Kompetencie a význam sociálnych pracovníkov v školskom prostredí na Slovensku

aug 18 2018

Competence and importance of social workers in the school environment in Slovakia

Abstrakt: Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, tak pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí. Cieľom tohto príspevku je preto poukázať na význam a priestor pre rozvoj sociálnej práce v školskom prostredí v zmysle súčasnej legislatívy, ako aj na kompetencie sociálnych pracovníkov, ktorými sa odlišujú od iných odborníkov pôsobiacich v školskom prostredí.
Kľúčové slová: Kompetencie. Sociálna práca v školskom prostredí. Školská sociálna práca. Sociálny pracovník.

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Abstract: Despite the fact that children and youth constitute a significant target group of social workers, the social worker's work in the school environment in Slovakia is not widespread. One of the possible causes that act as a hindrance to the development of social work at a school in Slovakia may be the non-abolition of this area of social work practice in the SR legislation. If we want social work in the school environment to develop in Slovakia, it is necessary to devote it to the theoretical elaboration, which should primarily focus on the competencies and application of social workers in the school environment. The aim of this contribution is therefore to point out the importance and scope for the development of social work in the school environment in the context of current legislation as well as the competencies of social workers that differ from other professionals working in the school environment.
Keywords: Competencies. Social work in the school environment. School Social Work. Social worker.

Ilustrácia: Samuel Senko (2018)Ilustrácia: Samuel Senko (2018)

Úvod

Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí (Alvarez et al., 2013; Newsome, et al., 2008; Rumberger 2011; Tan et al 2015). Hlavné oblasti, ktoré boli v súvislosti s výkonom školskej sociálnej práce „School Social Work Services“ skúmané sú chudoba, dopad komunity a sociálneho prostredia (Alvarez et al 2013; Tan et al 2015), kde sa potvrdili štatisticky významné súvislosti medzi počtom školských sociálnych pracovníkov a počtom úspešne absolvujúcich žiakov z rizikového prostredia. Tan et al (2015) potvrdili štatisticky významný vzťah medzi dosiahnutými pozitívnymi výsledkami v škole a pôsobením školských sociálnych pracovníkov. Účinnosť školskej sociálnej práce sa potvrdila aj pri znižovaní rizikových faktorov súvisiacich s absenciami a záškoláctvom (Newsome et al 2008).

Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia. Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje.

V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Nezaoberá sa však špecificky miestom výkonu sociálnej práce, a teda ani realizáciou sociálnej práce v škole.
Absencia legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí sa v tomto kontexte dotýka primárne dvoch zákonov:

  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
  • Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Na základe toho je cieľom príspevku poukázať na význam a priestor pre rozvoj sociálnej práce v školskom prostredí, ako aj na kompetencie sociálnych pracovníkov, ktorými by sa odlišovali od iných odborníkov pôsobiacich v školskom prostredí.

Kompetencie odborných zamestnancov škôl vs. kompetencie sociálnych pracovníkov

Kompetencie odborných zamestnancov škôl na Slovensku upravuje Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon okrem iného upravuje primárne kvalifikačné predpoklady, práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov škôl, ako aj náplň pracovnej činnosti jednotlivých pedagogických a odborných zamestnancov. V tomto zmysle je zákonom definovaná výchovno-vzdelávacia činnosť, ako aj profesijné kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov základných a stredných škôl na Slovensku. Pre účely tohto zákona je pedagogický zamestnanec charakterizovaný ako fyzická osoba, ktorej hlavnou náplňou je pedagogická činnosť, ktorá je definovaná ako súbor činností vykonávaných výchovno-vzdelávacou činnosťou.

Odborný zamestnanec je v zmysle spomínaného zákona definovaný ako fyzická osoba, ktorá v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie. Dôraz odbornej činnosti je kladený na proces výchovy a vzdelávania v školskom prostredí. Náplňou odbornej činnosti je tiež spolupráca s inými odbornými zamestnancami a zástupcami zariadení pri zabezpečovaní práv žiakov, výkonu špecializovanej činnosti a riadiacej činnosti pri tvorivých aktivitách súvisiacich s odbornou činnosťou zamestnanca.

Odborných zamestnancov škôl je možné v zmysle spomínaného Zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch rozdeliť do piatich základných kategórií. Účelom týchto kategórií je deľba jednotlivých kompetencií pri výkone odbornej činnosti.

1. Psychológ/školský psychológ– kompetencie:

  • psychologická diagnostika žiakov,
  • individuálne, skupinové a hromadné psychologické poradenstvo pre žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v oblasti rodinných a sociálnych vzťahov,
  • psychoterapia pre žiakov,
  • realizácia prevencie a intervencie medzi žiakmi s dôrazom na výchovno-vzdelávací proces,
  • psychologické poradenstvo a konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a pedagogickými zamestnancami škôl.

2. Školský logopéd– kompetencie:

  • logopedická diagnostika žiakov,
  • poradenstvo a intervencia žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou,
  • poradenstvo a konzultácia zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom v oblasti komunikačných schopností.

3. Špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg – kompetencie:

  • špeciálnopedagogická diagnostika,
  • individuálne, hromadné alebo skupinové poradenstvo a intervencia žiakom s mentálnym/sluchovým/zrakovým alebo telesným postihnutím, prípadne žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou/ autizmom alebo žiakom s inými pervazívnymi vývinovými poruchami,
  • odborné činnosti spojené s reedukáciou porúch správania,
  • špeciálnopedagogické poradenstvo a konzultácia pre zákonných zástupcov žiakov a pedagogickým zamestnancov škôl.

4. Liečebný pedagóg – kompetencie:

  • terapeuticko-výchovná pomoc žiakom s vývinovými poruchami alebo poruchami správania, ktorí pre svoje znevýhodnenie a jeho následky nie sú schopní viesť primeraný spôsob života, prípadne žiakom, ktorých psychický, emocionálny alebo sociálny vývin je ohrozený,
  • poradenstvo zákonným zástupcom žiakov a pedagogickým zamestnancom ohľadom reedukácie porúch správania.

5. Sociálny pedagóg – sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú (Kaplánek 2013). Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012). Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín (Kaplánek 2013). Do kompetencií sociálneho pedagóga patrí:

  • prevencia a intervencia sociálno-patologických javov,
  • sociálno-pedagogické poradenstvo pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo inak znevýhodneným žiakom,
  • sociálno-pedagogické poradenstvo pre zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov,
  • činnosť zameraná na reedukáciu správania a sociálnu výchovu s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogická diagnostika, expertízna a osvetová činnosť.

Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne. Všetky tieto sociálne problémy si však vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva a s tým spojenú prax na úrovni prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.

Kompetencie sociálnych pracovníkov

Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce (Havrdová 1999, in: Truhlářová 2013) Levická (2015) poukazuje na komplexnosť uchopenia pojmu kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho odlišuje kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a podobne.

Mlčák (2005, in: Elichová et al. 2017) rozlišuje v rámci kompetencií sociálnych pracovníkov tri veľké skupiny kompetencií, ktoré delí podľa pracovných oblastí:
a) kompetencie vo vzťahu ku klientom,
b) kompetencie vo vzťahu k pracovnej organizácii a pracovnému tímu,
c) kompetencie vo vzťahu k systému sociálnych služieb.

Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácii a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013).

Sociálny pracovník v školskom prostredí na Slovensku

Sociálny pracovník v školskom prostredí by mal disponovať vedomostnou základňou, v rámci ktorej by mal poznať:

  • vývin dieťaťa, špecifiká jednotlivých vývinových etáp, ich odchýlky a normy, ako aj špecifické vývinové poruchy učenia, zvláštnosti vo vývine detí a ich reakcie na zvláštne životné udalosti, ako smrť v rodine, rozvod, choroba, strata zvieratka, nový partner rodiča a pod.,
  • životný cyklus rodiny a prejavy tranzitórnej krízy rodiny (Vyhnálková 2012).
    Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.

Napriek absencii explicitného legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí, existuje možnosť ako realizovať sociálnu prácu v školách prostredníctvom spolupráce škôl s tretím sektorom, nakoľko cieľovou skupinou sociálnych pracovníkov v neziskovom sektore sú aj deti a mládež s problémovým správaním a poruchami správania, prípadne deti, ktoré sú ohrozené sociálno-patologickými javmi a rizikovým správaním (Mydlíková 2010), a teda ak:

  • iný právny subjekt získa akreditáciu na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva (napríklad aj terénnou formou) v zmysle Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • a/alebo iný právny subjekt získa akreditáciu pre výkon rôznych preventívnych aktivít podľa Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené, čo znázorňuje nasledujúci autorský Koncept sociálnej práce v školskom prostredí. Tento Koncept bol zostavený na základe vyššie vymedzených kompetencií sociálnych pracovníkov a možností súčasnej legislatívy a bol by využiteľný aj v školskom prostredí na Slovensku.

Obrázok 1: Koncept sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku
Zdroj: AutorkyZdroj: Autorky

Zámerom Konceptu sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku je poukázať na to, že žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete. Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.

Záver

Úlohou sociálnych pracovníkov v školskom prostredí by v rámci sociálnej prevencie a intervencie mohla byť pomoc žiakom prostredníctvom zvyšovania kompetencií a sociálnych spôsobilostí spojených s rozvoj adaptívnych stratégií zvládania školskej záťaže.
Rovnako by však svoju pozornosť na základe svojich kompetencií mohli sústrediť aj na rodinné prostredie dieťaťa – vnímanú sociálnu oporu v rodine, vzťahy s rodičmi, sociálnu akceptáciu s prepojením rodinného a školského prostredia, ale aj na rovesnícke, priateľské vzťahy a vzťahy v školskom prostredí.
Cieľom príspevku bolo poukázať na kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho možnosti využitia ich potenciálu v školskom prostredí pri práci s rizikovými deťmi a mládežou.

Autori:
Mgr. Veronika Vasiľová,
doc. Mgr. Soňa Lovašová, PhD.

Zoznam použitej literatúry:

ALVAREZ, M. E., BYE, L., BRYANT, R., a MUMM, A. M. 2013. School social workers and educational outcomes. Children & Schools, 35, 235–243.

BAKOŠOVÁ, Z. 2012. Pedagogické situácie v školskom prostredí a možnosti ich riešenia prostredníctvom sociálnej pedagogiky. In: J. Hroncová (ed.). Acta Universitatis Matthaei Belii. Zborník vedeckovýskumných prác. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. s.8-16. ISBN 978-80-557-0352-7.

ČERMÁK, I. a J. MOLENTOVÁ, 2014. Vzájomné vzťahy medzi sebaposúdením problémov v správaní a osobnosťou detí staršieho školského veku. E-mental, 2(4), 2014, s. 6-14. ISSN 1339-4614.

ELICHOVÁ, M., et al., 2017. Sociálni práce. Aktuálni otázky. Praha: Grada. ISBN 97880-271-0080-4.

EMMEROVÁ, I., 2012. Výskyt problémového správania u žiakov základných a stredných škôl z pohľadu učiteľov. In: J. Hroncová (ed.). ACTA UNIVERSITATIS MATTHAEI BELII. Zborník vedeckovýskumných prác. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. s. 8-16. ISBN 978-80-557-0352-7.

KAPLÁNEK, M. 2013. Sociální pedagogika a sociální práce. In: MATOUŠEK, O. et al. Encyklopedie sociálni práce. Praha: Portál. s.503-506. ISBN 978-80-262-0366-7.

LEVICKÁ, J. a K. LEVICKÁ, 2015. Teoretické východiská identity sociálnej práce. In: LEVICKÁ, J. et al., 2015. Identita slovenskej sociálnej práce. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, s. 12-71. ISBN 978-80-8082-872-1.

NATIONAL ASSOCIATION OF SOCIAL WORKERS. 2012. NASW Standards for School Social Work Services [Online] 2012. [cit. 2018-06-26]. Dostupné z: www.socialworkers.org/practice/standards/NASWSchoolSocialWorkStandards.pdf

NEWSOME, W. S., ANDERSON-BUTCHER, D., FINK, J., HALL, L., a HUFFER, J. 2008. The impact of school work services on student absenteeism and risk factors related to school truancy. School Social Work Journal, 32(2), 21–38.

RAINES, J.C. 2013. Školní sociální práce ve Spojených státech amerických: Historický pohled. Sociální práce/ Sociálna práca, 2, 38-49. ISSN 1213-6204.

REDAYOVÁ, L., 2015. Sociálna atmosféra v triede. Školský psychológ/školní psychológ, 16(1), 35-45. ISSN 1212- 0529.

RUMBERGER, R. 2011. Dropping out: Why students drop out of high schooland what can be done about it. Cambridge, MA: Harvard University Press.

School Social Work Association of America. 2002. Role of School Social Worker. [Online] 2002. [cit. 2018-07-26]. Dostupné z: https://www.sswaa.org/school-social-work

STEHLÍKOVÁ, J. a L. PAŠKOVÁ, 2018. Problémový žiak z pohľadu kvalitatívnej analýzy. Školský psychológ/Školní psycholog, 19(1), 61-72. ISSN 1212-0529.

TAN, K., BATTLE, S., MUMM, M., ESCHMANN, R. a ALVAREZ, M. 2015. The Impact of School Social Workers on High School Freshman Graduation among the One Hundred Largest School Districts in the United States. School Social Work Journal, Vol. 39 (2), 1-14.

TRUHLÁŘOVÁ, Z., 2013. Kompetence v sociální práci. In: MATOUŠEK, O. et al. Encyklopedie sociálni práce. Praha: Portál. s. 470 - 472. ISBN 978-80-262-0366-7.

VYHNÁLKOVÁ, H., 2012. Krizová intervence u dětí a jejich rodin. In: VODÁČKOVÁ, D. et al. Krizová intervence. Praha: Portál. ISBN 978-80-7178-696-9.

ZÁKON č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁKON č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁKON č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁKON č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁKON č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/ 1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2014. Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. Sociální pedagogika/Social Education. 2(1), 22-36. ISSN 1805-8825.