Vyjadrenie SKSaPA k názorom niektorých politikov a predstaviteľov zdravotníckeho sektora

nov 25 2022

Nedostatok sestier v SR nespôsobila zmena vzdelávania, ale dlhodobý nezáujem o situáciu sestier a pôrodných asistentiek a neustále zhoršovanie ich pracovných podmienok, vrátane slabého odmeňovania.

S veľkým rozčarovaním sledujeme dlhodobý tlak na zníženie nárokov na vzdelávanie sestier s údajným cieľom dostať do systému rýchlo dostatok pracovníkov v ošetrovateľstve, resp. nahradiť sestry menej vzdelanou pracovnou silou, ako údajne účinné opatrenie na doplnenie katastrofálneho nedostatku sestier. Tento tlak nevyvíjajú iba zamestnávatelia v zdravotníctve, ale aj politici, ktorí idú poruke populistickým, neodborným a ničím nepodloženým tvrdeniam niektorých zástupcov stredných zdravotníckych škôl. Desaťročia si tento problém nikto nevšímal napriek tomu, že SKSaPA dlhodobo upozorňovala a upozorňuje na fakt, že nám viac sestier zo systému odchádza, ako doňho vstupuje. Dnes hľadáme jednoduché, avšak nebezpečné riešenia, ktoré sú ale nebezpečné nielen pre systém, ale aj pre pacienta. Voči týmto krokom, s negatívnym dopadom na stabilizáciu sestier i celého zdravotníckeho systému, sa SKSaPA roky ohradzovala a poukazovala na dopady, ktoré dnes sú, žiaľ, realitou, na ktorú doplácajú pacienti.

Dôvodom nedostatku sestier v systéme totiž nie je ich vzdelávanie, ale dlhodobé ignorovanie ich problémov, zlé pracovné podmienky a slabý plat. SKSaPA disponuje niekoľkými prieskumami, kde vo výsledkoch zisťujeme, aké sú motivačné a demotivačné faktory pre prácu v našom zdravotníctve.

Poniektorí odborníci, ako aj politici, sa zrejme pozabudli, že žijeme v 21. storočí, kde svetové trendy poukazujú na dôležitú úlohu vzdelaných sestier v starostlivosti o zdravie populácie. Sestry dnes preberajú na seba dôležité úlohy naprieč celým zdravotníckym systémom, majú iné vzdelanie, iné kompetencie, môžu v mnohých oblastiach rozhodovať samostatne a preberajú na seba čoraz viac zodpovednosti. Moderné ošetrovateľstvo je samostatný vedný odbor. Ošetrovateľstvo je aplikovaná veda, má svojich odborníkov a tí by mali v prvom rade rozhodovať o smerovaní odboru.
Bohužiaľ, stretávame sa skôr s ignoráciou a zosmiešňovaním, než s rešpektom a to hlavne zo strany lekárov a politikov.

Dôkazom toho je aj vystúpenie pána Pellegriniho v relácii Na telo TV Markíza, kde sa vyjadril, že sestrám treba dať „modrú sukničku a čepček so sponkou a šup do nemocnice“. Aj to je jeden z dôvodov, prečo absolventi nechcú zostať na Slovensku, kde si ich prácu nikto neváži, naopak, znevažujú ju čelní politickí predstavitelia svojimi sexistickými vyjadreniami. Exodus z profesie trvá takmer 20 rokov a ani predošlé vlády neurobili nič, a to nebola pandémia, vojna a energetická kríza.

Neslávnymi míľnikmi v destabilizácii sestier v SR boli kroky iniciované hlavne lekárskymi spoločnosťami – SLK, SLS, ANS a ďalších, podporované politickými rozhodnutiami. K takýmto krokom patrilo navýšenie počtu pacientov, o ktorých sa má sestra starať v službe, zrušenie zákona č. 62 v roku 2013, ktorý mal zastabilizovať sestry určením ich platov podaním SLK na Ústavný súd SR za podpory vtedajších poslancov NR SR, delenie úväzkov sestier v súkromných zdravotníckych zariadeniach na činnosti sestry a činnosti administratívneho pracovníka, znižovanie pracovných úväzkov sestier z 1,0 na 0,9 – 0,5, či premenovaním zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru, snaha o náhradu sestier zdravotníckymi záchranármi na oddeleniach urgentných príjmov, preradenie sestier v zariadeniach sociálnych služieb na opatrovateľky. Tieto kroky spôsobili ešte väčší úbytok sestier, ešte väčšiu destabilizáciu ošetrovateľstva a zdravotníckeho systému.

Je smutné, že niektorí naši kolegovia lekári, napriek tomu, že sa hrdia ukončením špecializačného štúdia manažmentu, nepoznajú a nepoužívajú ani správne pojmy. Dnes totiž nemáme v systéme “stredný zdravotnícky personál“ a ani „nelekárske povolania“. Tieto termíny sa používali v minulom storočí, kedy podľa názorov mnohých existovali v systéme iba lekári a potom tzv. stredný zdravotnícky personál (s ukončeným stredoškolským vzdelaním), ktorý im robil servis, bol im podriadený, robil iba to, čo im lekári nariadili a oni egoisticky a s riadnou mierou nadradenosti vládli celému systému. Dnes sa ukazuje, že tento prežitok z minulosti mnohí ešte stále nevedia vstrebať a že tímová práca a kolegialita s ostatnými zdravotníkmi im nie veľmi vyhovuje, pretože svoju nadradenosť nemajú ako živiť. Kolegovia lekári, ktorí boli v 90-tych rokoch minulého storočia na stáži v zahraničí a snažia porovnávať náš súčasný systém vzdelávania s tým z 90-tych rokov by si mali radšej detailnejšie naštudovať zákony a vyhlášky z reformných opatrení zo začiatku 21. storočia, ktoré jasne definujú povolania sestier a pôrodných asistentiek, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov a ich kompetencie. A mali by si všimnúť v tom zahraničí aj to, ako sa tam lekári správajú k iným zdravotníckym pracovníkom. S úctou a rešpektom.

Našťastie, vývoj sa nedá zastaviť a napriek týmto atakom ošetrovateľstvo aj na Slovensku napreduje. Skvalitňuje sa vzdelávanie sestier, napriek mnohým prekážkam sa snažíme priblížiť kompetenciami našim zahraničným kolegyniam a kolegom, realizujeme ošetrovateľský výskum, vzdelávame nové kolegyne a kolegov, aplikujeme do praxe dôkazy dobrej praxe, sme samostatní a autonómni poskytovatelia ošetrovateľskej starostlivosti, čo je tiež jeden z motivačných faktorov.

„Vysokoškolakizácia“ vzdelávania sestier?

SZŠ patrili medzi prestížne stredné odborné školy, o štúdium na nich bol nadpriemerný záujem, no dnes, po zmene vzdelávania sestier a ostatných zdravotníckych odborov, ako sú záchranári, fyzioterapeuti, dentálni hygienici, pôrodné asistentky, laboranti a iní sa úplne zmenili nároky a systém vnímania týchto povolaní a ich prax a vzdelávanie sa presunulo do vysokoškolského prostredia, ktoré ponúka oveľa vyššiu kvalitu, rozsah aj obsah vzdelávania, neporovnateľné so vzdelávaním na stredných školách. Mnohé vyjadrenia istých „odborníkov“, týkajúce sa vzdelávania sestier na Slovensku, sú nepravdivé, svedčiace o neznalosti problematiky, pričom vôbec nemajú problém ich nesprávne interpretovať. Medzi takéto patrí aj tvrdenie, že sestry musia mať vysokoškolské vzdelanie, lebo došlo k zlému prekladu podmienok vzdelávania sestier počas prístupových rokovaní vstupu SR do EÚ. Nie je to pravda. Sestry, podobne ako ostatné profesie, môžu študovať aj na strednej zdravotníckej škole, avšak štúdium musí obsahovať 4 600 hodín odbornej prípravy, z toho najmenej polovicu tvorí praktická výučba na základe Smerníc EÚ, ktoré vydala pre povolanie sestier, ako regulované povolanie. Každý, kto čo i len trochu rozumie tejto problematike, si ľahko vyráta, že na strednej škole sa za štyri roky štúdia táto podmienka nedá splniť, nakoľko študenti stredných škôl musia absolvovať aj všeobecné predmety pre maturitné vzdelávanie. Na niektorých stredných zdravotníckych školách majú zároveň aktivované aj trojročné denné nadstavbové štúdium, kde v študijných programoch diplomovaná sestra môžu sestry študovať podľa smerníc EÚ, ktoré už dnes aplikujú vo všetkých členských štátoch rovnako. O toto štúdium však budúce sestry prejavujú nízky záujem, nakoľko si uvedomujú, že štúdium na fakultách zdravotníctva/ošetrovateľstva v bakalárskom stupni im ponúka kvalitu, kde majú viac možností na ďalšie štúdium, napr. v magisterskom stupni, čo je tiež u mnohých naplnením ich ambícií a kariérneho rastu. Štáty EÚ, v ktorých sa sestry nevzdelávali podľa smerníc, dnes zmenili študijné programy tiež, takže tvrdenie, že na západe sestry nemajú vysoké školy je tendenčné a nepravdivé, pretože podľa uvedených smerníc menia systém prípravy na povolanie sestier vo všetkých krajinách EÚ.

Našťastie, nie všetci lekári a politici zmýšľajú spiatočnícky a obmedzene. Je čoraz viac ľudí v systéme, ktorí chápu význam a prínos vzdelaných a kompetentných sestier, ktoré sú pripravené na nové pokročilé úlohy. Sestry pracujú na licencie, sú majiteľkami agentúr domácej starostlivosti, poskytujú služby v dlhodobej starostlivosti. Sestry dnes môžu vystavovať recepty, predpisovať zdravotnícke pomôcky, samostatne rozhodovať. Sestry pracujú metódou ošetrovateľského procesu, posudzujú stav pacientov, využívajú škály, mapy starostlivosti, štandardné postupy, vedú o svojich činnostiach záznamy v ošetrovateľskej dokumentácii, hodnotia výstupy. Mnohé činnosti, ktoré vykonáva slovenský lekár, už desaťročia v zahraničí vykonávajú vzdelané sestry, čo prináša aj ekonomický efekt. Prax sestier sa výrazným spôsobom zmenila a stále sa mení v zmysle vedeckého pokroku. Sestra pri pacientovi trávi najviac času a preto liečba a uzdravovanie, či stav pacienta v značnej miere záleží aj od jej vedomosti a skúseností.

Každá rozumná spoločnosť investuje do vzdelania svojich občanov, predovšetkým tých, ktorí sa starajú o zdravie a životy ľudí. Vedecké štúdie dokazujú, že čím viac vzdelaných sestier pracuje v zdravotníckych zariadeniach, tým väčšiu šancu majú pacienti na prežitie a uzdravenie.

Zdroj: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
www.ksapa.sk

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) je samosprávna stavovská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Bratislave, združujúca 40 000 sestier a pôrodných asistentiek. Hlavnou úlohou SK SaPA je obhajovať profesijné, hospodárske a sociálne záujmy členov komory v zdravotníckych, sociálnych, školských a iných zariadeniach.

Miesto pre reklamu

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!