Social pedagogue at schools and school facilities

Abstrakt: Príspevok poukazuje na dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno- výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole. Súčasťou príspevku je dotazníkové zisťovanie od respondentov - pedagogických zamestnancov o význame a dôležitosti sociálneho pedagóga na školách.
Kľúčové slová: Edukačný proces. Pedagogika. Profesia. Sociálna pedagogika. Sociálny pedagóg. Sociálna práca. Supervízia. Škola. Školské zariadenia. Žiak.

Abstract: The paper points out the importance of the work and scope of application of the social pedagogue in schools and in school facilities in the Slovak Republic as a specialist employee. Social pedagogues, their practice in prevention, counseling, prophylaxis and intervention for pupils, parents, teachers is an integral part of social pedagogy and social work in schools. The position of social pedagogue helps in solving social and educational problems. It is assumed that this legislatively defined profession of a specialist school employee will be more profiled and defined in the school educational process in the future. Currently, the need for the function of a social pedagogue in schools is increasing in the detection of more and more frequently occurring socio-pathological phenomena in the student's environment where they live. The environment itself can have a negative impact on a student's education and behavior at school. Part of the paper is a questionnaire survey from respondents - teaching staff about their perception of the meaning and importance of a social pedagogue in schools.
Keywords: Educational process. Pedagogy. Profession. Social pedagogy. Social educator. Social work. Supervision. School. School facilities. Pupil.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

ÚVOD

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, my však očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná.

V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Súčasťou príspevku je výskum - dotazníkové zisťovanie u pedagogických zamestnancov, v ktorom mali vyjadriť názor na dôležitosť a význam sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach. Výskumná sonda poukazuje čiastočne na aktuálny stav v slovenskom školstve.

Sociálna pedagogika

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. Storočia. (Hroncová, Emmerová, 2015) V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. ¹ stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno – patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti. Čoraz viac dôležitejšie úlohy budú zastávať kvôli týmto vplyvom sociálni pedagógovia.

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší. Prikláňame sa však k nasledujúcim tvrdeniam. „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58) Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009) „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“(Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73) V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Cieľom je vytvoriť kvalitný život v škole.

Sociálny pedagóg – súčasť sociálnej pedagogiky a sociálnej práce

Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.“ (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi) Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15) Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi.

Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN. ² (Bakošová, 2008, s. 198) ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008, s. 198) Táto činnosť nie je striktne viazaná v čase vyučovacej hodiny.

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť. „Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55) Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. „Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole) Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení.

Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno – pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno – pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno – patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaducého správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov. „Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“ (Porov. Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) Úloha sociálneho pedagóga vzhľadom narastajúce problémy žiakov bude čoraz viac frekventovanejšia.

Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019, s. 91) Domnievame sa, že s pokračujúcou praxou počas ďalších rokov a zvyšovaním počtu sociálnych pedagógov na školách sa činnosť sociálnej pedagogiky sa jasnejšie vymedzí a vyprofiluje.
Legislatívna úprava sociálneho pedagóga a získanie kvalifikácie

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Jeho význam je dôležitý vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. 245/2008 o školách a školských zariadeniach sú:
a) diagnostické centrum,
b) redukačné centrum,
c) liečebno-výchovné sanatórium

Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. (Porov. Hroncová, Niklová, Hanesová, Dulovics, 2020, s. 57)

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch:
a) vykonáva preventívne činnosti zamerané na predchádzanie a odstraňovanie rizikového správania detí a žiakov a na predchádzanie a odstraňovanie sociálno-patologických javov,
b) poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a na deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,
c) poskytuje poradenstvo a konzultácie zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
d) vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti,
e) podporuje spoluprácu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov so zákonnými zástupcami, zamestnancami zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami.

Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študijný program je zameraný na sociálnu pedagogiku. (https://www.minedu.sk/socialny-pedagog/) Ide o štúdijný odbor sociálna pedagogika, sociálna práca, učiteľstvo a pedagogické vedy v študijnom programe zameranom na sociálnu pedagogiku. (Porov. https://www.minedu.sk/socialny-pedagog/) Pozíciu sociálneho pedagóga môže vykonávať aj absolvent odboru sociálna práca, ktorý absolvoval príslušné štúdium pedagogického minima. Vysokoškolské vzdelanie 3. Stupňa v odbore sociálna práca s dosiahnutým titulom PhD. oprávňuje sociálneho pracovníka s pedagogickým minimom vykonávať profesiu sociálneho pedagóga.

Osobnosť a prax sociálneho pedagóga na školách

Osobnosť sociálneho pedagóga ako pomáhajúceho profesionála, ktorého ťažisko spočíva v práci s ľuďmi, sú kladené mnohé požiadavky. Okrem kvalifikačných predpokladov, ktoré predurčujú jeho odbornú spôsobilosť, by mal sociálny pedagóg disponovať osobnostnými vlastnosťami, ktoré ho predikujú na kvalitnú prácu poradcu, terapeuta, lektora. (Niklová, 2020, s. 19) Ide o odborníka, ktorý by mal disponovať s prirodzenými vlohami na prácu so žiakmi, učiteľa a sociálneho pracovníka. Samotná nadobudnutá kvalifikácia je nutná na rozvoj týchto zručností. Nie je však dostačujúcim faktorom pre prax, ktorá sa nadobúda postupne pri výkone profesie. „Nadobúdanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces, ktorý pozitívne pôsobí na osobný rozvoj človeka.“ (Niklová, 2020, s. 20) Sústavná celoživotná snaha prináša v každom čase svoje výsledky a nadobúdanie nových skúseností, čím sa vytvára ďalší priestor pre motiváciu.

Podľa Malíka na optimálny výkon profesie sociálneho pedagóga sú požadované osobnostné predpoklady personálno-osobnostného charakteru, tie sa delia do dvoch skupín interpersonálnej charakteristiky, ako sebadôvera, cieľavedomosť, kreativita a interpersonálne charakteristiky, ktoré zahrňujú svedomitosť, predvídavosť a trpezlivosť. Obzvlášť dôležitá je u sociálneho pedagóga trpezlivosť vzhľadom k tomu, že riešenie rôznych problémových situácie neprichádzajú zo dňa na deň, sociálneho charakteru – afiliantnosť, prosociálnosť, komunikačné zručnosti, empatia, úcta k druhým a vlastnosti morálneho charakteru, medzi ktoré radí altruizmus, čestnosť a diskrétnosť. (Malík, 2019, s. 94 – 95) „Sociálny pedagóg má edukačné kompetencie sebavýchovy, sebavzdelávania, kompetencie poradenstva, prevencie, kompetencie ekonomické a kompetencie prevýchovy.“ (Laca, 2011, s. 168) Vymenovanými kompetenciami táto profesia spadá do skupiny odborných zamestnancov školy.

„V posledných desaťročiach sa v odbornej i laickej verejnosti poukazuje na nárast problémového či deviantného správania sa žiakov, čo je deklarované rôznymi relevantnými výskumými štúdiami. Uvedené skutočnosti nútia odborníkov i laikov venovať pozornosť problémovému správaniu, jeho genéze, dôsledkom, ale najmä tomu, ako mu efektívne predchádzať, či ho riešiť.“ (Niklová, 2020, s. 27) Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovanie poradenstva. Podľa Lacu, sociálny pedagóg sa zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Činnosť sociálneho pedagóga je pomáhajúca, to zahŕňa činnosť vzdelávaciu, výchovnú, preventívnu, prevýchovnú a intervenčnú. (Laca, 2011, s. 158) Poradenstvo sa poskytuje predovšetkým žiakom, v ktorých sa prejavujú sociálno – patologické javy. Za takéto sociálno – patologické javy môžeme považovať:

• znevýhodnené prostredie,
• látkové a nelátkové závislosti,
• absencia rodičovskej výchovy,
• nedostatočné hmotné zabezpečenie,
• rôzne formy šikany,
• domáce násilie,
• rovesnícke skupiny,
• záškoláctvo

Žiak môže vyrastať v znevýhodnenom prostredí. Častokrát ide o prostredie, ktorému chýba vhodná kvalita infraštruktúry, elektrickej a vodnej prípojky a tým spojená nedostatočná hygiena, nevhodnosť obydlí atď. Nemusí ísť len o rómske osady. Jednotlivé spomínané aspekty sa môžu vyskytovať aj v osídleniach majority. Ide o determinant ovplyvňujúci výchovu žiakov mimo školy. Menšie vymoženosti, ako aj absencia nápravy môže viesť k patologickému správaniu, ktorého snahou je zakryť tieto nedostatky.

Závislosti, či už látkové, alebo nelátkové sú zvyčajne budované postupne. Nevhodné trávenie voľného času, nuda, aj vplyv prostredia a jej jednotlivcov častokrát ponúka drogu, ako riešenie na problémy. Výskyt drog je žiaľ možný aj na školách. Žiak môže podľahnúť ponuke, aby zapadol do partie a bol súčasťou nejakého kolektívu. Po vybudovaní závislosti prichádza množstvo problémov. Gambling, videohry, pornografia a i. ponúkajú možnosť zabúdať na nepríjemné pocity a neriešiteľné situácie. Žiaľ, nimi sa postupne a v reálne krátkom čase budujú závislosti. Závislosti spôsobujú neskôr ďalšie nadväzujúce patologické javy – krádeže, agresivitu, sociálnu izoláciu, starostlivosť o seba, duševné problémy atď. Za patologický jav považujeme aj mäkké drogy používané občasne, rekreačne. V školskom prostredí je nevhodné tolerovať fajčenie, ako aj vyhradzovať miesta pre fajčiarov. Platí to pre všetkých pedagogických a nepedagogických zamestnancov, aby sa zdržali takého konania.

Absencia rodičovskej výchovy býva častokrát pri úmrtí jedného z manželských partnerov. Spoločná participácia manželov tak absentuje. Ďalšou možnosťou absencie rodičovskej výchovy je rozvod a odlúčenosť rodičov, niekdajších partnerov, od seba. Striedavá výchova, alebo súdom stanovené stretávanie sa detí s jedným z rozvedených rodičom v pravidelných časových intervaloch neumožňujú plnú starostlivosť oboch rodičovských partnerov. Domievame sa, že rozdielne názory na výchovu detí sa ešte čoraz viac prehlbujú a môžu negatívne pôsobiť na psychický vývoj dieťaťa a adolescenta. Negatívum striedavej výchovy spočíva častokrát aj v zneužívaní žiaka pri návšteve školy. V pedagogickom prostredí sa rozdielnosť striedavej rodičovskej výchovy čoraz viac ukazuje. Žiak sa na vyučovanie lepšie pripraví pri prísnejšom rodičovi. Ďalší týždeň sa na vyučovanie nepripravuje vďaka benevolentnému prístupu ďalšieho rodiča. Žiak to môže zneužívať, aby sa vyhýbal tak školským povinnostiam. Práve pri vyhýbaní sa školským povinnostiam môže prichádzať ku styku s drogami, záškoláctvu, mäkkými drogami, nadmernému hraniu videohier atď. Je potrebné podotknúť, že výskyt traumy z rozvodu vlastných rodičov môže spôsobiť rebéliu žiaka a nevhodné správanie v škole.

Nedostatočné hmotné zabezpečenie môže byť z rôznych príčin – nezamestnanosť rodičov, slabo ohodnotené práce rodičov a nedostatok nových pracovných príležitostí pre rodiny, výrazne obmedzený finančný rozpočet rodiny v dôsledku zadlžovania³ môže dostať žiaka do hanby. Školské prostredie býva priestorom na porovnávanie si oblečenia, obuvy, značkových predmetov, atď.

Podľa Lacu sa problematika šikanovania stáva celospoločenským problémom. Bežne sa stretávame s postoj typu: žiaci si za to môžu samy, alebo nech si problém vyriešia medzi sebou. (Laca, 2011) Považujeme za vhodné uviesť taktiež šikanu zo strany učiteľa, učiteľov. Samotná frustrácia učiteľa spôsobená náročnou situáciou doma, problémy v partnerských vzťahoch, ako aj závisť voči žiakom ako sú schopnosti, danosti sú jedným z mála podnetov, ktoré spôsobujú šikanu zo strany učiteľa. Sociálny pedagóg sa tu ukazuje ako vhodný na zásah do tohto nežiaduceho správania, jeho elimináciu a odstraňovania škôd spôsobené takouto šikanou. Šikana môže vznikať na školskom pracovisku aj medzi samotnými zamestnancami, kolegami. Agresor, šikanátor tak negatívne ovplyvňuje výkon pedagogickej profesie šikanovaného kolegu. Domievame sa, že aj v tomto prípade je nezastupiteľná úloha sociálneho pedagóga, aby zamedzil k takémuto sociálno-patologickému javu na škole. „sociálny pedagóg môže poskytovať učiteľom konzultácie individuálnou, či skupinovou formou.“ (Niklová, 2020, s. 65) Samotný agresor – šikanátor svojho kolegu môže závidieť. Preto sociálny pedagóg môže zakročiť a eliminovať tento nežiaduci poľutovaniahodný jav na škole. „Online prostredie pôsobí na človeka nielen konsolidujúco, ale aj rozkladne. Na jednej strane pôsobia osvetovo a preventívne, na strane druhej vytvárajú pôdu pre kultiváciu širokej škály spoločensky nežiaducich javov. Majú moc senzibilizovať ľudí na určité problémy, súčasne sú aj jedným z najúčinnejších prostriedkov masovej anestetizácie majúcej za následok, že ľudia k niektorým témam či problémom strácajú vnímavosť. Majú tiež výrazné prointegračné efekty, zároveň vedú k novým formám exklúzie.“ (Malík, 2019, s. 87) Online svet častokrát mylne predstavuje skutočný svet. „Online priestor sa stáva azylom pre ľudí, ktorých reálny svet neprijal.“ (Malík, 2019, s. 87) Deti, aj následkami šikany, nevedia nájsť spôsob, ako komunikovať s rovesníkmi. Dialóg v online svete je navonok anonymnejší, bezpečnejší a na vyjadrovanie pocitov slobodnejší i názorov slobodnejší. Výhodou online poradenstva, alebo intervencie je v prvom rade to, že ich možno poskytnúť v reálnom čase a bez ohľadu na priestorovú vzdialenosť sociálneho pedagóga a človeka, ktorý vyžaduje odbornú pomoc. (Malík, 2019, s. 89) „To čo si súčasná doba vyžaduje je aj to, aby sa vykonávala depistáž⁴ v online prostredí.“ (Csikósová, 2018, s. 38) Nemusí ísť o populárny zásah zo strany pedagóga, no v každom prípade preventívny a prospešný, nakoľko žiaci nevedia odhadnúť mieru zverejňovania súkromných informácií.

Domáce násilie býva ďalšou príčinou, ktoré spôsobujú problémy v správaní žiaka v škole. „Práve rodina v živote človeka má nezastupiteľnú úlohu. Plní určité funkcie, ktoré rovnako ako spoločnosť si vyžaduje i jednotlivec. V rodine sa prvýkrát stretávame so socializáciou osobnosti. Možno ju považovať za výchovno-vzdelávaciu inštitúciu, odkiaľ si človek odnáša základ do života.“ (Csikósová, 2018, s. 38) Ak rodina neplní svoje základné funkcie vo vzťahu k jej členom a spoločnosti ako takej, začína pôsobiť deštrukcia vlastného člena. Je to aj v prípade už načrtnutého domáceho násilia. Násilník v rodine býva rodič, starý rodič, ak ide o viacgeneračnú domácnosť, starší problémový súrodenec... Domáce násilie sa nemusí týkať len fyzických útokov. Častokrát býva v psychickej manipulácii dieťaťa. Stanovenie plnenia ťažkých úloh, tresty za nesplnenie, ignorácia rodiča tým, že dieťa nesplní úlohu, výčitky že je neschopný a zlyháva spôsobujú psychické traumy. Žiak z tohto prostredia sa môže bez vlastnej vôle zajakávať, pomočovať, triasť pri bežnom sociálnom kontakte. Stres sa môže stupňovať pri edukačnom procese v triede. Úlohou sociálneho pedagóga v tomto prípade je zistiť stav rodinného spolunažívania, diagnostikovať problémy. „Pokiaľ sú vzťahy medzi rodičmi, alebo ďalšími členmi rodiny disharmonické, môžu skresľovať jeho predstavu o reality, a rodina by sa stala rizikovým faktorom, prispievajúcim k možnému vzniku psychických ťažkostí.“ (Koscúrová, 2010, s. 75) Tieto ťažkosti sa odzrkadľujú v správaní žiaka a jeho výsledkov v škole. „Taktiež nenaplnené ekonomické funkcie rodín môžu negatívne ovplyvniť správanie detí.“ (Bujdová, Šimková, Bryndzák, 2016, s. 132) Disfunkčná rodina je sprevádzaná aspoň výskytom jedného závažného sociálno – patologického javu. Môžeme však tvrdiť, že v súčasnosti sa rodinách môže vyskytovať jeden patologický jav. Ide už o kontinuitu patologických javov. „Najúčinnejším spôsobom boja proti týmto sociálno-patologickým javom je prevencia.“ (Bujdová, 2015, s. 25) Tá však by mala predbehovať vznik a priebeh sociálno - patologických javov v rodine.

Rovesnícke skupiny nemusia mať všetky prvky spomínaných sociálno-patologických javov. Častokrát môže ísť o zoskupenie osôb majúce podobné problémy v rodinách a vo svojom okolí. Ich spolupatričnosť pomáha čiastočne eliminovať osobné frustrácie. Vzťahy v týchto skupinách nie sú vždy založené na úprimnosti. Cieľom je prežiť. Neskôr môže v týchto skupinách dochádzať k diferenciácii, preberaniu vedúcich a podriadených úloh v jej vnútri. Dochádzať môže k ďalším formám násilia a dané problémy iba viac prehĺbiť. S cieľom zaujať a zapadnúť do kolektívu podobných, môže žiak vykonávať činnosti, ktoré by za obvyklých okolností nevykonával – fajčenie marihuany, nadmerné pitie alkoholu, drogovanie, získavanie kontaktov pri zaobstáravaní drog, adrenalínové krádeže v obchodoch s cieľom posilniť si status v rámci skupiny, fotenie zábavných fotiek a ich zverejňovanie na sociálnych sieťach sú ďalšie nežiaduce výsledky v spolunažívaní v tejto skupine, ktorá sa odráža v edukačnom procese žiaka. „Sociálny pedagóg by mal využívať poznatky vedy a výskumu v predchádzaní drogových závislostí a znižovaní dopytu po drogách.“ (Hroncová, Emmerová, Majerová Kropáčová, Snopková, 2015, s. 75) Musí sa tak opierať o ďalšie informácie a vedomosti z viacerých a vzájomne sa prelínajúcich odborov.

Záškoláctvo predstavuje nelegálnu absenciu žiaka v edukačnom procese. Záškoláctvo nemusí predstavovať iba lenivosť a vyhýbaniu sa povinnostiam. „K nemu môžeme priradiť poruchy vyplývajúce z problémov v škole, z pocitu, že učenie je príliš ťažké, strach zo šikanovania, školsá depresia, alebo depresia.“ (Koscurová, 2013, s. 123) Záškoláctvo má viacero foriem. Nemusí ísť iba o útek zo školy vo forme dobrodružstva, či zviditeľnenia sa, ale útekom od prostredia, ktoré spôsobuje stres, neistotu a úzkosť.

Podľa Malíka, 2019, s. 100 vníma pozíciu sociálneho pedagóga interným zamestnancom školy ako najpraktickejšie riešenie. V slovenskom školstve pozícia sociálneho pedagóga absentuje a je nahrádzaná pedagogickými zamestnancami, školským psychológom. Na školách by sa mohol uplatniť aj ako výchovný poradca, koordinátor prevencie, pedagóg voľného času, asistent učiteľa. Súhlasíme s tvrdením, že akékoľvek násilie pôsobí na jednotlivca deštruktívne a taktiež na spoločnosť. „Jedným z nebezpečných fenoménov života je prítomnosť agresie, násilia, a ponižovania priamo v školských triedach. Pre rozoberanie problému násilia na školách, ako aj iných tém, je dôležité presne definovať určité pojmy.“ (Laca, 2011, s. 122) Je potrebné presne stanoviť príčiny, ktoré sú podnetné pre šikanu. V medziľudských vzťahoch je to forma nežiadúcej agresivity, ktorá vážne deformuje sociálne vzťahy a formy života. „Dôležitý faktorom, ktorý nepriaznivo vplýva na osobnostný a sociálny rozvoj žiaka v školskom prostredí, sú šikanovanie a agresivita uskutočňované priamo v škole.“ (Koscurová, 2013, s. 116) Jednotlivé školy budú musieť čoraz viac riešiť tieto faktory a eliminovať ich aj súčinnosťou sociálnych pedagógov. „Sociálny pedagóg je teda prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“ (Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog) Špecifickými úlohami sa preto nemusí zaoberať výučbou ďalších predmetov a môže iba čisto venovať svojej činnosti.

Ďalšie kompetencie sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg zabezpečuje sociálny servis pre žiakov. Venuje sa prevencii sociálno-patologických javov v škole formou rôznych prednášok, rozhlasových relácií, besied a seminárov pre žiakov, zákonných zástupcov a inkluzívny tím MŠ, ZŠ, venuje sa korekcii správania žiakov s poruchami správania (disociálne, asociálne správanie). V poradenstve a reedukačných postupoch rieši problematické správanie žiakov, ako je záškoláctvo, šikanovanie, kriminalita, extrémizmus, mravné a sociálne poruchy v správaní, poskytuje pomoc žiakom pochádzajúcim z disfunkčných a sociálne znevýhodnených rodín, spolupracuje s miestnymi výchovno-vzdelávacími inštitúciami a inými odborníkmi: políciou, sociálnou kuratelou a s CPPPaP atď. Spolupracuje s ostatnými odbornými zamestnancami školy pri zjednocovaní vplyvov na individuálne začleneného žiaka, vo vzťahu k rodičom poskytuje poradenstvo a individuálne konzultácie v oblasti prevencie sociálno-patologických javov a o možných rizikách pre žiakov, pracuje pravidelne s triednym kolektívom na vytvorení lepšej atmosféry a klímy v triede s cieľom predchádzať konfliktom, agresii a šikanovaniu v skupine, vedú presnú evidenciu riešených prípadov v rámci individuálnej a skupinovej činnosti, práca v segregovaných komunitách, spolupráca pri neformálnom vzdelávaní, spolupracuje a podieľa sa na vypracovaní akčného plánu/akčných plánov pre inkluzívne vzdelávanie. (Porov. Trvalová, https://zssnpbb.edupage.org/a/socialny-pedagog)

Segregované skupiny sú najčastejšie spájané s rómskou minoritou. Význam sociálneho pedagóga v práci s rómskou rodinou vidíme aj pri jeho uplatnení v školskom prostredí, v ktorom môžeme sociálneho pedagóga vnímať ako pomocníka a obhajcu tak žiakov, učiteľov, ako aj rodičov, ale aj ako mediátora pri riešení konfliktov, koordinátora spolupráce medzi školou a rómskou rodinou, rodinou a odborníkmi a v neposlednom rade ako organizátora voľnočasových a preventívnych aktivít pre rómske deti a mládež. https://www.prohuman.sk/pedagogika/socialny-pedagog-a-romska-rodina Autor: Mgr. Ivana Šuhajdová „Práva s rómskym etnikom predstavuje perspektívne možnosti uplatnenia sociálnych pedagógov pri práci v nízkosocializovanom prostredí segregovaných osád.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 124) Je vhodné, ak sociálny pedagóg spĺňa ďalšie kvalifikačné predpoklady na výučby ďalších predmetov, všeobecno-vzdelávacích, odborno-vzdelávacích predmetov. V rámci poobedňajšej výučby a doučby predmetov sa vytvára priestor na budúce poradenstvo, analýzu sociálneho prostredia. „Akékoľvek preventívne snaženie sociálneho pedagóga by malo obsahovať prvky efektívnej prevencie a preventívnych programov. Efektívnosť každého preventívneho pôsobenia je podmienená voľbou a využitím vhodných a primeraných stratégií.“ (Tichý, 2012, s. 136 In: Sociálny pedagóg v škole) Jednu z najvýznamnejších zložiek tvorí efektívna komunikácia v oblasti sociálnej práce a pedagogiky. Obidva vedné odbory sa v praxi prelínajú ako v sociálnych zariadeniach, tak aj na školách a školských zariadeniach. „V oblasti sociálnej profesie je dôležité, aby si pracovník uvedomil, že vytváranie a udržanie si vzťahu s klientom je pre jeho ďalšiu prácu zásadným krokom k dosiahnutiu žiadaného výsledku pre obe strany.“ (Laca, 2013, s. 83) Toto platí pre samotného sociálneho pedagóga, ktorý je v komunikácii so žiakom. Je tu žiaduca diskrétnosť z rozhovorov pri riešení sociálnych problémov, sociálno – patologických javov a vytváranie jedinečnej dôvery medzi pedagógom a žiakom. „Jednorazové, kampaňovité aktivity samy o sebe nemôžu nahradiť sústavnú a cielenú systematickú prácu v oblasti prevencie závislostí.“ (Tichý, 2012, s. 136 In: Sociálny pedagóg v škole) Môžu byť však podnetom na prípravu ďalšej novej sústavnej a systematickej práce.

Spolupráca sociálneho pedagóga s pedagogickými a odbornými zamestnancami v školskom procese

„Školský pedagóg v rámci svojej činnosti spolupcracuje s triednymi učiteľmi, s asistentmi učiteľa, so špeciálnymi pedagógmi, školským psychológom, výchovnou poradkyňou a s ostatnými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy.“ (Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) Ďalej spolupracuje s odbornými zamestnancami, ako je spolupracujúci psychológ, špeciálny pedagóg a logopéd. Spolupráca je nutná s rodičmi, ktorá zohráva kľúčovú úlohu. Snaha rodičov spolupracovať, pripustiť si chybu, či zanedbanie niečoho v rodičovskej výchove je prvou včasnou intervenciou vo výchove dieťaťa, vedúca k neskoršej náprave. „A práve, škola ako základný, nezastupiteľný, výchovno-vzdelávací činiteľ nemôže plniť svoje ciele a náročné výchovné úlohy bez aktívnej spolupráce s rodinou, lebo povedané slovami P. Gongovej: skúšať vychovávať mládež bez pomoci a podpory rodiny je ako skúšať zametať lístie vo vetre.“ (Laca, 2011, s. 101)

Súčasťou výkonu profesie sociálneho pedagóga je aj spolupráca s odbornými zamestnancami CPPPaP a CŠPPP (spolupracujúci psychológ, spolupracujúci špeciálny pedagóg, spolupracujúci logopéd), rodičmi, lekármi či inými administratívnymi silami, s dieťaťom pracuje na podnet triedneho učiteľa, učiteľa, vychovávateľa, žiakov, zákonných zástupcov alebo si jeho správanie a možné problémy všíma na skupinových sedeniach v triede, sociálny pedagóg plní úlohy v oblasti prevencie a riešenia sociálno-patologických javov u detí, svojimi aktivitami pôsobí na pedagógov, žiakov a ich zákonných zástupcov za účelom vytvorenia pozitívnej sociálnej klímy v škole. (Porov. Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) Pôsobenie sociálneho pedagóga môže byť efektívne na vzájomnej participácii, konštruktívnej spätnej väzby kolegov v práci a ochoty spolupracovať.

„Súčasná spoločnosť je poznamenaná nárastom agresivity u detí a mládeže, šikanovania, kyberšikanovania, expanziou nových nelátkových závislostí. Dnešné školy čelia mnohým problémom, ktoré sú vyústením spoločenských, ekonomických, politických podmienok a reforiem.“ (Niklová, 2020, s. 31) Podľa Strapkovej, sociálny pedagóg sa stretáva najčastejšie v praxi s týmito otázkami a obavami žiakov: Bojím sa chodiť do školy! Učiteľ si na mňa zasadol. Prečo ma spolužiaci neznášajú? Som fakt iný? Bojím sa/hanbím sa pred niekým hovoriť. Zažil som na vlastnej koži šikanovanie. Viem o nepekných veciach, ktoré sa dejú v našej triede, ale bojím sa to niekomu povedať. Som „do niekoho“ a neviem, čo mám robiť. Neznášam svojho spolužiaka. Zdá sa mi, že mi rodičia nerozumejú. Mám pocit, že sa doma deje niečo zlé, ale neviem, čo. Nechcem, aby sa naši rozviedli. Štve ma sestra alebo brat. Som stále nútený do niečoho, čo neznášam. Mám najprísnejších rodičov na svete. Všetci ma doma považujú za malé decko. Naši nie sú doma nikdy, keď ich potrebujem. Trápi ma, že nemáme na nič peniaze. Všetci ma doma prehliadajú. Nemôžem sa stretávať s otcom. Nechodíme k starým rodičom. Prečo to u nás nefunguje tak, ako v ostatných rodinách? (Porov. Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) K uvedeným otázkam môžeme pripojiť aj ďalšie ako napr. Rodičia ma nútia ísť na strednú, alebo vysokú školu, ktorá ma nebaví. Rodičia na mňa kladú príliš veľa aktivít. Mám priveľa krúžkov. Prečo zlyhávam? Opäť nie som výborný a úspešný. Čo sa stane, ak ma neprijmú na strednú školu, na ktorú chcem ísť. Budú ma potom rodičia naďalej akceptovať? Budem akceptovaný medzi rovesníkmi, ak študujem odborné učilište, alebo študujem na škole, ktorá je okolím znevažovaná? Budem mať nejaké uplatnenie po absolvovaní strednej školy? Je moja budúca profesia po absolvovaní školy vážená? Prečo nie som ako on? Spolužiakovi matematika ide, mne nie. Nemám také oblečenie, obuv a hry, ako on.

V praxi sa sociálny pedagóg stretáva aj s otázkami z druhej strany, zo strany rodičov. Prichádzajú otázky typu: Prečo akurát ja mám také dieťa? Akú robím chybu, keď je moje dieťa také? Prečo si s mojím dieťaťom nerozumiem? Ako sa mám správať k dieťaťu po rozvode, keď …? Všetci sú proti môjmu dieťaťu. Čo s tým? Prečo sa moje deti neznášajú? Nezvládam výchovu, moje dieťa si robí, čo chce. Čo s tým? Moje dieťa sa celkom zmenilo. Čo sa stalo? Moje dieťa sa prejavuje v nejakej oblasti výnimočne (pozitívne alebo negatívne). (Porov. Strapková, https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) Ďalšie otázky rodičov sa môžu týkať, prečo ma dieťa nepočúva a neakceptuje? Prečo nenasleduje môj príklad. Prečo mám jedno dieťa lepšie a práve to, ktoré ma trápi je úplne iné? Dávam jasné pravidlá vo výchove, akceptujúc jeho psychosociálny rozvoj a slobodu? Prečo moje dieťa neakceptuje môjho nového partnera, ktorý o neho javí záujem? Prečo zlyhalo? Prečo nie je úspešné, ako jeho spolužiaci? Všetky tieto spomenuté, ale aj ďalšie otázky a obavy rodičov a žiakov musí sociálny pedagóg riešiť v spolupráci s vyššie uvedenými odborníkmi. Otázky, ktoré rieši sociálny pedagóg v školskom prostredí môžu byť elementmi jeho diferenciácie od ďalších špeciálnych pedagógov. Zároveň participuje na činnosti špeciálnych pedagógov, vďaka čomu výkon špeciálnej pedagogiky je efektívnejší.

Profesijné kompetencie a funkcie sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg uskutočňuje individuálne, alebo skupinové poradenstvo v podmienkach škôl a v školských zariadeniach metódami a postupmi sociálneho poradenstva Významne ovplyvňuje sociálne vzťahy jednotlivca, ako aj skupiny u detí a mládeže. Aby bol výkon sociálno-pedagogického poradenstva kvalitný je dôležité, aby žiak s poradenským procesom súhlasil, aj keď dôležitejší je súhlas zákonného zástupcu, bez ktorého poradenstvo nemôže začať. Poradenská činnosť sociálneho pedagóga v školách postuluje dôkladnú prípravu a vytvorenie poradenského plánu, priebežné zaznamenávanie a vyhodnocovanie, ako aj samotné ukončenie poradenského procesu. Sociálne poradenstvo disponuje širokou paletou rozličných postupov, metód, techník práce s klientom, rodinou i suponou prostredníctvom ktorých poradca dosahuje stanovené ciele. (Porov. Niklová, 2020, s. 160) Mnohí pedagógovia sa už venovali téme pedagóg orientovanej na sociálne problémy a kompetencie, ktoré vyplývajú zo sociálnej pedagogiky. Vidia funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, preventívnej a poradenskej činnosti. Sociálny pedagóg je odborník vybavení vedomosťami, zručnosťami a je schopný výchovne pôsobiť všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života. Hlavne tam, kde pôsobí prostredie na jednotlivca, ale aj skupinu deštruktívnym spôsobom. (Laca, 2011, s. 168) V tomto prípade žiaľ ide o často vyskytujúce sa javy. Okrem uvádzaných činností ďalšou činnosťou sociálneho pedagóga s učiteľmi sú napr. výcviky a tréningy psycho-sociálnych zručností, kooperatívneho správania, riešenia konfliktov, zvládania záťažových situácií a pod.

Externý vs. interný sociálny pedagóg a sociálny pedagóg ako učiteľ ďalších predmetov

Profesiu sociálneho pedagóga považujeme ešte za rozvíjajúcu sa na Slovensku. S rastom tejto profesie a počtom týchto profesionálov predpokladáme, že budeme mať externých aj interných sociálnych pedagógov.

Otázne je, do akej miery môže byť nápomocný externý sociálny pedagóg pre školy. Ide o sociálneho pedagóga, ktorý svoju prácu bude vykonávať popri hlavnej zárobkovej činnosti na škole, s ktorou bude mať podpísanú zmluvu, resp. dohodu o vykonávaní práce. Túto činnosť by mohol vykonávať napr. sociálny pracovník supervízor, ktorý popri supervidovaní supervíznych procesov by v stanovenom čase prichádzal do školy a vykonával úlohu sociálneho pedagóga. Nie je vylúčené, že by sociálny pedagóg vykonával externe výkon tejto profesie na viacerých školách. Takýto sociálny pedagóg by sa musel spočiatku oboznamovať s prostredím školy, jej učiteľmi, žiakmi, pedagogickými a nepedagogickými pracovníkmi. Na základe spoznania prostredia školy môže začať vykonávať prácu sociálneho pedagóga. Jeho výhodou bude, ak naďalej bude externe vykonávať danú činnosť na škole. Ak by sociálny pedagóg menil každý šk. rok školu, kde by prácu vykonával niekoľko mesiacov, išlo by nielen o nestabilitu dôležitého pedagogického pracovníka školy, ale v rámci profesie častá zmena škôl by bola nevyhovujúca a proces sociálnej pedagogiky by bol vždy podmienený nanovo oboznamovaním sa s prostredím, čo v konečnom dôsledku, by sa mohlo podpísať na efektivite tejto činnosti.

Výhodou interného sociálneho pedagóga spočíva v stálosti školy, v ktorej pracuje. Takýto pedagóg už pozná svoje pracovné prostredie, pozná jeho pracovný režim, zákonitosti a celkové nastavenie. Je v častejšom kontakte so žiakmi a učiteľmi. Vďaka tomuto môže podnietiť sociálne rozhovory jednotlivých členov školy a vykonávať sociálno-pedagogický proces. V porovnaní s externým sociálnym pedagógom má výhodu domáceho prostredia. Efektivita činnosti môže závisieť podľa prijatia a akceptácie sociálneho pedagóga samotnou školou, či už vedením, učiteľmi, alebo žiakmi.
Efektivita práce sociálneho pedagóga, ktorý je učiteľom ďalších všeobecno-vzdelávacích predmetov môže byť výhodou. Takýto pedagóg má väčší kontakt so žiakmi a učiteľmi aj v edukačnom procese. V rámci výučby spoznáva prostredie triedy, jednotlivých žiakov, ich správanie a charakterové črty, môže vidieť ich jednotlivé prejavy. Môže si sám lepšie zhodnotiť daného žiaka, ako keď mu je to sprostredkované prostredníctvom učiteľa. ⁵Neprimerane prísny učiteľ, ktorý vykonáva aj činnosť sociálneho pedagóga môže uškodiť svojej sociálno-pedagogickej činnosti a stáva sa, že žiak, alebo učiteľ sa mu dostatočne neotvorí pri rozhovoroch, alebo ho nebude jednoducho akceptovať. Dochádza to často aj pri tzv. „Nálepkovaní žiaka“, kde učiteľ si žiaka zatriedi medzi negatívne osoby a aj napriek jeho snahe mu nechce dávať lepšie známky. Naopak, učiteľ výchovných predmetov, ⁶ ako je napr. náboženská výchova, ktorá sa častokrát neznámkuje má výhodu v tom, že žiaci sa tak viac otvoria pre spoluprácu s ním. „Samotná katechéza, ktorá je možná v čase tejto vyučovacej hodiny, nie je len obyčajná náboženská výučba, ani ju nemožno zredukovať na prezentáciu náboženských vedomostí.“ (Tirpák, Pacák, 2022, s. 119 In Theologos. Theological reuve) Jej dosah môže byť podstatne vyšší. Môže ísť do hĺbky samotného žiaka, až do metacentra. Psychologické pozitívne pôsobenie je v takomto prípade neoddeliteľným sprievodným javom. Treba mať na zreteli, že ide o rozmanitosť prípadov a faktorov, ktoré ovplyvňujú potenciálny sociálno-pedagogický proces. Zároveň špecializácia pedagóga iba na sociálnu pedagogiku môže vytvoriť jeho užšiu a zároveň zreteľnejšiu profiláciu. Treba podotknúť, že činnosť sociálneho pedagóga spočíva v širokej škále činností, preto nemôže ísť o monotónnu profesiu. Jej rozmanitosť môže byť aplikovateľná na užšiu skupinu žiakov napr. na žiakov stredných škôl, na mladšie ročníky 2. stupňa a pod. Takáto špecializácia sociálneho pedagóga sa môže udiať pri deľbe práce sociálnych pedagógov na jednej škole. Užšia špecifikácia na jednotlivú skupinu hľadá ďalšie možnosti, ktoré budú aplikovateľné a fungujúce najmä pre ňu. V rámci obmeny pedagogickej činnosti a psychohygieny je výhodou, ak sociálny pedagóg učí aspoň jeden výchovný predmet, kde môže identifikovať ďalšie hroziace, alebo prejavujúce sa sociálno-patologické javy v triede na svojich hodinách.

Domievame sa, že všetky dosiaľ uvedené spôsoby výkonu činnosti sociálneho pedagóga sú žiaduce a jednotlivé nedostatky sa môžu vychytávať počas výkonu profesie na školách. Vždy závisí od jednotlivého prípadu, typu školy, osobnosti sociálneho pedagóga a ďalších faktorov. „Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujú spoločnosť veľmi potrebné a významné. Prispieva k tomu i často zmieňovaný problémy zmeny rodinnej klímy, kde sa rodičia nedostatočne venujú výchove svojich detí.“ (Laca, https://www.prohuman.sk/socialna-praca/postavenie-a-kompetencie-socialne...)

Možnosť uplatnenia sociálneho pedagóga v praxi

„Profesia sociálneho pedagóga patrí na Slovensku medzi nové a stále nedostatočne známe profesie.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 68) Môžeme byť svedkami toho, že jeho profesia bude zamieňaná s pozíciou špeciálneho pedagóga, či školského psychológa. V budúcnosti je však možný rozvoj tejto profesie a jeho potrebná diferenciácia od ostatných odborných pedagogických zamestnancov. Sociálny pedagóg môže pôsobiť v prirodzenom sociálnom prostredí. Týmto prostredím rozumieme rodinu a taktiež rovesnícke skupiny. „Dysfunkčné rodinné prostredie ovplyvňuje vznik sociálnopatologických javov u detí. Harmonické rodinné prostredie a vhodná výchova sú dobrým odrazovým mostíkom pre každé dieťa.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 71)

„Významný priestor pre uplatnenie sociálnych pedagógov predstavuje oblasť penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, kde tiež silne rezonuje aspekt pomoci. Ďalej je to problematika mediácie a probácie, kde je zvýraznený preventívno-kuratívny aspekt tejto činnosti.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 16) V súčasnosti popri mediácii a probácii narastá aj potreba supervízie. Supervízia je metóda kontinuálneho rozvoja profesionálnych spôsobilostí pomáhajúceho odborníka za pomoci kvalifikovaného supervízora. Vytvára organizovanú príležitosť k reflexii aktuálnych pracovných tém a je jednou z najefektívnejších metód profesionálneho rastu. V školskom prostredí je taktiež nástrojom pre optimalizovanie a verifikovanie správnosti postupov pri práci so žiakmi, učiteľmi a pomáha rozširovať alternatívne postupy, pri ktorých jednotlivci, tímy, skupiny a organizácie pracujú na riešení problémov prítomných v profesionálnych situáciách. (Porov. https://assp.sk/supervizia/) Ventilácia negatívne nahromadených emócií a javov v školskom prostredí tak môže ozdravovať celý edukačný proces. V tomto prípade by supervíziu mohol vykonávať prednostne sociálny pedagóg.

VÝSKUMNÁ ČASŤ

Predpokladáme, že význam sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach bude v budúcnosti narastať. Záber tohto odborného zamestnanca v školstve je v teoretickej oblasti široký. Vo svojej praxi musí disponovať s poznatkami pedagogiky, psychológie, sociálnej práce a pod. Následne má ich aplikovať do praxe. Výskumná sonda sa realizovala v online forme od 22. 5. - 4. 6. 2023 medzi pedagógmi a pedagogickými zamestnancami Spojenej školy Novohradskej, ZŠ Pri Kríži v Dúbravke, ZŠ Holíčska (všetky tri nachádzajúce sa v Bratislave), Strednej priemyselnej školy v Bardejove, ZŠ v Kružlove a ZŠ v Nižnej Voli (obidve okr. Bardejov), ďalej na ZŠ v Porúbke (okr. Sobrance). Na výskumnú sondu odpovedalo 109 respondentov.

Pedagógovia, ktorí sa zapojili do výskumnej sondy sú z viacerých oblastí Slovenska. Úvodná ot. č. 1 sa zaoberala, v akom prostredí vykonávajú svoju pedagogickú činnosť.

Väčšina učiteľov, ktorá sa zúčastnila výskumnej sondy uviedla, že pracuje vo veľkom meste. Túto možnosť zvolilo 45, 8 % . Ďalej až 39, 3% respondentov tvorili pedagógovia, ktorí pôsobia v meste. Zvyšnú časť 15 % respondentov tvorili učitelia na základných školách v obci.
Ot. č. 2 mala za cieľ zistiť skúsenosti s prácou kolegu sociálneho pedagóga v škole.

Ot. č. 2 poukázala, že väčšina respondentov nemá skúsenosti s prácou sociálneho pedagóga vo svojej praxi. Potvrdilo to až 74, 8% zúčastnených respondentov. Najmenšiu skupinu tvorí 12, 1% respondentov, ktorí majú, (alebo mali) kolegu sociálneho pedagóga v škole, kde učia (učili).

V ot. č. 3 bolo respondentom umožnené zvoliť si viacero možností týkajúce sa činnosti sociálneho pedagóga na škole. Na túto otázku odpovedalo 107 respondentov.

V prvej možnosti, až 76, 6% respondentov, považuje činnosť sociálneho pedagóga ako vhodnú prevenciu sociálno-patologického správania žiakov. Za včasnú intervenciu sociálneho pedagóga v narušenom pedagogickom procese sa vyslovilo 41, 1% respondentov. Za riešenie, analýzu a diagnostiku žiaka, ako aj poskytnutie odbornej pomoci sa vyslovilo 62,6% respondentov. Daná možnosť je druhou najviac označenou odpoveďou pedagógov výskumnej sondy. 57,4 % respondentov považuje prínos sociálneho pedagóga v škole aj na sanáciu zníženého statusu učiteľa a jeho vážnosti v edukačnom procese v dôsledku nevhodného správania žiakov a ich ovplyvňovania rodičmi. Daná možnosť bola respondentmi vo výskumnej otázke 3. najpočetnejšia.

Nasledujúci graf uvádza výsledky spojené s ot. č. 4.

V ot. č. 4 väčšina respondentov považuje činnosť sociálneho pedagóga za prínosnú na zlepšenie sociálnej klímy v triede, resp. na škole v spolupráci s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami. Za túto možnosť sa vyslovila 69,5% respondentov.

Ot. č. 5 sa zaoberala pôsobením externého a interného sociálneho pedagóga.

Najpočetnejšia časť respondentov 44, 7 % sa vyslovila, že by privítala sociálneho pedagóga v akomkoľvek pôsobení, podstatné je, aby na škole bol. Na približne rovnakých hodnotách sú odpovede, kt. ponúkajú na výber ako činnosť externého, tak aj interného sociálneho pedagóga školy.

Ot. č. 6 sa zaoberá supervíziou, ktorá je jedna z možností skvalitňovania vzťahov v školskom prostredí.

Väčšina, 71% respondentov, sa vyslovila, že by privítalo pravidelnú supervíziu na škole pre zlepšenie jej sociálnej klímy, ktorú by mohol viesť práve sociálny pedagóg. Samotná supervízia môže poslúžiť na skvalitňovanie vzťahov na pracovisku. Zároveň je nápomocná pri dosahovaní vytýčených cieľov v školskom prostredí.

DISKUSIA

Školy a školské zariadenia sú zamerané na vzdelávanie a výchovu žiakov. Samotné vzdelávanie je dôležitým elementom sociálneho a ľudského rozvoja jedinca a spoločnosti. V súčasnosti narastá výskyt sociálno-patologických javov na školách, čím sa narúša plynulý edukačný proces. Takéto narušenie je sprevádzané ďalšími negatívnymi javmi medzi žiakmi, v ktorých sa sociálno-patologické javy neprejavujú. Osobná frustrácia, negatívne pocity, nechuť byť v škole na vyučovaní kvôli zlému spolužiakovi nie sú výnimkou. Obdobne sa to môže prejavovať aj u pedagogického zamestnanca. A to zvlášť, keď nemá dosah, resp. dostatočné prostriedky na to, aby zamedzil patologickému správaniu žiaka, ktoré negatívne ovplyvňuje celý výučbový proces. Navyše, vážnosť prirodzenej autority učiteľa je v súčasnosti bez sankcií dehonestovaná. Ukazuje sa, že sociálny pedagóg v týchto a ďalších faktoroch zohráva dôležitú úlohu. Dopĺňa to, v čom je limitovaný kolega pedagóg v rámci svojich vyučovacích hodín. Navyše, nie je to jeho primárnou úlohou. Napriek tomu, dosiaľ na Slovensku činnosť sociálneho pedagóga nie je známa. Potvrdzuje to naša výskumná sonda uvedená vyššie. 74, 8% respondentov sa vyjadrilo, že túto pozíciu odborného zamestnanca nepozná. O túto pozíciu je stále nízky dopyt zo strany škôl. K 7. 6. 2023 iba 6 slovenských škôl hľadá sociálneho pedagóga (porov. https://www.edujobs.sk/praca/socialny-pedagog). Stále je málo škôl, ktoré má takéhoto odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg vďaka zisteniu výskytu sociálno-patologických javov u žiakov môže ušetriť prácu školskému psychológovi, alebo špeciálnemu pedagógovi a zabezpečiť mu dobrý materiál na ďalšiu prácu.

Na základe zistených údajov z výskumnej sondy, odporúčame pre prax: propagovať dôležitosti sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, poskytovať informácie a vedomosti, ako aj skúsenosti z praxe prostredníctvom odborných publikácií a vedeckých článkov a konferencií. Odporúčame, aby sa sociálny pedagóg nachádzal na každej škole.

ZÁVER

V súčasnosti, v rámci sociálnej pedagogiky, je nevyhnutný dopyt po sociálnom pedagógovi. Potreba po tomto odbornom zamestnanocovi má byť aktivovaná a predkladaná školám na Slovensku. Potreby spoločnosti vyžadujú vysoko kvalifikovaného odborníka, ktorý bude vedieť reagovať na novovzniknuté problémy nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke. Sociálny pedagóg je schopný pracovať nielen so skupinou, ale aj s jednotlivcom, nakoľko v súčasnom školstve je potrebné vedieť sa prispôsobiť a promptne reagovať na vzniknuté sociálno-patologické javy. Byť takýto odborník, ktorý primerane rýchlo reaguje a pomáha je prominentnou vlastnosťou. Široké zameranie ho robí potrebným článkom dnešnej spoločnosti. Ide o zlúčenie pedagogiky a sociálnej práce do jednej osoby. Legislatívne je tento odborník začlenený ako odborný zamestnanec. Takto je schopný vykonávať svoju činnosť v sociálno - výchovnej oblasti, či už ako samostatný pracovník, alebo člen podporného tímu na školách a v školských zariadeniach. Výsledkami z výskumnej sondy sa zistilo, že väčšia časť respondentov sa ešte nestretla so sociálnym pedagógom počas svojej praxe, ale uvítali by túto možnosť, ako prínos pre zlepšenie sociálnej klímy na školách a v školských zariadeniach. Predpokladáme, že v budúcnosti sa vďaka vývoju, budú činnosti a kopmetencie sociálneho pedagóga viac diferencovať od ostatných odborných pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení.

Autori:
Mgr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD.; Mgr. Lenka Vargová
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Spojená škola Novohradská v Bratislave

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Public promotion: UK Bratislava, 2008. 251 s. ISBN 978-80-969944-0-3

BUJDOVÁ, N.: Alternative care in Slovakia. Lira print : Ukraina, 2015. 157 s. ISBN 978-617-596-214-5

HRONCOVÁ, J. - EMMEROVÁ, I. a kol.: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi. Belianum : Banská Bystrica, 2015. 287 s. ISBN 978-80-557-0957-4.

HRONCOVÁ, J., NIKLOVÁ, M., HANESOVÁ, D., DULOVICS, M.: Sociálna pedagogika na Slovensku a v zahraničí – teoretická reflexia a prax. Belianum : Banská Bystrica, 2020. 247 s. ISBN 978-80-557-1717-3

KOSCUROVÁ, Z.: Sociálna práca v škole. Teoreticko – výskumné reflexie v školskom prostredí. Iris : Bratislava, 2013. ISBN 978-80-89238-91-0

KRAUS, B.: Základy sociální pedagogiky. Praha: Portál, 2008. 215 s. ISBN 978-80-7367-383-3

LACA, S.: Základy sociálnej pedagogiky. VŠZSP sv. Alžbety : Bratislava, 2011. s. 219. ISBN 978-80-8132-014-9

LACA, P.: Význam komunikačných zručností u ľudí pôsobiacich v sociálnych profesiách. In. Dialóg pomáhajúcich profesií v kontexte sociálnej práce, 2013. s. 83 – 104. Institus mezioborových studií : Brno, ISBN 978 – 80 -87182-37-6

MALÍK, B.: Sociálna pedagogika. IRIS : Bratislava, 2019. 204 s. ISBN 976-80-8200-054-5

NIKLOVÁ, M.: Sociálny pedagóg v školách a školských zariadeniach. Wolter Kluwer : Bratislava, 2020. 160 s. ISBN 978-80-571-0304-2.

PRŮCHA, J.: Pedagogická encyklopedie. 1. vyd. Praha: Portál, 2009. 936 s. ISBN 978-80-7367-546-2

BUJDOVÁ, N. – ŠIMKOVÁ, B. – BRYNDZÁK, P.: Elimination of problematic behavior of children in the context of the state family policy. In: Social pathology, 2016, p. 113 – 133. Warsaw Management University Publishing House prof. Leszka J. Krzyzanowskiego : Poland. ISBN 978-83-7520-206-9

CSIKÓSOVÁ, T.: Rodina – významná súčasť spoločnosti. In: Die wirtschaftliche entwicklung europäischer regionen in der ausbildungs – und arbeitsmarktpolitik – übergänge und strategien III. Verfahren der wissenschaftlich Arbeiten, 2018, s. 35 - 46. Krakow : Polska. ISBN 978-83-947579-2-235-46

HRONCOVÁ, J. – EMMEROVÁ, I.: Terciárna prevencia (indikovaná) zameraná na predchádzanie recidív nežiaduceho správania. In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi. 2015. 77 – 78. Belianum : Banská Bystrica. ISBN 978-80-557-0957-4.

TICHÝ, Ľ.: Sociálny pedagóg v praxi. Prevencia závislostí od alkoholu v školskej triede. In: Sociálny pedagóg v škole. 2012, s. 134 – 150. Univerzita Mateja Bela : Banská Bystrica. ISBN 978-80-557-0465-4

TIRPÁK, P., PACÁK, Š.: Základné princípy katechézy a kerygmi. Pokus o náčrt kolerácie. In: Theologos. Theological revue. 2022-2, s. 118-124. GTF : Prešov. ISNN 1335-5570.
LACA, S.: Postavenie a kompetencie sociálneho pedagóga v spoločnosti. 2011. In: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/postavenie-a-kompetencie-socialne... (22. 5. 2023, 19:00)

STRAPKOVÁ, J.: Kto je sociálny pedagóg? In: https://zspdobsinskeho.eu.sk/socialny-pedagog/) (14. 3. 2023, 9:00; 30. 3. 2023, 15:00; 31. 3. 2023, 16:25; 1. 6. 2023, 15:30; 1. 6. 2023, 16:00)

TRVALOVÁ, J.: Náplň práce sociálneho pedagóga. https://zssnpbb.edupage.org/a/socialny-pedagog/ (1. 6. 2023, 15:30)

Zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/, 1. 6. 2023, 17:50)

Zák. č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/138/, 1. 6. 2023, 17:55)

Vyhláška č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/1/20200115, 1. 6. 2023, 18:00)
https://www.minedu.sk/socialny-pedagog/ (1. 4. 2023, 10:00; 1. 6. 2023, 16:00)
https://assp.sk/supervizia/ (30. 5. 2023, 20:00)
https://www.edujobs.sk/praca/socialny-pedagog (7. 6. 2023, 9:35)