Aplikovaná etika v probácii a mediácii v trestných veciach

jan 1 2011

Applied Ethics in probation and mediation in criminal matters

Abstrakt: Príspevok sa zameriava na charakteristiku a základné informácie o projekte Univerzitnej Grantovej Agentúry UKF v Nitre s názvom „Tvorba, implementácia a evaluácia etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v Slovenskej republike“. Zároveň zdôrazňuje potrebu etického kódexu v práci probačného a mediačného úradníka ako nástroja etického rozhodovania v sociálnej práci.
Kľúčové slová: Etický kódex. Etické rozhodovanie. Mediácia. Probácia.

Abstract: Paper focuses on the charasteristics and basic information about the project of the Grant Agency of the University in Nitra, entitled „Design, implementation and evaluation of an ethical code of probation and mediation officers in the Slovak Republic“. It also stresses the need for a code of ethics in the work of probation and mediation officers as a tool for ethical decision making in social work.
Keywords: Code of ethics. Ethical decision making. Mediation. Probation.

Jednou z priorít Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) v roku 2003 bola príprava zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Prijatie zákona o probačných a mediačných úradníkoch predpokladalo aj uznesenie vlády SR č. 1328 z 11. decembra 2002 k Prioritným úlohám vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002. Splnením tejto požiadavky upravil výkon probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní, zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. Na účely tohto zákona vykonávajú probáciu a mediáciu v trestných veciach probační a mediační úradníci, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere a ich služobným úradom je súd. Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch ustanovuje v § 2, že probační a mediační úradníci sú podobne ako vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci súdnymi úradníkmi. Koncepčne a metodicky riadi a usmerňuje výkon probácie a mediácie MS SR, ktorého poradným orgánom je Rada pre probáciu a mediáciu zložená zo sudcov, prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov, zástupcov orgánov štátnej správy a odborníkov z teórie a praxe, kde je zastúpená i profesijná skupina sociálnej práce (funkčnosť a efektivita návrhov a aktivít tejto rady je diskutabilná pozn. a.). Prehľadnú schému organizačného riadenia výkonu probácie štátnymi orgánmi uvádzame v Obrázku 1. Samostatné oddelenie probácie a mediácie MS SR bolo v rámci reorganizácie v roku 2010 zrušené ako samostatný útvar sekcie trestného práva. Po stránke pracovných činností bolo organizačne začlenené do odboru dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí. Znamená to, že plnenie úloh v tejto oblasti vykonáva niektorý zo štátnych radcov pracujúcich v odbore dohľadu nad trestným súdnictvom a milostí.

Obrázok č.1 Organizačná schéma probácie v SRObrázok č.1 Organizačná schéma probácie v SR

U nás sa s termínom probácia konfrontujeme pri realizácii pilotného projektu probácie a mediácie v trestných veciach od roku 2002. O rok neskôr prichádza už spomenutá samostatná právna norma, ktorá ustanovuje vykonávateľov probačnej činnosti – probačných a mediačných úradníkov na okresných súdoch a právne upravuje probáciu ako:

  1. „organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným,
  2. kontrolu výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody, vrátane uloženej povinnosti alebo obmedzenia,
  3. dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení (2) z výkonu trestu odňatia slobody,
  4. napomáhanie obvinenému k tomu, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu boli uložené rozhodnutím prokurátora alebo súdu v trestnom konaní“ (Zákon č. 550, 2003, § 2).

Uvedená právna úprava precizuje i cieľové skupiny klientov (podmienečne prepustení , podmienečne odsúdení, klienti v probačnom dohľade) reprezentujúcich marginálnu skupinu spoločnosti, ktorá porušila zákon a vyžaduje špecifický prístup k „vedeniu života bez trestných činov“. Samozrejmosťou špecifického prístupu profesionálnej pomoci cieľovým skupinám klientov probácie sú rôzne aspekty (právne, psychosociálne, ekonomické). V širšom slova zmysle probáciu chápeme ako kontinuálny proces profesionálnej pomoci a kontroly s individuálnym prístupom ku klientovi zahrňujúci právne, psychosociálne a ekonomické aspekty s cieľom „vedenia života bez trestných činov“. Davies (2000, s. 270) uvádza, že je množstvo variácií v detailoch formy probácie v rozličných právnych systémoch, ale vo všetkých môžeme vyčleniť tri nasledovné podstatné prvky:

  1. príkaz súdu obsahujúci požiadavky, ktorým musí páchateľ vyhovieť,
  2. pravidelný kontakt s probačným pracovníkom,
  3. zabránenie ďalšiemu potrestaniu za spáchaný čin vtedy, ak je plnenie požiadaviek uložených súdom uspokojivé.

Výkon probácie je však nevyhnutné profesionalizovať. Čipkár (2003) sa domnieva, že profesionalizmus bude ochudobnený, ak sa bude redukovať len na súhrn profesionálnych vedomostí a návykov. Skutočný profesionalizmus nevyhnutne zahŕňa určitú mravnú a morálnu dominantu, ktorá sa realizuje v profesionálnej povinnosti, v čo najsvedomitejšom vzťahu k otázke profesionálnej cti a vo vysokej miere profesionálnej zodpovednosti. Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že profesionálna zodpovednosť probačného a mediačného pracovníka ako aj ideál profesie, ktorý je komplexom nielen dobrých vlastností probačného a mediačného úradníka, ale predovšetkým ich integrácie do každodenného konania probačného a mediačného úradníka, sú zakotvené v etickom kódexe. Etický kódex v práci probačných a mediačných úradníkov je nevyhnutnosť, ktorá zabezpečuje ako ochranu klienta a spoločnosti, tak i statusu tohto povolania. V širšom kontexte zároveň prezentuje atribúty profesionálneho prístupu voči klientovi a etickú zodpovednosť ako k samotnému klientovi, tak i kolegom, zamestnávateľovi a spoločnosti.

Súčasnú etapu vývoja probačnej a mediačnej služby na Slovensku možno len ťažko označiť prívlastkom uspokojivá. Chronicky opakovaným argumentom týkajúcim sa ospravedlnenia súčasného stavu probačnej a mediačnej služby je krátka existencia tohto inštitútu v našich podmienkach. Tento argument však nemožno akceptovať, o čom svedčia i výstupy z konferencie STARR, ktorá sa konala 28.-30. apríla 2010 na Univerzite v Cambridge. V štátoch, kde sa etabloval inštitút probácie a mediácie v trestných veciach v porovnateľnom časovom horizonte ako u nás, sa v súčasnosti realizuje široká paleta konkrétnych projektov a opatrení, smerujúcich k praktickému zefektívneniu tohto inštitútu. Problémy, ktoré sme prezentovali na niekoľkých vedeckých podujatiach v súvislosti s probáciou a mediáciou v trestných veciach môžeme zhrnúť do nasledovných fokusových oblastí:

  • nedostatočný počet probačných a mediačných úradníkov pôsobiacich na okresných súdoch a absencia probačných asistentov,
  • absencia štandardov probačnej praxe a etického kódexu,
  • rozporuplné prístupy v praxi probačnej a mediačnej služby a nerešpektovanie paradigmy výskumom riadenej praxe a zásady „lege artis“,
  • systematické a dlhodobé zlyhávanie riadiacich orgánov a vzdelávacích inštitúcií probačnej a mediačnej služby.

Keď uvedené oblasti reflektujeme cez prizmu všeobecnej systémovej teórie a jeho základného princípu („celok je viac ako sumár jeho častí“), tak súčasná existencia tohto inštitútu nápadne vnucuje konštatovanie, že probácia a mediácia v trestných veciach u nás existuje, ale stagnuje alebo prinajmenšom nereflektuje najnovšie výskumné a vedecké poznatky.(3)

Každodenné situácie stavajú probačných a mediačných úradníkov pred rozhodovanie, ktoré sa viac či menej priamym spôsobom dotýka človeka a preto v sebe nesie etický rozmer. K snahe probačných a mediačných úradníkov o etickú prax im môžu napomôcť návody etického rozhodovania, zvlášť v situáciách, v ktorých nie je jasné, ktorá alternatíva konania je tá „správna“. Takýmto vodidlami etickej praxe môžu byť etické teórie, modely etického rozhodovania, či práve etický kódex.

V roku 2009 sme z dôvodu absencie etického kódexu v tejto „profesii“ v rámci inštitucionálneho projektu Univerzitnej Grantovej Agentúry spracovali projekt s názvom Tvorba, implementácia a evaluácia etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v Slovenskej republike a vytvorili pracovnú skupinu, v ktorej sú zastúpené nasledovné organizácie:

  • Katedra sociálnej práce a sociálnych vied UKF a rektorát UKF v Nitre,
  • Ministerstvo spravodlivosti SR (oddelenie probácie a mediácie),
  • Glasgow School of Social Work,
  • Probačný a mediačný úrad okresného súdu NR.

Vedecký projekt „Tvorba, implementácia a evaluácia etického kódexu probačných a mediačných úradníkov SR“ je úzko prepojený s praktickým výkonom probácie a mediácie na okresných súdoch. Novovytvorený regulačný etický kódex probačných a mediačných úradníkov, ktorý je hlavným cieľom projektu, bude mať vplyv na kvalitu realizácie probácie a mediácie v trestných veciach v SR. Regulačný etický kódex, ako súbor detailne rozpracovaných pravidiel riadenia profesionálneho správania, slúži aj ako podklad pre riešenie sťažností. Pravidlá sa presadzujú prostredníctvom systému monitorovania a aplikáciou sankcií za nedodržanie etického kódexu (Luknič, 1994, s. 198). Realizácia projektu je rozdelená na nasledovné fázy:

1. TVORBA etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR
Etapy tvorby etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR:
I. Workshop pracovného tímu a stanovenie konkrétnych strategických postupov vedúcich k naplneniu cieľov projektu.
II. Obsahová analýza a štúdium už existujúcich etických kódexov probačných služieb využívaných v štátoch EU.
III. Deskriptívny prieskum názorov zahraničných expertov na potreby jednotlivých položiek etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR, jeho analýza, interpretácia a závery.
IV. Návrh etického kódexu, ktorého východiskom bude prieskumná sonda zahraničných expertov a tímová práca pracovnej skupiny a jeho pripomienkovanie zo strany jednotlivých členov pracovnej skupiny.
V. Úprava návrhu na základe pripomienok a jeho záverečné spracovanie v elektronickej forme.
2. IMPLEMENTÁCIA etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR do praxe
I. Distribúcia etického kódexu prostredníctvom elektronickej pošty všetkým probačným a mediačným úradníkom v SR na pripomienkovanie.
II. Organizácia workshopu na tému „etický kódex probačných a mediačných úradníkov v SR“ s cieľom diskusie pracovného tímu, akademickej odbornej verejnosti a probačných a mediačných úradníkov z praxe, vyhodnotenie workshopu a jeho záverov.
III. Vyhodnotenie a úprava kódexu na základe pripomienok a jeho záverečná úprava v elektronickej forme.
IV. Grafický návrh a tlač etického kódexu pre probačných a mediačných úradníkov v SR s odborným komentárom v minimálnom rozsahu 20 strán.
V. Publikovanie etického kódexu v odborných časopisoch so zameraním na trestnú justíciu a probačnú prax v SR.
3. EVALUÁCIA etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR
I. Zisťovanie sporných a problematických oblastí etického kódexu v praxi na základe spätnej väzby probačných a mediačných úradníkov v SR.
II. Zakomponovanie potrebných zmien do etického kódexu v súvislosti s efektívnou aplikáciou etického kódexu v praxi. Záverečná správa z realizácie projektu a publikovanie jej vybraných aspektov v odbornej literatúre.

Normy a kódexy sú dôležité v každej profesii, ale byť dobrým probačným a mediačným úradníkom, neznamená len nasledovanie súboru pravidiel. Sme názoru, že probačný a mediačný úradník sa stáva dobrým probačným a mediačným úradníkom a profesionálom, pokiaľ sám reflektuje na normy a zásady, ktoré mu etický kódex ponúka, snaží sa ich pochopiť, vtiahnuť do svojho vnútorného sveta a nechať sa nimi viesť pri výkone svojej práce. Nie prijímanie kódexu ako vonkajšieho normatívu, ale jeho prebratie za svoj vlastný normatív je výzvou pre probačných a mediačných úradníkov. Preto, aby sa probační a mediační úradníci ako profesionáli mohli rozvíjať a skvalitniť svoju prácu, mali by poznať a osvojiť si svoj etický kódex.

Pri tvorbe tohto príspevku sme aktívne diskutovali i o tom, či status probačných a mediačných úradníkov je možné z vedeckého hľadiska označiť za profesiu alebo semi-profesiu. Podľa Lúkášovej-Kantorkovej (2003) sú semiprofesie vykonávané vo veľkých byrokratických organizáciách s hierarchickou štruktúrou na čele s administratívnou autoritou, majú veľký počet členov, značný podiel žien, vyžadujú nižšie vzdelanie s kratšou dobou prípravy a majú nižší legitímny status. Zatiaľ čo Greenwood (1954 In Matoušek a kol., 2003, s. 39) za základné vlastnosti profesie považuje systematickú teóriu, autoritu uznávanú klientom a spoločnosťou, kultúru profesie a etický kódex, Krsková (1994) za základné znaky a črty profesie považuje: rozsiahlu prípravu, intelektuálny komponent obsiahnutý v príprave, existenčnú dôležitosť služieb odborníkov, vytváranie profesijných organizácií, autonómne rozhodovanie odborníkov a službu hodnotám.

Záver

Probácia a mediácia v trestných veciach je inštitútom, ktorý by sa mal rozvíjať v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Súčasná absencia štandardov probačnej praxe ako i etického kódexu prispieva k nejednotným prístupom v praxi, čo sa obzvlášť v oblasti probácie reflektuje ako rizikový faktor vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti. Cieľom tohto príspevku bolo prezentovať základné informácie o projekte smerujúcom k tvorbe etického kódexu uplatňovanom v praxi probačných a mediačných úradníkov.

Autor: PhDr. Martin Lulei, PhD.
Mgr. Zuzana Mališková, PhD.

Katedra sociálnej práce a sociálnych vied UKF

Zoznam bibliografických odkazov

[1] ČIPKÁR, Ján. 3003. Profesijná etika právnika. Košice : UPJŠ, 2003. 171 s. ISBN 80-7097-355-2.
[2] DAVIES, Martin. 2000. The Blackwell Encyclopaedia of Social Work. Oxford : Blackwell Publishing, 2000. 412 s. ISBN 0-631-21451-8.
[3] JEDLIČKA, Richard a kol. 2004. Děti a mládež v obtížných životních situacích. Praha : Themis, 2004. 478 s. ISBN 80-7312-038-0.
[4] KRSKOVÁ, Alexandra. 2004. Etika právnického povolania. Bratislava : UK, 2004. 131 s. ISBN 80-7160-065-2.
[5] LUKÁŠOVÁ-KANTORKOVÁ, Hana. 2003. Učitelská profese v primárním vzdělávání a pedagogická příprava učitelů (teorie, výzkum, praxe). Ostrava : OU, 2003. 302 s. ISBN 80-70-42-272-6.
[6] LULEI, Martin, MALIŠKOVÁ, Zuzana. 2010. Tvorba, implementácia a evaluácia etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v Slovenskej republike. In 2. Česko-slovenská konference doktorandů oborů pomáhajících profesí. Ostrava : Ostravská univerzita, 2010. s. 219-227. ISBN 978-80-7368-782-3.
[7] LUKNIČ, Arnold. 1994. Štvrtý rozmer podnikania - etika. Bratislava : SAP, 1994. 344 s. ISBN 80-85665-30-1.
[8] MATOUŠEK, Oldřich. a kol. 2003. Metody a řízení sociální práce. Praha : Portál, 2003. 380 s. ISBN 80-7178-548-2.
[9] ZÁKON č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.
[10] ZÁKON č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.

________________________________
(1) Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu UGA VIII/8/2009 - Vytvorenie, implementácia a evaluácia etického kódexu probačných a mediačných úradníkov v SR - zástupca vedúceho projektu.
(2) Ako ekvivalent pojmu podmienečného prepustenia je v zahraničnej odbornej literatúre používaný termín parola. Parolu chápeme ako „právny termín označujúci formu podmienečného prepustenia, ktorá umožňuje niektorým odsúdeným vykonať časť trestu mimo väzenia, pričom neoddeliteľnou súčasťou je povinnosť spolupráce s probačným pracovníkom“ (Jedlička et al., 2004, s. 447).
(3) Tu považujeme za dôležité zdôrazniť regionálne rozdiely jednotlivých okresných súdov.

________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.