Kvalita rozdelenia voľného času a spokojnosť so životom

nov 24 2012

Významnou oblasťou skúmania v pozitívnej psychológii je spokojnosť so životom, pričom najsilnejším prediktorom je životná zmysluplnosť a faktory ako sila ega, optimizmus, sebaúcta, prítomnosť pozitívnych vzťahov a i. Reker a kol. (1988) potvrdil silný vzťah medzi duševnou pohodou v celoživotnom vývine vo vzťahu k životnej zmysluplnosti. Halama (2001) skúmal na vzorke 168 študentov z rôznych bratislavských univerzít s priemerným vekom 20 rokov pomocou niekoľkých dotazníkov životnej zmysluplnosti (PIL, Index zmyslu života, LRI a tiež škálou spokojnosti podľa Lewisa) vzťah medzi duševnou pohodou a životnou zmysluplnosťou. Výsledky pozitívne korelovali, a tak potvrdili teoretické koncepcie týkajúce sa zmyslu života. Ľudská tendencia nájsť a realizovať vo svojom živote zmysel sa chápe ako silná motivačná sila, ktorá si žiada naplnenie, čo pri jej realizácii prispieva k duševnej pohode. Systém hodnôt a cieľov u človeka prispievajú k dynamike napĺňania existenciálnych potrieb, dochádza nielen k osobnostnému rastu, ale aj k regulácii aktivity a emocionálnych stavov, čo sa odráža v prežívaní subjektívnej spokojnosti.

Otázku zmyslu života a životných cieľov v strednom veku sledovala Filípková (2001), ktorá Logo-testom (Lukasová 1986, in Balcar 1992) zistila v skúmanej vzorke, že na prvom mieste životných cieľov sú partnersko – manželsko – rodičovské vzťahy, potom pracovno-profesionálne a voľnočasové aktivity. O niečo menej boli životné ciele spojené s materiálnym zabezpečením a veľmi nízke ocenenie získali ciele týkajúce sa samovzdelávania, práce na sebe, sebazdokonalenia či udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov.

Ako rozdielné je prežívanie životného zmyslu u respondentov z krajín Nemecko, Rakúsko, Česko a Slovensko sa zaoberal Tavel (2004), ktorý na vzorke temer tisíc ľudí zistil, že najvýraznejší vplyv na mieru zmysluplnosti a existenciálnej frustrácie mala viera a vek. Najmenej problematickou skupinou boli respondenti vo veku 30 – 39 rokov a najviac dôchodcovia, zvlášť žijúci v domovoch dôchodcov. Prekvapujúce bolo porovnanie, že medzi mladými východného a západného bloku nebol žiaden rozdiel.

Vo vzorke 156 respondentov autorky Čmáriková – Stempelová (2004) analyzovali najčastejšie zdroje zmyslu života u mužov a žien. Kým u žien kategória vzťahy bola na prvom mieste, u mužov to bolo sebavyjadrenie. Štatisticky signifikantné rozdiely sa našli medzi mužmi a ženami v oblasti „získavania“ a medzi staršími a mladšími respondentmi boli rozdiely v noeticko-existenciálnych hodnotách. Pomerne vysoká zmysluplnosť u adolescentov sa zistila aj v inej práci (Stempelová 2002), kde analýzou Logo-testu a osobnostných charakteristík Big-five testom sa zistili zaujímavé skutočnosti.

Konštrukt životnej spokojnosti (well being), i keď predstavuje veľmi subjektívnu charakteristiku, je komponentom zložky kognitívnej, afektívnej, behaviorálnej (Spilker, 1990). Zahrňuje v sebe rôzne podkategórie ako je výkon, vzťahy, zdravie, rodina, šport..., ktorých posúdenie môže byť jednorazové - aktuálne verzus dlhodobejšie, s celkovým hodnotením spokojnosti prežívaného života. Autori mnohých výskumov uvádzajú, že ide o „výsostne psychologický pojem vyjadrujúci subjektívny stav, pretože i napriek objektívne zisteným nepriaznivým životným podmienkam, pocit životnej pohody nemusí byť narušený“ (Árochová, 2002).

V posledných desaťročiach badať nárast výskumov zameraných na životnú zmysluplnosť, na ktorú bolo zostavených množstvo škál a psychodiagnostických metód. Halama (2007) vo svojej publikácii uvádza tieto: Test zmyslu v živote (PIL-Grumbaugh, 1968), Logo-test (Lukasová, 1986), test noodynamiky (Popielski 1991,1994), Profil životných postojov (LAP - Reker et al.1987), Index zmyslu života (PMI, Reker et al.2005, Halama 2003), Index vzťahu k životu (LRI, Battistta-Almond,1973), Existenciálna škála (ESK, Längle ete al.2001), Škála životnej zmysluplnosti (ŠŽZ, Halama 2002), Škála životnej spokojnosti (SWILS, Diener et. Al., 1985)a metodika merajúca rovnováhu životných oblastí (LBC, Netemeyer et al.1996).

Okrem toho sú metódy na zisťovanie obsahovej stránky zmyslu života, ktoré tu pre krátkosť času nebudeme rozvádzať.

Ako sa zistilo z výskumov spokojných ľudí, vykresľujú človeka, ktorý je vo veľkej miere spokojný so svojím životom, má pozitívny postoj k životu (optimizmus), pričom je spokojný aj sám so sebou (sebaúcta) a je dostatočne autonómny v rozhodovaní. Ďalej seba vníma ako kompetentného viesť svoj život, dosahovať vlastné ciele, pričom sociálne vzťahy prežíva s pocitom ľudskej blízkosti a celkovej zmysluplnosti vlastného života. V posledných rokoch sa v týchto výskumoch sleduje aj rovnováha životných oblastí, nakoľko človek participuje na viacerých rolách, ktorých nároky a povinnosti môžu predstavovať aj veľký psychický konflikt. Prípadne môže sťažovať participáciu na aktivitách inej roly (napr. nadriadený v práci ak je aktívny, šport alebo materstvo a kariéra v zamestnaní). Zmeny spoločenských podmienok a rozvoj technológií na jednej strane uľahčujú pracovnú činnosť, ale zneisťujú človeka v obhájení si pracovného miesta, zvlášť ak sa vyžaduje náročné celoživotné vzdelávanie a osvojovanie si nových technológií, osobnostných kompetencií (komunikačné spôsobilosti, sociálne správanie, atď). V literatúre nachádzame negatívne hodnotenie vzťahov medzi pracovnou činnosťou a spokojnosťou v rodinných vzťahoch, prípadne s interferenciou zdravia (Gropel, 2007).

Rovnováha životných oblastí reflektuje mieru ako je osoba schopná simultánne vyrovnávať časové, emocionálne i výkonové nároky v práci a osobnom živote (Hill et.al., 2001) Je známe, že prežívaný stres v subjektívnom živote človeka ovplyvňuje pracovnú výkonnosť i motiváciu, čo sa preukáže vo výkone.

Súbor a metodika:

V našej práci sme sa zamerali na sledovanie životnej spokojnosti a na oblasti života, ktorým venujú najviac času, resp., ktoré podceňujú v súbore študentov a pracujúcich..

Použili sme 18-položkovú metodiku LBC (the Life-Balance Checklist), skúmajúcu rovnováhu života z pohľadu multidimenzionálneho prístupu. Zahrňuje oblasť práce, rodiny, starostlivosť o zdravie a otázku zmyslu života. Škála má prijateľnú úroveň externej validity a vnútornej konzistencie (Gropel, 2006, str.61) a na meranie spokojnosti so životom sme použili Dienerovú škálu spokojnosti so životom (SWILS: the Satisfaction with Life Scale, Diener et al., 1985).

Výskumný súbor reprezentoval 106 respondentov – 81 žien a 25 mužov – s priemerným vekom 26 rokov. Dotazníky sme zbierali z dvoch odlišných lokalít (južné Slovensko 55 respondentov a východné Slovensko 51 respondentov). Zber výsledkov sa uskutočnil vo februári a marci 2010). Skupinu študentov vo veku 20 – 25 rokov tvorilo 69 respondentov a skupinu pracujúcich od 26 do 48 rokov tvorilo 37 respondentov.

Výsledky:

Oblasť celoživotnej spokojnosti nevykazovala žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami, tiež medzi skupinou južného a východného Slovenska, kde sa predpokladá rozdielna ekonomická úroveň rodín a tiež rozdielna hodnotová orientácia. Respondenti sú so svojím životom spokojní, aj s doterajšími úspechmi a minulosťou, majú očakávania do budúcnosti.

Skupiny sme porovnali podľa veku:

Skupina od 20 – 25 rokov (69 respondentov) sa výraznejšie venuje budovaniu vlastnej kariéry, stretávaniu s priateľmi a určovaním si vlastných hodnôt. Mladí v porovnaní so staršími sú aktuálne menej šťastní pri hodnotení súčasného života, avšak sú optimistickejší čo sa týka očakávania budúcich zaujímavých vecí a perspektívy.
Skupina od 26 – 48 rokov (37 respondentov) v porovnaní s mladými sa viac venuje pracovnej činnosti, výrazne zanedbáva športovanie, starostlivosť o seba a o zdravú stravu. Pri hodnotení spokojnosti súvisiacej so súčasnou životnou situáciou sú mierne negatívnejší ako mladí.
Ako sme už povedali, hodnotenie celkovej životnej spokojnosti bolo v oboch skupinách pozitívne a až na malé odchýľky sme nenašli podstatnejšie rozdiely.

Použitím druhej metodiky na posúdenie rozdelenia času na oblasti – práca – rodina – voľnočasové aktivity – napĺňanie duchovných potrieb sme zistili, že pri rozdelení svojho vlastného času najviac venujú pozornosť rodine, práci, dosahovaniu cieľov a uvažovaniu o budúcnosti (perspektíve). Na druhej strane zanedbávajú pohyb, šport, oddych, zdravé stravovanie, čo korešponduje nielen so zdravím, ale aj s mnohými psychosomatickými ochoreniami. Už v minuloročnej práci sme zistili, že študenti aj pracujúci určujú správne zložky životného štýlu, ale v ich realizácii sú veľmi nedochvíľni. Napriek tomu, že vedia ako škodí fajčenie a pitie, denne fajčia, príležitostne holdujú alkoholu a nevedia racionálne využívať svoj voľný čas. Touto prácou sa nám potvrdil fakt, že respondenti si málo uvedomujú svoju zodpovednosť za zdravie a nedokážu správne interiorizovať poznatky zdravého životného štýlu.

Pre oblasť psychológie zdravie je podstatná prevencia, ktorá by mala začať možno v skorších obdobiach - v materskej škôlke a základnej škole. S fajčením sa často začína v základnej škole. Nezdravé stravovacie návykmi sa prejavujú v náraste obéznych detí. Namiesto represívneho štýlu výchovy, mali by sa podporovať iniciatívy s odmeňovaním jednotlivcov či škôl za podporu zdravého štýlu života. Tým by sme mohli pomôcť v prevencii kardiovaskulárnych či iných civilizačných ochorení (cukrovka, astma a i.).

Záver

V našej práci sme chceli zistiť, ako prežívajú životnú spokojnosť študenti a pracujúci, či si dokážu správne rozvrstviť čas medzi prácou a oddychom a ako využívajú voľný čas. Zhodne s citovanými výskumami aj u nás v celkovej životnej spokojnosti skórovali vysoko. Malé rozdiely boli medzi mladšími, ktorí sú optimistickejší a otvorenejší ako starší. Interpohlavné rozdiely a rozdielnosť v prežívanej spokojnosti pri porovnaní západoslovenského a východoslovenského regiónu sa nenašli.

Rozdelenie časových aktivít poukazuje na kapacitu lepšieho využívania voľného času pre zdravie – zanedbáva sa pohyb, šport, zdravé stravovanie, oddych, spánok na úkor práce. Táto denne sa opakujúca problematika vedie k úvahe, či by psychológovia nemali razantnejšie vstúpiť do preventívnych opatrení zdravého životného štýlu už v skorších vekových obdobiach (v materských škôlkach) a následne sa venovať žiakom a študentom počas ich prípravy na život.

Autori: Judita Stempelová, Alexandra Topoľská

Literatúra:

Árochová, O.,: Psychologické a biologické determinanty kvality života. Psychológia na rázcestí. Zborník príspevkov z X. zjazdu slovenských psychológov 17. - 18. 10. 2002, s.412 - 418
Stimul: Bratislava, 2002, ISBN 80-85697-88-2
Balcar, K.: Logotest E.Lukasovej. Chrudim: Mach, 1992
Čmáriková, A., Stempelová, J.: Práca v obsahovej analýze zmyslu života. Zborník z konferencie „Práca a jej kontexty“,16 - 18. 9. 2003 v Trenčíne. Bratislava: Stimul, 2003, 338-344, ISBN 80-88982-75-8
Filípková, B.: Životné ciele a zmysel života v strednom veku, s. 84 - 89. Psychológia pre život. Zborník z vedeckej konferencie k 15. výročiu Katedry psychológie na Trnanskej univerzite. Typi universitatis tyrnaviensis, Trnava, 2007
Gropel, P.: Prežívanie spokojnosti so životom a subjektívne úspešnosti života vo vzťahu k rovnováhe životných oblastí. Dizertačná práca,142st., Katedra psychológie FF Trnavská
Univerzita, 2006
Gropel, P.: Konflit pracovného a rodinného života: Čo ho spôsobuje a ako mu možno predchádzať. Psychológia pre život. Zborník z vedeckej konferencie k 15. výročiu Katedry psychológie na Trnanskej univerzite. Typi universitatis tyrnaviensis, Trnava, 2007. s.154 - 158
Halama, P.: Teoretické a metodologické prístupy k problematike zmyslu života. Československá psychológia, 2000, 44, 3, 216 - 235
Halama, P.: Ku vzťahu životného zmyslu a duševnej pohody. Psychológia pre bezpečný svet. Zborník prednášok z psychologických dni v Trenčíne 16.-18. 9. 2001. Stimul: Bratislava, 2001, s. 258 - 264
Halama, P.: Vzťah životnej zmysluplnosti a sebahodnotenia u adolescentov a starších dospelých. In: Grác, J., Stempelová, J., (Eds.) Katedra a Inštitút psychológie jubilujúcej Trnavskej univerzity, FH TU, SAP: Trnava, 2002, 151 - 157
Halama, P.: Meaning and hope – two factors of positive psychological funktioning in late adulthood. Studia Psychologica, 2003,45, 2, 103 - 110
Halama, P.: Zmysel života z pohľadu psychológie. SAP: Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8095-023-1
Hill, E. J. et al.: Findig an extra day e week:The positive influence of perceived job flexibility on work and family life balance. Family relations, 2001, 50, 49 - 65
Längle, A., Orgelová, Ch., Kundi, M.: ESK - Existenciální škála. Testcentrum: Praha, 2001
Lukas, E.: Logo test. Wien: Deuticke, 1986
Reker, G. T: Manual: Life Attitude Profile – Revised. Peterborough, Students Psychologist Press, 1999
Stempelová, J.: Zmysluplnosť života adolescentov. Analýza Logo-testu. Katedra a Inštitút psychológie jubilujúcej Trnavskej univerzity, FH TU, SAP: Trnava, 2002
Stempelová, J., Čmáriková, A.: Personality factors of the bid five and self-esteem in existential analysis. Studia Psychologica, 2004, 46, 2, 137 - 143
Stempelová, J., Čmáriková, A.: Prekážky pri hľadaní cesty k sebe, s. 111 -1 18. Logoterapia. Človek pri hľadaní seba samého – logoteoretický prístup. FF Trnavskej univerzity: Trnava, 2004, ISBN 80-89074-95-2
Tavel, P.: Otázka rozdielnosti prežívania zmyslu života,s.119 – 129. Logoterapia. Človek pri hľadaní seba samého – logoteoretický prístup. FF Trnavskej univerzity: Trnava, 2004, ISBN 80-89074-95-2


Príspevok bol prezentovaný na 5. ročníku konferencie pod názvom ,,Psychológia zdravia 2010“, ktorá sa konala dňa 19.mája 2010 v Bratislave. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...