Theoretical background of the importance of education of social workers in the issue of diseases of civilization

Abstrakt: Civilizačné ochorenia majú veľký vplyv na kvalitu nášho života, na naše zdravie, rovnako aj na našu sociálno-ekonomickú situáciu. Je potrebné, aby si sociálni pracovníci osvojili široké spektrum vedomostí, zručností a kompetencií v oblasti problematiky civilizačných ochorení, ktoré im uľahčí prácu s klientmi, ktorí trpia civilizačným ochorením. V tomto článku sa budeme venovať významu vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení. Sme presvedčení, že táto problematika sa týka každého z nás, a to vzhľadom na neustály nárast civilizačných ochorení a ich potrebu komplexného riešenia. Môžeme jednoznačne poukázať na skutočnosť, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti je nevyhnutné, pretože v značnej miere ovplyvňuje odbornosť a profesionalitu sociálneho pracovníka. Nadobudnuté vedomosti zo vzdelávania pomáhajú sociálnym pracovníkom v praxi pri práci s klientom. Vzdelávanie by sa malo zamerať na jednotlivé druhy civilizačných ochorení, a ich sprievodné symptómy a javy, zároveň treba mať na pamäti a vyzdvihnúť dôležitosť prevencie civilizačných ochorení, a to predovšetkým správnou životosprávou. Problematika civilizačných ochorení je komplexným celospoločenským problémom.
Kľúčové slová: Vzdelávanie. Sociálni pracovníci. Civilizačné ochorenia. Prevencia.

Abstract: Civilization diseases have a great impact on our life quality, our health as well as our socio-economic situation. It is necessary for social workers to acquire a wide range of knowledge, skills and competences in the field of civilization diseases that will make them easier with clients who suffer from civilization disease. In this article, we will pay the importance of social workers' education in civilization diseases. We are convinced that this issue concerns each of us, given the constant increase in civilization diseases and their need for comprehensive solutions. We can unequivocally point out that the education of social workers in this area is essential because it is largely affected by the expertise and professionalism of the social worker. The acquired knowledge of education helps social workers in practice when working with the client. Education should focus on individual kinds of civilization diseases, and their accompanying symptoms and phenomena, while remembered and to highlight the importance of prevention of civilization diseases, especially correct lifetime. Civilization diseases issues is a comprehensive worldwide problem.
Key words: Education. Social workers. Diseases of civilization. Prevention.

ÚVOD

V dnešnej uponáhľanej dobe človek zabúda na to najdôležitejšie a najvzácnejšie, čo v živote má, na svoje zdravie. V momente, keď sa nám do života nečakane a bez pozvania votrie choroba, začneme prehodnocovať svoj rebríček hodnôt. Zdravie je stavom telesného, duševného a sociálneho blaha, a práve kvôli týmto determinantom, si musíme uvedomiť jeho skutočnú a nevyčísliteľnú hodnotu. V celom vývoji ľudstva, môžeme vidieť snahu ľudí o upevňovanie a udržiavanie si zdravia, uplatňovaním takých opatrení, ktorými chcú predchádzať chorobám. Takúto snahu môžeme bádať aj v oblasti sociálnych služieb, kde sociálny pracovník úzko spolupracuje s inými odborníkmi, za účelom poskytovania ochrany zdravia a komplexnej starostlivosti. Cieľom tohto článku je poukázať na význam vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení a na momentálnu situáciu rozmachu civilizačných ochorení celosvetovo aj na domácej pôde. Priblížime si možnosti vzdelávania sociálnych pracovníkov doma i v zahraničí a zároveň si posvietime na sociálnu prácu v zdravotníctve, ktorá má nezastupiteľné miesto pri zlepšovaní životných možností klienta, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY U NÁS A V ZAHRANIČÍ

Problematika chronických ochorení je značne obsiahla a nepretržitá podnetná oblasť výskumu. Súčasný výskyt chronických ochorení sa neustále celosvetovo zvyšuje, zároveň sa zvyšuje aj celková dĺžka prežitia, taktiež aj dĺžka komplexnej paliatívnej starostlivosti, čo sa nám premietlo do všetkých oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti (Hoffman, 2014).

V súčasnej dobe sa u jedincov, ktorí trpia chronickým ochorením mení stred záujmu, ktorý sa presúva z choroby na pacienta. Dnes sa na pacienta pozerá komplexne, a je o neho postarané po stránke zdravotnej aj sociálnej. Na chronické ochorenie sa pozerá skrze niekoľko disciplín a každá vedná disciplína má svoj uhol pohľadu, metódy skúmania a hodnotenie (Frej, 2017).

Globálnym cieľom do roku 2030 je dosiahnuť, aby všetky krajiny sveta vytvorili komplexné stratégie na efektívnejšie zníženie týchto príčin smrti. Odhaduje sa, že v roku 2016 zomrelo na celom svete na neprenosné ochorenia 41 miliónov ľudí, čo predstavuje 71 % celkových úmrtí. Tieto úmrtia spôsobili štyri neprenosné choroby a to:

• kardiovaskulárne choroby (17,9 milióna úmrtí),
• rakovina (9,0 milióna úmrtí),
• chronické choroby dýchacích ciest (3,8 milióna),
• cukrovka (1,6 milióna úmrtí), (WHO, 2020).

Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v danej oblasti (Belovičová, 2019).

Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov. Najlepším spôsobom ako by bolo možné túto výzvu dosiahnuť, je posilniť hodnotenie výsledkov s cieľom podčiarknuť hodnotu profesie a rozšíriť praktickú šošovku, aby sa sociálna práca viac zaoberala zdravím obyvateľstva, prevenciou, podporou rovností v zdraví a advokáciou (Browne, Keefe, Ruth, et al. 2017).

Slovenska republika po prijatí zákona o sociálnych službách a ďalších reformných zákonov, naďalej pociťuje nedostatok kvalifikovaných sociálnych pracovníkov v oblasti zdravotníctva, nakoľko vrcholový manažment zdravotníckych zariadení neprejavuje záujem o sociálnu prácu ako odboru, ktorý napomáha pri koordinácií sociálnych a zdravotných služieb. Zdravotníctvo nedisponuje žiadnou legislatívou, ktorá by účinne zaradila sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, ktorí by dostatočne pokryli všetky aspekty so všetkými náležitými podmienkami (Dobda, 2018).

VZDELÁVANIE SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV

Vzdelávacia príprava, ktorú človek získava na vysokej škole nie je pre súčasný trh práce dostačujúca. Pre jeho pracovné a profesijné uplatnenie a rovnako aj pracovnú kariéru je dôležitá flexibilita, schopnosť modifikovať a rozširovať svoje profesijné zručnosti a schopnosti. To kladie nové požiadavky na vzdelávacie inštitúcie, ktoré musia budovať širšie portfólio kompetencií pre svojich študentov a absolventov. Súčasne by sa mali orientovať hlavne na posilnenie schopnosti adaptability, poskytovanie základov, ktoré je možné štruktúrovane modifikovať pre potreby profesijného uplatnenia (Gajdošová, 2018).

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 4, odsek 2, poukazuje na potrebu sústavného vzdelávania v sociálnej práci, súčasťou odbornej spôsobilosti na výkon sociálnej práce je absolvovanie vzdelávania na dopĺňanie, udržiavanie a zdokonaľovanie vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné na výkon sociálnej práce.
V Slovenskej republike zabezpečuje ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov napríklad:

• Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku,
• Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov,
• Akadémia vzdelávania a výskumu v sociálnych službách,
• Rada pre poradenstvo v sociálnej práci,
• Inštitút ďalšieho vzdelávania pre sociálnych pracovníkov.

Hlavným zámerom ISVP je zabezpečiť rozvoj sociálnych vedomosti a zručnosti sociálnych pracovníkov a rovnako aj záujemcov o certifikované vzdelávanie v odbore Sociálna práca (Minarovičová, Kováľová, 2014).

VZDELÁVANIE SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV V ZAHRANIČÍ

Všetky vzdelávacie inštitúcie sa musia radiť globálnymi štandardmi vzdelávania sociálnej práce, ktoré sformulovala Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce (IASSW), v publikácií Svetový sprievodca pre vzdelávanie v sociálnej práci. V tejto publikácií sú zdokumentované odlišnosti a podobnosti vzdelávania sociálnej práce cez opis vzdelávacích programov v každej z členských štátov (Mátel,2013).

Na Ukrajine sa od roku 2016 buduje proces tvorby národného systému verejného zdravotníctva, na základe ktorého vznikli dôležité dokumenty na celonárodnej úrovni. Jedná sa o Zákon Ukrajiny o systéme verejného zdravotníctva, nariadenia rôznych ministerstiev a celý rad ustanovení vlády. Na ministerstve zdravotníctva Ukrajiny začalo aktívne pôsobiť Národné centrum verejného zdravia, v regiónoch sa začali vytvárať a pracovať centrá. Počas budovania systému verejného zdravotníctva Ukrajina zistila, že nemá dostatok špecialistov v oblasti verejného zdravia. Systém vzdelávania nebol k tejto výzve dostatočne pripravený (Mironyuk, 2019).

Česká republika, Nemecko, Rakúsko a rovnako aj Slovenská republika má celú oblasť ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov postavenú len na spontánnych aktivitách vzdelávacích inštitúcií alebo občianskych združení, ktoré veľakrát nesystémovo podporujú skvalitnenie niektorých činností formou krátkodobých vzdelávacích programov. Systém ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov je veľmi kvalitne rozpracovaný v Maďarsku, ktoré prijalo zákon o ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov. Veľmi dobre rozvinutý systém takzvaného nadstavbového štúdia po ukončení magisterského stupňa v odbore sociálna práca môžeme nájsť v USA (Schavel, 2010).

Americké Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb HHS kladie dôraz na vzdelávanie a školenie sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, ktoré majú slúžiť potrebám ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami (Harkey, 2017).

Medzi-profesijné vzdelávanie (IPE) pre zdravotnícke profesie sa počas uplynulého desaťročia rozmnožilo vo vzdelávacom prostredí v USA. Ústredná správa na University of South Carolina (USC) v súlade s tým vytvorila medzinárodný vzdelávací výbor, ktorý sa rýchlo rozšíril z piatich členov zastupujúcich päť škôl a vysokých škôl v roku 2011 na viac ako dvadsať. V roku 2014 mal tento vzdelávací výbor za úlohu poskytnúť študentom z týchto škôl možnosti vzdelávania a poskytovania IPE. Najvýznamnejšou snahou tohto výboru bolo vytvorenie a implementácia základnej triedy IPE „Transformácia zdravotnej starostlivosti pre budúcnosť“. V roku 2014 trieda zahŕňala viac ako päťsto študentov, vrátane všetkých študentov programu fyzioterapie, verejného zdravotníctva a sociálnej práce a katedry komunikačných viet a porúch. Kvôli rôznym požiadavkám na osnovy a akreditáciu samostatných programov vznikli kurzy pre oblasť medicíny, ošetrovateľstva, farmácie, verejného zdravia a sociálnej práce. Hlavnými cieľmi kurzu bolo zamerať sa na:

• úlohy a zodpovednosť,
• hodnoty a etika pre medziodborovú prax,
• medziodborová komunikácia,
• tímová práca.

Kurzy, ktoré študenti absolvovali buď jednotlivo, alebo v malých skupinách, obsahovali 3 živé stretnutia a sériu 6 webových modulov prostredníctvom zážitkových aktivít (diskusie o prípadoch, čítania, interaktívne cvičenia a analýza problémov založených na systémoch) uskutočňovaných v interprofesionálnych tímoch. Tento kurz poskytol študentom základné vedomosti o základoch tímovej práce, o spolupráci, o starostlivosti a o vylepšenej komunikácii v komplexných systémoch zdravotníctva. V interprofesionálnom kontexte kurz umožnil študentom preskúmať umenie a vedu tímovej práce a komunikačných schopností, etických problémov, rozdielov zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov s rozšíreným obsahom od roku 2014 o kultúrnych kompetenciách, sociálnych determinantov zdravia a psychosociálnych otázkach, ktoré sa týkajú starostlivosti o pacientov. Úsilie IPE má snahu sa zamerať na zdravie obyvateľstva a to začlenením študentov verejného zdravotníctva a sociálnej práce do integrácie úspechu. Tento model môže slúžiť pre ďalšie univerzity, ktoré sa zaujímajú o začlenenie študentov a učiteľov verejného zdravotníctva a sociálnej práce do svojho programovania medzi-profesného vzdelávania v zdravotníctve (Addy, Browne, Blake, et al., 2015).

CIVILIZAČNÉ OCHORENIA A ICH PRÍČINY

Predstavte si človeka, ktorý trpí chronickým ochorením, akoby kráčal po deliacej čiare medzi minulosťou a budúcnosťou. Keď sa spätne pozrie do svojho života, uvidí, čo všetko mu choroba vzala a čoho všetkého sa musel vzdať, nevidí jasne svoju budúcnosť, nie je cesty späť (Jackson, 2014 ).

Choroba je výrazom disharmónie, ktorá prebieha medzi telom, myslením a dušou. Nasadiť liečbu nemôžeme, kým nepochopíme zmysel choroby a nenájdeme jeho príčinu, pretože každý obraz choroby má svoju vlastnú tvár aj výpoveď (Hunyadiová, 2017).

Medzi civilizačné ochorenia patria:

• kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, cievne mozgové príhody, infarkt myokardu),
• rakovina,
• respiračné ochorenia – chronické ochorenia dýchacích ciest,
• diabetes mellitus,
• obezita,
• nervové a psychické poruchy,
• alergia (Sásiková, 2018).

Civilizačné ochorenia sú celosvetovo veľmi rozšírené a ich výskyt neustále rastie. V civilizačných ochoreniach sú prítomné tri dôležité faktory, a to ich hostiteľ, prostredie a faktor ochorenia. Na konci dvadsiateho storočia sú ľudia stále viac vystavení stresu a zároveň sa zhoršuje prostredie, v ktorom žijú. Ľudia robia veci, ktoré sú proti zákonom prírody a odpútavajú sa od nej. Spoločnosť už neprijíma potravu v prirodzenom zložení, životospráva ľudí a strava sa v dnešnej dobe zhoršila. Na základe tohto a ešte ďalších okolností sa začali prejavovať chronické ochorenia, inak povedané aj civilizačné ochorenia. Existuje niekoľko teórií , ktoré majú súvis s rastom chronických ochorení. Jednou z nich je, že sa predlžuje dĺžka života obyvateľstva a automaticky sa zvyšuje aj pravdepodobnosť výskytu chronických chorôb. (Frej, 2017).

Global burden of disease (GBD) rozdelila rizikové faktory vzniku civilizačných ochorení na:

• Modifikovateľné rizikové faktory správania – fyzická nečinnosť, zlé stravovanie, fajčenie, používanie alkoholu.
• Metabolické rizikové faktory – prispievajú k štyrom kľúčovým metabolickým zmenám. Patrí sem zvýšený krvný tlak, nadváha, hyperglykémia (vysoká hladina glukózy v krvi) a hyperlipidémia (vysoká hladina tukov v krvi).

Počet úmrtí podľa systematickej analýzy pre štúdium GBD:

• Fajčenie predstavuje viac ako 7,2 milióna úmrtí každoročne, vrátane účinkov vystavenia sa pasívnemu fajčeniu.
• Vďaka nadmernému príjmu soli pribudne ročne 4,1 milióna úmrtí.
• Viac ako polovica z 3,3 milióna ročných úmrtí ma na svedomí alkohol.
• 1,6 milióna úmrtí ročne pripisujeme nedostatočnej fyzickej aktivite.

Globálne vedúcim metabolickým rizikovým faktorom je zvýšený krvný tlak, ktorý má za následok 19% globálnych úmrtí. Po ňom nasleduje nadváha, obezita a zvýšená hladina glukózy v krvi (GBD, 2015).

Stres je podľa svetovej zdravotníckej organizácie klasifikovaný ako zdravotná epidémia 21. storočia. Jedná sa o normálnu fyzickú a psychologickú reakciu, ktorá reaguje na náhle nebezpečenstvo a dlhotrvajúce výzvy. Ľudské telo uvoľňuje počas stresujúcich udalostí dávku chemikálií, adrenalínu. Stres z krátkodobého hľadiska môže byť nápomocný, dodáva nám energiu na dokončenie veci. Z dlhodobého hľadiska vedie stres k závažným zdravotným problémom (Drummond, 2019).

PREVENCIA CIVILIZAČNÝCH OCHORENÍ

Podľa WHO dôležitým spôsobom prevencie a kontroly neprenosných chorôb je znižovanie rizikových faktorov, ktoré sú spojené s týmito chorobami. Vlády a ďalšie zainteresované strany by mali využiť nízko nákladové riešenia na zníženie bežných modifikovateľných rizikových faktorov. Pre usmernenie politík a priorít, je dôležité monitorovanie pokroku a trendov neprenosných ochorení a rovnako aj ich rizík. Ak chceme znížiť dopad neprenosných ochorení na jednotlivcov a spoločnosť, je potrebný komplexný prístup, vyžadujúci od všetkých sektorov vrátane zdravotníctva, financií, vzdelávania, poľnohospodárstva, dopravy, plánovania a ďalších, spoluprácu, ktorej cieľom bude znižovanie rizík spojených s neprenosnými ochoreniami. Dôležitá je aj ich intervencia na prevenciu. Manažment NCD zahŕňa detekciu, skríning a liečbu týchto chorôb. Poskytuje prístup k paliatívnej starostlivosti pre ľudí v núdzi. Ďalšími krokmi zásahov na neprenosné ochorenia, ktoré majú vysoký dopad, môžeme docieliť posilnením včasného odhalenia a včasnej liečby, prostredníctvom primárnej zdravotnej starostlivosti. Takéto intervencie sú vynikajúce z ekonomického hľadiska, pretože ak sa pacientom poskytnú včas, môžu znížiť potrebu nákladnej liečby (WHO, 2018).

Edukácií klientov v oblasti zmeny životného štýlu je potrebné venovať dostatok času, jedná sa o dlhodobý proces v rozsahu mesiacov a niekedy aj rokov. Dosiahnuť účinnejší a dlhodobý efekt, môžeme vďaka dlhšej edukačnej intervencií. Dôležité sú opakované kontroly formou opakujúcich sa stretnutí, alebo môžeme využiť nástroje informačno-komunikačných technológií ako je napríklad e-learning, telemedicína, sociálne média, eHealth a digitálne záznamy. K zmene životného štýlu musíme pacienta dôkladne motivovať poukázaním na rozvoj závažných komplikácií a trvalých následkov, pokiaľ nebudú dodržiavať odporučené liečebné opatrenia. Tieto opatrenia sa týkajú nielen užívania predpísaných liekov, ale aj individuálnej zodpovednosti v dodržiavaní nefarmakologických opatrení, medzi ktoré radíme úpravu životosprávy, dostatočnú pohybovú aktivitu, zníženie hmotnosti, zanechanie fajčenia, obmedzenie alkoholu, stabilizovanie krvného tlaku vyhýbaním sa stresu (Rónayová, Dimunová, 2020).

SOCIALNA PRÁCA V ZDRAVOTNÍCTVE

Sociálnu prácu v zdravotníctve môžeme definovať ako špecifickú činnosť, ktorá má za úlohu zlepšovať celkový zdravotný stav jednotlivcov, skupín a populácie. Poskytuje sa bez ohľadu na vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, sociálnu príslušnosť, vierovyznanie, kultúru a iných socio-demografických odlišnosti jednotlivca, skupiny a komunity. Náplňou sociálnej práce v zdravotníctve je stanoviť sociálnu diagnózu a následne realizovať sociálnu terapiu. Základným cieľom je vyriešiť sociálne problémy, ktoré vznikli počas choroby, narušení zdravia, pri zdravotnom postihnutí a v starobe. Je potrebné riešiť sociálne dôsledky choroby a postihnutia, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálnu situáciu jednotlivca alebo rodiny, taktiež narúšajú vzťahy v spoločenskom prostredí, ktoré sa vyskytli v živote človeka následkom zdravotných a sociálnych zmien (Šustrová, 2012).

Pacienti trpiaci chronickým ochorením prežívajú často fyzické, kognitívne a emočné problémy, ako sú únava, bolesť, depresia, úzkosť, panický strach, strata pamäti, problémy s rovnováhou, tras, neurologické vnemy, ťažkosti s multitastingom, ťažkosti s regulovaním emócií, svalové kŕče a podobne. Tieto zdravotné problémy sú chronické, zhoršujú sa, nemiznú a majú skôr progresívny charakter (Fine, 2015).

Sociálna práca v zdravotníctve má za úlohu zlepšiť životnú situáciu tých klientov, ktorí si ju nevedia vyriešiť svojpomocne. Je súčasťou komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o človeka (Mojtová, 2010). Sociálna práca rovnako ako aj moderná medicína pracuje s klientom z pohľadu holistického a celostného. Holistické pomenovanie znamená prerod medicíny od fyziologického a biologického poňatia zdravia a choroby k poňatiu duálnemu a následne celostnému, ktorý berie na zreteľ všetky vlastnosti týkajúce sa psychiky, fyziológie, sociálnej a duchovnej dimenzie zdravia a choroby. Sociálna práca má za úlohu využiť vplyv psychosociálnej oblasti na ochorenie k lepšej adaptácií, prekonaniu ťažkostí, motivácií k liečbe, k spolupráci a následne ku kvalitnejšiemu životu (Kuzníková a kol., 2011).

Kvalitná komplexná zdravotná a sociálna starostlivosť o občana je demokratickým posolstvom a právom, ktoré v plnom rozsahu deklaruje a rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Zdravá spoločnosť musí akceptovať práva svojich občanov, vynaložiť preventívne, realizačné a legislatívne úsilie pre každého svojho občana, zdravého, chorého alebo zdravotne postihnutého, aby mohol fungovať vo všetkých sférach svojho života. Zároveň spoločnosť ochraňuje svojich občanov pred negatívnymi faktormi, ktoré mu škodia znemožňujú jeho plnohodnotný život (Barkasi, 2016).

Národná asociácia sociálnych pracovníkov (NASW) opisuje osem štandardov praxe, ktoré boli vytvorené pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, aby mohli poskytovať starostlivosť na vysokej úrovni:

• Všetci zdravotní sociálni pracovníci v oblasti zdravotnej starostlivosti musia postupovať v súlade s etickým kódexom sociálnej práce.
• Obhajujú práva klientov na sebaurčenie, dôvernosť, prístup k podporným službám a zdrojom, vhodné začlenenie do rozhodovacieho procesu, ktorý má vplyv na ich celkové zdravie a pohodu.
• Podporujú účasť sociálnej práce na vývoji, zdokonaľovaní a integrácii najlepších postupov v zdravotníctve.
• Podporujú účasť sociálnej práce na zlepšovaní kvality celého systému a na výskumnom úsilí v zdravotníckych zariadeniach.
• Podporujú účasť sociálnej práce na rozvoji a zdokonaľovaní verejnej politiky na miestnej, federálnej, štátnej a kmeňovej úrovni s cieľom podporiť blaho klientov, rodín a komunít, ktorý slúži rýchlo sa rozvíjajúci systém zdravotnej starostlivosti.
• Zvyšovať kvalitu služieb sociálnej práce poskytovanú klientom a rodinám v zdravotníckych zariadeniach.
• Informovať tvorcov politiky, zamestnávateľov a verejnosť o dôležitej úlohe sociálnych pracovníkov v rámci kontinua zdravotnej starostlivosti.
• Poskytnúť základ pre vývoj materiálov a programov ďalšieho vzdelávania, ktoré sa týka sociálnej práce v zdravotníckych zariadeniach.

Pre sociálnych pracovníkov je najdôležitejšie mať na pamäti prvý a druhý štandard praxe. Sociálni pracovníci v zdravotníctve musia pracovať s klientmi v súlade s etickým kódexom sociálnej práce, ktorý je zakorenený v súbore základných hodnôt. Dôležité sú medziľudské vzťahy, budovanie pozitívneho a trvalého vzťahu s klientmi zo strany sociálneho pracovníka, ktorého primárnym cieľom je poskytovať služby a presadzovať sociálnu spravodlivosť pre všetkých klientov, čím sa zabezpečuje plnenie všetkých lekárskych a psychologických služieb.

Využívaním vzdelávania, výskumu a ich uplatnením v praxi si sociálni pracovníci v zdravotníctve zvyšujú odbornú spôsobilosť. Zdravotnícki sociálni pracovníci obhajujú práva pacientov na sebaurčenie. Zdravotnícky personál môže vyžadovať a obhajovať najlepšiu lekársku starostlivosť o pacienta, ale každý pacient má právo rozhodovať sa na základe liečebných odporúčaní, či bude pokračovať v liečbe. Niekedy sa vyskytnú momenty, kedy pacient nie je schopný hovoriť sám za seba, napríklad, ak je pacientom dieťa alebo dospelý, ktorý má kognitívne poruchy, ktoré mu zabraňujú rozhodovať sa sám za seba. V tomto prípade preberá prijímanie rozhodnutí rodina, na základe toho, čo je pre pacienta najlepšie (NASW, 2016).

Prínosom sociálnych pracovníkov pre sociálnu prácu a dimenzie verejného zdravia je ich dostatočná kvalifikácia na to, aby významne ovplyvnili verejné zdravie svojou orientáciou na človeka v prostredí, svojimi zručnosťami pokrývajúcu správu prípadov, advokáciu, politiku, kliniku, zapojenie komunity a komunitné organizovanie, ich citlivosť na komunikačné schopnosti a kultúrne kompetencie (Zelnick, 2015).

Sociálna práca v oblasti verejného zdravia spája preventívny aspekt verejného zdravia a orientáciu sociálnej práce na riešenie problémov. Sociálni pracovníci chápu potrebu zásahov šitých na mieru konkrétnym populáciám, osvojiť si perspektívu zameranú na človeka v prostredí, v rodine a poskytnúť pohľad na sociálne podmienky, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie a sociálne determinanty zdravia. Na základe pretrvávajúcich výziev sa očakáva rastúci dopyt po sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, záujem študentov o formálne vzdelávanie, zamestnávateľov, ktorých vzrušuje vyhliadka na širšie vedomosti (Ward, 2015).

Úlohy sociálneho pracovníka v zdravotníctve:

• Zamerať sa na nájdenie klientov, ktorí potrebujú pomoc.
• Posúdiť potreby svojich klientov, ich podporné siete a situácie.
• Vymyslieť plány na zlepšenie ich celkového blaha.
• Pomoc klientom prispôsobiť sa životným výzvam vrátane choroby, rozvodu a nezamestnanosti.
• Pomáhať klientom riešiť krízové situácie, prírodné katastrofy, týranie detí.
• Pomoc klientom pri práci s vládnymi organizáciami pri získavaní výhod.
• Spolupráca s komunitami v oblasti verejného zdravia, ktorých cieľom je predchádzať problémom verejného zdravia.
• Kontaktovať osobne klientov a zaujímať sa o ich životnú situáciu, či nastalo zlepšenie ich problémovej situácie (Allen, Spitzer, 2016).

Zdravotný sociálny pracovník pomáha pacientom pochopiť ich diagnózu a vykonáva nevyhnutné zmeny v ich životnom štýle, bývaní a zdravotnej starostlivosti. Pomáha ľuďom pri prechode z nemocnice späť do ich domovov a komunít a zároveň im poskytuje informácie o službách, ako sú domáca zdravotná starostlivosť alebo podporné skupiny, ktoré im pomáhajú zvládať ich ochorenie. Zároveň sú sociálni pracovníci nápomocní lekárom a iným zdravotníckym pracovníkom. Pomáhajú im pochopiť účinky, ktoré spôsobujú choroby na duševné a emočné zdravie pacientov. Od roku 2019 do roku 2029 Úrad práce USA predpokladá, že zamestnanosť sociálnych pracovníkov v zdravotníctve vzrastie o 14 percent, čo je omnoho rýchlejšie v porovnaní s inými povolaniami. Sociálni pracovníci budú potrební, aby mohli pomáhať starnúcej populácií a ich rodinným príslušníkom prispôsobiť sa novej liečbe, liekom a životnému štýlu (U.S. BLS., 2020).

ZÁVER

Nové skutočnosti a špecifiká na pracovných pozíciách sociálnych pracovníkov si vyžadujú neustále odborné skvalitňovanie. Vytvorenie systému celoživotného vzdelávania sociálnych pracovníkov je jednou z relevantných možností. Absolventi študijného odboru sociálnej práce, ktorí sa v praxi počas práce s klientom stretávajú s rôznymi problémami, poukazujú na potrebu ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného vzdelávania. (Schavel, 2010).

Sociálni pracovníci potrebujú školenie v oblasti verejného zdravia, aby mohli pracovať v rozvíjajúcich sa oblastiach nového systému zdravotníctva. Veľký dôraz sa kladie na potrebu ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, v prevencii a zdraví obyvateľstva. Pracovný výhľad sociálnych pracovníkov v zdravotníctve bude závisieť od toho, či sa sociálna práca prebudí v schopnostiach a príležitostiach sociálnej práce v oblasti verejného zdravia. Začne sa rozširovať nad rámec individuálne zameraných intervencií a rozšíri sa do prevencie a ďalších oblastí verejného zdravia. Vo všeobecnosti všetky príležitosti na prevenciu a verejné zdravie závisia od investícií a financovania spoločnosti (Ruth, 2015).

Vzdelávaním sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení, zvyšujeme mieru pomoci chronicky chorým jedincom. Pomáhame im cítiť sa menej izolovaní, a dávame im nádej, že sociálna práca ako profesia robí všetko preto, aby sa zlepšila ich kvalita života. Pevne veríme, že v blízkej budúcnosti dôjde k úprave postavenia sociálnych pracovníkov v rámci iných rezortov v zákone č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, a tiež aj ich možnosti absolvovania špecializačného vzdelávania, konkrétne v oblasti civilizačných ochorení.

Autori:
Mgr. Miroslava Weiss
doc. MUDr. Mária Belovičová, PhD.

Zoznam použitej literatúry

ADDY, CH.L.-BROWNE,T.-BLAKE, E.W. 2015. Enhancing Interprofessional Education: Integrating Public Health and Social Work Perspectives. In: American Public Health Association. Am J Public Health. 105(suppl 1): S 106-S 108. doi:10.2105/AJPH.2014.302502. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete:

ALLEN, K.M., - SPITZER, W.J. 2016. Social work practice in healthcare: Advanced approachesand emerging trends. Los Angeles: SAGE. 516 s. ISBN: 9781483353203.

BARKASI, D. 2016. Sociálny pracovník v roli edukátora pre klientov s ochorením diabetes mellitus. 328 – 341 s. In Edds: Husár, J. – Machalová, M. – Hangoni, T. Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia, Prešov „ Nová edukácia človeka V“ Prešovská univerzita v Prešove. 2016. 351 s. ISBN: 978-80-555-1742-1.

BELOVIČOVÁ, M. 2019. Význam vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení. s 205-214. In: Edds.: Schavel, M. – Gállová, A. Zborník vedeckých medzinárodných príspevkov ,,Trendy a inovácie vo vysokoškolskom vzdelávaní v odbore sociálna práca“. Dolný Kubín: Art AIR Center s. r. o., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnych práce sv. Alžbety. s. 517. ISBN: 978-80-8132-2020.

BROWNE, T. – KEEFE, R.H. – RUTH, B.J. et. al. 2017. Advancing social work education for health impact. In: American journal of public health. 107 (Suppl 3): S229 235.[online] doi: 10.2105/AJPH.2017.304054 [citované 2020-10-30] Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5731074/?fbclid=IwAR3ncrYK9... ldd2WkhkKtYlnRbgjJ2HMqr_D7yqJo-O828DP7POHZcZw

DOBDA, V., 2018. Implikácia sociálnych pracovníkov v tímoch zdravotníckych zariadení. 62 – 72 s. In: Edds.: Vansáč, P., Barkasi, D., Popovičová, M.: ZBORNÍK IV. Medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Spôsoby prepojenia systému sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti na úrovni komunitných a pobytových služieb regionálneho charakteru“. Katedra Filozofii Wydzial Psychologii Wyzsza Szkola Finansów i Zarzadzania w Warszawie. ISBN: 83-89884-02-X.

DRUMMOND, F. 2019. “Stress, the "health epidemic of 21st century“ HCA Health Care Magazine – HCA Today. [online] . [2020-11-13]. Dostupné na internete: https://hcatodayblog.com/2019/04/30/stress-the-health-epidemic-of-the-21...

FINE, A. 2015. The importance of working with clients with chronic illness. In: The New Social Worker, the social work careers magazine. ,,Health social work mount 2015“. [online] . [2020-11-08]. Dostupné na internete: https://www.socialworker.com/extras/social-work-month-2015/the-importanc...

FREJ, D. 2017. Zápal skrytý zabijak: príčina, liečba, prevencia. 1. vyd. Bratislava: NOXI, spol. s. r.o. 360 s. ISBN: 978-80-8111-448-9.

GAJDOŠOVÁ, Š. Ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov. S. 23-27. In Mátel, A. Janechová, L. (eds). Další vzdelávaní socialních pracovníků a zamestnávání mladých lidí. Sborník z mezinárodní vědecké konference. 1. vyd. Příbram: Ústav sv. Jana N. Neumanna, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava. 2018, s 194. ISBN: 987-80-88206-10-1.

GBD – GLOBAL BURDEN OF DISEASES, 2015. In WHO. 2018. Noncommunicable diseases. [online] . [2020-11-10]. Dostupné na internete: https://www.who.int/newsroom/fact-sheets/detail/noncommunicable-diseases

HARKEY, J. 2017. Case Managment at the Intersection of Social Work and Health Care. In: Social Work Today. Vol. 17 No.1 P. 20 [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete: http://www.socialworktoday.com/archive/011917p20.shtml?fbclid=IwAR1YGaHD...

HOFFMAN, A.J. 2014. In GURKOVÁ, E. 2017. Nemocný a chronické onemocnění, edukace, motivace a opora pacienta. 1.vyd. Praha: Grada Publishing. 192 s. ISBN: 978-80-271-9917-4.

HUNYADIOVÁ, S. 2017. Nenásilná komunikácia pomáhajúceho profesionála. 2 vyd. LIRA – print Užhorod, Zrkadlenie, o. z., 211 s. ISBN: 978-617-596-246-6.

JACKSON, K. 2014. Grieving Chronic Illness and Injury-Infinite Losses. In: Social Work Today. Vol. 14 No.4 P.18. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete: http://www.socialworktoday.com/archive/070714p18.shtml?fbclid=IwAR117d0P...

KUZNÍKOVÁ, I. a kol. 2011. Sociální práce v zdravotnictví. 1.vyd. Praha: GRADA Publishing, a. s. 224 s. ISBN: 978-80-247-3676-1.

MÁTEL, A. 2013 In MINAROVIČOVÁ, K. – KOVÁĽOVÁ, M. 2014. Rozvoj profesijných zručnosti odborných pracovníkov a študentov sociálnej práce v zariadeniach sociálnych služieb. 1.vyd. EQUILIBRIA, s. r. o. Košice. 138 s. ISBN: 978-80-558-0685-3.

MINAROVIČOVÁ, K. – KOVÁĽOVÁ, M. 2014. Rozvoj profesijných zručnosti odborných pracovníkov a študentov sociálnej práce v zariadeniach sociálnych služieb. 1.vyd. EQUILIBRIA, s. r. o. Košice. 138 s. ISBN: 978-80-558-0685-3.

MIRONYUK, I. 2019. Otázky výuky civilizačných ochorení v príprave magistrov verejného zdravotníctva na Ukrajine. 70 s. In Zborník abstraktov VI Medzinárodná vedecká konferencia Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení – Michalovce 15. november 2019. ISBN: 978-80-8132-207-5. http://dsspace.uzhnu.edu.ua/jspui/handle/lib/27229

MOJTOVÁ, M. 2010. Sociálna práca v zdravotníctve. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o. 137 s. ISBN: 978-80-89271-45-0. NASW (National Association of Social Workers). 2016. NASW standarts for social work practice in health care settings. Washington, DC: NASW. [online] . [citované 2020-11-09]. Dostupné na internete: https://www.socialworkers.org/LinkClick.aspx?fileticket=fFnsRHX-4HE%3D&p...

RÓNAYOVÁ, I. – DIMUNOÁ, L. 2020. Význam edukácie v prevencií kardiovaskulárnych ochorení. 256 – 264 s. In: Edds.: Vansáč, P., Czarnecki, Popovičová, M. 2020. ZBORNÍK z VI. Medzinárodnej konferencie „ Zdravotno sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení – Michalovce 15. november 2019. PrintMedia reklamná agentúra Michalovce. 309 s. ISBN: 978-83-952951-3-2.

RUTH, W. J. 2015 In: JACKSON, K. 2015. Public Health Social Work: Now More Than Ever. Social Work Today. Vol. 15 No:6 P.12. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete: http://www.socialworktoday.com/archive/111715p12.shtml?fbclid=IwAR22wmbk...

SÁSIKOVÁ, M. 2018. Viete, ktoré moderné choroby najviac ohrozujú naše zdravie? In: Rada lekárov Medissimo PROCARE Svet zdravia [online] . [2020 – 11-08]. Dostupné na internete: https://www.procare.sk/viete-ktore-moderne-choroby-najviac-ohrozuju-nase...

SCHAVEL, M. 2010. Vzdelávanie v sociálnej práci a ďalšie perspektívy v ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov. 7 – 11 s. In MATEL, A. – KOVAĽOVÁ, M. ŠTEPANOVSKÁ, M. (eds.) 2010. Zborník vedeckej konferencie ,, Sociálne služby v regióne“ 1. vyd. Skalica: Občianské združenie ELISABETH. 149. s. ISBN: 978-80-970567-0-4.

ŠUSTROVÁ, M. 2012. Sociálna práca v zdravotníctve. 1.vyd. Košice: BEKI Desing s.r.o. 122 s. ISBN: 978-80-8132-041-5. U.S. BLS. – United States, Bureau of Laborator Statistic. 2020. What social workers do. IN: US Department of Labour, Occupational outlook Handbook, Social workers. [online]. [2020-11-10]. Dostupné na internete: https://www.bls.gov/ooh/community-and-social-service/social-workers.htm#...

WARD, T.S. 2015 In: JACKSON, K. 2015. Public Health Social Work: Now More Than Ever. Social Work Today. Vol. 15 No:6 P.12. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete: http://www.socialworktoday.com/archive/111715p12.shtml?fbclid=IwAR22wmbk...

WHO. 2018. Noncommunicable diseases. [online] . [2020-11-10]. Dostupné na internete: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/noncommunicable-diseases

WHO 2020 - World health statistic 2020. ISBN 978-92-4-000510-5. 92 s. [online] [citované 2020-10-28]. Dostupné na internete: https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/332070/9789240005105-en...

ZÁKON č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činnosti v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZELNICK, J. 2015 In: JACKSON, K. 2015. Public Health Social Work: Now More Than Ever. Social Work Today. Vol. 15 No:6 P.12. [online] . [2020-11-12]. Dostupné na internete: http://www.socialworktoday.com/archive/111715p12.shtml?fbclid=IwAR22wmbk...