Sociálna práca so spoluzávislými

nov 4 2011

Social work with codependency
Abstrakt: Spoluzávislosť z historického uhla pohľadu sa po prvýkrát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatych rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne. Pôvodne slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek, žijúci so závislým, si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života. Spoluzávislosť sa viazala k alkoholizmu, neskôr do tejto skupiny boli identifikované ďalšie problémy ako napríklad prejedanie sa, hazardné hráčstvo a iné závislosti.

Ak by sme mali presnejšie charakterizovať kodependenciu, vychádzame z faktu, že spoluzávislí ľudia celý svoj život podriadili spolužitiu so závislým rodinným príslušníkom. Spoluzávislý jedinec môže byť dieťa (Dospelé dieťa alkoholika), dospelý, partnerka, manželka, súrodenec, starý rodič alebo kamarát. Podstatou kodependentného správania je naliehavá potreba pomáhať, kontrolovať. V prvom rade ide o nízke sebahodnotenie a sebavedomie spojené s pocitom viny. Vďaka potrebe pomáhať iným jedinec zabúda na svoje vlastné problémy. Spoluzávislé správanie je sebazničujúca forma správania, ktorá sa stáva návykom. Návyky sa opakujú bez premýšľania, čím sa klienti môžu dostať do deštruktívnych vzťahov, ktoré sú nefungujúce a prinášajú vyčerpanie a nepokoj.
Kľúčové slová: Spoluzávislosť, spoluzávislé (kodependentné) správanie, Dospelé deti alkoholikov

Abstract: From the historical point of view the co-dependency has been used in therapy in late 70’. Individual labelling stated to be used in different rehabilitation centres across in Minessote. Initially word was labelling the person who life was influenced by living with a chemical dependant person. The person living with dependant person creates unfit ways to deal with life situations. Many studies which deal with people living with dependent person have seen recurring of physical, emotional and inner state similar to alcoholism. In the past the codependency has been linked with alcoholism however later on there have included different problems such as: over eating, gambolling and other habits. If we should characterize the codependecy; it would be based on the fact that codependant people subordinated their lives in living with dependant person.Co dependant person can be a child, adult, partner, wife, sibling, old person or even a friend. The principal of codependant behaviour is the urge to help and control. First of all it is about low self-esteem mixed with feelings of guilt. Due to the fact that an individual has a need to help others he/she forgets about own feelings and problems. Codependant behaviour is self destructive behaviour, which becomes a habit. Habits will repeat without conscious awareness by which a client can come to self destructive relationships which don’t function and cause tiredness and unease.
The key words: Codependency, co-dependency behaviour, Adult Children of Alcoholics

Závislosť zohráva dôležitú rolu v živote závislého jedinca, ako aj u ostatných rodinných príslušníkov. Potreby rodinných príslušníkov v živote so závislými sú však zvyčajne odsunuté. Nástupom závislých na liečbu, by mali aj rodinní príslušníci začať riešiť ozdravovací proces spoluzávislosti. Rodina so závislým členom prechádza rôznymi komplikáciami ako napríklad dysfunkčné vzťahy v rodine, rozvod, násilie páchané pod vplyvom alkoholu a drog, zanedbávanie výchovy a iné. Práca s blízkymi má väčšinou informatívny charakter o možnostiach liečby a o závislosti ako o chorobe. Sociálne poradenstvo a psychoterapia s rodinnými príslušníkmi by sa mala tiež sústrediť na vyrovnanie s jestvujúcim problémom, získanie nadhľadu a uvoľnenie napätia. Rodinní príslušníci sa v procese uzdravovania zameriavajú viac na závislého, ako na seba samého. V sociálnej práci je preto dôležité poskytovať poradenstvo spoluzávislým, aby sa zameriavali na ošetrovanie seba samého. Ideálne je, ak spoluzávislý klient kombinuje individuálne poradenstvo so skupinovou terapiou, kde sa združujú ľudia s rovnakým problémom (Hornáčková, 2007).

V Ambulantnom krízovom centre Otvorené srdce poskytujeme sociálne poradenstvo, psychoterapiu a skupinové sedenia pre partnerov, rodičov, príbuzných závislých a taktiež poradenstvo pre Dospelé deti alkoholikov (DDA).

Spoluzávislosť

Beattievová (2006) vo svoje publikácií „Spoluzávislosť“ (Codependency) charakterizuje ako partnerstvo v závislosti. Zároveň cituje definíciu Roberta Subby, kde je spoluzávislosť charakterizovaná ako „emočný, psychologický a behavioristický stav u človeka vznikajúci v dôsledku dlhodobého vystavenia a dodržiavania obmedzujúcich pravidiel, ktoré bránia úprimnému vyjadreniu pocitov a tiež priamej diskusii o osobných a medziľudských problémov“ (In Beattievová, 2006, s. 42) . Spoluzávislosť by sme mohli tiež charakterizovať ako deštrukčné správanie, ktoré znižuje schopnosť prežívať láskyplné vzťahy.

Kodependentný (spoluzávislý) partner sa hlavne zameriava na uspokojovanie potrieb druhých, zatiaľ čo zanedbáva svoje vlastné potreby. Tento symptóm je častý v rodinách so závislým členom. Za kodependentné sú viac označované ženy (Nešpor, 2007).

Okruhlica (1998) tiež chápe spoluzávislosť ako zaujatosť a vtiahnutie do problému príbuzných vo vzťahu k závislému, čo vedie k zmene správania a duševného stavu. V tomto stave dochádza často k neschopnosti racionálne riešiť situácie, ktoré súvisia so závislým rodinným príslušníkom. Spravidla prichádza pri spoluzávislosti k poškodeniu duševného zdravia spoluzávislého. Okrem neustáleho zvažovania príčin vzniku závislosti sa spoluzávislí obviňujú z chýb v starostlivosti o rodinného príslušníka, ktorý je závislý. Často prichádza k poruchám nálad, depresii, plaču a k rôznym strachom. Pri spoluzávislosti sa rodičia závislého často vyhýbajú komunikácií a k tráveniu spoločného času. Charakteristickým znakom je, že vzniká koalícia jedného z rodičov.

Spoluzávislosť z historického uhla pohľadu sa po prvýkrát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatych rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne. Pôvodne slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek, žijúci so závislým si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života. V mnohých výskumoch zaoberajúcich sa ľuďmi žijúcimi so závislými, sa objavujú telesné, duševné, emocionálne stavy, podobné alkoholizmu. Po vzniku organizácií Anonymných Alkoholikov (1935), v roku 1970 začínajú vznikať podporné skupiny Al-Anon vytvorené z manželiek alkoholikov. Cieľom skupín je porozumieť a zvládať situácie, súvisiace s pitím ich partnerov. Podporný program skupiny pre manželky/manželov (Al-Anon) vychádza z dvanásť krokového programu Anonymných alkoholikov. V minulosti sa spoluzávislosť viazala k alkoholizmu, neskôr do tejto skupiny boli identifikované ďalšie problémy ako napríklad prejedanie sa, hazardné hráčstvo a iné závislosti. Ak by sme mali presnejšie charakterizovať kodependenciu, vychádzame z faktu, že spoluzávislí ľudia celý svoj život podriadili spolužitiu so závislým rodinným príslušníkom. Typickým znakom spoluzávislých rodín sú zakázaná diskusia o problémoch, zákaz otvorených prejavov emócií, neúprimná komunikácia (Beattievová, 2006).

Beattievová (2006, s. 47) definuje spoluzávislého človeka ako toho, „kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správanie.“ Spoluzávislý jedinec môže byť dieťa, dospelý, partnerka, manželka, súrodenec, starý rodič alebo kamarát. Podstatou kodependného správania je naliehavá potreba pomáhať a kontrolovať. V prvom rade ide o nízke sebahodnotenie a sebavedomie spojené s pocitom viny. Vďaka potrebe pomáhať iným jedinec zabúda na svoje vlastné potreby. Spoluzávislé správanie je sebazničujúca forma správania, ktorá sa stáva návykom. Návyky sa opakujú bez premýšľania, čím sa klienti môžu dostať do deštruktívnych vzťahov, ktoré sú nefungujúce a prinášajú vyčerpanie a nepokoj.

Medzi najčastejšie charakteristické znaky spoluzávislosti podľa Beattievovej (2006) patria nasledovné: starostlivosť o druhých, nízka sebaúcta, potlačenie sa, obsesívne správanie, kontrola a obviňovanie, popieranie existujúcich problémov, možnosti vzniku závislosti, zlá komunikácia, slabé hranice, nedostatok dôvery, hnev. Spoluzávislí nie sú schopní prijať pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu na svoju osobu. Tiež pociťujú silný strach z odmietnutia a majú tendenciu obviňovať sa zo všetkého;

Dospelé deti alkoholikov (DDA)

Popisovanie syndróm DDA sa netýka len problematiky detí, žijúcich v alkoholických rodinách. Rovnako sa dotýka problematiky aj iných návykových látok, gamblerstva, prejedania sa a iné. Taktiež aj rodín, ktoré môžeme konštatovať, že sú dysfunkčné rodiny. Dospelé deti alkoholikov sa počas dospievania neučia to, čo sa učia deti v priebehu ich veku počas svojho dospievania (Woititzová, 1998).

Woititzová (1998) uvádza nasledovné pozorovania týkajúce sa dospelých detí alkoholikov:

  • nie sú si isté aké správanie je normálne – ide o najzákladnejšiu charakteristiku DDA,
  • majú ťažkosti doťahovať úlohy do konca – nie sú schopné určiť si časový plán,
  • klamú v situáciách, kedy by bolo jednoduchšie povedať pravdu – klamstvo má svoje opodstatnenie v rodinách zasiahnutých alkoholom, klamanie patrí k jej základným rysom,
  • posudzujú sami seba bez zľutovania – domnievajú sa, že sú príčinou všetkých problémov,
  • majú problém zabávať sa a berú sami seba dosť vážne,
  • majú problémy s dôvernými vzťahmi – túžia po dôverných vzťahoch, čo je pre nich veľmi náročné vzhľadom k tomu, že nemajú žiadne meradlo pre zdravý dôverný vzťah,
  • reagujú neprimerane na zmeny, ktoré nemôžu ovplyvniť – čo vyplýva z toho, že už ani ako malé deti alkoholikov, nemali na nič vplyv, ale za okolie preberali zodpovednosť,
  • neustále vyhľadávajú a vyžadujú pochvalu a uisťovanie – faktom je, že dieťa si vytvára predstavu o sebe samom na základe zdieľania, ktoré mu sprostredkovávajú jeho rodičia,
  • obvykle pociťujú, že sú iní než ostatní ľudia – majú pocit, že sa od ostatných ľudí líšia, tento pocit v sebe nosili celé detstvo, čo v nich pretrváva aj v dospelosti. dospelé deti alkoholikov je veľmi náročné uveriť tomu, že niekto ich akceptuje a nemusia sa o to snažiť, aby si to zaslúžili,
  • sú mimoriadne zodpovední alebo mimoriadne nezodpovední,
  • bývajú extrémne lojálni, impulzívni a nechajú sa vtiahnuť do priebehu nejakej udalosti, pričom by uvažovali o iných možných alternatívach správania sa.

Sociálne poradenstvo pre spoluzávislých

Pri spoluzávislosti často dochádza aj k poškodeniu duševného zdravia jednotlivca. Mnohí spoluzávislí si neuvedomujú, že potrebujú pracovať so svojou vlastnou osobnosťou. Veľakrát nás kontaktujú v ambulantnom krízovom centre práve kvôli závislému rodinnému príslušníkovi a hľadajú formu pomoci, ktorú by mu mohli poskytnúť. V ambulancii okrem poradenstva pre závislých poskytujeme poradenstvo aj pre spoluzávislých, kde dostávajú základné informácie o spoluzávislosti a možnosti práce so svojimi postojmi.

Spoluzávislí zvažujú príčiny prečo ich dieťa alebo partner siahol po návykovej látke. Obviňujú sa z chýb pri vzniku a v starostlivosti o závislého. Psychický stav sa u nich prejavuje poruchami nálady, depresiou, plačom a strachom. Taktiež prichádza k somatickým komplikáciám ako nechutenstvo, bolesti žalúdka, kŕče, chudnutie a iné. Poradenstvo pre spoluzávislých môže byť zamerané na rady a pomoc pre tých, ktorí nie sú výrazne spoluzávislí a poradenstvo venované pre tých, ktorí sú výrazne spoluzávislí (Okruhlica, 1998):

  • Rady a pomoc pre tých, ktorí nie sú výrazne spoluzávislí – poradenstvo je zameraná na poskytovanie praktických informácií ohľadom problematiky návykových látok a možnostiach liečby závislosti. Hlavnou témou informácií sú:
  • - základné poznatky o závislostiach,
    - predchádzanie manipulácie zo strany závislého,
    - zásady pravidiel v domácnosti ak sa v nej nachádza závislý,
    - ako podporiť závislého člena rodiny k abstinencii,
    - na čo byť vopred pripravený,
    - ako zvládať stresové situácie.
  • Poradenstvo pre tých, ktorí sú spoluzávislí – cieľom poradenstva je skompenzovanie spoluzávislých a vyrovnanie sa s existujúcim stavom. Taktiež utlmiť dočasné aktivity zamerané na podporu závislého, pretože v takomto prípade bývajú kontraproduktívne. Poradenstvo je zamerané na spoluzávislých ako zvládať samých seba.

Mnohí spoluzávislí klienti v ťažších stavoch potrebujú krátkodobú podpornú pomoc v rámci psychiatrickej liečby, prostredníctvom medikamentov. Za vhodné považujeme ak spoluzávislí klienti chodia súčasne s blízkym k spoločnému sociálnemu pracovníkovi alebo psychoterapeutovi. Okruhlica (1998, s. 178) odporúča „často do svojpomocných podporných skupín, kde sa stretávajú ľudia, prevažne príbuzní s rovnakým osudom a na modeloch druhých hľadajú zdroj poučenia ako by oni sami mohli zvládnuť seba.“

Andrea VASILESCU

Zoznam bibliografických odkazov

[1] BEATTIEVOVÁ, M. 2006. Koniec spoluzávislosti. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 275 s. ISBN 80-7162-631-7.
[2] HORNÁČKOVÁ, Ľ. 2007. Minididaktoterapia závislostí (edukatívna príručka pre závislých). Trnava : Ambulantné krízové centrum Otvorené srdce, n.o. 2007. 20 s.
[3] NEŠPOR, K. 2007. Návykové chování a závislost. Praha : Portál, 2007. 170 s. ISBN 978-80-7367-267-6.
[4] OKRUHLICA, Ľ. a kol. 1998. Ako sa prakticky orientovať v závislostiach. Príručka pre poradenskú činnosť. Bratislava : Centrum pre liečbu drogových závislostí, 1998. 276 s. ISBN 80-968111-1-8.
[5] WOITITZOVÁ J. G. 1998. Dospelé deti alkoholikov. Praha: Columbus, 1998. 179 s. ISBN 80-85928-73-6.

___________________________________
VASILESCU, A. 2011 Sociálna práca so spoluzávislými. In MÁTEL, A. – JANECHOVÁ, L. – ROMAN, L. (eds.) 2011. Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠ ZaSP sv. Alžbety. ISBN 978-80-8132-018-7, s. 45 - 56.