School nurse as a part of community care in the system of schools: narrative literary review

Abstrakt:
Úvod: V školskom a zdravotníckom systéme v Slovenskej republike absentoval odborník z komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na starostlivosť o zdravie žiakov a na prostredie škôl. Novela školského zákona a zákona SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza od septembra 2022 možnosť zamestnať v škole školskú sestru.
Ciele: Analyzovať dostupné literárne zdroje, komparovať rozsah činností a spôsoby financovania školských sestier v zahraničí. Navrhnúť prioritné oblasti implementácie postu školskej sestry v základných a stredných školách v Slovenskej republike po skončení pilotného projektu.
Metodika: Vyhľadávanie literárnych zdrojov a štúdií prebiehalo v bibliografických databázach podľa kľúčových slov. Z metodologického hľadiska bola použitá kvalitatívna výskumná metóda-obsahová analýza dokumentov - naratívne literárne review.
Výsledky: Uskutočnili sme obsahovú analýzu 22 zdrojov publikovaných v rokoch 2008-2020. Štruktúra školského ošetrovateľstva sa v jednotlivých krajinách líši. Pozitíva a prínosy práce školskej sestry nachádzame najmä v Poľsku, Francúzsku, Fínsku a Veľkej Británii. Finančné náklady na školskú zdravotnú starostlivosť sa pohybovali od 43000 EUR až po 195300 EUR na tisíc žiakov ročne. Personálne normatívy školských sestier boli v priemere 1,4 sestier na tisíc žiakov.
Záver: Naliehavosť zriadenia pozície školskej sestry vo vzdelávacích inštitúciách je v súčasnosti zvýraznená nárastom počtu detí s diabetom, epilepsiou, obezitou, poruchami učenia, poruchami pozornosti s hyperaktivitou, ďalšími civilizačnými chorobami spôsobenými nesprávnym životným štýlom.
Kľúčové slová: Komunitná ošetrovateľská starostlivosť. Školská sestra. Školské ošetrovateľstvo. Základné a stredné školy.

Abstract:
Introduction: In the school and health care system in the Slovak Republic lacked an expert in the field of community nursing care with a focus on caring for the health of students, schoolchildren and the school environment. An amendment to the Education Act and Act 576/2004 introduces the possibility to employ a school nurse in the school from September 2022.
Objectives: To analyze the available literary sources, to compare the scope of practise and ways of financing school nurses in abroad. To propose priority areas for the implementation of the post of school nurse in primary and secondary schools in the Slovak Republic after the end of the pilot project.
Methods: The search for literary sources and studies took place in bibliographic databases by keywords. From a methodological point of view, a qualitative research method-content analysis of documents - literary review - was used.
Results: We conducted a content analysis of 22 sources published in 2008-2020. The structure of school nursing varies between countries. The positives and benefits of the school nurse's work are mainly found in Poland, France, Finland and Great Britain. The financial costs of school health care ranged from EUR 43,000 to EUR 195,300 per thousand pupils per year. The personnel standards of school nurses were on average 1.4 nurses per thousand pupils.
Conclusion: The urgency of establishing a school nurse position in educational institutions is currently highlighted by the increase in the number of children with diabetes, epilepsy, obesity, learning disabilities, attention deficit hyperactivity disorder, and other civilizational diseases caused by the wrong lifestyle.
The presented specialization work will be used as a study material for students of nursing at universities.
Key words: Community nursing care. School nurse. Primary and secondary schools.

Úvod

Po domove predstavuje škola druhé najvplyvnejšie prostredie v živote dieťaťa. Keďže čoraz viac detí vstupuje do predškolských zariadení a škôl so somatickými alebo duševnými problémami, čelíme výzve, aby im bola poskytnutá zdravotná/ošetrovateľská starostlivosť priamo v školskom zariadení.

Myšlienka implementácie pozície školskej sestry sa v Slovenskej republike objavovala už niekoľko dekád, ale nestretávala sa s politickou vôľou a podporou tých, ktorí by ju mohli uviesť do praxe.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia detská terénna sestra pravidelne navštevovala základné školy za účelom diagnostickým, dispenzárnym, preventívnym a k jej hlavným úlohám patrilo zisťovanie hmotnosti, výšky, orientačné vyšetrenie zraku, moču, pravidelná fluorizácia chrupu a pod. Ak sestra zistila nejaké anomálie, bolo dieťa pozvané na ďalšie vyšetrenie k pediatrovi alebo odoslané na špecializované pracovisko. Súčasnosť prináša potrebu opätovného implementovania odskúšaného a úspešného pôsobenia sestier v školách (Popovičová, 2021).

Počas hľadania a oboznamovania sa s problematikou v domácich a zahraničných zdrojoch sme dospeli k názoru, že školské sestry sú zdravotnícki profesionáli, majú širokú škálu klinických, sociálnych a vzdelávacích kompetencií, kombinujú ošetrovateľské skúsenosti a dôveryhodnosť, prítomnosť, diskrétnosť, pôsobia ako obhajca práv zdravia detí. V porovnaní s učiteľmi, sestry nehodnotia študijné výsledky, môžu tak preukázať vyššiu mieru empatie, starostlivosť a „nekritické prijatie“, čo má pozitívny vplyv na správanie detí a dospievajúcich pri hľadaní informácií. Školské sestry spájajú detí rôznych vekových skupín s ich rodinami a učiteľmi na jednej strane a službami zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotníctva na strane druhej.

Novela školského zákona a zákona SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov priniesla od septembra 2022 možnosť pôsobenia školských sestier v materských, základných, stredných školách, ale aj špeciálnych, spojených školách či odborných učilištiach. Tento pilotný projekt bude realizovaný počas dvoch rokov a na nové posty je určená finančná čiastka z Plánu obnovy 3,4 milióna eur a školy z nej môžu čerpať v období od 1. septembra 2022 do konca augusta 2024. Nástupná mzda je 1100 EUR a sestry o pozíciu majú záujem. Školská sestra bude posudzovať zdravotný stav detí, telesný a duševný vývin detí a žiakov, podávať lieky, hodnotiť epidemiologickú situáciu, ošetrovať deti s cukrovkou, epilepsiou a s postihnutím, bude robiť skríning, aby identifikovala u detí zdravotné problémy, ale môže aj realizovať preventívne a poradenské aktivity v oblasti zdravého životného štýlu. Úloha školskej sestry bude aj osvetová, má pomôcť pri prevencii onkologických ochorení, obezity, či zubného kazu. Má tiež viesť štatistiky o úrazoch detí a žiakov. So starostlivosťou školskej sestry musí súhlasiť rodič (MŠ SR, 2022).

Zdravotnú starostlivosť v škole upravuje § 10b novely zákona SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Škola, v ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, je povinná
a) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne v súlade so štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi,
b) viesť zdravotnú dokumentáciu v rozsahu podľa § 19 ods. 2,
c) zabezpečiť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti minimálne materiálno-technické vybavenie.“

Metodológia

Literárne zdroje a štúdie sme vyhľadávali v bibliografických databázach PubMed, Scopus, Web of Science, Questia with Full text podľa kľúčových slov v anglickom jazyku. Pre potreby práce bolo analyzovaných 37 literárnych zdrojov. Pri hlbšom oboznamovaní sa zo zdrojmi sme stále nachádzali nové informačné pramene a odokrývali ďalšie súvislosti a skúmané problematiky a témy. Uskutočnili sme kritickú obsahovú analýzu 22 publikovaných článkov, štúdií, knižných a elektronických zdrojov podľa odporúčaní PRISMA uverejnených najmä v National Association of School Nurses, The Journal of School Nursing a American Academy of Pediatrics, Council on School Health. Štúdie boli vyhľadávané v období rokov 2008-2020. Literárna review vychádza z publikovaných výsledkov medzinárodných výskumov, národných akčných stratégií, národných plánov. Do súboru pre analýzu štúdií a výskumných prác, ktoré sa zaoberajú témou školského ošetrovateľstva, školskými sestrami, boli zaradené štúdie, uvedené v tab.1. Súbor obsahuje celkom dvadsaťdva štúdií publikovaných prevažne v anglickom jazyku, časť v poľštine, nemčine a v slovenskom jazyku. Pri vyhľadávaní a analýze dostupných zdrojov k téme školských sestier sme sa najprv oboznámili s primárnymi zdrojmi, ktoré sme použili do teoretického rámca. Školská sestra je v zdrojoch v slovenskom jazyku „staronový“ pojem, nenašli sme väčšie množstvo publikovaných výstupov s výnimkou príspevkov doc. Boledovičovej a kolegýň pôsobiacich na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Primárne literárne zdroje sme čerpali z publikácií v anglickom jazyku.

Tabuľka č. 1 Literárny prehľad

KOMUNITNÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ V ŠKOLÁCH

Školská zdravotná starostlivosť bola v USA zavedená už na začiatku 20. storočia. Prvá školská sestra, Lina Rogers, bola menovaná v roku 1902 a zabezpečovala starostlivosť pre 8671 študentov v štyroch samostatných školách v New Yorku. Jej úspechy v znižovaní počtu absencií u študentov viedli k prijatiu ďalších 12 sestier (American Academy of Pediatrics, Council on School Health, 2016). V USA pôsobilo 132 300 školských sestier na plný alebo čiastočný úväzok (Selekman, 2013).

Vo Fínsku alebo v Poľsku je školská sestra už niekoľko rokov samozrejmosťou. Poľsko zaviedlo do škôl sestry v rokoch 1992 až 2002, čím vytvorilo model školskej zdravotnej starostlivosti. Poľské sestry tak významne ovplyvnili kvalitu programov v rámci projektu Školy podporujúce zdravie. V roku 2000 prijala krajina osem národných štandardov na skvalitnenie a zjednotenie činnosti sestier: „Štandard praxe školskej sestry“ (Boledovičová et al., 2009; Popovičová, 2021).

Najmä v angloamerických a škandinávskych krajinách pôsobia školské sestry, dohliadajú na deti a tínedžerov vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdravia. Systematickým vyhľadávaním literárnych zdrojov sme sa zamerali na identifikovanie všeobecného popisu úloh školských sestier. K ústredným oblastiam povinností patrí: priama ošetrovateľská starostlivosť v prípade úrazov, mimoriadnych udalostí, akútnych alebo chronických chorôb; starostlivosť o deti so špeciálnymi potrebami; prevencia, podpora zdravia a výchova k zdraviu; hodnotenie zdravotných problémov a potrieb, vytváranie zdravého a bezpečného školského prostredia; komunikácia, spolupráca a sprostredkovanie; podpora učiteľov a ostatných zamestnancov školy; dokumentácia a výskum (Schmitts, Görres,2012).

Je možné vyvodiť záver, že oblasti zodpovednosti školských sestier sú v krajinách do značnej miery totožné. Mnohé výskumu signifikantne dokazujú zníženie absencie v školách, kde pôsobia školské sestry a školská zdravotná starostlivosť. Sestry získali samostatnosť, historicky nastal posun v úlohách k výraznému rozšíreniu rozsahu aktivít (Schmitts, Görres,2012).

Školská sestra má rozhodujúcu úlohu pri poskytovaní komplexných zdravotníckych služieb deťom konkrétnych vekových skupín. Rastie počet detí, ktoré prichádzajú do výchovno-vzdelávacích inštitúcií s chronickými zdravotnými problémami vyžadujúcimi si monitoring zdravotného stavu a starostlivosť počas školského dňa (Murray, 2008).

Národná asociácia školských sestier v USA definuje školské ošetrovateľstvo ako: „špecializovanú prax profesionálneho ošetrovateľstva, ktorá zvyšuje blahobyt, akademický úspech a celoživotné úspechy študentov. Za týmto účelom školské sestry podporujú zdravie a bezpečnosť študentov; poskytujú intervencie v súvislosti s ich skutočnými alebo potenciálnymi zdravotnými problémami“ (Murray, 2008). Táto definícia bola prijatá Radou riaditeľov Národnej asociácie školských sestier v USA v roku 1999.

Školské sestry poskytujú intervencie a starostlivosť pri akútnych a chronických ochoreniach, úrazoch a mimoriadnych udalostiach, prenosných chorobách, obezite, užívaní a zneužívaní návykových látok, tehotenstve dospievajúcich, duševnom zdraví, výžive a sexuálne prenosných infekciách (Murray, 2008).

Návrh na zavedenie školských sestier v Slovenskej republike predložila do parlamentu v roku 2017 nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Zimenová v návrhu novely školského zákona. Učitelia podľa Zimenovej nemajú potrebné kompetencie na realizáciu výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré je potrebné u žiakov s rôznymi chronickými chorobami vykonávať počas dňa, neraz aj počas vyučovacej hodiny (SK SaPA, 2017). Až do roku 1989 v Slovenskej republike fungovala Školská zdravotná služba, ktorú poskytovali detskí lekári a detské sestry. Vykonávali očkovania, každoročné prehliadky žiakov, hodnotili duševný vývoj, správanie žiakov, sledovali chorobnosť detí, monitorovali hygienu školského prostredia a úroveň školského stravovania (Boledovičová et al., 2006; Popovičová, 2021). Boledovičová et al. vo svojom výskume, ktorý realizovali v roku 2006 v Nitre a v Prešove zistili, že až 89 % respondentov vyjadrilo potrebu implementovať pozíciu školských sestier a rovnako 89 % respondentov bolo spokojných s návrhom náplne práce školskej sestry, ktorý respondentom predložili.

Narastá výskyt chronických chorôb nielen u dospelých, ale aj u detí a mládeže. V roku 2010 malo v USA 215 000 ľudí mladších ako dvadsať rokov diagnózu diabetu. Prevalencia potravinových alergií u detí mladších ako osemnásť rokov sa zvýšila z 3,4% v rokoch 1997 - 1999 na 5,1% v roku 2009-2011. V priemere jedno z desiatich detí v školskom veku má astmu, čo prispieva k viac ako trinásť miliónom zmeškaných školských dní ročne. S rastúcim počtom detí s chronickými ochoreniami sa zvýšila potreba zdravotnej starostlivosti v škole. Nárast počtu detí so špeciálnymi zdravotnými potrebami zvyšuje potrebu školských sestier a školských zdravotníckych služieb. Zvyšujúca sa miera obezity v ostatných niekoľkých desaťročiach predstavuje alarmujúce riziko pre súčasné a budúce zdravie detí a dospievajúcich. Percento detí s obezitou vo veku od šesť do jedenásť rokov sa zvýšilo zo 7% v roku 1980 na takmer 18% v roku 2012, pričom viac ako tretina detí má nadváhu. Závažným problémom je nárast počtu študentov s problémami duševného alebo behaviorálneho zdravia. Jeden z piatich mladistvých vo veku od štrnásť do sedemnásť rokov má duševné problémy (Jameson et al., 2020).

Požiadavky na úlohy školskej sestry sa postupom času značne zmenili reagujúc na sociálne, kultúrne a politické vplyvy (Moorse et al., 2020). Za 120 rokov ich existencie v školských zdravotníckych systémoch najmä v zahraničí sa stretávajú s čoraz zložitejšími zdravotnými potrebami detí a študentov, riešia komplexne ich fyzické a emocionálne potreby.

Cieľmi komunitnej starostlivosti o deti je podpora zdravia, prevencia a edukácia. Dlhodobá starostlivosť o dieťa so závažným ochorením alebo postihnutím je náročná nielen psychicky, finančne, ale je častou príčinou rozpadu mnohých rodín (Krištofová et al.,2009).

V Slovenskej republike nie je ustanovený legislatívny rámec pre komunitné ošetrovateľstvo. Z okolitých krajín okrem Poľska má komunitné ošetrovateľstvo zadefinované v právnych predpisoch Česká republika: Koncepce ošetřovatelství. 2004. Věstník MZ ČR, 2004, částka 9, s. 2-8 a vyhláška MZ ČR č. 391/2017 Sb. o činnostech zdravotnických pracovníků a jiných odborných pracovníků, ve znění pozdějších předpisů.

KOMUNITNÁ STAROSTLIVOSŤ POSKYTOVANÁ ŠKOLSKOU SESTROU

K základným cieľom školskej zdravotnej starostlivosti patrí ochrana a podpora zdravia detí a mládeže. Musia mať zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre vzdelávanie a rozvoj (Schmitts, Görres,2012). Miestom pôsobenia školskej sestry je predškolské zariadenie a škola. V spolupráci s deťmi a ich rodinami sa podieľa na ochrane, podpore, navrátení zdravia, predchádzaní chorobám a účinnej rehabilitácii. Podporuje v žiakoch schopnosť svojpomoci, informuje o zdravotnej starostlivosti, zabezpečuje a prispôsobuje ošetrovateľskú starostlivosť postihnutým a chronicky chorým deťom. Utvára pre nich špecifické podmienky, monitoruje účinky liečby, rehabilitáciu, organizuje podávanie liekov. Ošetrovateľské intervencie realizuje podľa noriem a štandardov (oblasť manažmentu kvality) a princípov Evidence Based Practise a Evidence Based Nursing. Využíva teoretické vedomosti zo zdravotníckej psychológie, komunikácie, rešpektuje dodržiavanie právnych, etických a profesionálnych noriem pri poskytovaní komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Frekvencia porúch zdravia rastie s vekom detí. Prevažujúcimi zdravotnými problémami žiakov základných a študentov stredných škôl sú poruchy a ochorenia pohybových orgánov, alergické ochorenia, nehody a úrazy. Z epidemiologickej štúdie Kocka et al. (2018) vyplynulo, že zdravotné problémy boli diagnostikované u 44,3% žiakov základných škôl a 50,6% študentov stredných škôl. Nadmerná telesná hmotnosť, endokrinné poruchy a očné choroby boli signifikantne častejšie u študentov stredných škôl, u mladších detí boli diagnostikované poruchy sluchu, reči a zvýšený výskyt úrazov.

Okrem toho meniace sa sociálno-ekonomické a environmentálne faktory prispievajú k zvýšeniu civilizačných chorôb diagnostikovaných u detí a dospievajúcich, k zvýšeniu rizika porúch metabolizmu sacharidov, lipidov a alergických ochorení. Potvrdzuje to Szymborského analýza zdravotného stavu detí a dospievajúcich, kde v populácii 0–14 rokov (n = 5 783) malo takmer 31% detí aspoň jedno chronické ochorenie alebo chorobný stav (Kocka et al.,2018). Z chronických ochorení diagnostikovaných u detí aj dospievajúcich boli najbežnejšie alergie. Zlepšenie zdravia detí a dospievajúcich by preto malo byť prioritou zdravotnej politiky štátu založenej na dôkladnom vedeckom výskume.

Diagnostika skutočného zdravotného stavu detí a dospievajúcich je základom pre stanovenie priorít zdravotnej starostlivosti a uskutočnenie koordinovaných a plánovaných preventívnych opatrení. V školskom prostredí poskytuje komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť školská sestra. Medzi jej povinnosti patrí systematické vykonávanie a interpretácia skríningových testov, ktoré umožňujú včasnú diagnostiku porúch zdravia. Analýza zdravotných problémov žiakov základných a stredných škôl umožní vykonávať cielené preventívne a propagačné aktivity v školskom prostredí (Kocka et al.,2018).

Najčastejšími zdravotnými problémami v skupine chronických ochorení diagnostikovaných u stredoškolákov a žiakov základných škôl boli poruchy a ochorenia pohybových orgánov, najčastejšou chybou držania tela u detí bola skolióza; následne prevládali choroby dýchacích ciest, najmä alergie a respiračné ochorenia – bronchiálna astma. Školy a školské sestry majú zásadnú úlohu pri riešení porúch zdravia, porúch správania, podpore duševného zdravia a sociálnych emocionálnych kompetencií, posilňovaní ochranných faktorov. K poruchám správania žiakov patria poruchy pozornosti s hyperaktivitou, poruchy nálady, depresia, bipolárne poruchy, úzkostné poruchy, panické poruchy, poruchy stravovania, psychotické poruchy a užívanie návykových látok (Spring et al., 2018).Poruchy duševného zdravia a užívanie návykových látok v detstve vedú k horším školským výsledkom a často pretrvávajú aj do dospelosti. Tieto poruchy sú spojené s mnohými rizikovými faktormi počas celého života ako sú znížené pracovné príležitosti, skoršia úmrtnosť a finančná záťaž. Školské sestry majú jedinečné postavenie, môžu aktívne pôsobiť pri podpore duševného zdravia, skríningu a pomáhať pri zvládaní prebiehajúcej liečby porúch duševného zdravia a užívania návykových látok v školskom prostredí (Spring et al., 2018).

Z výsledkov výskumu, ktorý realizovala Raková (2015) vyplynulo, že rodičia očakávajú od školskej sestry poskytnutie prvej pomoci, sprevádzanie detí počas školských výletov, zdravotné vzdelávanie detí, dozor nad hygienou v škole a poskytovanie starostlivosti chronicky chorým deťom. Rodičia by uvítali zavedenie pozície školskej sestry v školách, pozitívnejší postoj mali rodičia detí na prvom stupni základných škôl.

Počet adolescentov aktívne sa zapájajúcich do aktivít podporujúcich ich vlastné zdravie je nízky (Vatehová, Čipáková, 2015). Autorky vo svojom výskume zistili, že adolescenti (ako citlivá veková skupina) dôverujú sestre ako subjektu v oblasti poradenstva ohľadom stravovania, pri chorobách, strese, užívaní antikoncepcie, pohlavných chorôb a konzumácie alkoholu.

ÚLOHY ŠKOLSKEJ SESTRY

Úlohy školskej sestry zahŕňajú zdravotné a vzdelávacie ciele. Školské sestry plnia rozhodujúce úlohy v rámci školského zdravotného programu tým, že riešia hlavné zdravotné problémy detí, poskytujú preventívne a skríningové služby, výchovu k zdraviu, pomoc pri rozhodovaní o zdraví a imunizáciu. Súčasťou práce školskej sestry je aj odhalenie zneužívaných a zanedbávaných detí. Deti vo všetkých vývinových obdobiach sú vystavení rodinným krízam, chudobe a násiliu, ktoré zvyšujú potrebu fyzického a duševného zdravia. Štúdie o školskom ošetrovateľstve preukazujú okrem zníženia počtu dní absencie zo zdravotných dôvodov, aj prínos pre deti s chronickými chorobami, vysokú úroveň spokojnosti učiteľov a rodičov so službami školských sestier (Schmitts, Görres,2012).

K hlavným oblastiam záujmu školského zdravotníctva patrí hygienická a epidemiologická úroveň školského prostredia (exteriér a interiér školy, triedy a dielne, mikroklíma školy, čistenie, vetranie...), osobná hygiena žiakov ako prevencia infekčných ochorení, hygiena výživy a režimu stravovania (zariadenie kuchyne a jedálne, úroveň podávania jedla a kultúra stolovania), epidemiologické ukazovatele (očkovanie detí, zdravotné prehliadky), škodlivé vplyvy, ich prejavy a následky ako toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus; školská výchova k rodičovstvu, manželstvu, o pohlavnom živote, pohlavných ochoreniach, základy prvej pomoci, životospráva.

Jednou z hlavných úloh školskej sestry je podpora a sledovanie detí so špeciálnymi potrebami zdravotnej starostlivosti. Patrí sem predovšetkým skupina chronicky chorých detí a dospievajúcich, ktorým poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť podľa individuálne vypracovaného plánu v zmysle case managementu. Tieto deti predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, ktorej zdravie a pohoda musia byť zabezpečené v školskom prostredí. Školské sestry podporujú deti so zložitými zdravotnými potrebami pri začleňovaní do triedy, okrem iného vzdelávaním učiteľov a spolužiakov o chorobe, ako môžu pomôcť postihnutému dieťaťu v možnej núdzovej situácii. Špeciálne potreby môžu navyše vyplynúť z psychologických problémov, sociálneho znevýhodnenia alebo ťažkostí v rodinnom prostredí a viesť k poruchám správania a učenia. Úlohou školskej sestry je identifikovať žiakov s takýmto rizikom a poskytnúť im vhodnú pomoc (Schmitts, Görres,2012).

ROZSAH ČINNOSTÍ ŠKOLSKEJ SESTRY

Z hľadiska historického vývoja školského ošetrovateľstva sa rozsah činností školských sestier menil v priebehu dekád. Sestrám pribúdali nové kompetencie, úlohy, postupne preberali zodpovednosti a činnosti, ktoré predtým vykonávali najmä lekári. Súčasnosť prináša charakteristické znaky vyplývajúce z tohto vývoja, ku ktorým patrí rastúci význam primárnej zdravotnej starostlivosti, rozširovanie poradenstva a ponúk v oblasti duševného zdravia, výraznejšie zapojenie škôl do komunitnej starostlivosti. K základnému rozsahu činností školskej sestry patrí:

• podpora normálneho rastu a vývinu detí a mládeže;
• ochrana zdravia, prevencia zdravotných problémov, komplikácií a zhoršovania zdravotného stavu detí a mládeže;
• podpora dieťaťa v liečbe, v starostlivosti a adaptácii na chronický stav;
• dispenzárna starostlivosť;
• bezpečnosť detí, predchádzanie úrazom;
• posúdenie faktorov sociálneho prostredia, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na zdravotný stav dieťaťa;
• posúdenie faktorov životného štýlu a starostlivosti o dieťa zo strany rodičov a správanie dieťaťa v škole;
• posúdenie vedomosti rodičov v starostlivosti o dieťa počas choroby v domácom prostredí;
• očkovanie;
• dentálna starostlivosť;
• edukácia, zdravotná výchova (Hanzlíková, 2006).

ROLE ŠKOLSKEJ SESTRY

Školská sestra plní niekoľko rolí vo svojej profesii: poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti, edukátorka, manažérka, poradca, konzultantka, advokátka práv detí a mládeže, komunikátorka, výskumníčka, nositeľka zmien. Ako poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti školská sestra poskytuje kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť podľa najnovších vedeckých poznatkov, neodkladnú starostlivosť nielen deťom, ale aj pracovníkom školy; uspokojuje bio-psycho-sociálne potreby žiakov a študentov, uplatňuje holistický prístup. V roly komunikátorky využíva všetky zložky verbálnej a neverbálnej komunikácie, vie aktívne počúvať a ovláda zásady efektívnej komunikácie. Školská sestra ako manažérka a case manažérka organizuje, riadi a kontroluje činností zamerané na dosiahnutie cieľa, spolupracuje s rodičmi žiaka, plánuje kontroly u lekára a špecialistov. Významná je aj rola poradcu. Pre deti a mladých ľudí je dôverníčkou, autoritou, pomáha im prijať nové postoje, alternatívne riešenia, radí im v otázkach zdravia, životného štýlu. Deti a dospievajúci potrebujú poradiť, usmerniť v rôznych situáciách, zdôveriť sa, diskutovať o zdravotných a osobných problémoch. Školská sestra tak môže pomôcť v eliminácii nevhodného správania a návykov u detí a mládeže. V roly konzultantky školská sestra spolupracuje s pracovníkmi školy. Ako výskumníčka pozná výskumný proces a jeho terminológiu, aktívne participuje vo výskume, aplikuje výsledky výskumu do praxe. Veľmi dôležitou je rola edukátorky. Predkladáme vhodné okruhy tém na edukáciu a zdravotnú výchovu v školách:

• základné znalosti o hygiene školskej práce, hygiene prostredia a domácej prípravy (biorytmy, režim dňa, osobná hygiena, starostlivosť o chrup, primárne a sekundárne záťaže pôsobiace na žiaka v školskom prostredí a v priebehu domácej prípravy);
• základné poznatky o kvalite, pravidlách a hygiene zdravej výživy, výživová hodnota potravy, energetická potreba organizmu, alternatívne výživové smery, zásady racionálnej výživy, pitný režim, zdravotné riziká rýchleho občerstvenia, reklama v kontexte výživových odporúčaní odborníkov;
• základné znalosti o pohybovom režime, význam pohybu pre zdravie, pohyb a psychorelaxácia, zásady fair-play a bezpečnosti pri pohybových činnostiach;
• základné praktické zručnosti a spôsoby správania súvisiace so starostlivosťou o zdravie, vzhľad a kondícia;
• úrazová prevencia, najčastejšie príčiny úrazov, možné úrazy v zimnom a letnom období (napr. plávanie, lyžovanie, korčuľovanie), úrazy súvisiace s dopravou;
• základné znalosti o primárnej prevencii sociálno-patologických javov, primárna prevencia drogových problémov (príčiny drogových problémov a drogovej závislosti, negatívne dôsledky užívania návykových látok na osobnosť človeka, účinky a mechanizmus pôsobenia návykových látok);
• racionálne využívanie voľného času;
• vplyv rodinného prostredia na rozvoj osobnosti detí a mládeže;
• osvojenie zásad komunikácie, správania a rozhodovania v situáciách súvisiacich s aktívnym zdravím, komunikácia s dospelými a s rovesníkmi;
• socializácia, zapájanie sa a aktívna adaptácia vo vzťahu k spoločnosti, vytváranie schopnosti udržiavania vzťahov medzi ľuďmi, modely správania;
• chápanie kontextov integrácie hendikepovaných detí do bežných škôl, preferencia ohľaduplnosti, zodpovednosti a spolupráce;
• oblasť sexuálneho správania, antikoncepcia, etické postoje k sexualite, výchova k partnerstvu, manželstvu a rodičovstvu, význam vzájomnej komunikácie a porozumenia v rodine, chápania priateľstva, partnerských vzťahov;
• bezpečné správanie, správanie v krízových situáciách, zodpovednosť za bezpečie vlastné i ostatných, prvá pomoc pri ohrození zdravia (Liba, 2016).

Pozícia školskej sestry v systéme základných a stredných škôl v Slovenskej republike neexistovala s výnimkou niektorých súkromných škôl, napr. spojená škola pre nevidiacich v Levoči alebo Britská medzinárodná škola v Bratislave, ktoré zamestnávajú školské sestry. V zahraničí je to naopak štandard, ktorý funguje už niekoľko desaťročí. Môžeme čerpať zo skúseností v Poľsku, Fínsku, Anglicku, Austrálii, Francúzsku, USA.

Vzhľadom na zvyšujúcu sa zložitosť zdravotných potrieb detí a mládeže sa úloha školskej sestry za ostatných 25 rokov významne zmenila. Počet detí trpiacich chronickým ochorením prudko vzrástol. Objavili sa aj nové problémové oblasti ako sú napríklad prisťahovalectvo, chudoba v rodinách, rôzne závislosti spojené s modernými technológiami, integrácia detí so špeciálnymi potrebami, násilie, ktoré predstavujú pre školské sestry obrovské výzvy.

Deti v období najintenzívnejšieho telesného a duševného vývoja prežijú v škole desať rokov života. Povinnosťou štátu je chrániť zdravie detí aj počas školskej dochádzky. Narastajúci počet detí s chronickými chorobami akcentuje potrebu zdravotníckeho dozoru a starostlivosti priamo v školách.

FINANCOVANIE

Z analyzovaných zahraničných štúdií sme dospeli k záveru, že mzda školskej sestry závisí od počtu žiakov v škole, kde pracuje. Raková (2015) uvádza, že na každého žiaka sa vzťahuje mesačná kapitačná sadzba. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá zhromažďuje údaje o vnútroštátnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, neuvádza údaje o výdavkoch na školskú zdravotnú starostlivosť, pretože v niektorých krajinách sú výdavky hradené z rozpočtov na zdravotnú starostlivosť a ďalších krajinách z rozpočtov na vzdelávanie, v mnohých krajinách aj z rozpočtov miestnych samospráv. Z údajov zo zahraničných zdrojov, ktoré uvádzame v zozname citovaných zdrojov, sa výdavky na školskú zdravotnú starostlivosť pohybovali od 43 000 eur v Estónsku a Islande, 56 000 eur v Rakúsku, 85 000 eur vo Fínsku do 195 300 eur v Nórsku na 1 000 žiakov. Uvedené štáty hlásili personálne normatívy školských sestier v priemere 1,4 školských sestier na 1 000 žiakov. Školy s vysokým percentom žiakov alebo študentov so špeciálnymi zdravotnými potrebami by vyžadovali intenzívnejšie pomery sestier k študentom a aj spôsob financovania v závislosti od náročnosti rozsahu činností školských sestier. Americká pediatrická spoločnosť presadzovala pomer jednej školskej sestry k 225 žiakom alebo študentom. Použitie pomeru na stanovenie pracovnej záťaže v školskom ošetrovateľstve je však nedostatočné na to, aby uspokojilo čoraz zložitejšie zdravotné potreby detí a mládeže (van der Pol et al., 2020). Národná asociácia školských sestier v USA odporúča pomer školskej sestry a žiakov 1:750, v populácii, kde sa vyskytuje viac chronicky chorých alebo zdravotne postihnutých detí, by mal byť tento pomer 1:125 (Popovičová, 2021).

Financovanie nákladov spojených s implementáciou školských sestier v systéme základných a stredných škôl v SR bude ovplyvnené mnohými aspektmi: rozpočty ministerstiev, demografický trend, počty detí a študentov v školách, ich zdravotný stav, personálne normatívy školských sestier, počtom škôl, regionálnymi rozdielmi. Zahraničné skúsenosti poukazujú na to, že pomer žiakov k školským sestrám nie je založený na výskume založenom na dôkazoch. Taktiež absentuje nástroj na objektívne meranie, posúdenie pracovnej záťaže školských sestier.

Financovanie školských sestier, teda financovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je poskytovaná našim deťom, by nemalo byť predmetom politických hádok. Rozpočet treba prispôsobovať potrebám škôl, nie školy rozpočtu. Deti sú naša budúcnosť, investujeme do nich a dajme im, čo potrebujú. Zdravie detí nesmie byť predmetom politického boja a ekonomickej vypočítavosti, lebo spoločnosť je perspektívna iba ak perspektívne investuje do svojich detí.

DISKUSIA A VÝSLEDKY

Ošetrovateľstvo ako neoddeliteľná súčasť zdravotníckeho systému sa zaoberá aj podporou zdravia, výchovou k zdraviu, prevenciou chorôb. Komunitné ošetrovateľstvo je aplikovaným odborom ošetrovateľstva, ktoré sa vzťahuje na život ľudí v komunite s cieľom dosiahnuť a udržať si zdravie. K trendom rozvoja komunitného ošetrovateľstva a primárnej starostlivosti v SR jednoznačne patrí školské ošetrovateľstvo a znovuzavedenie pozície školských sestier. Školská komunita je jedným zo základných atribútov komunitného ošetrovateľstva vychádzajúc z historického kontextu. Kompetencie a úlohy sestier v komunite sa rozširujú, môžu uplatniť svoje teoretické a praktické zručnosti v praxi, komunitné prostredie im poskytuje možnosť profesionálneho rastu, rozvoj výskumu v ošetrovateľstve, autonómiu.

Zmena z nemocničného na komunitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti je nevyhnutná a desaťročia skúseností nám to potvrdzujú. Je potrebná politická vôľa, aby sa mohol plne využiť potenciál komunitného a teda aj školského ošetrovateľstva.

Organizačná štruktúra školského ošetrovateľstva sa v jednotlivých krajinách líši. Podľa údajov Národnej asociácie školských sestier (2016) v USA má 45% školských sestier bakalárske vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo, 60% školských sestier v USA má priemerný vek 55 rokov a jedna školská sestra poskytuje starostlivosť 250-500 študentom. Školské sestry v zahraničí musia byť vysokoškolsky vzdelané. Národná asociácia školských sestier v USA požaduje, aby školské sestry boli registrované, mali minimálne bakalársky stupeň vzdelania, špeciálne osvedčenie pre ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú v školskej komunite a mali prax v nemocnici z pediatrických pracovísk. Školské sestry združuje profesijná organizácia, sestry realizujú výskumy, vydávajú odborné periodiká, publikujú, organizujú zjazdy a konferencie a neustále sa vo svojom odbore vzdelávajú (American Academy of Pediatrics, 2016; National Association of School Nurses, 2016, Popovičová, 2021).

Z výsledkov prieskumov realizovaných autorkami Boledovičová et al. (2009) a Raková (2015) vyplynulo, že rodičia, ale aj riaditelia škôl mali záujem o zavedenie pozície školskej sestry v školách. Popovičová (2021) v rámci svojho prieskumu zistila, že rodičia (49,1%) mali štatisticky významne vyšší záujem o prítomnosť školských sestier na školách v porovnaní s učiteľmi (26,8%) a taktiež rodičia viac vnímali potrebu školských sestier na školách v porovnaní s učiteľmi. 60,4% rodičov vníma zriadenie postu školskej sestry ako potrebné, 28,3% dokonca ako veľmi potrebné. Ale až 49,2% respondentov nemalo žiadne informácie o práci školskej sestry, čo považujeme za veľmi dôležité zistenie, na ktoré je potrebné zamerať aktivity.

Upozorňujeme na skutočnosť, že sestry budú vstupovať do praxe školského ošetrovateľstva z rôznych oblastí zdravotnej/ošetrovateľskej starostlivosti a nebudú si vedomé autonómnej úlohy a jedinečných úloh v praxi komunitného ošetrovateľstva v prostredí škôl. Ďalším významným faktorom, na ktoré je potrebné sestry pripraviť je to, že existuje veľa rôznych typov škôl a s tým súvisia aj odlišné pracovné povinnosti, iné v základných školách, iné na stredných školách, rozličné zdravotné a iné problémy detí a mladistvých. Sestry je tiež potrebné pripraviť na skutočnosť, že budú tráviť veľa času v interakcii s deťmi a adolescentmi. Podľa National Association of School Nurses (2016) kontakt so školskou sestrou je niekedy prvou interakciou dieťaťa so zdravotníckymi službami. Dôvodom pre zavedenie školských sestier do praxe ako uvádzajú mnohí autori je narastajúci počet chronicky chorých žiakov a študentov (Jamesom et al., 2009; Kocka et al., 2018; Spring et al., 2018). Zdravie žiakov priamo súvisí s ich schopnosťou učiť sa. Deti s neuspokojenými zdravotnými potrebami sa ťažko zapájajú do vzdelávacieho procesu. Školská sestra sa zameriava na fyzické, duševné, emočné a sociálne zdravotné potreby študentov a podporuje ich úspešnosť v procese učenia. Z národného prieskumu detí so špeciálnymi potrebami zdravotnej starostlivosti vyplynulo, že 11,2 milióna detí v USA je vystavených riziku chronických fyzických, vývojových, behaviorálnych alebo emocionálnych stavov (National Association of School Nurses, 2016). Školské sestry sa zameriavajú aj na sociálne determinanty zdravia, ktoré spôsobujú 80% zdravotných problémov. V USA takmer štvrtina detí navštevujúcich školu žije v domácnostiach pod federálnou úrovňou chudoby. Deti z rodín s nižšími príjmami majú ťažší prístup k liečbe chronických chorôb (Moorse et al., 2018). Situácia v mnohých slovenských rodinách korešponduje zo zisteniami autorského kolektívu. Podľa zistení Štatistického úradu SR (2020) príjmovou chudobou bolo na Slovensku v roku 2019 ohrozených celkovo 11,9 % obyvateľov, čo predstavuje približne 640-tisíc osôb, pričom nárast chudoby pokračoval v úplných rodinách s viac deťmi alebo v domácnostiach, kde žili deti len s jedným rodičom.

Na základe oboznámenia sa s témou a po analýze štúdií sme sa pokúsili navrhnúť sedem prioritných oblastí implementácie postu školskej sestry v základných a stredných školách v Slovenskej republike po skončení dvojročného pilotného projektu. Predpokladáme, že aplikačná prax tohto projektu postupne prinesie a odhalí množstvo problémov, ktoré bude potrebné najmä legislatívne a ekonomicky riešiť.

Návrh prioritných oblastí implementácie postu školskej sestry v základných a stredných školách v Slovenskej republike po skončení pilotného projektu

Prioritné oblasti:

1. Školská sestra - profil, kritériá výkonu povolania, vzdelávanie
2. Školská sestra ako poskytovateľka komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti v školách
3. Zdravotná výchova, edukácia, prevencia
4. Zdravé školské prostredie
5. Financovanie
6. Účasť na výskume
7. Spolupráca

Pre rozsiahlosť problematiky uvádzame návrhy základného rámca prvých dvoch prioritných oblastí.

Školská sestra - profil, kritériá výkonu povolania, vzdelávanie

Problémy, ktoré sa týkajú zdravia školopovinných detí a študentov stredných škôl zahŕňajú fyzickú, sociálnu, behaviorálnu, emocionálnu, psychickú oblasť a vyžadujú komplexnú individuálnu starostlivosť. Takúto starostlivosť by mala poskytovať sestra s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, praxou v pediatrickom a komunitnom ošetrovateľstve, mala by mať vedomosti z výchovy k zdraviu, verejného zdravia, prevencie, ochrany a podpory zdravia. K základným odborným a kvalifikačným požiadavkám na pozíciu školskej sestry sa vyžaduje absolvovanie kurzu kardiopulmonálnej resuscitácie, ovládanie automatizovaného externého defibrilátora (AED), počítačové zručnosti potrebné na prácu s textom a zadávanie údajov do softvérových platforiem a minimálne päťročná prax.

Základný rámec činností školskej sestry

1. Školská sestra poskytuje žiakom a študentom priamu ošetrovateľskú starostlivosť pri akútnych ochoreniach, zraneniach, úrazoch, deťom so špeciálnymi zdravotnými potrebami a postihnutím rôzneho stupňa závažnosti. Aplikuje naordinovanú liečbu. Pre žiakov s chronickými stavmi vypracováva individualizovaný plán ošetrovateľskej starostlivosti a plán na zvládnutie potenciálnych mimoriadnych udalostí v školskom prostredí (napr. pri diabete, astme).
2. Posudzuje zdravotný stav detí, vedie zdravotnú dokumentáciu a záznamy o zdravotnom stave žiakov.
3. Školská sestra vykonáva skríning, včasnú identifikáciu detí s možnými zdravotnými problémami a podľa potreby ich odosiela na lekárske vyšetrenia. Skríning zahŕňa okrem iného hodnotenie zraku, sluchu a BMI.
4. Školská sestra podporuje zdravé školské prostredie. Monitoruje imunizáciu, výskyt infekčných a prenosných chorôb, bezpečnosť životného prostredia, podieľa sa na monitorovaní environmentálnej bezpečnosti (detské ihriská, kvalita vzduchu v interiéri a potenciálne riziká), na realizácii plánu prevencie a riadenia školského násilia, šikanovania, katastrof a teroristických udalostí. Ak škola testuje žiakov a študentov na prítomnosť drog, vykonáva a priebežne hodnotí testovací program.
5. Školská sestra sa podieľa na výchove k zdraviu poskytovaním zdravotných informácií jednotlivým študentom a skupinám študentov. Medzi témy zdravotnej výchovy patrí výživa, cvičenie, prevencia a odvykanie od fajčenia, orálne zdravie, prevencia pohlavne prenosných infekcií a iných infekčných chorôb, používanie a zneužívanie návykových látok, imunizácia, prevencia tehotenstva u dospievajúcich, rodičovstvo a iné.
6. Školská sestra má vedúcu úlohu v oblasti politík a programov zdravia, v tvorbe a hodnotení školských zdravotných politík. Medzi tieto politiky patrí podpora a ochrana zdravia, riadenie chronických chorôb, koordinované školské zdravotné programy, školská wellness politika, zvládanie kríz/katastrof, riadenie núdzových stavov, ochrana a intervencia v oblasti duševného zdravia, manažment akútnych chorôb a prevencia a liečba infekčných chorôb.
7. Školská sestra plní úlohu koordinátora, sprostredkovateľa medzi školským personálom, rodinou, zdravotníckymi pracovníkmi a komunitou. Komunikuje s rodičmi detí a študentov. Identifikuje špeciálne vzdelávacie potreby detí a študentov. Ako manažérka prípadu pre žiakov a študentov so zdravotnými problémami školská sestra zabezpečuje primeranú komunikáciu a spoluprácu medzi rodinou, školou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zabezpečuje dôslednú a koordinovanú starostlivosť.

Školská sestra ako poskytovateľka komunitnej ošetrovateľskej starostlivosti v školách

Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti zahŕňa posúdenie - zber informácii, sesterskú diagnostiku, plánovanie, intervencie a vyhodnotenie. Sestra zbiera a zhromažďuje časovo aktuálne údaje o zdravotnom stave žiakov (priebeh rastu a vývoja, výsledky vyšetrení, stav výživy, odolnosť, kultúrne odlišnosti). Identifikuje existujúce a potencionálne zdravotné problémy, ktoré môže riešiť. Komplexne hodnotí zdravie žiakov. Zostavuje plán ošetrovateľskej starostlivosti, určuje ciele a plánuje intervencie. Pri realizácii spolupracuje so žiakmi, rodinami, zdravotníckymi zariadeniami a pedagógmi. Plán je individuálny pre potreby žiaka. Sestra využíva alternatívne riešenia, preventívne postupy, plán aktualizuje a vyhodnocuje úspešnosť vyriešenia ošetrovateľských problémov detí a študentov, navrhuje ďalšie postupy, odporúčania.

Zdravotný stav žiakov a študentov ovplyvňuje ich schopnosť učiť sa a vzdelávať. V spolupráci so žiakmi a študentmi, ich rodinami sa podieľa na ochrane, podpore, navrátení zdravia, predchádzaní chorobám a účinnej rehabilitácii. Podporuje v žiakoch schopnosť svojpomoci, informuje o aktuálnom stave, o zdravotnej starostlivosti. Zároveň zabezpečuje a prispôsobuje ošetrovateľskú starostlivosť postihnutým, chronicky chorým deťom, vytvára pre nich špecifické podmienky, monitoruje liečbu, rehabilitáciu, organizuje podávanie liekov.

Zmeny, ktoré nastali v zdravotníckom systéme na Slovensku po roku 1989, priniesli mnoho zmien: privatizáciu primárnej zdravotnej starostlivosti, možnosť slobodnej voľby lekára, ale aj zrušenie školskej zdravotnej služby. Pediatri a sestry prestali vykonávať zdravotný dozor na školách, zrušil sa fungujúci systém prospešný pre zdravý vývoj budúcich generácií. Súčasnosť prináša dôkazy negatívneho dopadu tohto rozhodnutia štátu v kvalite života detí a mládeže. Po vyše tridsiatich rokoch konštatujeme nárast ochorení spôsobených nesprávnym životným štýlom a ďalšími determinantmi, ktoré kreujú zdravie a návyky už v detskom veku. V mladšom školskom veku sa najčastejšie vyskytujú choroby dýchacích ciest (angína, akútna bronchitída, rinitída, laryngitída), choroby tráviacej sústavy, poruchy výživy, metabolické ochorenia, diabetes mellitus I. st., alergické ochorenia, onkologické ochorenia a úrazy.
Jedno z desiatich detí v školskom veku má astmu. K ďalším závažným problémom patria psychické a sociálne. V staršom školskom veku a u adolescentov sa stretávame s drogovou závislosťou, sexuálnymi problémami, suicidálnymi pokusmi.

Učitelia nemajú kompetencie, možnosti v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a ani adekvátne vedomosti na vykonávanie a realizáciu zdravotnej výchovy v školách, rodičia musia riešiť najmä existenčné problémy, a preto sa stáva implementácia profesie školskej sestry nevyhnutnosťou. Aj školy musia reagovať na zmeny v ekonomike, na nové trendy a poznatky vo vede a technike, sociálne podmienky, demografický trend, ale aj trendy v zdravotníctve, zdravotnom stave populácie.

Komunitná ošetrovateľská starostlivosť o deti školského veku

1. Posudzovanie zdravotného stavu žiakov, podávanie liekov a starostlivosť o deti so špeciálnymi zdravotnými potrebami.
2. Manažment chronických zdravotných problémov a špeciálnych potrieb žiakov, ktoré majú vplyv na výchovno-vzdelávací proces a študijné výsledky.
3. Priama ošetrovateľská starostlivosť, dohľad nad dodržiavaním predpísaného režimu dieťaťa, starostlivosť o deti pri úrazoch, akútnych ochoreniach a stavoch.
4. Skríning, imunizácia, povinné hlásenia výskytu infekčných chorôb.
5. Systém riadenia mimoriadnych udalostí a naliehavých situácií.
6. Zdravotná výchova detí, edukácia o zdravom životnom štýle, poradenstvo pri obezite, abúze drog, alkoholu, v otázkach sexuality, duševného zdravia.
7. Prevencia a zdravotný screening.
8. Monitoring prostredia v škole – učebne, jedáleň, ihrisko; zabezpečuje bezpečné prostredie v škole.
9. Vedenie zdravotnej dokumentácie a záznamov vrátane ochrany osobných údajov, štatistické hlásenia.
10. Starostlivosť o deti počas mimoškolských aktivít: školských výletoch, exkurziách, lyžiarskych kurzoch, letných táboroch.
11. Spolupráca a komunikácia s rodičmi, obvodným lekárom dieťaťa, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, RUVZ, verejnou a štátnou správou.
12. Zodpovednosť za stav lekárničiek, nákup liekov a zdravotníckeho materiálu.

Záver

V súčasnosti, v dobe rýchlych politických, epidemiologických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych zmien a zmien v zdravotníckom systéme predstavuje zdravie detí a adolescentov pre zdravotníkov niekoľko výziev. Integrácia zdravotnej starostlivosti do škôl môže významnou mierou prispieť k poklesu morbidity a mortality v dôsledku chronických ochorení. Školské sestry majú špeciálne postavenie, ktoré im môže pomôcť pri rozvoji detí. Deti vo svojom živote potrebujú dospelých. Zatiaľ čo ich učitelia sa každý rok menia, školská sestra môže byť jediná dospelá osoba s ktorou sú v kontakte počas celej školskej dochádzky. Školská sestra zastáva významnú úlohu ako členka tímu pri poskytovaní prevencie, včasnej identifikácii problémov, intervenciách a odporúčaní na podporu zdravia.
Ako uvádza Popovičová (2021, s. 56) „Zdravie detí patrí k najvyšším prioritám... základná škola je špecifická komunita, ktorá je pre zdravý vývoj detí zásadná.“

Školské ošetrovateľstvo ako špecifická oblasť praxe komunitného ošetrovateľstva pozitívne ovplyvňuje zdravie detí školského veku. Pozitívne príklady nachádzame v práci školskej sestry v Poľsku, Francúzsku, Fínsku, Anglicku a iných krajinách. Implementácia pozície školskej sestry sa týka zdravotníctva, školstva, ale aj sociálnej oblasti. V Slovenskej republike by vyplnila medzeru v systéme starostlivosti o deti, pretože rodičia, učitelia a školské sestry majú rovnaký cieľ- zdravý vývoj dieťaťa.

Autorky:
doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva,
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
VŠZ a SP sv. Alžbety Bratislava, n. o.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

American Academy of Pediatrics, Council on School Health. (2016). Role of the school nurse in providing school health services. Pediatrics, 137(6), 1-6. doi: 10.1542/peds.2016-0852.

Analýza stavu úrazovosti a bezpečnosti detí a mládeže v Slovenskej republike. [online] [citované 20.8. 2022]. Dostupné na internete:
http://www.uvzsr.sk/docs/info/zp/Analyza_stavu_urazovosti_a_bezpecnosti.pdf

BLEHA,B., ŠPROCHA, B., VAŇO,B. 2013. Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. INFOSTAT - Inštitút informatiky a štatistiky. 2013. 84s. ISBN 978-80-89398-23-2.

BOLEDOVIČOVÁ, M. 2009. Rola sestry a pôrodnej asistentky v komunitnej starostlivosti. Zborník z medzinárodného sympózia Ošetrovateľstvo 21. storočia v procese zmien III. 2009, Nitra. Vydavateľ : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 2009. s.105-116, ISBN 978-80-8094-554-1.

BOLEDOVIČOVÁ, M., PAŠMÍKOVÁ, T., ZLOCHOVÁ, K. 2008. Školská sestra - realita blízkej budúcnosti? Sestra a lekár v praxi. ISSN 1335-9444. Roč. 3, č. 5-6 (2008), s. 34-35.

BOLEDOVIČOVÁ, M., KRIŠTOFOVÁ, E., NÁDASKÁ, I., ZLOCHOVÁ, K. 2009. Školská sestra potreba budúcnosti, alebo súčasnosti? Kontakt - Journal of Nursing and Social Sciences related to Health and Illness. ISSN 1212-4117. 2009; 11(1): 142-148.

BUHR,E., EWERS,M., TANNEN, A. 2020. Potentials of School Nursing for Strengthening the Health Literacy of Children, Parents and Teachers. International Journal of Enviromental Research and Public Health. 2020. vol.17, issue 7.

European Commission Eurydice, 2014. Financing Schools in Europe: Mechanisms, Methods and Criteria in Public Funding. Eurydice Report. Luxembourg : Publications Office of the European Union. 108 p. ISBN 978-92-9201-666-1.

HANZLÍKOVÁ, A. a kol. 2006. Komunitné ošetrovateľstvo. 2. nezmenené vydanie. Martin : Osveta, 2006, 280 s. ISBN 80-8063-213-8.

HULKOVÁ, V. 2012. Komunitná starostlivosť v právnych predpisoch Česka. Sestra. 2012, č. 11-12, s. 43- 44. ISSN 1335-9444.
JAMESON, B.,E., ANDERSON, L.,S., ENDSLEY, P. 2020. Identification of Workload Measurement Indicators for School Nursing Practice. The Journal of School Nursing. doi/10.1177/1059840520946833

KOCKA,K., SLUSARSKA,B., BARTOSZEK,A. et al. 2018. Comparative analysis of health problems in students from elementary school and middle school in Lublin, 2010–2015. Family Medicine & Primary Care Review. 2018; 20(1): 7-12. doi.org/10.5114/fmpcr.2018.73697

Koncepcia v odbore hygiena detí a mládeže. 2008. Vestník MZ SR, čiastka 12-19, ročník 56, s. 87-93.

Koncepce ošetřovatelství. 2004. Věstník MZ ČR, 2004, částka 9, s. 2-8.

KOL. AUTOROV, 2003. Standardy i metodyka pracy pielegniarki i higienistky szkolnej.
Warszawa, 2003. 275 s. ISBN 83-88767-30-5.

KOL. AUTOROV, 2017. Standardy postępowania i metodyka pracy pielęgniarki szkolnej.
Warszawa, 2017, 238 s. ISBN 978-83-88767-88-3.

KRIŠTOFOVÁ, E., BOLEDOVIČOVÁ, M., NÁDASKÁ, I. 2009. Perspektívy sestry v komunitnej starostlivosti o deti v SR. Zborník z medzinárodného sympózia Ošetrovateľstvo 21. storočia v procese zmien III. 2009, Nitra. Vydavateľ : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 2009. s.470-474, ISBN 978-80-8094-554-1.

LIBA, J. 2016. Výchova k zdraviu v školskej edukácii. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2016. 244 s. ISBN 978-80-555-1612-7.

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Financovanie. [online] [citované 02.09. 2022]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/financovanie/

MOORSE,B.,L., ANDERSON,L., COMBE,L., DELACK,S:, ONDECK,L., HOMME, C.
US School Nursing Job Analysis. The Journal of School Nursing, 2020. s.1-12.
https://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/1059840520930075

MURRAY, R.D. Council on School Health. Role of the School Nurse in Providing School Health Services. Pediatrics.2008; 121 (5) 1052-1056. [online] [citované 20.8. 2022]. Dostupné na internete: https://pediatrics.aappublications.org/content/121/5/1052

National Association of School Nurses .2016. Framework for 21st Century School Nursing Practice: National Association of School Nurses. NASN School Nurse, 31(1), 45-53.

Národný program starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republike na roky 2008 – 2015. [online] [citované 20.8. 2022]. Dostupné na internete:
https://www.health.gov.sk/Clanok?narodny-program-starostlivosti-o-deti-a...

POPOVIČOVÁ, M. Školská sestra v zdravotníckom systéme Slovenskej republiky. Zdravotnícke štúdie. 2021; XIII(2): 56-61.

RAKOVÁ, J. 2015. Pôsobenie komunitného ošetrovateľstva pri podpore zdravia detí v školskom prostredí. 1. vydanie. Supplement vybraných kapitol vo vedných odboroch sociálna práca a ošetrovateľstvo III. Příbram : VŠZaSP sv. Alžbety. 2015. s.6-26.
ISBN 978-80-906146-2-8.

RAU,W., LYTLE,M. 2020. The Role of the School Nurse in Increasing Instructional Time Using Multi-Tiered Systems of Support for Behavior (MTSS-B): A Quality Improvement Project. The Journal of School Nursing.2020. doi/full/10.1177/1942602X20942492

SELEKMAN,J. 2013. School nurwsing : a comprehensive text. 2. Vydanie. E – book. Philadelphia : FA Davis, 2013. 1356 s. ISBN 9780803638037 0803638035.

SCHMITT,S., GÖRRES,S. (a)2012. School nursing in Germany? - A review about tasks and roles of School Nurses. Pflege, 2012;25(2):107-17. [online] [citované 20.8. 2022]. Dostupné na internete: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22473734/

SCHMITT,S., GÖRRES,S. (b)2012. Schulgesundheitspflege in Deutschland?–Eine Übersichtsarbeit zu Aufgaben und Rollen von School Nurses. Pflege 2012; 25 (2): 107–117. doi/pdf/10.1024/1012-5302/a000186

SKSaPA. 2017. Návrh na zavedenie školských sestier ide parlamentu. [online] [citované 03.09. 2022]. Dostupné na internete: https://www.sksapa.sk/obsah/ostatne/aktualne-pracovne-ponuky/navrh-na-za...

SPRING,S., McDERMOTT,E., HAAK, J. et al. 2018. The School Nurse’s Role in Behavioral/Mental Health of Students. National Association of School Nurses. 2018; [online] [citované 02.09. 2022]. Dostupné na internete: https://eric.ed.gov/?id=ED595195

Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030.

VAN DER POL,S., POSTMA, M., JANSEN, D. 2020. School health in Europe: a review of workforce expenditure across five countries. BMC Health Services research. 2020; 20 (206) 1-8. doi. org/10.1186/s12913-020-05077-w

VATEHOVÁ, D., ČIPÁKOVÁ, M. 2015. Podpora zdravia u adolescentov z pohľadu ošetrovateľstva. 1. vydanie. Supplement vybraných kapitol vo vedných odboroch sociálna práca a ošetrovateľstvo III. Příbram : VŠZaSP sv. Alžbety. 2015. s. 27-41.
ISBN 978-80-906146-2-8.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95/2018 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom.

Vyhláška MZ ČR č. 391/2017 Sb. o činnostech zdravotnických pracovníků a jiných odborných pracovníků, ve znění pozdějších předpisů

Zdravie 2020: Európsky politický rámec na podporu vládnych a spoločenských aktivít
pre zdravie a prosperitu. 2013. Vydala: Kancelária SZO na Slovensku. 20s.
Zákon SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov