Vedeli ste, že výroba textilu a produkcia odevov je jedným z najviac znečisťujúcich a krutých priemyslov? Nová publikácia ‘Textilný a odevný priemysel – Problémy a riešenia’ prináša prehľad o súčasných problémoch, ale aj potenciálnych riešeniach v oblasti globálneho, ale aj slovenského textilného a odevného priemyslu. Je určená všetkým, čo premýšľajú, ako zastaviť produkciu a podporu rýchlej módy.

Čo je rýchla móda (fast fashion)

Pár desiatok rokov dozadu ľudia nakupovali oblečenie raz za sezónu. Prišla však zmena v podobe takzvanej ‘fast fashion’ – rýchlej módy a s rozvojom textilného i odevného priemyslu sa zmenil prístup spoločnosti k odievaniu. Vznik tohto prúdu má pôvod v USA. V 80. rokoch minulého storočia sa rozhodli veľkí americkí výrobcovia oblečenia reagovať na dovezený lacnejší textil z iných krajín tak, že si začali všímať, aké oblečenie je u zákazníkov a zákazníčok obľúbené. Na základe toho vedeli rýchlo vyrobiť ďalšie kusy žiadaných vecí a rozdistribuovať ich. Tento model s obmenami napodobnil zakladateľ španielskej značky Zara. Do jeho obchodov sa zrazu dostávali nové a vždy iné trendy, a to veľmi rýchlo. A zákazníci a zákazníčky začali aj viac nakupovať.

Textilná výroba presunutá do nízkopríjmových krajín globálneho Juhu

Módnym značkám typu Zara sa postupne otvorili možnosti presunúť výrobu do nízkopríjmových krajín globálneho Juhu (napríklad do Bangladéša či Vietnamu) a znížiť cenu oblečenia na úkor životného prostredia. A tiež kvality života pracovníkov a pracovníčok. Z tohto dôvodu prišiel o prácu veľký počet ľudí v USA a v Európe vrátane Slovenska. Výsledkom je dnešná rýchla móda, pre ktorú je príznačné pomerne lacné, masovo vyrábané a masovo predávané oblečenie priemernej až nízkej kvality, ktoré nasleduje umelo vytvorené módne trendy. „Na tomto systéme nadprodukcie a nadspotreby je založený zisk výrobcov oblečenia, obuvi a doplnkov. Rýchla móda funguje na typických princípoch súčasného ekonomického modelu – lineárnej ekonomiky, so zložitými globálnymi dodávateľskými reťazcami a s maximalizáciou zisku pre úzku skupinu akcionárov namiesto širšieho ohľadu pre všetky zúčastnené strany,“ opisuje princíp rýchlej módy Ivana Maleš z INCIEN-u. Na podnet Ambrely, ktorá združuje organizácie venujúce sa globálnemu vzdelávaniu a znižovaniu chudoby v krajinách globálneho Juhu, spracovalo túto náročnú, no potrebnú tému trio autoriek z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN): Martina Ľuptáková, Ivana Maleš a Petra Csefalvayová.

Ako zmeniť tento špinavý a krutý priemysel

„Dnes už vieme, že celý tento textilný a odevný kolos so sebou priniesol množstvo negatív a stal sa z neho špinavý a krutý priemysel. Presunom výroby do krajín globálneho Juhu síce priniesol živobytie množstvu ľudí, neporovnateľne viac na ňom však zarábajú majitelia módnych značiek. Negatívny dosah to malo aj na Slovensko, kde mal textilný a odevný priemysel veľkú tradíciu a bol silným pilierom jeho hospodárstva. Ďalej, lacné oblečenie prináša nielen vykorisťovanie pracovníkov, pracovníčok a zlé pracovné podmienky, ale aj utrpenie množstva zvierat, využívanie veľkého množstva prírodných zdrojov, únik škodlivín do životného prostredia a veľké množstvo odpadu, ktoré vzniká počas celého životného cyklu odevov. Preto má výrazný podiel na klimatickej kríze,“ pripomína Martina Ľuptáková, spoluautorka publikácie z INCIEN-u. „Je naozaj načase tento biznis zmeniť a spraviť ho udržateľnejším. Je čas na ambiciózne ciele v súlade s Cieľmi udržateľného rozvoja do roku 2030, k plneniu ktorých sa zaviazala i naša republika,“ dopĺňa editorka novej publikácie Ivana Uličná z Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Komplexná publikácia ‘Textilný a odevný priemysel – Problémy a riešenia’ ponúka objektívne zhrnutie informácií o dosahu textilného a odevného priemyslu na životné prostredie, životy ľudí a zvierat. Materiál tiež sumarizuje opatrenia a príklady dobrej praxe z celého sveta, hlavne z Európy a Slovenska, čo by mohlo inšpirovať aj naše obyvateľstvo – pokiaľ chce prispieť k zmene spotreby a nepodporovať ďalej rýchlu módu. Publikácia tiež ponúka prehľad aktuálnych politík EÚ a Slovenska, týkajúcich sa hlavne odpadu z textilu. Zhrnuté sú aj údaje o množstvách textilného odpadu a spôsobe spracovania na území Slovenska za posledné roky.

Jedinečná publikácia ‘Textilný a odevný priemysel – Problémy a riešenia’ predstavuje to najlepšie čítanie na leto nielen pre aktivistky a aktivistov zaujímajúcich sa o lokálnu a férovú módu. Stiahnuť a prečítať si ju možno v prílohe.