Slovensko si v roku 2010 nesplní svoje záväzky pomáhať chudobným. Podľa správy OECD o vlaňajšej podpore rozvojovým štátom od členov organizácie vykázalo Slovensko ako rozvojovú pomoc 0,08% hrubého národného dôchodku, čím sa spolu s Poľskom ocitlo na poslednom mieste v klube 29 najbohatších krajín sveta. V rámci EÚ je na tom o niečo lepšie – po 0,08% hrubého národného dôchodku vykázalo Slovensko, Poľsko, Lotyšsko a Rumunsko, na konci je Bulharsko.

Aprílová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) optimisticky hovorí, že celkovo darcovské štáty v roku 2009 napriek finančnej kríze objem pomoci rozvojovým krajinám zvýšili. V skutočnosti sa tým však môže pochváliť len niekoľko statočných. Čísla o poskytnutej rozvojovej pomoci vo svete bývajú navyše umelo navýšené. Nehovoria veľa o tom, ako bohaté štáty naozaj pomáhali zmierniť vplyv krízy v chudobných krajinách, prípadne ako pokračovali vo vytváraní lepších podmienok na ich rozvoj.

Faktom je, že rozvojová pomoc vo svete sa mierne zvýšila len virtuálne - poklesom hospodárskeho rastu, zahrnutím inflácie a zmenou výmenných kurzov – teda v prepočte na hrubý národný dôchodok darcov, a nie v skutočných číslach. „Rozvojová pomoc, ktorá sa vo všeobecnosti berie ako základný nástroj boja proti chudobe, v čase celosvetovej krízy jednoducho stagnovala,“ komentoval správu OECD Bodo Elmers z Eurodad, siete európskych mimovládnych organizácií zameraných na rozvojovú politiku a dlhy rozvojových štátov.

Hitparáda darcov

Najväčším darcom vo svete z hľadiska objemu financií sú Spojené štáty, ktoré vlani rozvojovú pomoc skutočne mierne zvýšili – viac peňazí z americkej pokladnice šlo do najmenej rozvinutých krajín sveta, subsaharskej Afriky a Afganistanu.

Z trojice najväčších európskych darcov pomoc zvýšilo Francúzsko a Veľká Británia. Paríž navýšil svoje „číslo“ o väčší objem dvojstranných pôžičiek rozvojovým štátom a čiastočne o väčšie príspevky medzinárodným organizáciám. Londýn posilnil dvojstrannú pomoc. Nemecko v celkových číslach kleslo. Má totiž podobný problém ako Slovensko – vyčerpáva sa možnosť odpúšťať krajinám dlhy, ktoré by sa podľa pravidiel OECD dalo zarátať do rozvojovej pomoci.

Päticu najväčších svetových darcov pomoci tradične uzatvára Japonsko. Aj Tokio dalo na rozvojovú pomoc o desatinu menej ako rok predtým. Predchádzajúce zarátané odpustené dlhy Iraku totiž nevyvážilo ani zvýšenie príspevkov do medzinárodných organizácií.

Samozrejme, každý dáva podľa svojich možností a sily svojej ekonomiky. Ochotu jednotlivých štátov podeliť sa o časť vlastného bohatstva naznačuje prepočet na hrubý národný dôchodok krajiny (HND). Z tohto hľadiska k tým najštedrejším vo svete patrí pätica európskych krajín – severské štáty Švédsko, Nórsko a Dánsko, plus Luxembursko a Holandsko.

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko sa ako nový členský štát EÚ zaviazalo, že do roku 2010 zvýši objem poskytovanej pomoci na 0,17% HND a do roku 2015 na 0,33% HND. Vlani ako rozvojovú pomoc vykázalo 54 miliónov eur, v prepočte 0,086% hrubého národného dôchodku. Spomedzi štátov OECD je tak spolu s Poľskom na poslednom mieste, v rámci EÚ spolu s Poľskom, Lotyšskom a Rumunskom na predposlednom.

Rok predtým Slovensko hlásilo ako rozvojovú pomoc 65,4 mil. €, v prepočte 0,102% HND. Prepad poskytnutej rozvojovej pomoci zo strany Slovenska zapríčinil fakt, že od vlani si už nezarátava odpustené dlhy, pričom objem skutočnej rozvojovej pomoci sa výraznejšie nezvyšoval. V roku 2008 sa ako rozvojová pomoc započítali posledné odpustené dlhy - Líbyi a Libérii v hodnote 17 mil. €.

„Vysvedčenie, ktoré vystavilo Slovensku OECD, nie je prekvapujúce. Dlhodobo sme upozorňovali minulú aj terajšiu vládu, že ak budú ako rozvojovú pomoc rátať neexistujúce peniaze odpustených dlhov a nebudú zvyšovať objem skutočnej pomoci, časom sa ukáže, že Slovensko svoje záväzkov neplní,“ reagoval na správu bývalý predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Marián Čaučík.

Veľkú zmenu z hľadiska objemu pomoci nenaznačuje ani návrh Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2010. Prudké škrty v rozpočte na dvojstrannú pomoc na rok 2010 sa pritom snaží zmierniť Ministerstvo zahraničných vecí z vlastných, už aj tak oklieštených, zdrojov. „Slovensko sa hlási k svojmu záväzku, no objem prostriedkov, ktoré je možné vyčleniť na rozvojovú pomoc zasiahla globálna hospodárska kríza. Napriek tomu hľadáme spôsoby, aby sa objem pomoci v tejto fáze neznižoval a perspektívne sa mohol zvyšovať smerom k splneniu našich záväzkov – samozrejme v závislosti od vývoja štátneho rozpočtu,“ uviedol hovorca ministra zahraničných vecí Peter Stano.

Zvyšovanie objemu pomoci bude výzvou pre novú vládu. „Aj vzhľadom na výsledky v rámci OECD budeme naliehať na vládu i opozíciu, ktorá vzíde po júnových voľbách, aby medzinárodné záväzky Slovenska brali vážne a zároveň reagovali na globálne výzvy,“ uviedla nová predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nora Beňáková. Dôležité tiež je, aby rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Slovensko, účinne pomáhala. Ako uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák - aby „sme s tým objemom prostriedkov, ktoré máme, dokázali naozaj niečo ovplyvniť a prispieť k zlepšeniu“.

Od Srbska k chudobnejším

Veľká väčšina z balíka 54 miliónov eur vykázaných v roku 2009 ako rozvojová pomoc šla na príspevky SR do medzinárodných organizácií. Len necelých 14 percent zo všetkých financií (7,5 milióna eur) ide pod značkou SlovakAid na dvojstrannú pomoc, v rámci ktorej robia slovenské subjekty projekty v rozvojových krajinách. Práve túto časť pomoci a jej využitie môže Slovensko najviac ovplyvniť a zároveň si tak budovať dobré meno vo svete.

Platforma, ktorá je súčasťou európskej siete CONCORD, v hodnotiacej správe rozvojovej pomoci AidWatch 2009 o. i. vyzýva vládu, aby dvojstrannú pomoc zamerala aj na najchudobnejšie resp. chudobné krajiny sveta.

„Myslíme si, že najmenej polovica financií určených na projekty by mala byť určená do chudobných krajín. Rozvojová pomoc by zároveň mala reagovať na globálne témy, napríklad zmierňovania dopadov klimatických zmien v rozvojových krajinách,“ povedala Nora Beňáková.

Najviac peňazí v rámci projektov dvojstrannej rozvojovej pomoci Slovenska smerovalo v uplynulých rokoch do Srbska, ktoré patrí k rozvojovým krajinám s vyšším príjmom na obyvateľa. Od roku 2009 sa však programovými krajinami slovenskej rozvojovej pomoci stali aj Afganistan a Keňa.

„Vítame, že v novom navrhovanom Národnom programe rozvojovej pomoci na 2010 sa výrazne zníži objem pomoci pre Srbsko a nebude zameraný na infraštruktúrne projekty, ktoré prevažovali v minulosti,“ dodala N. Beňáková. Na budovanie a obnovu infraštruktúry bola totiž vlani vyčlenená takmer polovica všetkých financií na projekty (49%).

Projekty v krajinách západného Balkánu a krajinách, ktoré patria do Východného partnerstva EÚ (Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko) by sa podľa mimovládnych organizácií mali viac zamerať na tie sektorové oblasti, v ktorých má Slovensko oproti tradičným darcom výhody. Ako dodala, aj za menšie objemy financií sa dajú realizovať zmysluplné vedomostné projekty, v rámci ktorých môžeme ponúknuť svoje transformačné a integračné skúsenosti. Znalosť regiónu je tiež našou komparatívnou výhodou.

V záujme účinného využitia malého balíka peňazí by sa rozvojová pomoc mala zamerať na menší počet krajín. Financie na projekty zo slovenského rozpočtového balíka 7,5 milióna € sa vlani rozdeľovali pre celkovo 19 prijímateľských krajín. V programe rozvojovej pomoci na rok 2010 sa však už počet krajín už zníži.

Politické strany a rozvojová spolupráca

Veľkou témou však zostane financovanie. Udržiavať objem dvojstrannej pomoci aspoň na rovnakej úrovni v rámci vnútorných zdrojov ministerstva zahraničných vecí nie je do budúcnosti udržateľné. Najmä, ak má byť rozvojová spolupráca čo najúčinnejšia. Podpora rozvojovej pomoci by sa preto mala stať prioritou celej vlády.

Z tohto hľadiska postoje a predvolebný program politických strán skúmala Nadácia Pontis v rámci projektu podporeného zo SlovakAid. Nadácia v období december 2009 – február 2010 oslovila s dotazníkom a neskôr osobnými stretnutiami sedem politických strán - SMER-SD, ĽS-HZDS, SNS, SDKÚ-DS, KDH, SMK, z mimoparlamentných reagovala len Sloboda a Solidarita. Ako uvádza analytická štúdia Nadácie Pontis - „medzi hlavnými stranami slovenskej politickej scény (SMER-SD, SDKÚ-DS, KDH, SMK) panuje široký konsenzus o tom, že rozvojová pomoc si zaslúži politickú podporu.“ Na druhej strane politikom chýba konkrétnejšia predstava, ako by sa mala slovenská rozvojová pomoc profilovať. Vnímajú ju príliš abstraktne. V osobných odpovediach sa tiež ukázalo, že politikom chýbajú hlbšie vedomosti a informácie o doterajších výsledkoch.

Ako zároveň upozornila Nadácia Pontis, takmer všetky politické strany plánovali zahrnúť tému rozvojovej pomoci do svojho volebného programu, ale len na minimálnom priestore. „Programovo sa tejto téme v ďalšom volebnom období plánujú venovať KDH, SDKÚ-DS a SMK, do určitej miery aj SMER-SD a ĽS-HZDS,“ dodáva štúdia.

Rozvojová spolupráca určite nebude horúcou témou predvolebného boja. Podstatné však je, aby ju aj slovenskí politici začali brať vážnejšie. Ostatne, zdá sa, že tému pomoci v zahraničí čoraz viac vnímajú aj bežní ľudia. Ak sa totiž zrátajú len výsledky zbierok na Haiti spolu s tohtoročným výťažkom z koledníckej akcie Dobrá novina na projekty v Afrike, výsledná suma sa takmer vyrovná rozpočtu na rozvojové projekty, ktorý v jeseni 2009 schválila vláda.

Použité zdroje: OECD, MZV SR, http://www.nadaciapontis.sk

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2010. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk