The importance and the issues of cooperation of a family and a kindergarten

Abstrakt: Príspevok upriamuje pozornosť na vzájomnú spoluprácu rodiny a materskej školy, najmä v kontexte adaptácie dieťaťa na prostredie materskej školy. Práve spolupráca uvedených výchovných činiteľov môže byť jedným z determinantov úspešnej adaptácie dieťaťa na inštitucionálnu výchovu. Spolupráca ma isté medzery, ktoré ovplyvňujú spokojnosť oboch strán, a preto príspevok analyzuje okrem významu aj možné prekážky spolupráce. Z analyzovaných výskumov vyplynulo, že bariérami v spolupráci rodiny a materskej školy je neochota rodičov obetovať čas prehĺbeniu vzájomných vzťahov s učiteľom, nesprávne presvedčenia rodičov o význame spolupráce, odlišné preferencie hodnôt v rodinách, ako aj neustále nové požiadavky na učiteľskú rolu. Aj napriek náročnosti súčasnej výchovnej činnosti rodičov, v kontexte pracovného vyťaženia, je možné hovoriť o aktívnej snahe rodičov participovať na spolupráci s materskou školou.
Kľúčové slová: rodina, materská škola, spolupráca, význam spolupráce, bariéry spolupráce

Abstract: The paper draws attention to the mutual cooperation of the family and the kindergarten, especially in the field of the child's adaptation to the kindergarten environment. These educational factors must cooperate so that the child can successfully adapt to institutional education. Cooperation has certain shortcomings that affect the satisfaction of both parties, and therefore the paper analyses not only the importance but also the possible issues. The analysed research showed barriers in cooperation of family and kindergarten such as reluctance of parents to spend time in order to deepen mutual relations with the teacher, wrong beliefs of parents about the cooperation importance, different preferences of values in families, as well as constant new requirements for teaching role. Despite the difficulty of the current educational activities of parents, in the context of workload, it is possible to talk about the active efforts of parents to participate in cooperation with the kindergarten.
Key words: family, kindergarten, cooperation, importance of cooperation, barriers to cooperation

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2023)

Úvod

Medzi významné udalosti v živote rodiny patrí zmena identity dieťaťa, ktorú získava pri vstupe do vzdelávacej inštitúcie. Prvé kroky socializácie dieťaťa v prostredí materskej školy podmieňujú rozličné determinanty, pričom jedným z nich je aj spolupráca rodiny a materskej školy. Participácia rodičov a učiteľov na vzájomnej spolupráci pôsobí priaznivo na rozvoj dieťaťa, zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia, v konečnom dôsledku umožňuje úspešnú adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Zvládanie tejto životnej udalosti kreujú mnohé determinanty, od biologických, psychologických, sociokultúrnych, ekonomických, až po legislatívne. Úspešný nástup dieťaťa do školského prostredia môžeme charakterizovať ako dlhodobý proces, ktorý interferuje rad faktorov. Medzi vnútorné faktory ovplyvňujúce nástup dieťaťa do materskej školy zaraďujeme jeho osobnostné charakteristiky, t.j. jeho temperament (Niesel, R., Griebel, W., 2005, s. 14), rečový vývoj, inteligenciu, zdedené schopnosti (Prücha, J., Koťátková, S., 2013), úroveň zvládania sebaobslužných činností (Helus, Z., 2004), úroveň komunikácie (Jungwirthová, I., 2009). Ďalším, avšak nie menej dôležitým determinantom vstupu dieťaťa do materskej školy je samotný prístup učiteľa (Hvozdík, J., 2017, s. 117). S. Koťátková (2008) uvádza, že podstatným faktorom vstupu dieťaťa do materskej školy je aj prístup rodiča, ktorý si často neuvedomuje významnosť tejto zmeny. Aj rodičia by sa mali postupne pripravovať na odlúčenie od dieťaťa, pretože väčšiu časť dňa bude tráviť v materskej škole. Podľa J. Majerčíkovej (2015) je nástup dieťaťa do materskej školy emocionálne náročný nielen pre dieťa, ale aj pre samotných rodičov. Rodičia majú obavy z novej etapy v ich rodinnom živote, ako zistili E. Hejzlarová, M. Mouralová, K. Konrádová (2021, s. 20), „rodičia popisujú v adaptačnom období pocity spojené s veľkou neistotou, úzkosťou, napätím a psychickou nepohodou“. Mnohí autori (napr. Vuorinen, T. a kol., 2013; Murray, E. McFarland-Piazza, L., Harrison, L. J., 2015; Kropáčková, J., 2017; Hejzlarová, E., Mouralová, M., Konrádová, K., 2021) zaraďujú medzi vonkajšie determinanty vstupu dieťaťa do vzdelávacej inštitúcie aj spoluprácu rodiny a materskej školy.

Význam spolupráce rodiny a materskej školy a jej determinanty

Súčasné chápanie spolupráce úzko súvisí so spoločensko-politickými zmenami. Tradičná rodina podľahla zmenám, ako píše J. Majerčíková (2011), demokratizácia a zrovnoprávnenie rodinných vzťahov, pluralizácia rodinných štruktúr a výchovných postupov prispeli k súčasnej modernej rodine. Premeny rodiny ovplyvnili aj postmoderné chápanie spolupráce rodiny a materskej školy, ktorá na jednej strane disponuje pestrými spôsobmi komunikácie, na druhej strane ochudobňuje nástroje socializácie, t.j. absentuje disciplína a autorita v prostredí školských zariadení. Ako zdôrazňujú U.-D.K. Baeck (2015) a B. P. Puhrová (2016), v súčasnej edukačnej praxi zaznamenávame výrazný obrat v prístupe k spolupráci, pretože sa pozornosť sústreďuje na rodiča a jeho potreby v rámci edukácie dieťaťa. M. Potočárová a J. Vančo (2012) dopĺňajú, že zmeny v pohľade na spoluprácu môžeme nazvať aj prechodom od tradičného modelu (rodič ako „klient“) k súčasnému modelu (rodič ako „partner“). Je nutné hovoriť o modernej a progresívnej škole, vo vzťahu k otvorenosti v spolupráci s dieťaťom a rodičmi. M. L. Böök a S. Perälä-Littunen (2015) odhalili, že fínski rodičia a učitelia sa často vzájomne označili ako partneri, pričom aktívna účasť rodičov na školskej pôde bola považovaná ako kľúč k budúcemu úspechu dieťaťa. K. Šedová (2009) poukazuje na tiché partnerstvo medzi rodičmi a učiteľmi. Rodič chápe zaťaženosť učiteľa, prehnane sa nevnucuje, skôr ostáva tichou súčasťou. Podľa E. Mendelovej, H. Zelenej a A. Tirpákovej (2019) sú vzťahy medzi materskou školou a rodičmi súčasťou školského života, predstavujú mnoho pozitívnych aspektov pre rozvoj dieťaťa, v neposlednom rade ovplyvňujú aj samotného učiteľa a rodiča.

J. Kropáčková (2017) analyzovala determinanty ovplyvňujúce spoluprácu rodiny a materskej školy. Z jej výskumu vyplynulo, že rodičia považujú za najvýznamnejší impulz pre spoluprácu osobné stretnutie s učiteľom ešte pred vstupom dieťaťa do materskej školy. Rovnako podstatným determinantom spolupráce sa javila vzájomná dôvera, ústretové jednanie, otvorená komunikácia, neformálne typy spolupráce, t.j. pravidelný rozhovor s učiteľom, príležitostné stretnutia s ostatnými rodičmi, zapojenie rodičov do školských akcií. Ako píše J. Majerčíková (2011), spoluprácu determinujú odlišné prístupy rodičov, ktoré sú kreované osobnými skúsenosťami so školským prostredím, socioekonomickým statusom rodiny, ako aj osobnostným naladením rodiča pre kooperáciu, angažovanosť, komunikáciu.

Podľa L. J. Epstein (1995) majú školy na výber dva prístupy pri zapojení rodín do školského prostredia. Prvý prístup je založený na „boji o moc“, t.j. vzťahy zahŕňajú konflikty, disharmóniu. Druhý prístup kladie dôraz na partnerstvo, vzájomný rešpekt, spoluprácu.
A. Sandberg, T. Vuorinen (2008) píšu, že práve materské školy sa v najväčšej miere snažia vytvárať nové formy spolupráce, aby inšpirovali rodičov k aktivite v rámci diania materskej školy. Učitelia sú otvorení porozumieť rodičom a ich mysleniu. Na druhej strane autori hovoria o opačnom trende v spolupráci s rodičom a materskou školou, ktorý sa vyskytuje najmä v málo podnetnom prostredí, kde sa učitelia skôr uchyľujú k formálnej spolupráci.

Každý učiteľ materskej školy môže interakcii s rodičom pripisovať odlišný význam, čo vychádza z jeho hodnotového rebríčka učiteľskej profesie. P. Gavora, J. Majerčíková (2012, s. 208) uvádzajú, že „súčasťou práce učiteľa je spolupráca s rodičmi, ktorá je regulovaná vnímavou zdatnosťou“. Vnímavú zdatnosť chápu ako presvedčenie, ktoré ovplyvňuje učiteľovu schopnosť využiť potenciál rodiny vo vzdelávaní i v prístupe k dieťaťu.
M. Orell a P. Pihlaja (2020) zistili, že rodičia a učitelia pripisujú rovnaký význam vzájomnej spolupráci. Rodičia chápu spoluprácu ako prostriedok spoločného porozumenia, v kontexte tolerancie kultúrnych odlišností. Autori upozorňujú, že téma spolupráce je priamo zakorenená v hodnotách rodiny, vo vzťahu k vzdelávaniu a výchove, t.j. odlišné preferencie hodnôt v rodinách spôsobujú neochotu rodičov participovať na vzájomnej komunikácii.

Na dôležitosť spolupráce poukazuje aj V. Gulevska (2018), ktorá uvádza, že aktívna participácia rodičov na kooperácii so vzdelávacou inštitúciou zlepšuje správanie dieťaťa, rovnako pozitívne vplýva aj jeho úspešnosť. Význam spolupráce rodiny a materskej školy spočíva aj vo včasnej intervencii. Ako uvádza T. Ustohalová (2008, s. 23), „vzájomná kooperácia umožňuje zisťovať špeciálne potreby dieťaťa, ktoré sa môžu prejaviť v adaptačnom období. Ich správna identifikácia uľahčuje začlenenie dieťaťa do materskej školy, zahŕňa úpravu podmienok prostredia, činností, prístupu“.

Prvotným podnetom pre spoluprácu je prístup učiteľa, ktorý z časti determinujú individuálne dispozície pre učiteľskú rolu. Podľa V. Kurincovej (2001) by mal učiteľ neustále rozvíjať svoju kooperatívnu kompetenciu, prostredníctvom ktorej aktivizuje rodičov k nájdeniu partnerského vzťahu k školskému prostrediu. Partnerský vzťah primárneho a sekundárneho činiteľa rozvoja osobnosti dieťaťa umožňuje vytváranie pozitívnych väzieb. E. Westergård (2013) uvádza, že ústretový prístup učiteľa k rodičom utvára kvalitnú a efektívnu spoluprácu. Nórske kurikulum zaraďuje medzi prioritné ciele vzdelávacích inštitúcií rozvoj kompetencií učiteľa pre spoluprácu, na základe čoho autorka realizovala výskumnú činnosť, vplyvom ktorej rozdelila žiaduce kompetencie učiteľa na individuálne a kolektívne. Medzi individuálne kompetencie zaraďuje vzťahové (schopnosť nadviazať vzťah s rodičom), odborné (identifikácia potrieb detí), pedagogické (otázky intervencie), osobnostné (pozitívny vzťah k deťom, rodičom) a komunikatívne kompetencie (schopnosť nadviazať komunikáciu s rodičom). Kolektívne kompetencie sa týkajú vedenia školy, ako podnecuje rodičov k spolupráci. S. Kovienė (2020, s. 198) konkretizuje kompetencie učiteľov materských škôl, medzi ktoré zaraďuje: „pedagogickú gramotnosť a pedagogickú komunikáciu, predvídanie a plánovanie činností, organizáciu vzdelávacieho procesu, spoluprácu, aktívne reakcie na zmeny, tvorivosť“. V. Gulevska (2018) uvádza, že spolupráca ovplyvňuje aj samotného učiteľa, teda vedie k zlepšeniu sebavedomia, spokojnosti so svojou prácou, sebaúcte. Komunikácia učiteľa s rodičom by mala byť zrozumiteľná, vecná, bez odborných a cudzích slov, s citlivým prístupom a rešpektom (Ustohalová, T., 2008, s. 23), nedirektívna, nekritická, ale dôverná (Koťátková, S., 2006, s. 321), rozhovor musí byť efektívny, pripravený, konkrétny, pohotový, pozitívny (Podhájecká, M., Miňová M., 2006, s. 279). Možno súhlasiť s V. Sylaj a A. Sylaj (2020, s. 105), podľa ktorých „komunikácia medzi učiteľom a rodičom je posilňujúcim alebo oslabujúcim faktorom spolupráce“. Podľa J. Majerčíkovej (2015) má spolupráca v materskej škole kľúčové špecifikum, t.j. každodenný osobný kontakt učiteľa a rodiča. Dieťa potrebuje pre svoj úspešný vývin kontinuitu oboch prostredí a ľudí v nich, čo sa však v praxi nepodarí vždy dosiahnuť.

Bariéry spolupráce rodiny a materskej školy

Charakter a význam spolupráce v materskej škole oslabujú viaceré elementy, ktoré súvisia so školským i rodinným prostredím. Ako prvé je nesprávne presvedčenie rodičov, že materská škola nie je podstatná, veď dieťa sa v nej iba „hrá“. Ľ. Verbovanec, S. Krásna (2014, s. 68) upozorňujú, že „už v materskej škole sa tvorí a formuje vzťah k učeniu a komplexne ku škole, čo sprevádza dieťa po celý život“. T. Slezáková (2012) zdôrazňuje, že materská škola vplýva na školskú pripravenosť dieťaťa. Podľa S. Kovienė (2020) spoluprácu učiteľa a rodičov v súčasnosti ovplyvňuje zaneprázdnenosť rodičov. Výskum Gulevskej (2018) zameriava pozornosť na sporadické a slabé zapojenie rodičov do fungovania školských zariadení, čo je možné označiť za jednu z bariér spolupráce. Medzi hlavné príčiny pasivity rodičov, vo vzťahu k spolupráci s materskou školou, patrí neochota obetovať svoj čas na zlepšenie obojstranného partnerstva, t.j. rodičia vnímajú spoluprácu ako nutnosť, ktorej vyhraňujú miesto na informatívnych stretnutiach, ako napr. rodičovské združenie. Účasť rodičov na plánoch školy či spoločných akciách je alarmujúco nízka. Ako uvádza C. R. Keyes (2000, s. 107), „neúspešnosť spolupráce môže byť spôsobená aj zmenou intímnych väzieb v rodinách, ktoré sú ovplyvnené využívaním mobilov a technológií, kultúrou, zvýšenou zložitosťou vzťahov, rolí, funkcií, čo v konečnom dôsledku komplikuje spoluprácu“. M. Orell a P. Pihlaja (2020) pripomínajú, že ak je účelom kooperácie iba podpora dieťaťa, aby sa adaptovalo na požiadavky materskej školy, potom môžeme hovoriť o absencii motivácie pre rodičov k spolupráci. Rodičia musia vnímať, že ich aktívna účasť na dianí inštitucionálnej výchovy napomáha riešiť školské problémy, zároveň umožňuje vznik priateľských štruktúr medzi rodičmi, ktoré sú charakteristické vzájomnou podporou.

Ako významné úskalia úspešnej spolupráce rodiny a materskej školy sa javia prekážky, spôsobené odlišným hodnotovým kódexom rodiny. A. Rönkä a S. Perälä-Littunen (2021) na základe použitia kvalitatívnych metód skúmania zistili, že učitelia sú sklamaní a frustrovaní zo spolupráce s rodičmi. Podľa učiteľov sú rodičia demotivovaní, neochotní, bez záujmu. Medzi bariéry spolupráce zaraďujú sociálno-ekonomické podmienky rodiny, ktoré môžu prispieť k vzniku ľahostajného postoja učiteľov k rodinám s nižším socioekonomickým statusom, t.j. rodič nie je rovnocenným partnerom pre učiteľa. Vzniká priepasť medzi domovom dieťaťa a školským prostredím. K. Pulišová (2017) skúmala bariéry spolupráce medzi rodičmi a učiteľmi. Zistenia poukazujú na skutočnosť, že podľa učiteľov sú nedostatočné interakcie spôsobené pasivitou a nezáujmom zo strany rodičov. Naopak, ani veľmi aktívny rodič nie je považovaný za vhodného adepta na efektívnu spoluprácu, z dôvodu kladenia nadmerných požiadaviek na prácu učiteľa. Kvalitatívne šetrenie poukazuje na najvýraznejšiu bariéru spolupráce z pohľadu učiteľov, a tou je tichá nespokojnosť rodičov. Učiteľ nemá možnosť zistiť, z čoho nespokojnosť pramení, čo v konečnom dôsledku ohrozuje jeho pozíciu a meno v spoločenskom ponímaní.

U.-D.K Baeck (2015) uvádza, že spoluprácu sťažujú stále nové požiadavky na učiteľskú rolu, aj keď učiteľ môže prikladať spolupráci významné miesto v hodnotovom rebríčku (pri časovej tiesni je učiteľ nútený venovať obmedzený čas rodičom i vzájomnej spolupráci). T. Vuorinen (2020) prostredníctvom výskumných šetrení zistila, že rodičia detí materských škôl sa snažia nadväzovať dôveryhodné, až osobné vzťahy s učiteľom. Medzi súčasné bariéry spolupráce autorka zaraďuje postoj rodiča a jeho neochotu spolupracovať. Rodičia definujú vzťah s učiteľom ako asymetrický, pretože pedagóg disponuje cennými a odbornými informáciami. Rodičia zdôrazňujú potrebu cítiť sa bezpečne, keď zdieľajú informácie o sebe, svojom súkromí, svojej rodine. M. Cottle a E.Alexander (2013) upozorňujú, že vedecká obec pokladá spoluprácu za základný nástroj kvalitného rozvoja dieťaťa materskej školy, ale reálna prax ukazuje odlišné skúsenosti. Každý učiteľ a prístup k spolupráci je výsledkom jedinečnosti osobnosti, t.j. signifikantný vplyv má osobné postavenie priorít a hodnôt. Ako dopĺňa L. J. Epstein (1995), medzi bariéry spolupráce patria odlišné pedagogické a rodičovské prístupy. Oddelená sféra vplyvu je typická pre rodiča, ktorý prenecháva výchovu a vzdelávanie dieťaťa na vzdelávaciu inštitúciu, pretože on už svoju „prácu“ odviedol. Na druhej strane stojí učiteľ, ktorý presadzuje seba ako hlavného aktéra edukácie, odmieta prítomnosť a participáciu rodiča na edukačnom procese.

Súhlasíme s J. Majerčíkovou (2011, s. 21), že „problémov a výziev v spolupráci nie je málo, ide o neustálu snahu približovať sa ideálu efektívnej spolupráce, avšak akákoľvek snaha má zásadnú hodnotu a význam v edukačnom procese“.

Záver

Nemožno pochybovať o význame spolupráce rodiny a materskej školy, pretože jej úspešnosť determinuje pôsobenie dieťaťa v prostredí inštitucionálnej výchovy. Na základe vyššie uvedených zistení sa javia ako významné determinanty vzájomnej spolupráce nasledovné činitele: prístup učiteľa, vytvorenie dôvernej atmosféry, otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt, podnecovanie k spolupráci. Ale ani pedagogická odovzdanosť učiteľa nezabezpečí efektívnu spoluprácu, a preto je nutné nazerať na druhú stranu mince, a tou je prístup, záujem rodiča. Ako uvádza T. Slezáková (2012, s. 104), „rodič sa musí cítiť v školskom prostredí vítaný. Iba spoločný konsenzus oboch zložiek zabezpečí jednotné pôsobenie na samotné dieťa“. Môžeme konštatovať, na základe myšlienok E. Mendelovej, H. Zelenej, S. Grofčíkovej (2019), že cestou k zlepšeniu spolupráce je včasná príprava budúcich učiteľov, t.j. v pregraduálnej príprave venovať väčšiu pozornosť rozvoju komunikačných, konzultačných a poradenských kompetencií.

Autorka: Mgr. Libuša Gužíková
Univerzita Konštantína Filozofa, Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky
Príspevok je čiastkovým výstupom vedecko-výskumného projektu UGA č. V/4/2022 s názvom Socioekonomický status rodiny a prospech žiaka v škole.

Zoznam bibliografických odkazov

BAECK, U.-D.K. Beyond the Fancy Cakes. Teachers’ Relationship to HomeSchool Cooperation in a Study From Norway. [online] In International Journal about Parents in Education. 2015, vol. 9, no. 1. pp. 37-46. ISSN 1973 – 3518. [cit. 2021-12-06] Dostupné na odkaze https://site.uit.no/baeck/files/2018/04/Beyond-the-Fancy-Cakes.pdf

BÖÖK, L. M., PERÄLÄ-LITTUNEN, S. Responsibility in Home–School Relations — Finnish Parents' Views. [online] In Children & Society. 2015, vol. 29, no.6. pp. 615-625. ISSN 1099-0860. [cit. 2021-12-05] Dostupné na odkaze: https://onlinelibrary.wiley.com/toc/10990860/2015/29/6

COTTLE, M., ALEXANDER, E. Parent partnership and ‘quality’ early years services: practitioners' perspectives. [online] In European Early Childhood Education Research Journal. 2013, vol. 22, no. 5. pp. 637-659. ISSN 1752-1807. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/1350293X.2013.788314?scroll...

DRIESSEN, G., SMIT, F., SLEEGERS, P. Parental Involvement and Educational Achievement. [online] In British Educational Research Journal. 2005, vol. 31, no. 4. pp. 509-532. ISSN 1469-3518. [cit. 2021-11-24] Dostupné na odkaze: https://doi.org/10.1080/01411920500148713

EPSTEIN, L. J. School/family/community partnerships. [online] In Phi Delta Kappan. 1995, vol. 76, no. 9. pp. 701-713. ISSN 1940-6487. [cit. 2021-12-01] Dostupné na odkaze: https://www.proquest.com/docview/218509027?accountid=32244

GAVORA, P., MAJERČÍKOVÁ, J. Vnímaná zdatnosť (self-efficacy) učiteľa: oblasť vyučovania a oblasť spolupráce s rodičmi. [online] In Pedagogická orientace. 2012, roč. 22, č. 2. S. 205-221. ISSN 1805-951. [cit. 2021-11-28] Dostupné na odkaze: https://journals.muni.cz/pedor/article/view/775/697

GULEVSKA, V. Teachers’ Perceptions of Parental Involvement in Primary Education. [online] In Иновације у настави. 2018, vol. 31, no. 1. pp. 134-140. ISSN 2335-0806. [cit. 2021-11-30] Dostupné na odkaze: https://scindeks-clanci.ceon.rs/data/pdf/0352-2334/2018/0352-23341801134...

HEJZLAROVÁ, E., MOURALOVÁ, M., KONRÁDOVÁ, K. Nástup do veřejné mateřské školy v České republice: sonda do adaptace rodiče. [online] In Orbis Scholae. 2021. vol. 15, č. 1. s. 1-25. ISSN 2336-3177. [cit. 2021-11-17] Dostupné na odkaze: https://www.researchgate.net/publication/353246425_Nastup_do_verejne_mat...

HELUS, Z. Dítě v osobnostním pojetí: Obrat k dítěti jako výzva a úkol pro učitele i rodiče. 2004. Praha: Portál. 232 s. ISBN 80-7178-888-0.

HVOZDÍK, J. Základy školskej psychológie. [online] 2017. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. 381 s. ISBN 978-80-8152-505-6. [cit. 2021-11-15] Dostupné na odkaze: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2017/ff/zaklady-skolskej-psychologie-fin...

JUNGWIRTHOVÁ, I. Pohodoví rodiče – pohodové děti: Podporujeme vývoj dítěte. 2009. Praha: Portál. 176 s. ISBN 978-80-7367-536-3.

KEYES, R. C. Parent-Teacher Partnerships: A Theoretical Approach for Teachers. [online] In Issues in Early Childhood Education. 2000, vol. 5, no. 7. pp. 107-118. ISSN 1573-1707. [cit. 2021-12-05] Dostupné na odkaze: https://eric.ed.gov/?id=ED470883

KOŤÁTKOVÁ, S. Interakce vzdělávací dyády – rodina a mateřská škola. 2006. In Rodina a materská škola - významné činitele podpory nadania. [online] 2006. In Interakcia edukačnej triády RODINA - MATERSKÁ ŠKOLA -ZÁKLADNÁ ŠKOLA imperatív doby“. s. 320-325. ISBN 80-8050-999-9. [cit. 2021-11-18] Dostupné na odkaze: http://omep.sk/wp-content/uploads/2013/03/zbornik.pdf

KOVIENĖ, S. The Competences of Pedagogues Ensuring Successful Partnership with Parents of the Contemporary Generation: the Attitude of Students – the Future Pre-school Teachers. [online] In Labor et Educatio. 2020, vol. 8. pp. 183-204. ISSN 2544-0179. [cit. 2021-12-04] Dostupné na odkaze: https://rep.up.krakow.pl/xmlui/bitstream/handle/11716/10447/LE008--12--T...

KROPÁČKOVÁ, J. Spolupráce mateřské školy s rodinou. [online] In Acta humanica. 2017. roč.14, čís.1. s. 59-71. ISSN 1336-5126. [cit. 2021-12-02] Dostupné na odkaze: https://fhv.uniza.sk/actahumanica/publication/ah_01_2017.pdf

KURINCOVÁ, V. (2009) Dieťa medzi rodinou a školou. In Slezáková, T., Kurincová, V. Žiak na začiatku školskej dochádzky: Edukačná podpora učiteľov a rodičov. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. s. 81 – 148. ISBN 978-80-8094-457-5.

MAJERČÍKOVÁ, J. Rodina a jej dôvera k škole. [online] In Pedagogika. 2011, roč. 2, č. 1. s. 9-27. ISSN 1338-0982. [cit. 2021-12-06] Dostupné na odkaze http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-2/cislo-1/Majercikova.pdf

MAJERČÍKOVÁ, J. Sporné aspekty úzkych vzťahov rodiny a školy na začiatku vzdelávania. [online] In Studia paedagogica. 2015, roč. 20, č. 1. s. 30-34. ISSN 2336-4521. [cit. 2021-12-05] Dostupné na odkaze: https://www.phil.muni.cz/journals/index.php/studia-paedagogica/article/v...

MENDELOVÁ, E., ZELENÁ, H., GROFČÍKOVÁ, S. Teachers ́ individual concept aimed at cooperation with pupils ́ families, In. Docere. 2019, vol. 3, č. 3-4. pp. 65-81. ISSN 2559-9240.

MENDELOVÁ, E., ZELENÁ, H., TIRPÁKOVÁ, A. Self-efficacy of students - future teachers in the cooperation with students' parents. [online] In Ad Alta. 2019, vol. 9, no. 2. pp. 205-209. ISSN 2464-6733. [cit. 2021-12-09] Dostupné na odkaze: http://www.magnanimitas.cz/ADALTA/0902/PDF/0902.pdf

MURRAY, E., MCFARLAND-PIAZZA, L., HARRISON, L. J. Changing patterns of parent–teacher communication and parent involvement from preschool to schol. [online] In Early Child Development and Care. 2015, vol. 185, no. 7. pp. 1031-1052. ISSN 1476-8275. [cit. 2021-12-01] Dostupné na odkaze: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/03004430.2014.975223

NIESEL, R., GRIEBEL, W. Poprvé v mateřské škole: Rádci pro rodiče a vychovatele. 2005. Praha: Portál. 104 s. ISBN 80-7178-989-5.

ORELL, M., PIHLAJA, P. Cooperation between Home and School in the Finnish Core Curriculum 2014. [online] In Nordic Studies in Education. 2020, vol. 40, no. 2, pp. 107–128. ISSN 1891-5949. [cit. 2021-12-07] Dostupné na odkaze: https://noredstudies.org/index.php/nse/article/view/2224/4148

PODHÁJECKÁ, M., MIŇOVÁ, M. Spolupráca rodiny a školy kooperácia rodiny a materskej školy v kontexte súčasného ponímania. [online] 2006. In Interakcia edukačnej triády RODINA - MATERSKÁ ŠKOLA -ZÁKLADNÁ ŠKOLA imperatív doby“. s. 278-281. ISBN 80-8050-999-9. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze: http://omep.sk/wp-content/uploads/2013/03/zbornik.pdf

POTOČÁROVÁ, M., VANČO, J. Aspekty aktívnej spolupráce medzi rodinou a školou. [online] In Zborník Paedagogica. 2012, roč. 24, s. 109-132. ISBN 978-80-223-5061-7. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kped/projekty/Ar...

PRÜCHA, J., KOŤÁTKOVÁ, S. Předškolní pedagogika. 2013. Praha: Portál. 184 s. ISBN 978-80-262-0495-4.

PUHROVÁ, P. B. Zapojení rodičů do domácí přípravy dítěte na vyučování: přehledová studie. [online] In Paidagogos. 2016, roč. 2, č. 2. s. 90-106. ISSN 1213-3809. [cit. 2021-11-24] Dostupné na odkaze: https://www.paidagogos.net/issues/2016/2/article.php?id=5

PULIŠOVÁ, K. Neklape nám to: učitelé a rodiče žáků prvního stupně základní školy a jejich problémové vztahy. [online] In Studia paedagogica. 2017, roč. 21, č. 3. s. 168-182. ISSN 2336-4521. [cit. 2021-11-28] Dostupné na odkaze: https://www.phil.muni.cz/journals/index.php/studia-paedagogica/article/v...

RÖNKÄ, A., PERÄLÄ-LITTUNEN, S. Parental Involvement or Interference? Rural Teachers’ Perceptions. [online] In Education Research International. 2021. ISSN 2307-3713. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze: https://www.hindawi.com/journals/edri/2021/3182822/

SANDBERG, A., VUORINEN, T. Preschool–home cooperation in change. [online] In International Journal of Early Years Education. 2008, vol. 16, no. 2. pp. 151-161. ISSN 1469-8463. [cit. 2021-12-04] Dostupné na odkaze: https://www.researchgate.net/publication/233191542_Preschool-home_cooper...

SLEZÁKOVÁ, T. Spoločne do školy: Rodičia v procese úspešného štartu dieťaťa do školy. Bratislava: Iris. 2012. 108 s. ISBN 978-80-89256-81-5.

SYLAJ, V., SYLAJ, A. Parents and Teachers’ Attitudes Toward Written Communication and Its Impact in The Collaboration Between Them: Problem of Social Study Education. [online] In Journal of Social Studies Education Research. 2020, vol. 11, no. 1. pp. 104-126. ISSN 1309-9108. [cit. 2021-12-06] Dostupné na odkaze?: https://www.learntechlib.org/p/216440/

ŠEDOVÁ, K. Tiché partnerství: vztahy mezi rodiči a učitelkami na prvním stupni základní školy. [online] In Studia paedagogica. 2009, roč. 14, č. 1. s. 28-51. ISSN 2336-4521. [cit. 2021-12-05] Dostupné na odkaze: https://www.phil.muni.cz/journals/index.php/studia-paedagogica/article/v...

USTOHALOVÁ, T. Efektívna komunikácia – Cesta k úspešnej školskej integrácii. [online] 2008. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 53 s. ISBN 978-80-8045-524-8. [cit. 2021-11-28] Dostupné na odkaze: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/rocepo-dokumenty/na-pomoc-pedagog...

VERBOVANEC, Ľ., KRÁSNA, S. Teória a prax výchovy v predprimárnej edukácii. [online] 2014. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 93 s. ISBN 978-80-565-0022-4. [cit. 2021-11-30] Dostupné na odkaze: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/krasna__verbovane...

VUORINEN, T., SANDBERGOVÁ, A, SHERIDANOVÁ, S., WILLIAMSOVÁ, P. Preschool teachers' views on competence in the context of home and preschool collaboration. [online] In Early Child Development and Care. 2013, vol. 184, no.1. pp. 149-159. ISSN 1476-8275. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze:
https://www.researchgate.net/publication/256679835_Preschool_teachers....

VUORINEN, T. ‘It’s in my interest to collaborate … ’ – parents’ views of the process of interacting and building relationships with preschool practitioners in Sweden. [online] In Early Child Development and Care. 2020, vol. 191, no. 16. ISSN 1476-8275. [cit. 2021-12-03] Dostupné na odkaze: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/03004430.2020.1722116

WESTERGÅRD, E. Teacher Competencies and Parental Cooperation. [online] In International Journal about Parents in Education. 2013, vol. 7, no. 2. pp. 91-99. ISSN 1973-3518. [cit. 2021-12-04] Dostupné na odkaze: https://www.academia.edu/33451714/International_Journal_about_Parents_in...