Zdravotno-sociálna verzus sociálno-zdravotná starostlivosť o zomierajúceho klienta

dec 19 2010

Health-social versus social-health care for dying patients

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajuc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. V procese rozhodovania zúčastnený nie je len samotný zomierajúci pacient, ale aj jeho rodina a celý sprevádzajúci tím pracovníkov.
V príspevku autorky prezentujú vybraný výsek z výsledkov prieskumu z oblasti poskytovania paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Získané výsledky naznačujú, že u zdravotných a sociálnych pracovníkov, pracujúcich v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť, je potrebné venovať sa zefektívneniu komunikácie medzi pracovníkmi, klientmi a ich rodinami, potrebám ďalšieho vzdelávania v paliatívnej oblasti a najmä zamerať sa na prepojenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti v paliatívnej medicíne.
Kľúčové slová: Umieranie a smrť, paliatívna starostlivosť, hospicová starostlivosť, multidisciplinárny tím, zdravotný pracovník, sociálny pracovník, sociálno-zdravotná starostlivosť, etika, komunikácia.

Abstract: The paper focuses on the provision of social and health care to patients dying, sensible this issue from the perspective of social and health workers in facilities providing palliative and hospice care. The decision process involved not only the dying patient but also his family and all accompanying the team. In this paper the authors present a selected segment of the survey results from the provision of palliative and hospice care. The results obtained suggest that health and social workers working in facilities providing palliative and hospice care should be taken to streamline communications between staff, clients and their families need training in the field of palliative and mainly focus on linking social and health care in palliative medicine.
Keywords: Death and dying, palliative care, hospice care, multidisciplinary team, health worker, social worker, social and health care, ethics, communication.

Úvod

Umieranie a smrť patrí k životu a je jeho súčasťou. Nikto by nemal zomierať bez svojich blízkych, či už to sú príbuzní alebo zdravotní a sociálni pracovníci. Umierajúci potrebujú zdravých a zdraví potrebujú opäť umierajúcich k tomu, aby sami nestrácali neprimeraný strach zo smrti a mohli žiť kvalitnejšie. Paliatívna a hospicová starostlivosť ešte stále patrí medzi pomaly rozvíjajúce sa oblasti na Slovensku a patrí medzi stále podceňované oblasti záujmu vzdelávacích inštitúcií, vlády, organizácií, ale aj ľudí samotných. Pritom sa v súčasnosti okruh pacientov vyžadujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť každým rokom zvyšuje. Zo všetkých závažných chorôb predstavujú až 80% onkologickí pacienti. Celkovo teda cieľovú skupinu pre odbor paliatívnej starostlivosti na Slovensku tvorí minimálne 12 000 pacientov ročne, z nich až 9 000 potrebuje na konci života paliatívnu starostlivosť. Táto skupina ľudí zomiera v zbytočnom fyzickom a psychickom utrpení (Andrášiová, 2002).

Vo vzťahu k umieraniu a smrti, sme sa pokúsili poukázať na niektoré súvislosti v poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti a na možnosť pomoci pri ich riešení prostredníctvom zdravotných a sociálnych pracovníkov. Práca poukazuje na viaceré javy týkajúce sa problematiky zdravotno-sociálnej verzus sociálno-zdravotnej starostlivosti o zomierajúceho klienta a obsahuje podnety na riešenie problematických oblastí súvisiacich s daným fenoménom v kontexte sociálnej práce, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a výskumov.

Paliatívna a hospicová starostlivosť o zomierajúceho

Paliatívna starostlivosť je profesionálna, holistická a interdisciplinárna a má byť poskytovaná všetkým umierajúcim pacientom bez ohľadu na diagnózu, či typ zdravotníckeho zariadenia. Ide o kontinuálnu starostlivosť – od všeobecného prístupu až po špecializovanú disciplínu (O'Connor, 2005). Cieľom paliatívnej medicíny je dosiahnutie čo najlepšej kvality života chorých a ich rodín. Teda nie je predlžovanie života, ale kvalita života.

Filozofiou paliatívnej a hospicovej starostlivosti je uspokojiť fyzické, emocionálne, duchovné a informačné potreby ľudí v terminálnom štádiu alebo v život ohrozujúcom ochorení umierajúceho človeka a jeho rodiny (Bommel, 1999). Pacient v hospici vie, že: nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, za všetkých okolností bude rešpektovaná jeho dôstojnosť a v posledných chvíľach života nezostane osamotený.

Koncept paliatívnej medicíny sa opiera o tri piliere, a to o filozofické presvedčenie, že smrť je súčasťou života, o etickú dimenziu – bezpodmienečná úcta k človeku ako k jedinečnej a komplexnej bytosti a o praktickú starostlivosť o fyzické pohodlie a psychologickú podporu v podobe naslúchania chorému (Pichaud, Thareauová, 1998).

Hospicová starostlivosť o pacienta, začína ešte pred jeho prijatím na hospicové lôžko. Pacient musí vedieť, že bude pokračovať v paliatívnej liečbe a nie v kauzálnej. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná zomierajúcim pacientom hospicom, ako samotným zdravotníckym zariadením.

Práca v hospicovom prostredí vyžaduje od lekárov, sestier a ostatných pracovníkov vysokú odbornosť, samostatnosť, psychickú i fyzickú odolnosť, hlbokú mieru empatie a tolerancie. Ošetrujúci personál je s chorým a s jeho rodinou v kontakte po celú dobu jeho pobytu a tiež pri odchode zo života. Práve tieto hraničné situácie sú pre ošetrujúci personál dosť stresujúce a bez uvedených vlastností a schopností by nebolo možné robiť túto prácu dobre (Kasanová, 2009b).

Multidisciplinárny tím

Zomieranie je fenomén obsahujúci oblasť biologickú, sociálnu, psychologickú a duchovnú. Táto skutočnosť je východiskom pre existenciu multidisciplinárneho tímu, ktorý sa podieľa na ošetrovaní umierajúceho. Najkvalitnejšia je forma starostlivosti o umierajúcich v hospicoch a oddeleniach paliatívnej starostlivosti. Práca multidisciplinárneho tímu vychádza z celostného (holistického) vnímania človeka, zvlášť v poslednom úseku svojho života, zohľadňujúc jeho potreby bio-psycho-socio-spirituálne.

Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke biologickej, teda o jeho telo, pohodlie, poskytnutie potravy, zbavenie sa odpadu z vlastného metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Ďalej sú to potreby, ktoré zabezpečuje odborná medicínska starostlivosť, ako ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba (Balogová, 2005).

Lekári a zdravotné sestry hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých. Ide o liečbu bolesti, dušnosti, kašľa, vracania, hnačky a zápchy, preležaniny, infekcie a podobne (Jasenková, 2005).

Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa zo sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplne odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení. Sociálny pracovník tiež stanovuje sociálnu diagnózu a uskutočňuje sociálnu terapiu (Dobríková-Porubčanová, 2005).

Úlohou sociálneho pracovníka je teda hľadať s pacientom predovšetkým to, čo robiť, aké sú jeho ďalšie možnosti pri jeho fyzickom stave, čo sa s ním bude diať po prepustení z nemocnice, čo mu môže spoločnosť ponúknuť a čo môže k prekonaniu svojej nepriaznivej situácie ponúknuť on sám.

Haburajová-Ilavská (2007) hovorí, že potreba vzdelaných a erudovaných sociálnych pracovníkov pracujúcich v oblasti paliatívnej starostlivosti narastá aj vzhľadom na neustále sa zdokonaľujúce medicínske technológie, narastajúci počet chronických ochorení, zvyšujúci sa podiel starších spoluobčanov a v neposlednom rade aj predlžujúcu sa dĺžku života.

Komunikácia v paliatívnej medicíne

Komunikácia s rodinou terminálne chorého, predstavuje pre sociálnych a zdravotných pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Dostávajú sa do pozície, kedy sa zomierajúci pacient a jeho rodinní príslušníci chcú dozvedieť maximum informácii a k tomu má kompetenciu len lekár. Úlohou ostatných pracovníkov je pomôcť rodine pri procese umierania, počúvať, zapojiť sa do starostlivosti o klienta a vyjadrovať súcit.

Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa stretávajú s ľuďmi ťažko a beznádejne chorými. Vzťah sa vytvára a udržuje prostredníctvom komunikácie, ktorá môže byť verbálna aj neverbálna. Bez rozhovoru s druhými ľuďmi nie je možné pravdivejšie sebapoznanie ani vyrovnávanie sa s tak náročnou prácou, ako je starostlivosť o umierajúcich ľudí (Vymětal, 1999).

K tomu, aby bol zdravotný či sociálny pracovník v komunikačných vedomostiach expertom, nestačí len supervízia a spätná väzba. Nutná je i disciplína a sebareflexia, ktorých nácvik často vo vzdelávaní sestier, lekárov a sociálnych pracovníkov chýba. Nácvik vedomostí v komunikácii nestačí, aby došlo k trvalej zmene správania. Pracovník sa musí chcieť zmeniť, musí byť k zmene motivovaný a musí byť v nej podporovaný.

Pri podávaní informácii pacienta treba rešpektovať a ak si nepraje pravdu poznať, tak mu ju nevnucujeme. Nie je vhodné použiť slovo rakovina, spojené na verejnosti s nevyliečiteľnosťou, rozkladom, so strastiplným a bolestným zomieraním. Pacient má však právo poznať pravdu a informovaný človek lepšie a spoľahlivejšie spolupracuje. Informujeme šetrne s ohľadom na psychické možnosti, vedení zásadou ,,primum non nocere“ (Šoltés, 2008).

Mojtová (2010) uvádza, že informovanosť pacienta je veľmi dôležitá, pretože len tak môže pacient prechádzajúci jednotlivými fázami zomierania dospieť k prijatiu, k akceptácii. Je dôležité klásť dôraz na spôsob oznamovania informácii.

Etika v paliatívnej medicíne

Pri rozhodovaní v závere života je nevyhnutné riešiť etické otázky. Otázky umierania a smrti sú spojené s osobnými hodnotami a názormi na utrpenie a význam smrti. Paliatívna starostlivosť sa usiluje o zaistenie pohody a kvality života a zdôrazňuje, že pacient si určuje smer starostlivosti sám. Pri snahe dosiahnuť pohodlie a kvalitu života prostredníctvom starostlivosti orientovanej na pacienta sa často objavujú rozdiely v názoroch, čo je pre pacienta najlepšie. Ide najmä o podávanie množstva morfia, asistovanej samovražde a podávanie sedatív v závere života. Starostlivosť o týchto pacientov si vždy vyžaduje citlivé zhodnotenie zo strany etickej, právnej a morálnej. K tomu je potrebné porozumieť kontextu utrpenia, ktoré sa v paliatívnej medicíne vyskytuje často (O´Connor, 2005).

Lekárska etika kodifikovala štyri základné princípy: autonómia (samostatnosť, sebaurčenie), nonmaleficiencia (nepoškodzovanie), beneficiencia (prospech), justicia (spravodlivosť). Kľúčovú úlohu zohráva informovaný súhlas pacienta, ktorý sa uzatvára medzi lekárom a pacientom. Práva pacientov predstavuje významný etický kódex, kde je dôraz kladený na profesionálne partnerstvo. Okrem všeobecných práv pacientov sa vyvíjajú špecifické práva, vzťahujúce sa na skupiny chorých, napr. Práva onkologických pacientov, Charta práv umierajúcich pacientov a iné.

Významnú úlohu, na Slovensku ešte stále nedocenenú predstavujú etické komisie, ako osobitné poradné orgány vo veciach medicínskej etiky a bioetiky. Poslaním etických komisií je ochrana ľudských práv a presadzovanie rešpektovania ľudskej dôstojnosti a osobnej integrity jednotlivých účastníkov zdravotníckej starostlivosti a biomedicínskeho výskumu (Mojtová, 2010).

Etické princípy poskytovania paliatívnej starostlivosti sú založené na uvedomení si skutočnosti, že nevyliečiteľne chorý nie je biologické reziduum, ktoré by si vyžadovalo anestéziu, resustitáciu alebo neefektívne predlžovanie života. Ide však o osobu, ktorá je schopná sa integrovať do vzťahov, získavať osobné skúsenosti a osobnostne rásť. Zomieranie v eticko-psychologickom zmysle sa začína vtedy, keď vzniká vedomie, že choroba konkrétneho človeka je perspektívne nezlučiteľná so životom.

Cieľ prieskumu

Cieľom prieskumu bolo získať informácie z oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vnímania problematiky umierania a smrti a komunikácie medzi pracovníkmi a klientmi.

Predmetom práce je zdravotná a sociálna starostlivosť poskytovaná zomierajúcim klientom vo vybraných zariadeniach. Ako uvádza Dobríková – Porubčanová (2005), ak sa pozeráme na pacienta ako na mnohodimenzionálneho človeka, ktorý má psychickú, duchovnú a sociálnu dimenziu, musíme teda chápať to, že ak bude na človeka niečo pôsobiť, tak sa to odrazí na všetkých jeho dimenziách. Z toho vyplýva, že pri liečbe pacientov musíme okrem biologickej stránky vnímať aj jeho psychickú, sociálnu a duchovnú dimenziu.

Súbor, metodika

Zámerným výberom cez inštitúciu, sme sa dostali do zariadení, ktoré poskytujú zdravotnú a sociálnu starostlivosť ťažko chorým a zomierajúcim klientom.
Zariadenia, kde sme uskutočnili zber dát boli: Detský hospic Plamienok v Bratislave, Hospic sv. Bernadetky v Nitre a Onkologický Ústav sv. Alžbety v Bratislave. Prieskumnú vzorku tvorilo 11 participantov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli zapojiť do nášho prieskumu.
Za prieskumný nástroj, sme si zvolili pološtrukturované interview. Otázky prieskumu boli otvorené. Viedli sme pološtrukturované interview, kde sme mali pripravený obsahový rámec a otázky, ktoré sme však prispôsobovali tomu, ako sa odvíjal rozhovor. Otázky sme kládli tak, aby skúmané osoby boli schopné na ne odpovedať a aby sa jednalo o problematiku, ktorú poznali.

Metódu, ktorú sme zvolili na vyhodnotenie získaných dát nášho prieskumu, bola kvantitatívno-kvalitatívna obsahová analýza. Obsahová analýza sa zameriava na námet, obsah a formu (Miovský, 2006). Tie označuje za základné východiskové kategórie a prostredníctvom nich, pomocou klasifikácie a kategorizácie sme získali a spracovali jednotky analýzy, aby sme následne spracovali a získaný výsledok interpretovali.

Kvantitatívna obsahová analýza bola prevedená na základe skóre – absolútnej početnosti, teda opakovania sa odpovedí jednotlivých kategórií. Prostredníctvom indukovaných kategórií bývajú v kvantitatívnom výskume skúmané, analyzované a hodnotené sociálne javy.
Kvalitatívna obsahová analýza bola prevedená na základe nami vopred určenými kategorickými oblasťami a k nim príslušných indukovaných kategórií – indikátorov. Samotné indikátory boli spracované na základe otázok a odpovedí. V našej prieskumnej časti kvalita predstavovala odpovede, ktoré sme získali rozhovorom a následne spracovali do spomínaných kategórií a kvantita predstavovala opakovanosť odpovedí – absolútnu početnosť.

Výsledky, diskusia

Hlavným cieľom nášho prieskumu bolo získať informácie z oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vnímania problematiky umierania a smrti a komunikácie medzi pracovníkmi a klientmi. Zameriavali sme sa na sociálnych a zdravotných pracovníkov, ktorí sa starajú o zomierajúcich klientov. V súčasnosti je táto téma veľmi aktuálna, stále narastá počet onkologických ochorení nielen u dospelých, ale aj u detí. Ešte stále nemáme dostatok hospicov pre dospelých a pre deti nie je ešte na Slovensku žiaden lôžkový hospic. Tým, že neustále narastá počet ťažko chorých ľudí, o ktorých je potrebné sa starať a to či už na paliatívnych oddeleniach, v hospicoch alebo v domácom prostredí, tak je zároveň aj potrebné zvyšovať kvalitu poskytovania sociálnych a zdravotných služieb. Dôležité je nielen pekné a príjemné prostredie, ale aj kvalitná zdravotná a sociálna starostlivosť poskytovaná dobre vyškoleným, neustále sa vzdelávajúcim personálom, čo na Slovensku sa ešte len pomaly rozvíja.

Našou snahou bolo vytvoriť z odpovedí na otázky obraz, ktorý by vyjadroval početnosť výskytu odpovedí určitého tematického rázu a motívu. Najskôr sme vytvorili podľa línie teórie, cieľov a prieskumných otázok kategorické oblasti skúmania a potom sme kategorizovali voľné odpovede participantov na každú z položených otázok do týchto kategorických oblastí: Vnímanie problematiky umierania a smrti, Komunikácia, Zdravotná starostlivosť, Sociálna starostlivosť, Vnímanie budúcnosti. Z každej kategorickej oblasti sme vybrali pre prezentáciu výsledkov len najčastejšie sa opakujúce indukované kategórie, ktoré sme preniesli do tabuľkovej podoby a pridali k nim stručný komentár o výsledkoch v danej oblasti.

Vnímanie problematiky umierania a smrti

INDUKOVANÉ KATEGÓRIE
Záujem (Práca ako zmysluplné naplnenie, záujem o paliatívnu starostlivosť, umieranie a smrť – blízka téma, túžba pomáhať umierajúcim)
Skúsenosť so smrťou (Zážitok so smrťou, smrť blízkeho, práca so zomierajúcimi v predchádzajúcom zamestnaní)
Smrť ako prirodzená súčasť života (Smrť patrí k životu, smrť je prirodzená súčasť života, koniec života, zavŕšenie života, prirodzený stav)
Zmena postoja (Viem ohľadom umierajúceho človeka viac, každý klient mení postoj, veľmi ovplyvnila postoj, určite ovplyvnila vnímanie)
Viera v Boha, rodina (Viera, ktorá dáva všetkému zmysel, Boh, bez viery by sa to nedalo zvládnuť, viera, že smrťou nič nekončí, pomoc manžela, deti, ktoré sú veľkou oporou, rozhovory s rodinou)

Pri zisťovaní dôvodov výberu práce s umierajúcimi klientmi a vnímania problematiky umierania a smrti, sme sa dozvedeli, že väčšina z participantov zažila vo svojom živote osobnú skúsenosť so smrťou, na základe ktorej vznikol záujem a túžba pomáhať smrteľne chorým ľuďom. Väčšina pracovníkov vnímala smrť ako prirodzenú súčasť života, ktorá je prechodom do večnosti. Podľa zistení takmer všetci participanti nášho prieskumu veria v Boha, čo ovplyvňuje samotné vnímanie a postoj k umieraniu a smrti a tiež prístup k zomierajúcim klientom v zariadení. Zaujímavou skutočnosťou je zistenie, že napriek pozitívnemu vnímaniu paliatívnej a hospicovej starostlivosti, by dali prednosť domácej hospicovej starostlivosti, v prípade vytvorenia vhodného domáceho zázemia.

Komunikácia

INDUKOVANÉ KATEGÓRIE
Empatia (Porozumieť tomu, čo potrebuje, pochopiť klienta, porozumieť jeho prežívaniu, pochopiť zmýšľanie klienta, byť citlivý)
Akceptovanie druhého (Akceptovanie klienta, akceptovanie želaní a potrieb klienta, brať klienta takého aký je)
Počúvanie (aktívne počúvanie, vypočutie)
Podpora (Podporujúci, neodmietajúci prístup, podporovanie v nádeji, podržanie, podporujúca komunikácia)
Úprimnosť, dôveryhodnosť (Pravdivé vystupovanie, úprimne odpovedanie na otázky, úprimná komunikácia, otvorene rozprávanie, Dôveryhodná komunikácia, zodpovednosť za klienta a jeho rodinu, vytvorenie dôvery)
Citlivé poskytovanie informácií (Úplne informovanie o diagnóze a prognóze, právo a potreba vedieť pravdu, pomalé a citlivé odovzdávanie informácií, informovanie vľúdne a s jemnocitom)

Efektívnu komunikáciu medzi pracovníkmi, umierajúcimi klientmi a ich rodinami a poskytovanie informácií, považujeme ako veľmi dôležitú súčasť kvalitnej starostlivosti. Zistili sme, že väčšina participantov je za citlivé poskytnutie všetkých informácii o diagnóze a prípadnej prognóze, pretože nejasnosť v diagnóze má vplyv na psychický stav klienta. Z analýzy sa nám potvrdilo, že je veľmi potrebné vytvárať v zariadeniach plány k zlepšeniu komunikačných vedomostí, zaviesť supervíziu, častejšie semináre a vzdelávacie programy. Zistili sme, že efektívna komunikácia súvisí s vedomosťami, ktoré pracovníci z paliatívnej oblasti majú. Preto je veľmi potrebné ďalšie doplňujúce vzdelávanie.

Spoločný postup lekárov, sestier, psychológa i sociálneho pracovníka pri informovaní pacientov je dôležitý, v podstate ide o tímovú činnosť. Všetci lekári by mali byť informovaní, kto a ako s pacientom hovoril, s akým výsledkom, poprípade aký postup je plánovaný ďalej. Najlepšie je sa informovať napríklad vzájomne medzi sebou (Linhartová, 2007).

Zdravotná starostlivosť

INDUKOVANÉ KATEGÓRIE
Ošetrovateľská starostlivosť (Tíšenie až odstránenie bolesti, pomoc pri ťažkostiach, ošetrovanie dekubitov, podávanie liekov, polohovanie, kŕmenie, základná hygiena )
Poskytovanie informácií (Oznamovanie diagnóz a prognóz klientovi a aj jeho rodine, zodpovednosť za poskytovanie informácií)
Ordinovanie liekov (Ordinovanie liekov, predpisovanie liekov, podávanie liekov)
Liečba (Poskytnutie paliatívnej starostlivosti, starostlivosť o príznaky, zníženie utrpenia, symptómový manažment)
Sprevádzanie (Poskytovanie sprevádzania pacientom a rodine, zodpovednosť za psychický stav klienta, príprava na blížiacu sa smrť, rozhovor)

Pod zdravotnou starostlivosťou si všetci participanti predstavujú ošetrovateľskú starostlivosť a tiež sprevádzanie klienta. Úlohou lekára je poskytovanie informácií, ordinovanie liekov, liečba a tiež sprevádzanie, podobne ako pri úlohe zdravotnej sestry, kde je podľa participantov dôležitá nielen ošetrovateľská starostlivosť, ale tak isto sprevádzanie zomierajúceho. Zistenia zároveň poskytujú odpoveď, že ošetrovateľská starostlivosť o zomierajúcich ľudí je veľmi dôležitá, no bez spojenia so sociálnou starostlivosťou nie je kompletná. Na druhej strane ešte stále nie je u nás vytvorený časový priestor pre sprevádzanie chorých a ich blízkych aj zdravotníkmi. Preto je dôležité, aby sa v zdravotníckych zariadeniach zvýšil počet sociálnych pracovníkov, vytvoril sa im právny status a zaradil ich do liečebného poriadku.

Sociálna starostlivosť

INDUKOVANÉ KATEGÓRIE
Presadenie sociálnej práce (Presadiť sociálneho pracovníka na oddelenie, viac sociálnych prípadov – treba viac soc. pracovníkov, sociálna práca je veľmi dôležitá a potrebná, bola by prínos pre spoločnosť )
Pomaly rozvíjajúca oblasť (Málo sociálnych pracovníkov na oddeleniach, pomalé rozvíjanie)
Sprevádzanie, poradenstvo, spolupráca s úradmi (Sprevádzanie klientov a ich rodín, sprevádzanie pozostalých, návšteva rodín, Poskytovanie informácií, poradenstvo, poskytovanie preverených kontaktov, poradenstvo v oblasti legislatívy, Vybavovanie cez poisťovne, dávky v hmotnej núdzi)
Spolupráca (Spolupráca je potrebná, dôležitá, vymieňanie informácií medzi pracovníkmi, spolupráca celého tímu)

Ako z odpovedí vyplýva, tak aj väčšina našich participantov je za presadenie sociálnej práce, ktorú považujú za veľký prínos do zdravotníctva. Sociálny pracovník si nemá nárokovať na miesto zdravotného pracovníka, no aby však mohol významne prispieť k zlepšeniu kvality života umierajúceho človeka a jeho rodiny, musí mať aspoň základné vzdelanie v oblasti zdravotníctva, aby tak mohol pochopiť súvislosti. Možnosť byť zomierajúcemu na blízku a pomáhať mu, umožňuje sprevádzajúcemu poznať jedinečnosť každého človeka. A práve sprevádzanie a poradenstvo, ako sme zistili, je podľa participantov najdôležitejšia úloha sociálnych pracovníkov.

Kovalčíkova (2005, In Mojtová, 2010) uvádza, že cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Takisto treba zdôrazniť, že práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napríklad týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole, drogách a podobne.

Vnímanie budúcnosti

INDUKOVANÉ KATEGÓRIE
Vykonávať prácu čo najlepšie (Pomôcť klientom čo najlepšie, pomáhať klientom čo najdlhšie, starať sa o klientov ako najlepšie viem)
Pozitívne vnímanie budúcnosti (Napredovanie, prospešné pre celú našu spoločnosť, rozvíjanie v dobrom smere, kvalitné a dôstojné umieranie)
Vzdelávanie (Vzdelávanie v paliatívnej starostlivosti, vzdelávanie už počas štúdia, viac vzdelávania o komunikácii s pacientom, výcvikové tréningy, sebapoznávanie)
Informovanie širokej verejnosti (Informovanie verejnosti o poskytovaní služieb, informovanosť lekárov a zariadení)

Pri zisťovaní vnímania budúcnosti v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, sme zistili, že je potrebné ďalšie vzdelávanie pracovníkov v paliatívnej a hospicovej oblasti a vyššie platové ohodnotenie.

Vzdelávanie a získavanie nových vedomostí v oblasti hospicovej starostlivosti veľmi dôležité. Je potrebné zvyšovať vzdelanostnú úroveň zdravotného personálu, študentov, zdravotných sestier, farmaceutov, sociálnych pracovníkov, psychológov, rehoľníkov, dobrovoľníkov, ale aj celej širokej verejnosti (Kasanová, 2009a).

Odporúčania pre prax

Je potrebné prijať národnú stratégiu paliatívnej starostlivosti a vytvoriť národný strategický dokument pre oblasť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, zabudovať ho do nášho systému. Takýmto spôsobom zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, aby sa tak zvýšil počet hospicových zariadení pre deti a dospelých a aby sa zvýšila dostupnosť využívať tieto služby starostlivosti pre čo najväčší počet pacientov a ich rodín, k čomu je potrebná vládna podpora. Ako príklad by nám mohli poslúžiť krajiny ako Španielsko, Kanada, Austrália a pod., ktoré túto stratégiu národnej paliatívnej starostlivosti už zaviedli.

Pre rozvíjanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku, je veľmi dôležité vytvoriť spoluprácu medzi hospicmi, paliatívnymi oddeleniami, onkológiami a pod. a tiež s podobnými zariadeniami v zahraničí, aby sa tak všetci zjednotili a spoločne napredovali vpred vo vývoji. Tejto myšlienke by pomohol vyššie spomenutý národný strategický dokument SR pre oblasť paliatívnej a hospicovej starostlivosti.

Naša práca prostredníctvom výsledkov prieskumu a teórii, poukazuje najmä na nutnosť prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti, aby tak poskytovanie starostlivosti a služieb zomierajúcim klientom bolo na profesionálnej úrovni. Hospicová a paliatívna starostlivosť je integrálnou súčasťou sociálno-zdravotnej starostlivosti a preto treba tak k nej pristupovať.

Za optimálne teda považujeme prepojenie zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a psychologickej starostlivosti, ktoré musia vychádzať z etických princípov, bez ktorých by bola súčasná starostlivosť o umierajúcich ľudí a ich blízkych neprijateľná. Zdravotná starostlivosť by predstavovala najmä ošetrovateľskú starostlivosť o klienta a pod., sociálna starostlivosť by sa orientovala najmä na klienta a jeho rodinu a pod. a psychologická starostlivosť by sa mala opierať o klinickú skúsenosť, založenú na dôkazoch s medicínou a psychológiou. Psychológ by viedol rôzne terapie s klientom, krízové intervencie a pod. Neustálym vzdelávaním a rozčlenením starostlivosti úmerne medzi všetkých pracovníkov, tak môžeme poskytovať starostlivosť o pacienta na potrebnej profesionálnej úrovni, ktorá žiaľ na Slovensku ešte neexistuje.

Z výsledkov prieskumu sme zistili, že komunikačné vedomosti sú pri práci s umierajúcimi klientmi a ich rodinami veľmi dôležité. Lekári, sestry a sociálni pracovníci potrebujú špeciálne vzdelávanie v komunikácii, aby získali vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia rozpoznať potrebu klienta byť informovaný a reagovať na informácie, stanoviť a vyriešiť ich obavy a adekvátne zhodnocovať ich psychické problémy. K zlepšeniu komunikačných vedomostí pomôže napr. supervízia, podpora kolegov, rôzne semináre a kurzy, pravidelné porady, doplňovanie vzdelávania a duševná rovnováha pracovníka.

Nové vedomosti v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú zvyšovať vzdelanostnú úroveň nielen lekárov, zdravotných sestier, sociálnych pracovníkov, psychológov, ale aj celej našej spoločnosti, v ktorej je najmä potrebné odtabuizovať tému umierania a smrti, ktorá je často krát vnímaná ako niečo zlé a smutné a naučiť našu spoločnosť vnímať umieranie a smrť ako prirodzenú súčasť života, lebo s týmto vnímaním je spojené aj vnímanie hospicových zariadení a celkovo aj vnímanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Je veľmi dôležité pripravovať už počas štúdia budúcich pracovníkov, ktorí sa budú starať o zomierajúcich ľudí, aby tak mohli poskytovať čo najkvalitnejšiu starostlivosť a služby.

Autor: Mgr. Katarína Krellová
Doc. PhDr. Martina Mojtová, PhD.

Univerzita Konštantína Filozofa, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva,
Katedra sociálnej práce a sociálnych vied

Zoznam bibliografických odkazov

[1] ANDRÁŠIOVÁ, M. a kol. 2002. Hospic a paliatívna starostlivosť – príručka pre dobrovoľníkov. Bratislava: Vydavateľstvo Oto Németh, 2002. 50 s. ISBN 80-968416-0-2.
[2] BALOGOVÁ B. 2005. Seniori. Prešov: Akcent Print, 2005. 158 s. ISBN 80-969274-9-3.
[3] BOMMEL, H. 1999. Family hospic care. Canada: Health care foundation, 1999. 63 s. ISBN 1-55307-002-X.
[4] DOBRÍKOVÁ-PORUBČANOVÁ, P. a kol. 2005. Nevyliečiteľne chorí v súčasnosti. Význam paliatívnej starostlivosti. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2005. 280 s. ISBN 80-7162-581-7.
[5] HABURAJOVÁ-ILAVSKÁ, L. 2007. Člověk ve stínu svého konce. Etické aspekty smrti a umierania: Zborník z medzinárodnej konferencie v Českých Budejoviciach. České Budejovice: VŠ Evropskych a regionálních stúdií, 2007. ISBN 978-80-86708-34-8, s. 84 – 91.
[6] JASENKOVÁ, M. 2005. Ako žiť spolu až do konca. Detská domáca hospicová starostlivosť. Bratislava: Detský hospic Plamienok, 2005. 30 s. ISBN 80-969462-1-8.
[7] KASANOVÁ, A. 2009a. Až za hranice života II. diel. Hospicová a paliatívna starostlivosť v komplexe zdravotného a sociálneho systému. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 2009a. 82 s. ISBN 978-80-8094-526-8.
[8] KASANOVÁ, A. 2009b. Až za hranice života III. diel. Starostlivosť o zomierajúcich. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 2009b. 98 s. ISBN 978-80-8094-527-5.
[9] LINHARTOVÁ, V. 2007. Praktická komunikace v medicíně. Praha: Grada, 2007. 152 s. ISBN 978-80-247-1784-5.
[10] MIOVSKÝ, M. 2006. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Praha: Grada, 2006. 332 s. ISBN 80-247-1362-4.
[11] MOJTOVÁ, M. 2010. Sociálna práca v zdravotníctve. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, 2010. 137 s. ISBN 978-80-89271-45-0.
[12] O'CONNOR, M. a kol. 2005. Paliatívni péče. Praha: Grada, 2005. 324 s. ISBN 80-247-1295-4.
[13] PICHAUD, C. – THAREAUOVÁ, I. 1988. Soužití se staršími lidmi. Praha: Portál, 1998. 156 s. ISBN 80-7178-184-3.
[14] ŠOLTÉS, L. - PULLMANN, R. a kol. 2008. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin: Osveta. 2008. 256 s. ISBN 978-80-8063-287-8.
[15] VYMĔTAL, J. 1999. Lekářská psychologie. Praha: Univerzita Karlova, 1999. 278 s. ISBN 80-86123-08-1.

_________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.