„Nemám rada ľútosť. Chcem byť silná. Moja mamina sa nevedela postaviť sama za seba, otec ju stále ponižoval. Chránila nás deti, tak si to nechala, hnevám sa, že som to všetko musela zažívať.“ Hovorí Evka.

Mirka zase mala vzorec, nehovorím o negatívnych pocitoch – hanbím sa za nich, veď musím byť silná. Vždy keď cítila akýkoľvek negatívny pocit, nastavila svoju masku úsmevu a tvárila sa, že je všetko v poriadku.

Tiež som takto fungovala. Vydržím, zvládnem to, som silná. Nič si predsa nenechám, radšej som sa pohádala, presadzovala svoje a ľutovala som sa, ako mi je ubližované. Keď bol niekto v niečom lepší, porovnávala som sa a potom na ňom hľadala chyby, aby som sa cítila aspoň trošku lepšie. Súťažila som s každým a vo všetkom. Usmievala som sa, ak ma niekto urazil, veď som silná. Bola som často unavená a bez energie.

Foto: Peter Marek (2018)

Nedávno som zažila jednu hru, kde som sa dobrovoľne prihlásila, chcela som otestovať ako moje podvedomie bude reagovať na túto nezvyčajnú situáciu. Zaviazali nám oči a nechali nás večer sedieť vonku na stoličkách. Boli sme „zajatci“. Okolo nás robili rôzne nepríjemné zvuky. Bola som po celom dni už dosť unavená a tak som si povedala, že budem čo najviac oddychovať. Zhlboka som dýchala a telo som mala uvoľnené. Nevedela som čo sa bude diať, ani ako dlho to asi bude trvať. Keď nám povedali, že už hodinu takto sedíme ani som tomu neverila, zdalo sa mi, akoby to bolo niekoľko minút. Potom nám povedali, že zajtra na večeru budeme mať kebab, ale ak to niekto z nás prezradí, nikto nič nedostane.

Keď mi na chvíľu dali dole šatku, svietilo mi do očí svetlo, videla som v tme len čierne veľké oči a zakuklenú tvár. Cítila som sa ako v Hollywoodskom filme. Vypočúvali nás, presúvali z miesta na miesto, kľačali sme s rukami nahor, robili kliky... V tom tichu som počula ťažký dych chlapcov, ktorí od zimy drkotali zubami. Táto asi 2,5 hodinová hra sa mi spojila s mojim životom.

Stále máme tendenciu sa v živote vzpierať, vzdorovať, kričať, hnevať sa, alebo sa dokonca smiať pri rôznych stresoch a skrývať svoje naozajstné emócie. Ak nám život nastolí ťažkú situáciu - bojujeme, hľadáme vinníka, odsudzujeme, máme nepríjemné pripomienky, potláčame svoje pocity, veď sme silní. Hráme hru sami so sebou a sme prekvapení, čo nám potom život zrkadlí. Strácame tým zbytočne svoju energiu.

Uvedomila som si svoju nesmiernu vnútornú silu, aj keď plačem alebo niečo nezvládam, keď som smutná aj keď mám negatívne pocity. Aj keď boli situácie, ktoré boli pre mňa ponižujúce, cítila som hlbokú pokoru. Je to zvláštny pocit keď vás niekde vedú a vy vôbec neviete kam, keď vás nechajú kľačať s rukami hore, je vám zima a už vás všetko bolí a zároveň cítite nesmierny súcit s ostatnými účastníkmi hry. Nebojovala som, bola som uvoľnená, nechala som sa viesť, tým čo bude a pokorne som prijala všetko čo sa okolo mňa dialo.

Bola to iba hra, no v živote to máme podobne. Uvedomila som si, že nemusím bojovať s vonkajším svetom, tváriť sa, že aj keď mi to nie je príjemné tak som v poriadku, ukazovať okoliu, aká som silná alebo si robiť srandu a tváriť sa, že mi je to smiešne. Moja sila spočíva v mojej pokore, v tichosti, prijatí života takého aký je, žiť TU a TERAZ.

Je dôležité si uvedomiť naše prúdenie myšlienok, čo robí s nami naše EGO. Čo sa nám vlastne odohráva v našej mysli?
Hodnotíme naše zážitky.
Porovnávame sa s druhými a hovoríme si, že sme lepší alebo horší.
Určité veci odmietate a iné preferujeme.
Vymýšľame si príbehy.

Nič z toho nie je v skutočnosti pre nás dobré. Veľmi častým spôsobom je porovnávanie svojej situácie so situáciou, v ktorej sa nachádzajú druhí. Ale čo sa stane, keď si vymyslíme svoj príbeh, aby sme zistili, či sme na tom lepšie, alebo horšie než náš sused? Naše ego miluje našu myseľ v ktorej si vytvárame naše drámy. Náš príbeh môže byť dobrý alebo zlý, dramatický alebo nudný. Ale čo keby sme žiaden takýto príbeh nemali? Náš život by bol oveľa jednoduchší a prirodzenejší. Nemuseli by sme mať strach zo zajtrajška, pretože pokiaľ nie je treba vytvárať príbeh o priebehu života, proste len prijímať zážitky a zase ich nechávať odísť. V tomto stave sa nachádza sloboda a blaženosť.

Stačí byť TU a TERAZ. Keď to ľudia počujú, hlavne tí, ktorých život je plný úspechov a rozmanitých aktivít, zatvária sa dosť rozpačito. Majú predstavu, že „bytie tu a teraz“ je čosi pasívneho a prázdneho. Život takýchto ľudí je plný činností a cieľov, a aj tak nemajú pocit naplnenia. Snažia sa utiecť pred hlbokou skrytou obavou, že ak nebudú stále niečím zaplňovať svoj život, ich život bude prázdny.

Uvedomila som si, že sa dajú prekonať aj ťažké situácie v živote, je to len o spôsobe vnímania, kedy sa pozornosť sústredí na to, čo je, a my vidíme plnosť v každom okamžiku.
Väčšinou nevnímame, čo sa deje v prítomnosti. Zatemňujú nás prítomné zážitky úvahami o tom, čo by malo byť alebo čo by mohlo byť. Našu pozornosť ovláda minulosť a budúcnosť. Keď bdelo a pozorne prijímame všetko, čo sa deje, práve teraz, začneme prenikať do plnosti prítomného okamihu. Naša myseľ neustále venuje pozornosť veciam, ktoré nemajú s prítomným okamihom nič spoločného.

Naša myseľ je rozptýlená a vystresovaná.
Myseľ si robí starosti.
Myseľ prežíva staré spomienky.
Vytvára plány do budúcnosti.
Vymýšľa ako by získala kontrolu nad situáciou.
Obhajuje svoje obľúbené názory.
Upravuje dôverne známe príbehy.

Akonáhle si všimnete, že sa myseľ zapojila do činnosti, ktorá vás odvádza od prítomné okamihu, prestaňte s tým. Nehodnoťte a neanalyzujte. Neobviňujete sa, že robíte niečo zle. Proste len pozoruje, čo sa deje a nechajte tomu voľný priebeh a tým vstúpite do ríše bdelej pozornosti.

NEEXISTUJEME PRETO, ABY SME PODPOROVALI AKTIVITY MYSLE. MYSEĽ EXISTUJE PRETO, ABY PODPOROVALA NÁS.

„Cením si toho kto skutočne som.“

Ďakujem za krásne stretnutia s vami priatelia, vďaka vám sa učím a posúvam v pred.

(Niektoré myšlienky boli z knihy 7 klíču ke štestí, recept na osvícený život od Deepka Chopra – odporúčam na letné čítanie.)

Autor: Michaela Košalková
Autorka je kauč v oblasti osobnostného rozvoja, metódou Kineziológia 'Poskladaj si svoje súvislosti a nájdi príčinu svojho problému.'
www.mojesuvislosti.sk
https://www.facebook.com/mojesuvislosti/