Zdieľanie transformačných a integračných skúseností nie je v Moldavsku fráza

nov 26 2014

Slovensko vníma Moldavskú republiku napriek nemalým ekonomickým problémom ako krajinu s potenciálom rastu a integračnými ambíciami. Nie náhodou je od roku 2009 Moldavsko prioritnou krajinou (sprvu projektovou, neskôr programovou) v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) SR a počet projektov, podporených z financií Slovak Aid rastie. Rozvojový diplomat, Peter Tomášek, uvádza konkrétne príklady pomoci a slovensko-moldavskej spolupráce.

Moldavsko je od roku 2009 prioritnou krajinou slovenskej ODA; v lete 2013 bol v Moldavsku otvorený zastupiteľský úrad SR a na jeseň 2013 podpísaná medzivládna dohoda o rozvojovej spolupráci. Koľko rozvojových projektov tam bolo zatiaľ dohromady realizovaných?

Moldavsko je od roku 2014 (v zmysle Strednodobej stratégie ODA na roky 2014-2018) programovou krajinou slovenskej ODA, čo znamená, že spolu s Keňou a Afganistanom predstavuje z teritoriálneho hľadiska prioritné zameranie.
V roku 2014 bola pre Moldavsko vyhlásená samostatná výzva na podávanie projektov, v rámci ktorej bolo schválených 6 nových projektov v celkovej sume cca 600 000 EUR. Realizácia týchto projektov začína postupne na jeseň 2014.
Okrem toho bolo v roku 2014 schválených a implementovaných 20 mikrograntov – malých projektov do 5 000 EUR, určených najmä pre vidiecke komunity.
Do roku 2014 bolo Moldavsko projektovou krajinou v rámci výziev pre krajiny Východného partnerstva. Celkovo bolo do roku 2014 realizovaných 12 projektov v sume viac ako 1 mil. EUR a 42 mikrograntov v sume 200 tis. EUR.

Slovensko oslavuje 25 rokov demokracie. Záujem moldavskej strany o zdieľanie slovenských transformačných a integračných skúseností (CETIR) je zjavný. Ako konkrétne prebiehajú dané výmeny, diskusie, tréningy, odovzdávanie daných skúseností?

Prostredníctvom programu CETIR sú realizované krátkodobé študijné pobyty (do 5 dní) moldavských expertov na Slovensku, alebo naopak: slovenských expertov v Moldavsku. Samotné aktivity prebiehajú vo forme workshopov, resp. pracovných stretnutí, zameraných na odovzdanie skúseností slovenských inštitúcií – potrebných pre budovanie kapacít ich moldavských náprotivkov.

Prvým krokom je identifikovanie špecifického „know-how“, s ktorým potrebuje moldavská strana pomôcť; následne pomôže Veľvyslanectvo SR v Kišiňove, ako aj SAMRS v Bratislave identifikovať vhodnú slovenskú inštitúciu na zdieľanie skúseností. Ak slovenská inštitúcia súhlasí a má dostatočné kapacity na realizáciu CETIR projektu, dohodne sa spôsob realizácie. V niektorých prípadoch viac vyhovuje zrealizovanie workshopu slovenskými expertmi pre väčší počet účastníkov priamo v Moldavsku, inokedy je vhodnejšia študijná návšteva expertov z MR tak, aby mohli vidieť fungovanie slovenských inštitúcií v praxi.

V roku 2014 boli zrealizované napr. workshopy Protimonopolného úradu SR pre moldavskú Radu pre konkurenciu; návšteva zamestnancov Prezidentskej kancelárie MR v Kancelárii prezidenta SR a dlhodobo funguje spolupráca prostredníctvom odborných stáží medzi Zborom väzenskej a justičnej stráže a Väzenskou službou Moldavska.

Aké je sektorové zameranie slovenskej ODA v Moldavsku?

V máji 2014 bola schválená Stratégia SR pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 2014-2018, v ktorej sú definované dve sektorové priority:
Prvá: Dobrá správa vecí verejných – s cieľom: „Zdieľaním transformačných skúseností SR podporiť budovanie stabilnej a demokratickej Moldavskej republiky s efektívne fungujúcou štátnou správou, samosprávou a silnou občianskou spoločnosťou“.

Druhá priorita: Voda a sanitácia – s cieľom: „Zlepšiť kvalitu života a zdravia obyvateľov Moldavska prostredníctvom efektívneho a udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi a odpadom“.

V akom stave je v Moldavsku mimovládny sektor a akú formu podpory či pomoci z našej strany si vyžaduje?

Mimovládny sektora sa postupne, aj vďaka podpore zahraničných donorov, postupne rozvíja a stáva sa dôležitou súčasťou spoločnosti. Intenzívna zahraničná pomoc však vývoj v tejto oblasti do určitej miery aj deformuje, keď podporu vo forme rozvojových projektov získavajú najmä silné, už etablované mimovládne organizácie z hlavného mesta. Na druhej strane pomerne málo je rozvinutá „grass-roots“ občianska spoločnosť (najmä v regiónoch), ktorá by aktivizovala ľudí smerom k zlepšeniu podmienok v ich vlastných mestách a obciach.

Zo strany SR by bolo vhodné podporovať občiansky aktivizmus, posilňovanie lokálnych iniciatív v oblasti demokratizácie, miestneho rozvoja, životného prostredia, s ktorými máme v posledných rokoch v SR dobré skúsenosti. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať deťom a mladým ľuďom, ktorí sú otvorenejší novým pohľadom na spoločnosť a v budúcnosti môžu sami iniciovať dôležité aktivity občianskej spoločnosti.

Aké formy pomoci sú zvyčajné? Aké nástroje používa MZVaEZ SR či priamo ZÚ SR v Kišiňove?

Základným nástrojom sú bilaterálne projekty tzv. malej dotačnej schémy. Tieto sú podávané v rámci výzvy vyhlasovanej SAMRS slovenskými organizáciami, ktoré podávajú projekt spolu s moldavským partnerom.

Ďalej sú to mikrogranty, ktoré patria do kompetencie veľvyslanectva a už spomenuté projekty CETIR. Pre MR je tiež otvorený program podnikateľských partnerstiev (zameraný na podporu úspešných podnikateľských nápadov v MR v spolupráci so slovenskými partnermi).

V budúcnosti plánujeme zavedenie aj ďalších nástrojov. SAMRS v spolupráci s veľvyslanectvom by mala identifikovať, formulovať a následne realizovať vlastné rozvojové projekty. Plánovaná je tiež realizácia trilaterálnych rozvojových projektov (napr. s ČR).

Pomaly sa do povedomia okrem veľkých grantových schém podpory dostávajú do povedomia aj jednoduchšie formy podpory, tzv. Mikrogranty. Ako rýchlo sú tieto financie minuté?

O mikrogranty je pomerne veľký záujem. Ich príprava a implementácia sú pomerne jednoduché, no problémom zostáva kvalita predložených žiadostí, keďže moldavské subjekty nemajú potrebné znalosti a skúsenosti s prípravou a realizáciou projektov.

V tomto roku bolo podporených v MR spolu 20 mikrograntov, čo tvorí až tretinu všetkých mikrograntov z prostriedkov SlovakAid.

Tematicky boli zamerané najmä na malé rekonštrukcie na vidieckych školách, podporu športových aktivít detí prostredníctvom nákupu športového vybavenia, nákup zdravotných pomôcok pre sociálne odkázaných pacientov a podobne. Prostredníctvom posledných dvoch mikrograntov v tomto roku boli moldavským nemocniciam darované dve vozidla záchrannej zdravotnej služby. Vozidlá sú síce používané, ale boli dodané v dobrom stave a s nadštandardnou zdravotníckou výbavou. Vzhľadom na aktuálny stav zdravotníckej infraštruktúry v MR má takáto pomoc veľký význam.

Nedávno MZVaEZ SR, ako aj SlovakAid zverejnilo obsiahlu správu z Evaluačnej cesty do Moldavska za 4 konkrétnymi projektmi. Ako splnili očakávané ciele a kritériá evaluácie?

Uvedené projekty boli nezávislými evaluátormi hodnotené v zásade pozitívne a stanovené ciele boli dosiahnuté. Samozrejme, niektoré aspekty implementácie sa nevyhli kritike – pre nás je to veľmi dôležitá spätná väzba s ohľadom na nadchádzajúce rozvojové projekty.

Evaluácia jednotlivých projektov, ale aj celkovej stratégie bude jedným s kľúčových prvkov pre úspešné pôsobenie SlovakAid v MR. Nedávno bola schválená Stratégia monitorovania a evaluácie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR a v spolupráci s UNDP bude SAMRS formulovať detailný rámec plánovaných výsledkov a indikátorov pre stratégiu ODA v MR.

Ako na dané výsledky projektov realizovala lokálna komunita, priami využívatelia pomoci/spolupráce?

Moldavci sú, samozrejme, za projekty rozvojovej spolupráce veľmi vďační. Tá vďačnosť je vždy najviac zreteľná na úrovni miestnych (vidieckych) komunít, kde aj projekt s malým rozpočtom (napr. mikrogrant) môže výrazne prispieť ku skvalitneniu života obyvateľov.

Na druhej strane, MR je krajinou, ktorá je dlhodobým prijímateľom rozvojovej pomoci v pomerne veľkom objeme. Táto pomoc môže v niektorých prípadoch znižovať mieru vlastnej iniciatívy a motivovať k spoliehaniu sa na to, že „naše problémy vyrieši niekto iný“. Toto je jednou z výziev pre celú donorskú komunitu v MR, ktorá sa snaží koordinovať svoje aktivity tak, aby nedochádzalo k duplicite a aby sa projektmi dosiahol čo najväčší efekt.

V roku 2010 a 2014 bol medializovaný projekt “Pitná voda pre obec Dezghinja”, ktorý implementovala ADRA Slovensko. V danej oblasti sa oživovali sa artézske studne. Ako je na tom Moldavsko, čo sa týka prístupu k pitnej vode?

Jednoducho povedané – veľmi zle. Prístup k pitnej vode je jedným z najvážnejších rozvojových problémov MR, a aj preto je jednou z prioritných tém SlovakAid v MR. Na vodovodnú sieť sú pripojené asi len dve tretiny domácností. Na vidieku je to len asi 37 %. Ak existuje vodovodné pripojenie, voda často nie je pitná.

Ešte horšia je situácia v oblasti sanitácie, keď na vidieku prakticky neexistuje kanalizácia. Často sa tak napríklad stáva, že deti v škole musia chodiť na latrínu na dvore...

V minulosti bol zo SR finančne podporený internát Únie slabozrakých, alebo modernizácia moldavskej verejnoprávnej televízie (dokonca za prítomnosti ministra Lajčáka). Aký zaujímavý projekt by ste ešte spomenuli?

Realizovaných bolo viacero zaujímavých projektov, ale spomenul by som skôr tie nadchádzajúce, od ktorých si veľa sľubujeme. Sú to napríklad: budovanie kapacít občianskej spoločnosti a miestnej samosprávy v Gagauzsku, spolupráca ZMOS a Kongresu miestnych samospráv MR v nadväznosti na nadchádzajúci proces decentralizácie, vodohospodárske plánovanie v oblasti sanitácie vôd alebo podpora integrovaného mestského plánovania.

Dokedy bude podľa vás rozvojová pomoc, resp. spolupráca v Moldavsku (ako krajine, snažiacej sa vstúpiť do EÚ) potrebná?

Na túto otázku je ťažké odpovedať. Závisí to v prvom rade od samotných Moldavcov, od ich vlastnej iniciatívy, ochoty a schopnosti pretvárať vlastnú krajinu.
Zbližovanie s EÚ môže byť, samozrejme, dôležitým faktorom pre podporu potrebných reforiem, ale opäť zdôrazním, že závisí od Moldavcov, ako túto možnosť využijú. V tomto smere im môže byť SR, ako krajina, ktorá prešla úspešne procesom transformácie, dobrým príkladom – a to nie len úspechmi, ale aj poučeniami z niektorých chýb (keďže stále máme ďaleko od dokonalosti)...

Slovensko však rozhodne prešlo úspešnou zmenou v oblasti ekonomiky aj spoločnosti, a na začiatku tohto procesu by asi málokto povedal, že raz bude aj Slovensko krajinou, ktorá sa z príjemcu stane donorom rozvojovej pomoci.
Dôležitým krokom na tejto ceste budú pre Moldavcov aj nadchádzajúce parlamentné voľby (koncom novembra), lebo môžu výrazne rozhodnúť o budúcom smerovaní svojej krajiny.

Ako ZÚ monitoruje aktivity slovenských dobrovoľníkov, pôsobiacich v Moldavsku?

V doterajšom pôsobení ZÚ bol v rámci SlovakAid vyslaný do MR zatiaľ len jeden dobrovoľník. Pôsobili tu však aj dvaja dobrovoľníci v rámci Európskej dobrovoľníckej služby. So všetkými sme boli alebo sme v kontakte a pomohli s adaptáciou na úvod pobytu. Dobrovoľníci boli iniciatívni a prejavili živý záujem o fungovanie SlovakAid v MR. Prostredníctvom kontaktu so ZÚ mali možnosť bližšie sa zoznámiť s realizovanými projektmi a niektoré počas monitoringu aj osobne navštíviť.

S dobrovoľníkmi máme veľmi dobré skúsenosti a ich pôsobenie v MR veľmi podporujeme. Veríme, že v blízkej budúcnosti bude v MR pôsobiť viac dobrovoľníkov zo Slovenska.

Text: Božena Baluchová, Foto: Peter Tomášek, www.slovakaid.sk

posobenie Slovak Aid v Moldavsku 5
Moldavska Ministerka zivotneho prostredia Valentina Tapis a Rozvojovy diplomat SR Peter Tomasek v Ki
posobenie Slovak Aid v Moldavsku
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 9
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 10
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 11
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 8
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 7
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 6
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 2a
posobenie Slovak Aid v Moldavsku 2b