Úvod

Emocionalita sa už od 80. rokov teší intenzívnemu záujmu odborníkov v zahraničí aj u nás (napr. Machač, Machačová, Hoskovec, 1985). Na problémy v emocionálnom vývine detí sme upozornili v súvise s rozvíjaním ich sociálnej kompetencie (Diešková, 1986). Publikovali sme aj program na uľahčenie riešenia problémových situácií u detí (Diešková, 1991). Neskôr viacerí psychológovia vypracovali programy na rozvíjanie emocionálnej zrelosti alebo sebaregulácie u detí, ktoré začali zavádzať do pedagogického procesu pod podobným názvom Cesta (Matula, 2001), či Cesty (Zelina, Uhereková, 2002).

Zelina upozorňuje v súvise s psychikou aj na telesnú kondíciu detí. Programov súvisiacich s podporou emocionálnej inteligencie, ktoré by mohli slúžiť ako prevencia telesných ochorení je u nás málo, aj keď sa uznáva psychická podmienenosť vzniku mnohých diagnóz. Konštatuje sa, že zníženie hladiny stresu rôznymi metódami pôsobí preventívne – no overený program liečby ochorení, ktorý by fungoval na základe cielenej práce s emóciami vlastne nepoznáme. V tomto príspevku si okrem teoretických otázok všimneme program, ktorý sa využíva v zahraničí pri prevencii ochorení u detí a dospelých, aj pri ich liečbe. Má tiež názov Cesta (Bays, 2007), ale je o inom.

Múdrosť a telo vo vzťahu k liečeniu

Múdrosť sa v našej psychológii uvádza najčastejšie do súvisu s poznaním sveta, dobra, zmyslu života, zahŕňa súlad mysle a charakteru (Ruisel, 2006). V súčasnosti sa zvýšil záujem o múdrosť pri hľadaní pozitívnych znakov starnutia. Je evidentne nutné nachádzať prístupy k úspešnému starnutiu, navzdory zvyšujúcej sa biologickej zraniteľnosti, ktoré vyžadujú múdrosť. Aký typ múdrosti pri tom môže byť užitočný? Brezina( 2008) analyzuje rozdiely v západnej a východnej koncepcii múdrosti. Konštatuje, že západné chápanie múdrosti zdôrazňuje širokú poznatkovú bázu a expertnosť získanú životnou skúsenosťou. Na východe, v súvise s aplikáciou holistických princípov je múdrosť vnímaná ako cnosť úzko spätá s kontrolou nad vlastným telom. Osobitným cieľom je tu vedomé obsiahnutie telesných procesov, pričom sa uplatňuje jednota kontroly so spontánnosťou. Táto nás zaujíma v súvise so zdravím a liečením.

Inak, verejnosti u nás je známa múdrosť orientálnej medicíny podľa Jonáša (1990), ktorá učí rozumieť tomu, ako jednotlivé časti a orgány tela na seba vplývajú a súvisia s myslením. (Napr. okruh slezina, pankreas a žalúdok ovplyvňuje porozumenie, súcit a dobrú sociálnu orientáciu). Prináša informácie, ktoré vedú ľudí k budovaniu zdravšieho životného štýlu a lepšieho sociálneho fungovania. Vynára sa tu otázka – do akej miery vieme vedome ovplyvniť svoje zdravie a telo. Keď telo dokáže vyrásť z formy dieťaťa na dospelého, dá sa mu pripísať vlastná múdrosť. Ide o proces, o ktorom vieme, že v tele prebieha, ale nemáme možnosť doňho zasahovať. Isté možnosti pre to poskytuje pochopenie fungovania pamäte tela.

Pamäť tela a emócie

Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia boli objavené nové typy pamäte –explicitná a implicitná (Rothschild, 2007). Predstavujú dva nezlučiteľné pamäťové systémy. Explicitná pamäť prebieha na úrovni vedomia, súvisí s mysľou a verbálnymi schopnosťami. Implicitná-nedeklaratívna pamäť funguje nevedome, automaticky, bez slov, na úrovni tela. Zrýchlená činnosť srdca, aj napr. zrýchlený dych môžu súvisieť so spontánnym vynorením sa materiálu z implicitnej pamäte. Telesná pamäť sa opiera o komunikačnú sieť nervovej sústavy. Dokážeme vnímať svoje vnútorné pocity, napätie vo svaloch, bolesť. Vnútorné vnímanie nám pomáha identifikovať a pomenovať emócie. Podľa Rothschildovej každá základná emócia – strach, hnev, smútok, či radosť – je sprevádzaná určitým množstvom oddelených telesných pocitov, stimulovaných presne vymedzenou aktivitou mozgu. Aj keď sú emócie pomenované našou mysľou, sú zážitkami nášho tela, súvisia so svalovými kontrakciami. Najznámejšie, uznávané teórie o vzťahu tela a emócií pochádzajú od J.Le Douxa a A. Damasia. Na základe nich sa vyvinuli nové, účinné prístupy k liečeniu následkov traumy (keď implicitná a explicitná pamäť nie sú prepojené). V tomto príspevku sa nimi zaoberať nebudeme, aj keď sú blízke a zároveň odlišné s Cestou, o ktorú nám ďalej ide.

Cesta Brandon Bays a múdrosť tela

Terapeutka B. Bays (2007) vyvinula Cestu po vyliečení svojho rakovinového nádoru. Poznala múdrosť tela a žasla nad tým, ako rýchle dokáže organizmus regenerovať bunky. Ale k pochopeniu toho, prečo sa nedokážu obnoviť bunky napadnuté rakovinou neprišla sama. Objasnil jej to v prednáške D. Chopra – že vo vnútri buniek sú uschované staré spomienky, ktoré môžu spôsobiť degeneratívne ochorenie vo všetkých bunkách. Ako náhle chorá bunka zomrie, odovzdá svoju pamäť ďalšej, vznikajúcej bunke a tak ochorenie pokračuje. Prirovnal ľudské telo k počítaču (Bays, s. 54) a prehlásil, že jeho „naprogramovanie“ možno prerušiť. Keď sa to podarí, vznikne možnosť uzdraviť sa. Ak by sme chceli prerušiť naprogramovanie, odkryť bunkové spomienky a zbaviť sa ich, museli by sme sa dostať do kontaktu s rovnakou časťou svojej bytosti, ktorá vytvorila pôvodné naprogramovanie – teda s nekonečnou inteligenciou a múdrosťou tela. Chopra konštatoval, že ľudia, ktorí zistili ako sa dostať do kontaktu s múdrosťou tela, dokázali nájsť tú „medzierku“, mohli prežiť svoju chorobu. Podľa jeho pozorovania sa to týmto ľuďom podarilo zakaždým inak, ale usúdil, že túto možnosť má každý na základe tzv. kvantovej teórie. Nedal však ľuďom konkrétne rady, to dokázala až Baysová na základe svojich priamych skúseností. Uvedomila si, že nestačí hovoriť o nekonečnej inteligencii, človek ju musí zažiť. Zistila, že múdrosť tela a pamäť bunky súvisia s emocionálnymi problémami. Naučila sa neutekať pred svojimi emóciami, ale dostať sa k ich k jadru a precítiť v ňom pokoj. Pochopila, že k uzdraveniu príde vtedy, keď svoje emocionálne problémy rieši človek na najhlbšej úrovni vedomia seba samého. Postupne sa jej podarilo vypracovať program Cesta, do ktorého preniesla svoje skúsenosti a podáva ich vo forme zrozumiteľnej pre verejnosť.

Stručne k obsahu Cesty BB

Program bol nedávno publikovaný v českom jazyku (Bays, 2007), delí sa na dve časti – Emocionálnu cestu a Fyzickú cestu.
Na Emocionálnej ceste sa klient venuje svojim pocitom a prechádza tzv. emocionálnymi vrstvami. Na pocit sa plne sústreďuje, prežíva a vystupňuje ho, ale nezotrváva v ňom. Vrstvami sa prechádza dovtedy, kým sa klient dostane k zážitku pokoja a mieru. V tomto postupe nachádzame kombináciu kontroly so spontánnosťou, ktorú sme spomínali v prvej časti príspevku. Ďalšími krokmi Emocionálnej cesty sa klient dostáva k získaniu nadhľadu na svoje pocity, uvedomeniu si svojej pozície v minulosti a pochopeniu konania druhých ľudí. Na základe toho dospieva k integrácii svojej budúcnosti a regulácii emócií.

Na Fyzickej ceste vedie klienta múdrosť jeho tela, prechádza procesom objavovania svojich pocitov súvisiacich s jednotlivými orgánmi, svalmi. Odkrývajú sa spomienky, ktoré sa v priebehu Fyzickej cesty menia za pomoci podporných prostriedkov. Celý proces prebieha v atmosfére bezpodmienečnej lásky a prijatia. Dochádza k spontánnemu liečeniu chorých častí tela.

Súčasnosť a perspektívy

Účinnosť tejto Cesty overili tisícky ľudí v rôznych krajinách. B.Baysová so spolupracovníkmi usporadúva v súčasnosti školiace semináre na celom svete. Konal sa aj v Prahe intenzívny kurz Cesty vedený Simone Weiss, jej žiačkou. V zahraničí možno absolvovať aj longitudinálny výcvik. Napriek tomu, že tu nemáme kvalifikovaných trénerov, na základe poznatkov z publikácií považujeme Cestu za veľkú výzvu a inšpiráciu aj pre nás.
Knižne vyšla aj Cesta pre deti (2007), ktorá sa stretla so značným ohlasom na školách v Afrike. Pre využitie Cesty u menších detí v našich podmienkach navrhujeme úpravu slovníka a jej prípadné overovanie na malých vzorkách za spolupráce psychológov s lekármi a špeciálnymi pedagógmi.

Autor: Viera Diešková
Literatúra:

Bays, B.: Cesta. Eminent, Praha, 2007, ISBN 978-80-7281-300-1 Bays, B.: Cesta pro děti. Praha, Eminent, 2007, ISBN 978-80- 7281-301-8 Brezina, I.: Kontúry východnej múdrosti, in I.Ruisel a kol.: Myslenie- osobnosť- múdrosť,
Bratislava, ÚEPsSAV, 2008, ISBN 978-80-88910-25-1 Diešková, V.: Rozvíjanie sociálnej kompetencie detí predškolského veku z detských domovov. Záverečná správa, VÚDPaP, Bratrislava, 1986 Diešková,V.: Rozvíjanie spôsobilosti riešenia problémových situácií u detí predškolského
veku s ohrozeným sociálnym vývinom. PUMB, Bratislava, 1991 Machač, M.,Machačová, H., Hoskovec J.: Emoce a výkonnost. Praha, SPN, 1985 Matula, Š.: Dobrodružná cesta výchovy. VÚDPaP, Bratislava, 2001, ISBN 80-967423-2-9
Jonáš, J.: Křížovka života. Ústí nad Labem, Dialog. 1990, ISBN 80-85194-00-7 Ruisel, I.: Múdrosť na počiatku 3. tisícročia, in Múdrosť-inteligencia-osobnosť, Bratislava,
ÚEPsSAV, 2006, ISBN 80-88910-19-6 Rothschild, B.: Pamäť tela. Humenné, Pro familia, 2007, ISBN 978-80-967964-5-8 Zelina,M., Uhereková: Ako byť sám sebou. Program Cesty, OG- Vydavateľstvo Poľana, s.r.o.,2002, ISBN 80-89002-57-9

________________________________
Príspevok bol publikovaní v zborníku z konferencie ,,Psychológia zdravia - Zdravie a múdrosť. Psychológia zdravia a syndróm vyhorenia. Rodové rozdiely v zdraví“. Konferencia sa konala v roku 2009. Spracovateľ: PhDr. Dušan Selko, CSc., MPH, Mgr. Róbert Ďurka, PhD. Zborník vydaný s finančným príspevkom Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
Vydavateľ: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava vo Vydavateľstve MAURO Slovakia s.r.o., Bratislava 2010, ISBN 978-80-968092-6-4