Ethical aspects of performing nursing service in the home environment of a client

Abstrakt: Opatrovateľská služba v domácom prostredí klienta je formou terénnej sociálnej práce, ktorá kladie špecifické nároky na osobnosť i samotnú službu sociálneho pracovníka – opatrovateľa. Autorka sa vo svojom príspevku zaoberá praktickými etickými aspektmi a problémami s ktorými sa stretávajú sociálni pracovníci pri výkone opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta. Vychádza aj z prieskumu, uskutočneného u opatrovateliek v menšej neziskovej organizácii, ktorá vykonáva uvedenú sociálnu službu. V závere sa pokúša predložiť východiská a možné riešenia etických problémov tejto služby.
Kľúčové slová: Opatrovateľská služba, domáce prostredie klienta, etické aspekty, starostlivosť o klienta.

Abstract: Nursing service in the home environment of a client is the form of social work performed outside nursing institutions which lays specific requirements on the personality as well as the very service of the social worker – the nurse. In her contribution, the author deals with practical ethical aspects and problems which social workers meet in performing nursing service in the home environment of a client. She also proceeds from the study performed among nurses in a small-scale non-profit organisation which performs the given social service. In the conclusion, she attempts to propose possible actions and possible solutions of ethical problems of this service.
Key words: Nursing service, the home environment of a client, ethical aspects, treatment of a client.

Verím, že väčšina rodín si uvedomuje jednu zo svojich základných funkcií a poslania – ochrannú funkciu, ktorej súčasťou je aj postarať sa o svojich slabších a na pomoc odkázaných členov. Zabezpečiť starostlivosť o svojich rodičov je jednou zo základných morálnych a etických požiadaviek, kladených na dospelé deti. Sú to požiadavky nielen prirodzeného morálneho zákona, ale aj z Božích prikázaní - Cti otca svojho i matku svoju, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! (Dt 5,16) (Porov. Sumec, 2005, s. 75). Sv. Otec Benedikt XVI. v tejto súvislosti hovorí: „S pokrokom medicíny a ďalšími faktormi spojenými s predlžovaním veku je dôležité poznať prítomnosť rastúceho počtu starších ako požehnanie pre spoločnosť. Každá generácia sa môže učiť skúsenosti a múdrosti predchádzajúcej generácie. Okrem toho zabezpečenie starostlivosti starším osobám by nemalo byť predovšetkým považované za skutok veľkodušnosti, ale ako splácanie dlhu vďačnosti.“ (Príhovor Benedikta XXVI. seniorom pri návšteve Domova pre seniorov „St. Peter´s residence“ dňa 18. 9. 2010)

V záujme zachovania dôstojnosti, slobody, autonómie a udržania základnej sebaobsluhy človeka je určite veľmi dobré, keď na pomoc odkázaná osoba má možnosť, pokiaľ sa to dá, zostať vo svojom domácom prostredí. Súčasná náročná doba však kladie veľké nároky na pracovnú vyťaženosť ekonomicky aktívneho jednotlivca na úkor rodiny. Táto skutočnosť vplýva aj na možnosť rodiny postarať sa o svojich na pomoc odkázaných príbuzných. Rastie aj množstvo osamelo žijúcich seniorov. Rodiny z rôznych dôvodov nemôžu, nechcú, alebo ani nevedia sami zabezpečiť túto starostlivosť. „Akademik Vladimír Pacovský (1990) zdôrazňuje, že rodina musí „chcieť, vedieť a môcť“. Ak sa chce rodina zodpovedne postarať o svojich rodičov, musí vytvoriť predpoklady pre túto starostlivosť. Niektoré zvládne sama, v iných by jej mala pomôcť spoločnosť v rámci poskytovania sociálnych služieb. Starý človek má žiť a dožiť predovšetkým v rodine. Dospelé deti by mali považovať za svoju povinnosť poskytnúť starostlivosť svojim rodičom.“ (Hechl, 1994, s. 33)

Nie každá rodina je schopná postarať sa o svojho na pomoc odkázaného člena. Tu by mala prísť na pomoc spoločnosť, alebo komunita, ktorá rôznymi formami sociálnej pomoci pomáha riešiť túto pre rodinu veľmi náročnú a zaťažujúcu situáciu. P. Donati uvádza medzi intervenciami spoločnosti, ktoré sa stávajú referenčnými pre stratégiu verejnej sociálnej starostlivosti potrebu spravodlivo prerozdeleného finančného zabezpečenia, ako aj spravodlivé rozdelenie pre tých, ktorí si dobrovoľne vezmú na seba bremeno starostlivosti o deti, starých ľudí a postihnutých, ako aj potrebu sociálnych intervencií, ktoré plne budú brať do úvahy kvalitatívne a kvantitatívne potreby rodín. (Porov. Sumec, 2005, s. 58-59).

Konkrétnou realizáciou sociálnej pomoci spoločnosti, či komunity je sociálna služba opatrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí klienta. Uvedená služba, na rozdiel od zariadení sociálnych služieb, je špecifická práve v tom, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta prostredníctvom sociálneho pracovníka – opatrovateľa. Ten prichádza ku klientovi do jeho domáceho prostredia na určitý dohodnutý čas, aby mu pomohol s úkonmi sebaobsluhy, či kontaktu so sociálnym prostredím, na ktoré on sám už nestačí. Určite, potreba tejto služby bude v budúcnosti narastať aj vzhľadom k zvyšovaniu počtu seniorov a osôb, odkázaných na pomoc druhých.

Čo je opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba je legislatívne definovaná Zákonom č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V uvedenej právnej úprave § 41 hovorí, že je jednou zo sociálnych služieb, poskytovanej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej II. stupeň a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta. V rámci uvedenej služby opatrovateľ - opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti, či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím.

Podľa §6 Zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovatelia opatrovateľskej služby majú pri vykonávaní tejto formy sociálnej pomoci sledovať a mať na zreteli v prvoradom rade potreby klienta. Klient má právo na poskytnutie kvalitnej sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jeho základné ľudské práva a slobody, zachováva ľudskú dôstojnosť, aktivizuje k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a podporuje začlenenie do spoločnosti. Tieto princípy by mali byť základnou etickou normou každej sociálnej služby, teda aj opatrovateľskej služby. Okrem toho poskytovateľ sociálnej služby je povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby, aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. Ďalej spomínaný zákon v §7 deklaruje poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni, spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa do prirodzeného rodinného, alebo komunitného prostredia zo zariadenia s celoročnou pobytovou formou, pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.

Etické princípy, zodpovednosť a konanie sociálnych pracovníkov pri rešpektovaní práv prijímateľov sociálnej služby definuje nielen Zákon o sociálnych službách, ale aj Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky z r. 1997. (Uvedený dokument uverejnený aj v Mátel a kol., 2010, s. 68) „Veľkým posunom v tejto oblasti je aj prijatie Etického kódexu Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike v Bratislave dňa 21.5.2009. Tento dokument bol prijatý pre potreby Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike, ktorá registruje aktuálne 75 členských organizácií.“ (Ďurčeková – Tekel, 2010, s. 323)

Špecifické etické problémy a dilemy služby domácej opatrovateľskej starostlivosti

Každá sociálna služba má svoje špecifické etické dilemy a problémy. Praktické uplatnenie etického kódexu sa uplatňuje v duchu konkrétnej poskytovanej sociálnej služby. „Presne stanovené pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v profesijných kódexoch nielen poukazujú na najvýznamnejšie hodnoty, ku ktorým sa profesia hlási, ale obsahujú tiež požiadavky na správanie sa členov danej profesie. V tejto súvislosti sa môžeme pomerne často stretnúť s názorom, že etické profesijné kódexy chránia členov danej profesijnej komunity pred chybami, či chybnými postupmi, ktoré sa môžu vyskytovať v určitých situáciách (J.Vajda, J., 2004, Thompson, M., 2004, Banks, S., 2001).“ (Levická, 2010, s. 13)

„Matoušek (2003, s. 62 - 63) hovorí o etických zásadách ako o pravidlách, ktoré upravujú žiaduci spôsob profesionálneho správania s ohľadom na náročné, prípadne konfliktné situácie. Konfliktné a náročné situácie, ktoré si vyžadujú etické rozhodnutia nazývame aj etickými dilemami alebo etickými problémami. Sarah Banks (2006, s. 160) definuje etickú dilemu ako voľbu medzi dvoma rovnako nevítanými (nežiaducimi) alternatívami, ktoré komplikujú konflikt medzi etickými hodnotami. „Povaha dilemy je, že akékoľvek rozhodnutie sa uskutoční, bude to mať nepredvídateľné následky. Zvyčajne existuje výber medzi dvoma alebo viacerými spornými hodnotami alebo etickými princípmi, o ktorých si myslíme, že všetky sú dôležité“ (Banks, 2006, s. 169). Naproti tomu etický problém charakterizuje autorka (Banks, 2006, s. 169) skôr ako absenciu vhodných zdrojov potrebných na zlepšenie situácie klienta.“ (Ďurčeková – Tekel, 2010, s. 323)

Z vlastných praktických skúseností v profesii sociálneho pracovníka – opatrovateľa, i prieskumu v neziskovej organizácie Samaritán, n.o. Martin, poskytujúcej domácu opatrovateľskú starostlivosť môžeme poukázať na tieto najčastejšie praktické etické problémy a dilemy:

• Opatrovateľ chtiac-nechtiac intímnym spôsobom vstupuje nielen do života klienta, ale aj jeho rodiny, či domácnosti, ktorej sa často stáva jeho súčasťou. Je vo väčšom ohrození z duálnych, či iných nezdravých vzťahov. Etická dilema: do akej miery môže vstúpiť do osobného života klienta a jeho rodiny. Je v jeho kompetencii iba vykonať prácu opatrovateľských úkonov, ktorá je zmluvne dohodnutá, alebo v prípade potreby môže aj hlbšie vstúpiť do života klienta?
• Počas vykonávania svojej práce môže byť svedkom rodinných problémov a konfliktov, ba podsúvaný k tomu, aby vstúpil do týchto konfliktov napr. ako svedok, je žiadaný, aby dával rady, pomáhal riešiť rodinné problémy a pod. Etická dilema: do akej miery a či vôbec má sociálny pracovník - opatrovateľ kompetencie, aby vstupoval do týchto problémov a „suploval“ profesiu sociálneho poradcu, či terapeuta.
• Opatrovateľ býva často dlhé hodiny sám s klientom, bez priamej spolupráce kolegov a vedenia nadriadeným pracovníkom. Z uvedeného dôvodu musí okamžite sám, bez pomoci kolegov riešiť aktuálne, často aj závažné problémy a situácie, predovšetkým náhle zhoršenie zdravotného (psychického, či fyzického) stavu, aj smrť klienta, či iné okolnosti. Etická dilema: dokáže opatrovateľ v prípade potreby okamžite zastať funkciu lekára, psychiatra, či iných profesií. Je osobnostne zrelý a profesijne tak vybavený, aby dokázal reagovať na podobné náročné situácie.
• Domáce podmienky klienta nie sú vždy ideálne pre vykonávanie opatrovateľskej služby v domácnosti, zvlášť pokiaľ ide o osamelého, sociálne odkázaného klienta, či klienta v nepriaznivej sociálnej situácii. Byt, či dom nie je bezbariérovo upravený, často chýbajú zdravotné pomôcky, posteľ ležiaceho klienta nie je vhodná tak pre samotného klienta, ako aj pre vykonávanie opatrovateľskej služby. Domáce spotrebiče (vysávač, žehlička a pod.) v byte klienta sú často opotrebované, čo zhoršuje podmienky na vykonávanie práce. Byt môže byť zanedbaný, ohrozujúci zdravie nielen klienta, ale aj sociálneho pracovníka. To sa stáva najčastejšie u osamelo žijúcich klientov, ktorý si už nevládzu sami zabezpečiť základné životné potreby, prípadne u rodín, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, alebo rodina neplní svoje základné funkcie zvlášť, keď takáto situácia trvá dlhšie. Etická dilema – začať vôbec opatrovateľskú službu u takéhoto klienta, alebo do akej miery môže sociálny pracovník vstúpiť najprv do riešenia bytovej otázky, či nepriaznivej sociálnej situácie, keď klient potrebuje opatrovateľskú službu okamžite.
• Sociálny pracovník je často konfrontovaný s časovým stresom. Rieši dilemu, či sa má venovať v tejto chvíli osobne klientovi (rozhovor, povzbudenie, počúvanie...), alebo vykonať úkony, ktoré je potrebné vykonať vzhľadom k zmluve o poskytovaní opatrovateľskej služby v časovom rozsahu, v ktorom je daná. Následne musí odchádzať k ďalšiemu klientovi a prísť k nemu v dohodnutom termíne. Preto občas môže byť nútený pristupovať ku klientovi direktívnym spôsobom, aby stihol v určenom čase všetky úkony, predovšetkým úkony osobnej hygieny u klienta. Etická dilema: venovať sa radšej klientovi a pomôcť mu pri zabezpečení sociálneho kontaktu – komunikácia, naplnenie emocionálnych potrieb klienta, alebo zabezpečiť úkony osobnej hygieny, nákupu či nevyhnutných prác v domácnosti bez bližších osobných kontaktov s klientom, resp. do akej miery môžeme obe potreby klienta zosúladiť.
• Pri vykonávaní svojej práce (nákupov) opatrovateľ sám manipuluje s osobnou finančnou hotovosťou klienta. Je prítomný v byte, v ktorom je hmotný majetok klienta, či jeho rodiny, čo je pomerne náročné vzhľadom k psychicky chorým, nedôverčivým, či podozrievavým typom klientov. Etická dilema: akým spôsobom zabezpečiť vykonanie nevyhnutných prác v domácnosti a manipulácie s finančnou hotovosťou tak, aby nebola dotknutá autonómia a dôstojnosť klienta aj v takejto situácii a tiež, aby bol sociálny pracovník – opatrovateľ chránený pred možnou upodozrievavosťou, či aj nespravodlivými obvineniami zo strany prijímateľa sociálnej služby.
• Pri vykonávaní svojej práce opatrovateľ môže byť klientom, či jeho rodinou manipulovaný k tomu, aby vykonával aj úkony, ktoré sú nad rámec zmluvne dohodnutých úkonov, alebo k práci, ktoré sú nad rámec jeho pracovných kompetencií (napr. sociálne poradenstvo, či ošetrovateľské úkony, vybavovanie po úradoch, práce v domácnosti nad rámec zmluvne dohodnutých a pod.). Etická dilema: akým spôsobom komunikovať s klientom, že na takéto práce on sám nemá pracovné kompetencie, keď pritom sám opatrovateľ vidí, že požadované potreby klienta nie sú naplnené a nemá mu ich kto naplniť.
• Pri výkone opatrovateľskej služby sa u jedného klienta pomerne často striedajú viacerí opatrovatelia. Aj keď veríme, že opatrovatelia sú odborne dobre pripravení, predsa len každý opatrovateľ je inou osobnosťou s inými osobnými vlastnosťami, skúsenosťami, povahou. Etická dilema: do akej miery je možné vyhovieť klientovi, ktorý si samozrejme praje opatrovateľa, ktorý najviac vyhovuje jeho povahe a predstavám o vykonávaní opatrovateľskej služby a napĺňaní jeho potrieb.
• Opatrovateľ vo svojej profesijnej činnosti má len málo času na stretanie sa so svojimi kolegami, výmenu pracovných skúseností, pretože obyčajne pracuje u klienta sám. Informácie o klientovi si opatrovatelia odovzdávajú prostredníctvom zápisov do záznamových denníkov, či prostredníctvom koordinátora opatrovateľskej služby. Etická dilema: akým spôsobom zabezpečiť kolegiálnu spoluprácu, riadenie opatrovateľskej služby, aby sa sociálny pracovník – opatrovateľ necítil pri výkone svojej práce osamotený, ponechaný sám na seba a svoje rozhodnutia, čo je psychicky náročné pre opatrovateľa a môže viesť aj k syndrómu vyhorenia, či iným psychickým problémom.

Uvedené konkrétne situácie a etické dilemy sú takto vnímané zo strany sociálneho pracovníka – opatrovateľa. Naznačili sme len niektoré. Pri denno-dennom výkone svojej profesie ich môže byť viac a môžu byť rôznorodé, podobne, aká rôznorodá je aj cieľová skupina klientov prijímajúcich službu domácej opatrovateľskej starostlivosti. Ich riešenie závisí od individuality každého sociálneho pracovníka, jeho profesionálnych a osobných kompetencií, schopností a zručností a skúseností, ale aj od toho, ako sa ku uvedenému problému postavia riadiaci zamestnanci v organizáciách, vykonávajúcich opatrovateľskú službu vo verejnej správe v obciach, či mestách, ale aj odborníci v takom náročnom a rôznorodom odbore, akým je sociálna práca – vedeckí pracovníci, odborníci v oblasti ďalšieho vzdelávania, či iných oblastí, spolupracujúcich s daným odborom.

Možnosti riešenia uvedených etických dilem

Špecifiká práce sociálneho pracovníka, ktorý vykonáva službu opatrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí klienta a možnosti riešenia jej etických dilem sa pokúsime aplikovať podľa systematického postupu riešenia etických problémov, ktoré uvádza Reamer (Mátel a kol., 2010, s. 147):

1. Identifikácia etických problémov, vrátane hodnôt a povinností sociálnej práce, ktoré sa ocitli v konflikte. V prípade horeuvedených naznačených etických konfliktov a dilem v práci sociálneho pracovníka - opatrovateľa je veľmi dôležité spoznať a komunikovať uvedené etické dilemy so sociálnymi pracovníkmi – opatrovateľmi, ale aj klientmi. Klient, či rodina klienta by mala byť dopredu upozornená na možnosť vzniku situácií, akými sú striedanie sa opatrovateľov u klienta, informácie o právach a povinnostiach sociálneho pracovníka pri vykonávaní jeho profesie u opatrovaného rodinného príslušníka, upovedomenie o tom, že opatrovateľ, aj keď by mal mať samozrejme základné poznatky z komunikácie s klientom, psychológie, sociálnej terapie a sociálneho poradenstva, nie je kompetentný na takéto výkony a odporučiť na takéto úkony odborníka – špecialistu a pod.
2. Identifikácia jednotlivcov, skupín alebo organizácie, ktorých sa bude etické rozhodnutie pravdepodobne dotýkať. V prípade opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta sa etické rozhodnutia sa v prvom rade dotýkajú klienta a jeho rodiny. Okrem toho sa etické rozhodnutia dotýkajú aj jednotlivcov a organizácií, ktoré zabezpečujú starostlivosť o klienta. Ide predovšetkým o rozhodovanie, ktorí odborne pripravení jednotlivci, či organizácie môžu pomôcť pri riešení sociálnych problémov klienta. Je potrebné dopredu stanoviť rozsah sociálnej služby, úkonov a pôsobnosti sociálneho pracovníka, aby bol zabezpečený čo najväčší komfort pre klienta a aby neboli dotknuté jeho práva na dôstojnosť a sebaurčenie a slobodu rozhodovania, ale aj aby sociálny pracovník - opatrovateľ mal uľahčenú situáciu v prípade etických dilem, ktoré vzniknú pri praktickom vykonávaní jeho práce a nebál sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia, ktoré vykoná v rámci svojich kompetencií.
3. Predbežne identifikovať všetky realizovateľné smery konania a následky pre všetkých účastníkov, vrátane potencionálnych prínosov a rizík pre každého z nich. V tomto prípade ide napríklad aj o určenie a komunikáciu spôsobu starostlivosti o klienta. Odporučiť, či by pre klienta nebola výhodnejšia rezidenciálna starostlivosť permanentná, hoci len na istý čas, prípadne ambulantná starostlivosť, alebo kombinácia opatrovateľskej služby so starostlivosťou v zariadení sociálnych služieb, alebo starostlivosťou zabezpečenou samotnou rodinou. Vyvstáva tu aj etická dilema, keď môžu byť rodinní príslušníci unavení z náročnej starostlivosti o svojho rodinného príslušníka. Začnú uvažovať aj o rezidenciálnej starostlivosti, pritom by radi zabezpečili starostlivosť o svojho blízkeho v domácom prostredí. Riešia morálny a etický problém, či umiestniť svojho rodinného príslušníka v zariadení sociálnych služieb. Tu je opatrovateľská služba veľmi výhodnou sociálnou službou. Opatrovateľ môže podať veľkú pomocnú ruku rodine, lebo pomôže zmierniť únavu z náročnej starostlivosti o rodinného príslušníka, ktorú už rodinní príslušníci nevládzu zabezpečiť sami a pritom na pomoc odkázaný rodinný príslušník zostáva vo svojom domácom prostredí. Samozrejme, každý sociálny prípad je individuálny. Závisí od konkrétnej situácie každého klienta a jeho rodiny. Je to aj otázka pre sociálneho poradcu, aby zvážil odporúčania pre klienta a jeho rodinu.
4. V tejto súvislosti ide aj o dôkladné preskúmanie dôvodov výhod a nevýhod každého z variant riešenia s ohľadom na etický kódex a platnú legislatívu a etické teórie, princípy a smernice, praktické teórie a princípy sociálnej práce a osobné hodnoty (vrátane náboženstva, kultúry, etických hodnôt a politických ideí). Platná legislatíva nie vždy napomáha uplatňovaniu etických princípov. Veľkým problémom bývajú aj ekonomické dôvody, keďže nie každý klient, či jeho rodina má také ekonomické možnosti, aby dokázali zaplatiť opatrovateľskú službu na taký rozsah hodín, ktoré klient potrebuje. Je to etická dilema aj pre organizácie, ktoré zabezpečujú tento typ sociálnej služby. Radi by vyhoveli oprávneným potrebám klienta, ale musia hľadať kompromis medzi potrebami a ekonomickými možnosťami klienta. Sociálnemu pracovníkovi – teda aj opatrovateľovi sa môže stať, že z jeho pohľadu by radšej konal iným spôsobom, než mu legislatíva, či interné predpisy organizácie dovoľujú. Okrem toho, každý sociálny pracovník je iný, má inú hierarchiu hodnôt. Podobne aj každý klient má svoju vlastnú hierarchiu hodnôt a morálnych, či etických princípov a ideí, ktoré môžu niekedy kolidovať s etickými princípmi sociálneho pracovníka. Východiskom je vzájomná komunikácia a oprávnené záujmy klienta. Základné morálne a etické princípy, ktoré sú v etickom kódexe by mali byť sociálnym pracovníkom, teda aj opatrovateľom komunikované, zvnútornené a aplikované v praxi, teda záväzné. Pri etických dilemách je potrebné dilemu komunikovať medzi sociálnymi pracovníkmi navzájom, predovšetkým začínajúci sociálny pracovníci so skúsenejšími spolupracovníkmi, prípadne ďalšími odborníkmi. Etické dilemy riešiť v tom zmysle, že je potrebné mať na mysli záujmy, uspokojenie potrieb a dobro klienta, ktoré je vyšším dobrom. Samozrejme, sociálny pracovník, ani opatrovateľ nikdy nemôže mať stopercentnú istotu, že konal v záujme vyššieho dobra klienta.
5. Konzultovanie s kolegami a príslušnými odborníkmi (zamestnancami organizácie, supervízori, právni zástupcovia a odborníci na etiku). Tu vidím jednu z najdôležitejších možných spôsobov, ako riešiť etické dilemy v práci opatrovateľa. Myslím si, že práve supervízia, systém ďalšieho vzdelávania, možnosť poradiť sa s odborníkmi je ešte stále málo využívaná. V praxi je veľmi dôležitá predovšetkým supervízia, keďže opatrovateľ pracuje v domácnosti klienta obyčajne sám a nemá mu kto poradiť v práci, povedať, čo robí dobre a čo by mal robiť ináč. Podľa našich skúseností sa supervízia ešte pomerne málo využíva v práci opatrovateľov. Môže to byť supervízia uskutočňovaná staršími, skúsenejšími kolegami, alebo koordinátorom opatrovateľskej služby.
6. Urobenie rozhodnutia a dokumentácia celého procesu rozhodovania. Dokumentácia v práci opatrovateľov sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom záznamov o vykonanej opatrovateľskej službe v domácnosti klienta po každej návšteve u klienta. Ide predovšetkým o zaevidovanie opatrovateľských úkonov, ktoré boli uskutočnené, prípadne zmeny zdravotného stavu klienta. V opatrovateľskej praxi by sa mali viac využívať aj písomné záznamy o rozhodnutiach, ktoré urobil sociálny pracovník, poradca, pracovník sociálneho odboru na mestskom, či obecnom úrade, prípadne pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či samotný opatrovateľ pri svojej práci. Takéto komplexné záznamy by mali byť pravidelne zhodnocované a komunikované všetkými zainteresovanými sociálnymi pracovníkmi. Určite by to bolo prínosom pre samotného klienta, skvalitnenie opatrovateľskej služby a predovšetkým poskytnutie komplexu služieb (teda nielen opatrovateľskej), ktoré klient, či jeho rodina potrebuje. Porovnávanie a zhodnocovanie záznamov z vykonávanej opatrovateľskej služby u jednotlivých klientov by napomohlo v práci opatrovateľov. Mohli by porovnávať situácie, ktoré musia riešiť s podobnými situáciami, ktoré sa vyskytli u iných klientov a akým spôsobom boli riešené. Ak sa riešenie neosvedčilo, je možné riešiť situáciu ináč, ak sa riešenie osvedčilo, je možnosť takéto riešenie zopakovať aj u iného klienta.

Záver

Poskytovanie opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta je osvedčenou a veríme, že aj pre budúcnosť perspektívnou a čoraz viac žiadanejšou sociálnou službou. Ako sme poukázali vo svojom príspevku, opatrovateľská služba je veľmi náročnou pre sociálneho pracovníka, ktorý vykonáva túto službu. Má svoje špecifiká, najvýznamnejším je vykonávanie služby v domácom prostredí klienta. Stretáva sa s množstvom rôznorodých klientov, rodín, situácií. Prináša so sebou výskyt a nutnosť riešenia etických dilem a problémov, s ktorými sa stretávajú sociálni pracovníci vo všeobecnosti, ale aj špecifické etické dilemy a problémy, ako sme ich naznačili v príspevku. Navrhli sme niektoré možnosti riešenia danej problematiky. Veríme, že môžu byť prínosom pre skvalitnenie práce sociálnych pracovníkov opatrovateľskej služby v domácom prostredí klienta, predovšetkým skvalitnenie ich prístupu ku klientovi, o ktorý nám predovšetkým ide.

Autor: Bc. Mgr. Iveta Gallová, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, n.o. Bratislava

Zoznam bibliografických odkazov

[1] MÁTEL, Andrej a kol. 2010. Etika sociálnej práce. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2010. 183 s. ISBN 978-80-89271-85-6.
[2] SUMEC, Martin. 2005. Rodina a medzigeneračné vzťahy. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2005. 111 s. ISBN80-227-2212-X.
[3] ĎURČEKOVÁ, Zuzana, TEKEL, Richard. 2010. Aplikácia etického kódexu pri výkone sociálnej práce v rámci aktivít neziskových organizácií poskytujúcich sociálne služby v meste Nitra. In KAPPL, M., SMUTEK, M., TRUHLÁŘOVÁ, Z.: Etika sociální práce. Sborník z konference VI. Hradecké dni sociální práce. Hradec Králové: Gaudeamus, Univerzita Hradec Králové, 2010, 486 s., ISBN 978-80-7435-037-5.
[4] HECHL, Ján. 1994. Prichádza tretí vek. In: Rodina ako predmet vedy. Zborník príspevkov z medzinárodného sympózia, konaného v dňoch 12.-13. mája 1994. Bratislava: Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 1994, 142 s.
[5] LEVICKÁ, Jana. 2010. Etické dilemy sociálnej práce. In: KAPPL, Miroslav, SMUTEK, Martin, TRUHLÁŘOVÁ, Zuzana: Etika sociální práce. Sborník z konf. VI. Hradecké dni sociální práce. Hradec Králové: Gaudeamus, Univerzita Hradec Králové, 2010, 489 s., ISBN 978-80-7435-037-5.
[6] Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska: Príhovor Benedikta XVI. chorým počas návštevy Domu seniorov [online]. Bratislava: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, [2010] [cit. 2010-09-22]. Dostupný z WWW: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100919004 .

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.