Life in Roma settlements as a basic determinant of Roma social exclusion

Abstrakt: Marginalizované skupiny Rómov na Slovensku sú sprevádzané determinatmi, ktoré výrazne znižujú kvalitu ich života. S chudobou, ktorá je najväčším sprievodným javom je spojené neraz nevhodné bývanie. Jednotlivé bytové jednotky sú spojené v osadách, ktoré sú oddelené od obcí a miest, v ktorých žijú príslušníci majority. To Rómom spôsobuje ešte väčšiu sociálnu exklúziu. Prežiť častokrát znamená žiť v osade, ktorá predstavuje určité bezpečie a to aj napriek tomu, že ide o nevhodné bývanie pre život. Ku kontaktu s majoritou niekedy dochádza prostredníctvom komunitných centier.
Kľúčové slová: Marginalizované skupiny. Determinanty. Osada. Rómovia. Sociálna exklúzia.

Abstract: Marginalized groups of Roma in Slovakia are accompanied by determinants that significantly reduce their quality of life. Poverty, which is the biggest accompanying phenomenon, is often associated with inappropriate housing. The individual housing units are connected in settlements, which are separated from the municipalities and towns where members of the majority live. This causes even greater social exclusion for the Roma. To survive often means to live in a settlement that represents a certain security, even though it is unsuitable housing for life. Contact with the majority sometimes takes place through community centers.
Key words: Marginalized groups. Determinants. Settlement. Gypsies. Social exclusion.

Úvod

Rómovia na Slovensku sa podľa výskumov a strategických dokumentov pravidelne objavujú medzi skupinami najviac ohrozenými chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou. Pri tejto skupine obyvateľstva sa kombinujú viaceré znevýhodnenia. Vyskytuje sa u nich chudoba spôsobená nezamestnanosťou, nedostatkom vzdelania, prístupom k informáciám, nevýhodným bývaním a pod. Jedna z najhorších situácií rómskej minority je život v segregovaných rómskych osadách. Táto skupina populácie na Slovensku sa explicitne spomína aj v strategických dokumentoch a akčných plánoch na potláčanie chudoby či sociálnej exklúzie.

Marginalizované skupiny Rómov

Marginalizované skupiny obyvateľstva predstavujú špecifické skupiny, ktoré sú často znevýhodnené. Takéto znevýhodnenie sa prejavuje v sociálnej, kultúrnej a predovšetkým v ekonomickej izolácii. Pre tieto skupiny býva chudoba sprievodným javom. Za najväčšiu diskrimináciu považujeme sociálnu exklúziu, ktorá je príznačná pre rómsku minoritu.

Rómovia sa od členov majority líšia etnicitou, vnímaním okolitého sveta, vlastným prežívaním a pod. Radia sa k europoidnej rase, aj keď rasové odchýlky tejto minority od majority v Európe sú badateľné. V minulosti, až dosiaľ dochádzalo ku konfliktom medzi Rómami a členmi minority. Ich „inakosť“ je často vnímaná ako väčšia hrozba voči majorite, pričom môže ísť neraz aj o mylnú predstavu. „Za problém považujeme lepšie, či horšie maskovanú netolerantnosť, skrývajúcu v sebe neschopnosť spolužitia s niekým, kto je iný a koho kvôli inakosti odmietame bez toho, aby sme sa zdržiavali jeho spoznávaním.“ (Klein, 2008, s. 86). To je jedna z príčin sociálnej exklúzie Rómov.

So sociálnou exklúziou Rómov sa spájajú aj ďalšie determinanty, ako sú nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelanosti, nízke príjmy a nízka životná úroveň. Rómske marginalizované skupiny sú veľakrát bez prístupu k informáciám.¹ Jednotlivé determinanty podmienené sociálnou exklúziou sa vzájomne odlišujú a determinujú. V rámci politickej roviny sa v marginalizovaných skupinách môže prejavovať vylúčenosť z politického a občianskeho diania. Je to podmienené predovšetkým životom v osadách, ktoré predstavujú vlastné pravidlá života a spolunažívania Rómov.

Historické determinanty izolácie rómskej minority

Začiatkom 20. storočia pri vzniku 1. Československej republiky boli rómske rodiny segregované ďalej od dedín, aby nenarúšali život pôvodných obyvateľov. Integrácia do majoritného obyvateľstva nebola žiadúca. Jedným z faktorov odmietania Rómov bola netolerancia ich životného štýlu kočovníctva. „V roku 1958 bol kočujúcim Rómom zamedzený pohyb zákonom „o trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb”.“ (Onderčová, 2003, s. 7). Zákonom č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb sa zakázalo kočovanie. Kočovný pôvod Rómov bol ukončený likvidáciou kočovných osád. Rómske obyvateľstvo bolo presúvané do väčších obydlí, kde im bolo poskytnuté bývanie zabezpečené tečúcou vodou, elektrinou, kanalizáciou, v blízkosti škôl, fabrík a pod. Išlo často o násilné búranie osád a násilnému sťahovaniu Rómov do nových lokalít. Toto všetko sa dialo bez akejkoľvek prípravy. Presťahovali ich do nových domov a následne sa rozbila vnútorná štruktúra ich komunity. (Porov. Štrbová, 2016, s. 64)

Zákazom kočovania² a presťahovaním sa do bytových jednotiek spôsobili ich devastáciu, spoločne s okolitým prostredím. „V niektorých mestách tieto dnes tvoria dokonale, znova s pripomenutím na životný štýl Rómov, chýbajúcu vymožiteľnosť práva, resp. veľkú toleranciu k ničeniu obecného či mestského majetku, zničené etnické getá.“ (Chovanec, 2012, s. 439, In: Beňo et al., 2012). Novodobý nanútený životný štýl Rómov tak pretrváva. Je to vďaka veľkej tolerancii k ničeniu majetku zo strany obcí a miest. Odpor majoritnej väčšiny spôsobuje iba prehlbovanie tohto problému. Rómovia sa neskôr pre stratu civilizovaného bývania vracajú späť do osád.

Život v rómskych osadách – determinant ovplyvňujúci kvalitu života Rómov

Spolužitie majority s Rómami predstavuje nemálo problémov, a to v oblastiach, kde sa nachádzajú koncentrované rómske osídlenia. V niektorých koncentrovaných rómskych zoskupeniach sa pri pretrvávajúcom stave dá očakávať totálna rezignácia Rómov na morálny, hodnotový aj normatívny rámec majoritnej spoločnosti. Predpoklady hovoria, že nárast početnosti Rómov v niektorých lokalitách našich miest môže indikovať aj nárast konfliktov, ktoré sú v konečnom dôsledku jedným z dôvodov, prečo Rómovia nie sú všeobecne akceptovanou a inkludovanou súčasťou slovenskej spoločnosti. (Šuvada, 2015). Preto čoraz viac dochádza k odmietaniu Rómov zo strany majority a narastá tak ich izolovanosť. Tá predstavuje najčastejší sprievodný jav pre túto skupinu. Izolovanosť a odmietanie majoritou sa v živote Rómov prejavuje maximalizáciou zdržiavania sa v osadách a minimalizáciou pohybu v majoritnej spoločnosti. „Na druhej strane treba priznať, že osady sú dnes jednoznačne najväčším problémov v rámci rómskej otázky.“ (Hajko, 2015, s. 185). Izolovanosť rómskych osád od majority naďalej narastá. Rómovia žijúci v osadách sa riadia vlastnými nepísanými pravidlami, ktoré sú v každej osade rôzne.

Život v osadách nie je rovnaký, ale nesú so sebou spoločné znaky uzavretých spoločenstiev a vyznačujú sa hlbokou chudobou. „Ďalším znakom osád je zvyšovanie počtu ich obyvateľov. Súvisí s prílevom nových osadníkov, ktorí z nejakého dôvodu prišli o svoje pôvodné bývanie, a s nadpriemerným populačným rastom.“ (Hajko, 2015, s. 195). Prírastok obyvateľov je prirodzene spojený so vznikom ďalších nelegálnych obytných stavieb z provizórneho materiálu so značne narušenou statikou. Samotné provizórne bytové jednotky majú nadmerný počet obyvateľov, čo predstavuje ešte viac hygienicky nevhodné bývanie a tým dochádza k väčšiemu zhoršovaniu kvality života.

Osady predstavujú pre Rómov častokrát jediné sociálne prostredie na prežitie, bezpečie a ochranu pred vonkajším svetom. Strach z nepoznaného, negatívne skúsenosti s diskrimináciou, konflikty medzi minoritou a majoritou, iné a často meniace sa pravidlá zvonka, mentalita a rozdielnosť hodnôt je častým dôvodom ostávať vo vlastných osadách, v prirodzenom prostredí, ktoré predstavuje nižšiu, až nízku úroveň sociálno – ekonomických podmienok života.

V osadách sú životné podmienky najhoršie. Najzreteľnejším javom je nedostatočná infraštruktúra, vybavenosť obydlí umiestnených na okraji obcí alebo ich odľahlých častí. Vybavenosť obydlí, infraštruktúra a osvetlenie boli v niektorých osadách zavedené z finančných zdrojov miest a obcí. Časom však došlo i ich poškodzovaniu zo strany členov osád.

Napriek tomu zo strany nemálo členov rómskej minority je prostredie, v ktorom žije majorita sociálne vylúčeným. Vznikajú tak dva rôzne svety, ktorých rozdielnosť sa sociálnymi determinantmi ešte viac prehlbujú. Napriek priepastne badateľnej rozdielnosti medzi svetom majority a rómskej minority, osady pre Rómov predstavujú voľbu životnej stratégie a tak prežiť v obmedzených podmienkach. Okrem iného osadám už chýba ukážka života majoritnej spoločnosti, ktorá žije a vníma svet inak. Bariéry v myslení na oboch stranách sú priepastné. Týka sa to aj rodiny v osadách. Podľa Hajka (2015) deti prichádzajú do sveta, z ktorého majú po dosiahnutí dospelosti nízku šancu uniknúť.

Sociálna exklúzia³ vyjadruje vylúčenie zo zmysluplnej participácie v rôznych sférach spoločnosti, systémoch a subsystémoch. Rómovia, ktorí využili možnosti žiť iným spôsobom života, ako udávajú podmienky osád sa vylučujú od vlastnej minority. Osady neprijímajú „novodobých osvietencov“ majority. „Nešťastným dôsledkom mimoriadne vysokej kohézie je aj častá neochota rómskej rodiny a širšej komunity dovoliť jednotlivcovi, aby sa odpútal, aby konal inak ako skupina.“ (Štrbová, 2016, s. 64) Najťažším javom bývajú konflikty medzi pôvodnými členmi, ktorí nevedia pochopiť inakosť ich člena. Tým pokračuje opustenie prirodzeného prostredia a prerušenie citových väzieb s členmi osád. Preto musia Rómovia svoje prvotné sociálne prostredie častokrát opustiť a začať nový život vo svete majority. Tam Rómov môže čakať neľahká úloha sociálnej adaptácie a sociálneho začlenenia sa.

Možnosti riešenia

Skúsenosti z minulosti poukázali na to, že sťahovanie Rómov z prirodzeného prostredia do prostredia majority je veľmi problémové. Rómovia v cudzom svete nevedia preniknúť. Absentuje sociálna adaptácia a socializácia s majoritou. Rómovia môžu mať snahu uniknúť späť do svojho sveta, do rómskych osád. Aby dochádzalo určitému kontaktu minority a majority, je potrebné spočiatku rešpektovať prirodzené prostredie Rómov. Veľmi účinným prostriedkom pri kontakte Rómov s majoritou je podpora vzniku komunitných centier, pre pomoc rómskym rodinám. Komunitné centrá môžu byť zamerané na oblasť vzdelávania Rómov, predovšetkým detí a na postupnú, resp. čiastočnú sociálnu inklúziu do spoločnosti.

Dôraz by sa mal klásť na vzťahy medzi sociálnymi pracovníkmi a komunitami. Na to je potrebná otvorenosť sociálnych pracovníkov pri práci s Rómami, ktorí budú rešpektovať ich jedinečnosť. Nemôže sa to zaobísť bez participácie Rómov. Samotný otvorený, dôverný, osobitý priateľský vzťah oslobodený od formalít, predsudkov⁴ a škrupulanstva je nevyhnutný pre potrebnú zmenu zmýšľania Rómov a posun pri práci s touto cieľovou skupinou. Vytvorenie takéhoto vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a Rómom je častokrát komplikované a zdĺhavé. Ak sa takýto vzťah časom vytvorí, je jedným z ďalších úspechov sociálnej práce s Rómami. Vytvorený dobrý vzťah je pre sociálneho pracovníka motiváciou pokračovať vo výkone sociálnej práce s rómskou minoritou. Pre Róma to môže byť motiváciou meniť svoj život k lepšiemu a zbavovať sa predsudkov voči niektorým členom majority. „Keď sa študentov alebo pracovníkov, ktorí žili kedysi v chudobe, ale prepracovali sa do strednej triedy, pýtali, ako sa im to podarilo, deviati z desiatich tvrdili, že to bolo vďaka vzťahu – s učiteľom, poradcom, kňazom, trénerom, nadriadeným a pod., ktorí sa o nich zaujímali a radili im.“ (Porov. Neupauer, s. 17 In: Z osady do kráľovstva)

Medzi silný nástroj, podporujúci kontakt minority s majoritou predstavuje aj podpora vzniku pastoračných centier priamo, či v blízkosti osád, ktoré prevádzkujú platne registrované cirkvi. Chýbať by nemala ani odborná a profesionálna pomoc rómskym rodinám za predpokladu ich vlastného záujmu a participácie. Dôležité je prihliadať aj na kultúrne tradície Rómov a tam hľadať možnosti začlenenia sa do spoločnosti prostredníctvom zamestnaní, ktoré sú prirodzené pre Rómov – remeslá, divadlo, umelecká sféra. Práca s rómskymi komunitami má byť založená na spolupráci popredných členov osád a sociálnych pracovníkov z externého prostredia. Je dôležité, aby v komunite vznikla iniciačná skupina Rómov, ktorá pozostáva z ľudí s prirodzenou alebo nadobudnutou autoritou v komunite, ktorí majú záujem o rozvoj komunity a sú ochotní sa aktívne zúčastňovať na jej rozvoji. (Porov. Neupauer, s. 21 In: Z osady do kráľovstva)

Pri práci s rómskou minoritou žijúcej v osadách je potrebné prepojiť vnútorný svet osád so svetom majority. To je neľahká úloha jednotlivých miest a obcí. Aby dochádzalo k ďalšiemu stretu rómskej minority s majoritou, je potrebné vytvárať pracovné aktivity, ktoré pomáhajú k adaptácii a socializácii Rómov s majoritou. Obce by mali vytvárať zmysluplné pracovné aktivity na skvalitnenie vonkajšieho prostredia. Ide napr. opravu hradov, čistenie lesov, rušenie nelegálnych skládok. Nemali by sa vytvárať len pracovné príležitosti, ktoré môžu byť často demotivujúce. „Obec by mala podporovať organizácie, ktoré úspešne ponúkajú výchovné a vzdelávacie činnosti na jej území, a spolupracovať s nimi.“ (Bešenyei, s. 38 In: Z osady do kráľovstva) Participácia Rómov pri skvalitňovaní životného prostredia a priestoru môžu byť pre nich samotných motivujúce. Ich spolupráca a výsledky práce môžu docieliť to, že sa začnú zamýšľať nad tým, ako chrániť a zlepšiť rostredie, v ktorom sa nachádzajú.

Záver

Práca s rómskou minoritou si vyžaduje sústavnú, pravidelnú a dlhodobú činnosť. Úspešné prípady, kedy sa Rómovia vďaka sústavnej činnosti sociálnej práce adaptovali na nové prostredie je potrebné vhodným spôsobom propagovať. To môže byť motiváciou pre ďalších Rómov, ktorí sa chcú adaptovať do majority. Je potrebné poukazovať na to, že Rómovia, ktorí sa plne socializujú do spoločnosti nebudú jediní Rómovia, a preto budú môcť byť v kontakte s ďalšími Rómami, ktorí to dokázali. Vďaka tomu si budú môcť budovať vzájomne vzťahy a vzájomne tak podporovať svoju identitu. Musia však rátať s tým, že zažijú sociálnu exklúziu zo strany osád, do ktorých niekedy patrili. Napriek takému odmietaniu, môžu byť príkladom a výzvou pre pár známych, ktorí sa do spoločnosti ešte nesocializovali a v budúcnosti takéto kroky zvažujú.

Autor: Mgr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD.

Zoznam použitej literatúry

HAJKO, J.: Hoď do mňa kameňom. Český Těšín: FINIDR, 2015, 424 s. ISBN 978-80-556-1437-3.

CHOVANEC, J. 2012. Kvalita života marginalizovaných skupín. In: Spolupráca pomáhajúcich profesií – determinant kvality života populácie. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2012. ISBN 978-80-89464-10-4, s. 435-444.

KLEIN, V.: 2008. Multikultúrna výchova a Rómovia. Nitra : UKF, 2008. 170 s. ISBN 978-80-8094-333-2.

MEKEL, M. – KOLESÁROVÁ, D.: Z osady do kráľovstva. Prešov : Petra. 2020. 129 s. ISBN 978-80-8099-149-4.

ONDERČOVÁ, V. 2003. Pomocný program pre slaboprospievajúcich rómskych žiakov. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2003. 56 s. ISBN 80-8045-308-X.

ŠTRBOVÁ, M.: Kriminalita a Rómovia. Nitra : UKF, 2016. 84 s. ISBN 978-80-558-0994-6.

ŠUVADA, M. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: KASICO, 2015, 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5.

Zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb

¹ Výsledkom absencie prístupu k informáciám je častokrát neosvojovanie si ďalších potrebných zručností, ktoré majorita má už dávno zaužívané.
² Prirodzeného životného štýlu Rómov, ktorí bol známy pre majoritu v minulosti.
³ Sociálna exklúzia môže byť špecificky chápaná zo strany Rómov. Pre mnohých z nich je práve majorita izolovaná od sveta. Presnejšie tým, že nerómovia nežijú v rómskych osadách.
⁴ Dosiaľ prevládajú tendencie, kedy rodičia majority pri výchove strašia svoje deti, že ich dajú cigánom. Podobne to robia aj príslušníci rómskej minority, ktoré svoje deti strašia tým, že ich dajú gadžom t. z. príslušníkom majority, resp. bielym.