Development of conflict solving skills in andragogues' undergraduate training

Abstrakt: Interpersonálne konflikty v kontexte spôsobov ich riešenia možno považovať za významné determinanty efektívnosti andragogického pôsobenia. V tomto príspevku sme sa zaoberali deskripciou tematického zamerania kľúčových predmetov vo vzťahu k problematike rozvoja zručností potrebných pre riešenie konfliktov v procese pregraduálnej prípravy andragógov v podmienkach nášho územia. Nekvantitatívnym spôsobom obsahovej analýzy sme sa zamerali na významovú orientáciu ponuky predmetov študijného programu andragogika v súvislosti so zvyšovaním úrovne interpersonálnych kompetencií študentov. V závere opisujeme charakter predmetnej prípravy a jej opodstatnenie pre budúcich andragógov profesionálov.
Kľúčové slová: andragogika, edukácia dospelých, interpersonálne kompetencie, interpersonálne konflikty.

Abstract: Interpersonal conflicts in the context of ways of solving them can be considered as important determinants of the effectiveness of andragogical activity. In this paper we dealt with description of the thematic focus of key subjects in relation to the issue of the development of skills needed for solving conflicts in the process of undergraduate training of andragogues in conditions of our territory. We focused on semantic orientation of the subject, which the study programme andragogy offers, in connection with increasing the level of students´ interpersonal competencies by non-quantitative way of content analysis. In the conclusion we describe the nature of the training and its importance for future andragogues.
Key words: andragogy, adult education, interpersonal competencies, interpersonal conflicts.

Úvod

Facilitácia komunikácie v procese riešenia konfliktov v sociálnych vzťahoch medzi riadenými aj riadiacimi subjektmi edukačného procesu tvorí neoddeliteľnú súčasť edukácie dospelých na erudovanom základe. Možno tu sledovať zámer sanácie pozitívnej sociálnej klímy, zvyšovania sociálnej kohézie skupiny a zefektívnenia priebehu edukačného procesu, v súlade s naplňovaním cieľov andragogickej činnosti a funkcií edukácie tejto cieľovej skupiny. Skvalitňovaním vzťahových štruktúr v edukačnej skupine možno tiež dosahovať lepšie výsledky edukačného procesu.

Interpersonálne konflikty tvoria prirodzenú súčasť sociálneho života. Spôsob, akým o konfliktoch rozmýšľame, naše postoje ku konfliktom a naše správanie v konfliktnej situácii však možno variovať. Tieto determinanty nám umožňujú alebo bránia prežívať a riešiť konflikty pozitívnejšie (Hupková, 2010, s. 288). Vnímame ako potrebné viesť edukantov k aktívnemu počúvaniu, empatickému porozumeniu a tolerancii diverzity sociálnych skupín. V tomto príspevku sa nezaoberáme otázkou, či by sa mali v pregraduálnej príprave andragógov zručnosti riešenia konfliktov rozvíjať, ale v akej podobe tento proces prípravy prebieha a kam siahajú jeho intencie.

Deskripcia obsahu predmetov

Študijný program andragogika je v čase písania tejto práce realizovaný na štyroch vysokoškolských pracoviskách na Slovensku v rôzne dostupných formách a stupňoch štúdia. Z ponuky predmetov možno pozorovať, že snaha o prípravu študentov pre nadobúdanie zručností v oblasti riešenia interpersonálnych konfliktov je prítomná naprieč všetkými študijnými programami andragogika. Je však zastúpená veľmi rôznorodo, najmä z hľadiska frekvencie výskytu súvzťažných predmetov a ich obsahovej náplne. Analýzou ponuky predmetov a deskripciou ich obsahu usilujeme o ilustráciu podoby a miery rozvíjania týchto zručností optikou kurikulárnej stránky študijných programov realizovaných na predmetných vysokoškolských pracoviskách.

V procese vysokoškolskej prípravy andragógov je na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (ďalej len „UMB“) kladený dôraz predovšetkým na rozvoj schopnosti identifikácie typov interpersonálnych konfliktov, poznanie ich základných princípov a využívanie aktívneho počúvania pri následnom riešení. V kontexte predmetnej problematiky je obsah predmetov zameraný najmä na poznanie bariér medziľudskej komunikácie a ich efektívne odstraňovanie (nielen) v edukačnom prostredí. V neposlednom rade opisuje obsah informačných listov rozvoj sebapoznania, akceptácie druhých a uvoľňovanie atmosféry prostredníctvom sociálnej interakcie využitím zážitkových techník vo vyučovacom procese (Informačné listy predmetov, 2021).

Prešovská univerzita v Prešove (ďalej len „UNIPO“) má snahu pripravovať študentov andragogiky na riešenie interpersonálnych konfliktov aplikáciou poznatkov psychologických a sociologických vied. Obsah informačných listov je zameraný na riešenie problémov, ktoré sa vyskytujú v procese edukácie dospelých a pojednáva o sociálnom prostredí ako o faktore utvárania osobnosti. Predmetný obsah poukazuje na procesy socializácie s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty vzdelávania. Obsahové zameranie príslušných predmetov ďalej smeruje k rozvoju schopnosti realizovať analýzu zmien správania, ich príčin a prejavov. Špecifické zameranie predstavuje schopnosť rozpoznávania problémových situácií v komunitách a v spoločnosti. Absentuje výcviková forma výučby (Študijné programy, 2021).

Podobne koncipovaný obsah predmetov, ktoré sú významné vo vzťahu k predmetu tejto problematiky, má aj Univerzita Komenského v Bratislave (ďalej len „UNIBA“). V procese pregraduálnej prípravy študentov andragogiky je dôraz kladený najmä na rozvoj sociálnej komunikácie, špecificky najmä komunikácie vo vzdelávaní dospelých a poznanie bariér komunikácie. Obsah informačných listov si kladie za cieľ rozvíjať zručnosti vedenia rozhovoru a podporovať rozvoj sebapoznania, sebahodnotenia, empatie a interpersonálnej zodpovednosti študentov. Študenti získavajú zručnosti poskytovania a prijímania konštruktívnej spätnej väzby, autoregulácie svojho správania a funkčného vyjadrovania svojich pocitov (Register predmetov, 2021a).

Ak získavanie zručností v oblasti riešenia konfliktných situácií predstavuje kľúčový determinant pre zvýšenie stupňa spôsobilosti andragóga pre prácu so skupinovou dynamikou a manažment konfliktov, potom Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej len „UKF“) disponuje najkomplexnejšou ponukou predmetov, orientovanou na praktickú prípravu. Obsah predmetov sa zameriava na sociálne postoje človeka a percepciu jeho individuálnych osobitostí, čím smeruje k poznaniu a aplikácii mechanizmov sociálneho správania pri riešení modelových situácií. Absolvent Sociálno-andragogického výcviku I. aplikuje vedomosti o jednotlivých sociálnych aspektoch fungovania človeka do andragogického kontextu. Dominujú najmä aktivity podnecujúce skupinovú kohéziu, pozitívnu sociálnu atmosféru či poznávanie iných. Obsah informačných listov kladie dôraz predovšetkým na percepciu podobnosti a odlišnosti medzi ľuďmi a porozumenie zákonitostiam sociálneho správania. Z hľadiska skladby predmetov vnímame ako inovatívne povýšenie štandardnej prípravy andragógov na úroveň sanácie sociálnych vzťahov prostredníctvom terapeutickej intervencie. Predmet Základy socioterapie oboznamuje študentov s možnosťou využitia terapeutickej kompetencie v práci s mladými dospelými po ukončení ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy, v penitenciárnej a postpenitenciárnej oblasti a v zariadeniach sociálnych služieb pre dospelých a seniorov (Register predmetov, 2021b).

Charakteristika príslušných predmetov

Predmetný popis vychádza z deklarovaného obsahu predmetov významných vo vzťahu k tejto problematike. Diferencovali sme ich kategoricky do dvoch súborov na základe spoločných znakov s príslušnými subkategóriami. Kľúčovým aspektom kategorizácie bola skutočnosť, či je rozvoj zručností potrebných pre riešenie interpersonálnych konfliktov v rámci predmetu podnecovaný priam, resp. intencionálne alebo sprostredkovane na základe určitých spoločných prienikov:

I. Priama spätosť:
Dôraz je kladený najmä na spôsoby zvládania interpersonálnych konfliktov pri riešení sporných situácií. Gro tejto kategórie tvorí sociálna komunikácia z hľadiska efektívnosti výmeny informácií medzi účastníkmi komunikačného procesu, bariér pri komunikácii a typov komunikačných stratégií. Konečnú podobu prípravy študentov pre zvládanie interpersonálnych konfliktov dotvárajú sociálno-psychologicky a sociálno-andragogicky koncipované výcviky zamerané na prácu so skupinovou dynamikou a správanie človeka v záťažových životných situáciách. Radíme sem:

a.) Výcvikovú formu prípravy:

• Sociálno-andragogický výcvik I. (UKF);
• Sociálno-andragogický výcvik II. (UKF);
• Výcvik sociálnych a personálnych zručností I. (UKF);
• Výcvik sociálnych a personálnych zručností II. (UKF);
• Sociálno-psychologický výcvik pre andragógov (UNIBA);
• Sociálno-psychologický tréning (UMB).

b.) Predmety zamerané na komunikáciu:

• Sociálna a andragogická komunikácia (UKF);
• Komunikácia vo vzdelávaní dospelých (UNIBA, UMB);
• Multikultúrna výchova a interkultúrna komunikácia (UNIBA).

c.) Manažment konfliktov a vzťahových problémov:

• Riešenie konfliktov (UKF);
• Mediácia a riešenie interpersonálnych konfliktov (UMB);
• Základy socioterapie (UKF).

II. Sprostredkovaný obsah:
Predmety sa zameriavajú na nadobúdanie vedomostí v ostatných oblastiach komunikácie (napr. odbornej), ktoré sú aplikovateľné pri riešení úloh andragogickej praxe. Analyzujú problémové situácie v komunitách a v spoločnosti, príp. opisujú špecifiká riadenia ľudského kapitálu a pracovného prostredia. Poukazujú na vplyv sociálneho prostredia na utváranie a rozvoj osobnosti dospelého človeka a zaoberajú sa riešením ďalších problémových situácií, nie však explicitne na úrovni interpersonálnych vzťahov:

a.) Sociálno-andragogické predmety:

• Sociálna andragogika (UKF, UMB, UNIBA);
• Vybrané problémy zo sociálnej andragogiky (UKF).

b.) Sociológia v predmete záujmu:

• Základy sociológie pre andragógov (UKF);
• Základy sociológie (UNIBA);
• Sociológia výchovy a vzdelávania dospelých (UKF, UNIBA, UNIPO);
• Sociológia výchovy (UMB),
• Všeobecná sociológia (UNIPO),
• Sociológia životného spôsobu (UNIPO);
• Sociálna patológia (UKF, UNIPO).

c.) Poradenstvo:

• Výchovné a psychologické poradenstvo (UKF);
• Pedagogika rodiny a rodinné poradenstvo (UKF);
• Poradenstvo vo výchove a vzdelávaní (UNIBA);
• Komunitné vzdelávanie a poradenstvo (UNIPO).

d.) Manažment:

• Základy legislatívy a manažmentu pre andragógov (UKF);
• Manažment edukačných, sociálnych a kultúrnych zariadení (UKF);
• Úvod do teórie riadenia (UNIBA);
• Základy manažmentu pre andragógov (UMB);
• Manažment ľudských zdrojov (UMB);
• Manažment a marketing vo vzdelávaní dospelých (UMB);
• Manažment pre andragógov (UNIPO).

Na základe predloženého súboru predmetov si dovoľujeme konštatovať, že všetky vysokoškolské pracoviská, relevantné vo vzťahu k tomuto príspevku, reflektujú požiadavky na zvyšovanie úrovne schopnosti manažmentu konfliktov v interpersonálnych vzťahoch. Mierne rozdiely vnímame v ťažisku obsahového zamerania kľúčových predmetov v súvislosti s cieľovou skupinou intervencie. Zastúpené je tu množstvo heterogénnych oblastí. Niektoré formulácie charakteristiky osnov a obsahu predmetov pojednávajú o zručnosti riešenia interpersonálnych konfliktov všeobecne vo vzťahu k spoločenskému prostrediu. Ostatné vykazujú znaky špecializačných aspektov v oblasti:

• edukačného prostredia,
• práce/ľudských zdrojov,
• rodiny,
• komunity,
• špecifických cieľových skupín (napr. sociálne znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení a pod.).

Význam rozvoja interpersonálnych zručností v pregraduálnej príprave andragógov

Obsahového zameranie predmetov a vedenie študentov smeruje k nadobúdaniu rozsiahleho spektra dispozícií potrebných na riešenie konfliktov. Ide napr. o schopnosť bezpodmienkového prijatia, empatického porozumenia či zvyšovanie kvalitatívnej úrovne sociálnej percepcie, ktoré sú esenciálne vo vzťahu k tejto problematike. Možno ich rozdeliť do nasledujúcich kompetenčných oblastí:

• intrapersonálne kompetencie (zvládanie záťažových situácií, emócií, snaha o autentickosť a pod.),
• interpersonálne kompetencie (interpretácia správania, práca so skupinovou dynamikou, kooperácia a pod.),
• komunikačné kompetencie (špecificky zamerané na sociálnu komunikácia, nedirektívne riadenie diskusie, antiopresívnu facilitáciu a pod.).

Predmetné kompetencie v paralelnom poňatí zaraďuje Határ (2012, s. 141) do kategórie kľúčových profesijných kompetencií sociálneho andragóga. Špecificky ide najmä o kompetenciu sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, terapie a rehabilitácie či sociálnu, komunikačnú a (re)socializačnú kompetenciu. Harmonizáciu interpersonálnych vzťahov možno z hľadiska zvyšovania efektívnosti sociálno-andragogickej práce považovať za relevantnú a integrálnu súčasť cieľa, kam by malo odborné pôsobenie andragóga smerovať.

Pre rozvoj zručností riešenia konfliktov je však rovnako dôležité pracovať s intrapersonálnou variabilitou študentov andragogiky. Kľúčové je nachádzanie takého spôsobu sociálnej interakcie a kooperácie, kedy nie je ubližované riadenému ani riadiacemu subjektu edukačného procesu. V kontexte aktívneho sociálneho učenia je preto žiaduce prinášať témy spojené so sebaidentifikáciou. Potrebné je usilovať o poznanie a pochopenie vlastnej osobnej, duchovnej, sociálnej a morálnej identity. V opačnom prípade sa môžu v edukačnej praxi s dospelými vyskytnúť také situácie, tranzity, udalosti a problémy, ktorým andragóg nedokáže porozumieť. Následne by mohol byť len s ťažkosťami schopný riadené subjekty optimálne sprevádzať v procese ich sanácie (Machalová, 2015).

Požiadavka na pregraduálnu prípravu študentov v oblasti tejto problematiky nevychádza výhradne z potreby nadobúdania odbornej zdatnosti budúcich andragógov profesionálov, ale tiež skvalitňovania ich osobnostných dispozícií pre sociálno-edukačnú prácu s dospelými a seniormi. Rogers (2019, s. 43) definuje empatiu, akceptáciu a autentickosť ako známe determinanty nápomocného vzťahu v kontexte facilitácie osobného rastu a sanácie problémov zo strany riadiacich subjektov. Tieto prvky možno považovať za validné vo vzťahu k sociálno-edukačnej práci s dospelými a seniormi.

Empatia umožňuje sprevádzanie a riadenie edukantov bez vzbudzovania strachu. Zároveň sa riadené subjekty na celom procese edukácie môžu slobodne podieľať. Rozvoj schopnosti empatického porozumenia vnímame ako relevantný najmä na úrovni využívania zážitkových techník a metód v sociálno-andragogických výcvikoch a sociálno-psychologických výcvikoch.

Akceptácia edukanta ako samostatnej osoby saturuje potrebu istoty a bezpečia. Riadený subjekt edukačného procesu sa cíti prijímaný a oceňovaný. Pokladáme za dôležité akcentovať vo vyučovacom procese najmä bezpodmienečnú hodnotu edukantov bez ohľadu na ich stav, správanie alebo sympatie. V súvislosti so snahou o dosahovanie predmetnej progresivity je významná napr. oblasť multikultúrnej výchovy a interkultúrnej komunikácie, komunitného vzdelávania a poradenstva či sociológie výchovy a vzdelávania.

Autentickosť uzatvára triádu požiadaviek na edukátora dospelých. Potenciálny prínos dosahovania najvyššej možnej miery kongruencie medzi vnútorným prežívaním a vonkajším správaním však vnímame v sociálno-edukačnej práci ako sporný. Autentickosť charakteristická určitou otvorenosťou môže upevňovať vzťah medzi subjektmi edukačného procesu. Je však zrejmé, že absolútne zviditeľnenie pocitov sa v určitom rozsahu nachádza v konflikte s dodržiavaním niektorých androdidaktických princípov a zásad sociálno-edukačnej práce (napr. otvorený prejav antipatie vo vzťahu k edukantovi môže spôsobiť jeho demotiváciu a markantne znížiť efektivitu, priebeh aj výsledky edukačného procesu). V tomto kontexte, skôr ako o autentickosti samotnej, hovoríme o snahe zachovania najvyššej možnej miery autentickosti v sociálno-edukačnej práci s cieľovou skupinou andragogiky,. Nachádzať spôsoby a možnosti interakcie blízke vlastnej prirodzenosti andragóga v súlade so zachovávaním profesionálnych aspektov andragogickej práce je možné prostredníctvom výcvikov sociálnych a personálnych zručností, základov socioterapie a ostatných sociálno-psychologicky orientovaných predmetov.

Záver

Je zrejmé, že rozvoj vedomostí, spôsobilostí, schopností a postojov, o ktorých pojednáva tento článok nie je dôležitý výhradne vo vzťahu k sanácii vzniknutých problémov na úrovni vzťahov v edukačnej skupine. Široký predmet záujmu andragogiky a potenciál jej uplatnenia siaha ďalej než k výchove, vzdelávaniu a poradenstvu. Významná je tiež možnosť organizácie tréningov a výcvikov sociálnych a komunikačných spôsobilostí. Tréner ako kľúčový faktor v tréningovom programe ovplyvňuje jeho samotný priebeh a efekty. Aj tu nachádzame významný priestor pre nadobúdanie určitej úrovne komunikačných, intra- aj interpersonálnych kompetencií (Müller de Morais, Rapsová, 2017, s. 97).

Predmet záujmu tohto príspevku nachádza svoje opodstatnenie v rozsahu hodného pozornosti. Konečná podoba obrazu pregraduálnej prípravy andragógov sa dotvára diferentne vo vzťahu k individuálnym preferenciám jednotlivých vysokoškolských pracovísk. Všetky však berú na zreteľ potrebu a potenciál rozvoja zručností pre efektívny manažment konfliktov, záťažových životných situácií a ostatných náležitých činností v sociálno-andragogickej práci. Požiadavky na osobnosť andragóga, jeho kompetenčný profil aj kvalifikačné predpoklady poukazujú na význam sprevádzania študentov v oblasti tejto problematiky. Ako je vidieť, študijný program andragogika sa na našom území realizuje v súlade s charakterom týchto požiadaviek, pričom pozornosť je sústreďovaná najmä do využívania zážitkových techník vo vyučovacom procese a sebaskúsenostnej výcvikovej formy vyučovania. Možno očakávať, že implementácia politík pre zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania bude naďalej reflektovať tieto trendy a manifestuje význam rozvoja potrebných interpersonálnych zručností v pregraduálnej príprave andragógov.

Autor: Bc. Justin Turzík
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Zoznam bibliografických odkazov

HATÁR, C. 2012. Sociálna andragogika. Kapitoly z teórie a metodiky sociálno-edukačnej starostlivosti o dospelých. Nitra : Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 152 s. ISBN 978-80-558-0037-0.

HUPKOVÁ, M. 2010. Rozvíjanie sociálnych spôsobilostí v pomáhajúcich profesiách. Nitra : Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 334 s. ISBN 978‐80‐8094‐704‐0.

Informačné listy predmetov. [online] Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://www.pdf.umb.sk/chcem-studovat/informacne-listy-predmetov.html

MACHALOVÁ, M. 2015. Sociálna edukácia človeka dneška: výzva myslieť, prežívať a konať tu a teraz. In HUSÁR, J., MACHALOVÁ, M., HANGONI, T., KUZYŠIN, B. Nová sociálna edukácia človeka IV : Terapie v pomáhajúcich profesiách. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. 327 s. ISBN 978-80-555-1560-1.

MÜLLER DE MORAIS, M., RAPSOVÁ, L. 2017. Tréning sociálnej kompetencie dospelých a seniorov so zdravotným postihnutím. Praha : ČAS. 120 s. ISBN 978-80-905460-9-7.

Register predmetov. 2021a. [online] Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://ais2.uniba.sk/ais/servlets/WebUIServlet?appClassName=ais.gui.vs....

Register predmetov. 2021b. [online] Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://ais2.ukf.sk/ais/servlets/WebUIServlet?appClassName=ais.gui.vs.st...

ROGERS, C. R. 2019. Ako byť sám sebou. Bratislava : Inštitút psychoterapie a socioterapie. 361 s. ISBN 978-80-971033-3-0.

Študijné programy : andragogika (ANDBh). [online] Prešovská univerzita v Prešove. [cit. 2021-11-11] Dostupné na internete: https://student.unipo.sk/maisportal/studijneProgramy.mais