezpečnostným manuálom, evakuačným plánom a podobne. Okem toho musí mať dobrovoľník cestovné a zdravotné poistenie do zahraničia a byť zaregistrovaný na našom zastupiteľskom úrade v danej krajine.

Museli ste v minulosti riešiť nejakú takúto krízovú situáciu u vyslaného človeka, týkajúcu sa jeho/jej bezpečnosti?
Evakuácia, ani situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala bezpečnosť rozvojového dobrovoľníka, sme našťastie riešiť nemuseli. Ale museli sme riešiť menej vážne veci, ako krádež, mediáciu konfliktu medzi dobrovoľníkom a zamestnancom v prijímajúcej organizácii. U humanitárnych dobrovoľníkov môže byť (vzhľadom na prebiehajúcu krízu a terén) riziko vyššie, v predodchodovej príprave sa preto bezpečnosti venujeme veľmi dôsledne.

Minuloročné ADRA dobrovoľníčky pôsobiace v Albánsku a na FilipínachMinuloročné ADRA dobrovoľníčky pôsobiace v Albánsku a na Filipínach

Ako riešite prevenciu pred vyhorením u svojich dobrovoľníkov a dobrovoľníčok?
Snažíme sa tomu predchádzať, čiže dbáme na prevenciu. Nielen počas pobytu dobrovoľník aktívne komunikuje so svojím mentorom, ale ešte pred vyslaním hovoríme o tomto fenoméne s dobrovoľníkmi veľmi otvorene. Pýtame sa ich na spôsob trávenia voľného času, riešenie prípadných stresových situácií, nacvičujeme si vyhrotené situácie v simuláciách počas školení, vysveľujeme im kultúrne rozdiely. Počas pobytu absolvujeme pravidelné rozhovory cez internet, ktoré nás môžu upozorniť na prvé náznaky, že niečo nie je v poriadku. Dobrovoľníkom ponúkame aj supervíziu, resp. konzultáciu s našou kolegyňou – psychologičkou. Najmä u aktivít v pomáhajúcich profesiách sa jedná o veľmi dôležitý aspekt.

Školenie pod taktovkou ADRA SlovenskoŠkolenie pod taktovkou ADRA Slovensko

Aké zručnosti si budujú vyslaní ľudia počas „misie“? Koľko ich ostáva v rozvojovom odbore i po návrate?
Mnohí z nich v teréne viac spoznajú samých seba, zistia o sebe nové veci. Otvorí im to tiež nové možnosti zamestnať sa, inšipiruje ich to ku zmene zamestnania alebo dokonca sektoru pôsobenia. Dnes k tzv. „soft skills“ patria aj interkultúrne zručnosti, ktoré praktický dobrovoľnícky pobyt pomáha výrazne posilniť. Veľa z našich doterajších dobrovoľníkov sa po návrate snažilo nájsť uplatnenie v humanitárnej a rozvojovej oblasti, hoci na Slovensku je počet pracovných miest v tejto oblasti veľmi malý. Ak sa im to nepodarí, skúšajú prejsť v korporáciach napríklad na oddelenie CSR – Spoločensky zodpovedného podnikania. Iným zasa absolvovaný pobyt pomôže postaviť sa viac na vlastné nohy a začať podnikať.

Ako sa brániť fenoménu „voluntourismu“ a neefektívnemu dobrovoľníctvu mimo EÚ?
Každému uchádzačovi sa snažíme hneď pri prvej príležitosti vysvetliť, že dobrovoľnícky pobyt v žiadnom prípade nie je o nákladnom cestovaní, turistike v exotike a neviazanej zábave za štátne peniaze. Náš program je postavený tak, že dobrovoľník by nemal robiť prácu, ktorú môže bez problémov robiť miestny človek. Môže si, samozrejme, vyskúšať, čo takáto lokálna pomoc obnáša, ale dôraz kladieme na jeho prínos konkrétneho „know-how“, expertízu, pridanú hodnotu v oblasti IT, marketingu, vzdelávania atď. Nejedná sa o nadradenosť, ale o princíp nebrať prácu lokálnym ľuďom, resp. neoslabovať ich kapacity.

Ako vyzerajú ponávratové aktivity v rámci globálneho vzdelávania?
Najčastejšie organizujeme „ADRA večer“, čo je formát besedy s dobrovoľníkom o jeho práci v konkrétnej komunite, ale tiež o živote v krajine, kde pôsobil. Medzi ďalšie aktivity patrí tvorba mediálnych či vzdelávacích výstupov na rôzne témy, spojené s dobrovoľníckym pobytom.

Čo bude nasledovať po skončení projektu HVM, teda po vybudovaní interných kapacít vysielajúcich a najmä prijímajúcich mimovládok?
Do poskytovania efektívnej humanitárnej pomoci v teréne sa čoskoro zapoja aj ľudia zo Slovenska. ADRA Slovensko totiž v rámci pokračovania projektu (tentoraz pod názvom ‘Humanitarian Volunteers in Action‘ – HVA) vyšle o pár mesiacov do post-konfliktných krajín prvých humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky pod značkou: „EU Aid volunteers“. Spomedzi humanitárnych organizácií v SR tak ADRA SR urobí ako prvá.

Prezentácia HVM projektu a ADRA dobrovoľníctva v predvianočnom časePrezentácia HVM projektu a ADRA dobrovoľníctva v predvianočnom čase

Ako reagujete na otázku: „Prečo radšej nedobrovoľníčiť a nepomáhať doma, ako v zahraničí“?
Snažíme sa k tomu pristupovať konštruktívne a racionálne. Dotyčnej osobe, ktorá spochybňuje naše poslanie v zahraničí, sa snažíme vysvetliť, že jej nič nebráni v dobrovolníčení doma v SR – začať predsa treba od seba. Je to potrebné a dôležité. Ale tiež vysvetľujeme a poukazujeme na fakty, štatistiky a ukazovateľe, ktoré radia Slovensko medzi štyridsať najvyspelejších krajín sveta. Kritériami pre toto hodnotenie sú najmä: dĺžka života, zdravotná starostlivosť, demokracia a ľudské práva, prístup k vzdelaniu, priemerný príjem domácnosti atď.. Vysielame teda expertov a dobrovoľníkov tam, kde sú na tom viditeľne horšie. Realizujeme však tiež projekty pomoci v SR, či už ide o bezplatnú právnu pomoc, krízovú intervenciu a komplexnú pomoc obetiam násilia, zbierku potravín núdznym atď.

Text: Boba Markovič Baluchová
Foto: ADRA Slovensko

www.adra.sk

Poznámka: Projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management) sa realizuje vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy.