Burnout syndrome in teachers of pupils with severe and profound intellectual and developmental disabilities in Slovakia
Abstrakt: Príspevok analyzuje mieru výskytu syndrómu vyhorenia učiteľov žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím na Slovensku na základe veku a dĺžky praxe v C variante. Na zistenie miery vyhorenia učiteľov bol použitý dotazník BurnoutMeassure A. Pinesovej a E. Aronsona. Vo výskume bolo náhodným výberom oslovených 70 zo 135 špeciálnych základných škôl na Slovensku s triedami so žiakmi s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím. Výskumu sa zúčastnilo 76 učiteľov vzdelávajúcich žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím v triedach vzdelávacieho variantu C. Napriek všeobecne prijímanému názoru, že miera vyhorenia súvisí s vekom a dĺžkou praxe sa tento predpoklad nepotvrdil u učiteľov v C variante špeciálnych základných škôl.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, špeciálny pedagóg, žiaci s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím, špeciálna základná škola.

Abstract: Paper analyses the range of burnout syndrome in teachers of pupils with severe and profound intellectual and developmental disabilities in the Slovak republic. For the purpose of study was used Burnout Meassure questionnaire of A. Pines and E. Aronson. In the research were contacted 70 of the 135 special primary schools in the Slovak republic with pupils with severe and profound intellectual and developmental disabilities. The research group consisted of 76 teachers of pupils with severe and profound intellectual and developmental disabilities educated in the classrooms with educational variant C. Between burnout syndrome and length of experience and age of the respondents was not found statistically significant difference.
Keywords: burnout syndrome, special education teacher, pupils with severe and profound intellectual and developmental disabilities, special primary school.

Teoretické východiská

Zámerom príspevku je zistiť mieru syndrómu vyhorenia a analyzovať faktory jeho vzniku u učiteľov žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím. Syndróm vyhorenia je definovaný ako subjektívne prežívaný stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktorý je spôsobený dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne náročné. Tieto emocionálne požiadavky sú najčastejšie spôsobené kombináciou veľkých očakávaní a chronických situačných stresov (Pines, Aronson In Křivohlavý, 1998). Za oblasť s mimoriadnym výskytom syndrómu vyhorenia sa považuje školstvo. Podľa údajov Henniga a Kellera (1996) podiel učiteľov s vysokým stupňom vyhorenia je 15 – 20 %. Kallwass (2007) udáva výskyt výrazných fyzických a psychických ťažkostí v Nemecku u každého druhého učiteľa. Syndrómom vyhorenia trpí každý tretí učiteľ.

Príznaky syndrómu vyhorenia je možné pozorovať na psychickej, fyzickej a spoločenskej úrovni. Na psychickej úrovni sú najčastejšie popisované pocity vyčerpania, utlmenie kreativity, únava, pocity bezcennosti, zlyhania a neúspešnosti, strata zmysluplnosti práce, ale aj nepriateľskými pocitmi voči kolegom, žiakom, zvýšená agresivita, strata objektívnosti a pod. Najčastejšími príznakmi na fyzickej úrovni sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, zvýšenie krvného tlaku, zmeny v hmotnosti a rýchla unaviteľnosť. V spoločenskej rovine ide najmä o nezáujem o svoju prácu, nechuť k spoločenských kontaktom, monotematickosť, nízka schopnosť porozumenia a empatie k problémom iných ľudí (Křivohlavý, 1998; Kebza, Šolcová, 2003; Kačáni, Višňovský, 2005).

Za hlavný vnútorný faktor, ktorý ovplyvňuje rezistenciu osoby voči negatívnym účinkom stresu sa považuje osobnosť jedinca. Za kľúčový vonkajší faktor je zase považovaná tzv. sociálna opora, t. j. systém sociálnych vzťahov a väzieb, ktoré osoba produkuje vo vzťahu k sociálnemu prostrediu a ktoré z tohto sociálneho prostredia prijíma (Kebza, Šolcová, 2003; Žolnová, 2007).

Křivohlavý (1998) považuje za skupinu s vysokým rizikom syndrómu vyhorenia učiteľov pracujúcich s deťmi s postihnutím. Ich práca je psychicky i fyzicky veľmi náročná a na dosiahnutie minimálnych úspechov musia vynaložiť značné úsilie.

V rámci tejto skupiny tvoria špecifickú kategóriu učitelia žiakov s ťažkým alebo hlbokým mentálnym postihnutím, ktorých edukácia sa oproti žiakom s ľahkým, či stredným stupňom mentálneho postihnutia výrazne odlišuje. Žiaci s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia si vyžadujú zvýšenú špeciálnopedagogickú starostlivosť, odlišné metódy a stratégie vzdelávania. Alternatívne a vysoko individualizované prístupy k jednotlivým žiakom zvyšujú osobnostné, didaktické a metodické požiadavky na učiteľa. Výsledky sú často pri maximálnom úsilí minimálne a dostavujú sa až po veľmi dlhej dobe, alebo sa nedostavia vôbec.

Cieľ výskumu

Cieľom výskumu bolo zistiť mieru vyhorenia učiteľov špeciálnych základných škôl vzdelávajúcich žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím a porovnať zistenú mieru vyhorenia s vekom a dĺžkou praxe učiteľov.

Hypotézy výskumu

Hypotéza 1: Miera vyhorenia bude pozitívne korelovať s vekom respondentov.
Hypotéza 2: Miera vyhorenia sa bude signifikantne odlišovať z hľadiska dĺžky praxe v skupinách respondentov do 5 rokov praxe, od 5 do 9 rokov praxe a s 10 a viac rokmi praxe.

Metodológia výskumu

Vo výskume bola použitá technika dotazníka. Vychádzali sme z českej verzie dotazníka BM (BurnoutMeassure) autorov Pinesová, Aronson (1988), ktorý vykazuje veľmi dobrú vnútornú konzistenciu. Dotazník pozostával z 21 položiek s hodnotením výrokov na škále od 1 (nikdy) do 7 (vždy). Vo výrokoch sa zohľadňujú všetky tri aspekty syndrómu vyhorenia (fyzické – pocity únavy, celkovej slabosti, oslabenia; emocionálne – pocity úzkosti, beznádeje, sklamania, rozčarovania a psychické vyčerpanie – pocity úplnej bezcennosti, straty ilúzií a pod.). Vyššie skóre korešponduje so závažnejším stavom syndrómu vyhorenia (Křivohlavý, 1998). Po preložení z českého do slovenského jazyka sme ho overili na súbore učiteľov základných škôl a po minimálnych štylistických úpravách sme ho distribuovali respondentom. Dotazník sme doplnili o anamnestické položky zisťujúce vek, pohlavie, dĺžku pedagogickej praxe, počet žiakov v triede, početnosť žiakov s viacnásobným postihnutím a prítomnosť asistenta učiteľa v triede.

Dotazník bol rozposlaný 70 špeciálnym základným školách (z celkového počtu 135) v rámci celého Slovenska, ktoré podľa Ústavu a informácií prognóz školstva vykazovali minimálne jednu triedu so vzdelávacím variantom C. V Bratislavskom kraji sme oslovili 7 škôl, v Trnavskom kraji 9 škôl, v Trenčianskom kraji 9 škôl, v Nitrianskom kraji 3 školy, v Žilinskom kraji 7 škôl, v Banskobystrickom kraji 8 škôl, v Prešovskom kraji 16 škôl a v Košickom kraji 11 škôl. Vyplnené dotazníky sa nám vrátili z 54 špeciálnych základných škôl, t. j. návratnosť bola 74 %, a to v počte 76.

Výberový súbor tvorilo 76 učiteľov (95 % žien a 5 % mužov) vo veku od 24 po 64 (priemerný vek bol 41,5 rokov), s dĺžkou praxe od 1 do 44 rokov praxe (priemerná dĺžka praxe 17,22 rokov). Až 83 % učiteľov vzdelávalo žiakov s viacnásobným postihnutím. Na analýzu výsledkov výskumu sme použili program SPSS 20.0. Nezávislými premennými boli vek a dĺžka praxe učiteľa. Výsledky boli spracované pomocou t-testov a Pearsonovho korelačného koeficientu.

Výsledky výskumu

Vyhodnotením údajov z dotazníka (tab. 1) sme zistili, že priemerná celková miera psychického vyhorenia bola v súbore respondentov 2,5, t. j. v intervale „uspokojivý stav“. Prítomnosť psychického vyhorenia (BM v intervale 4 – 5) bola zistená len u dvoch respondentov (3 %). U jedného respondenta (1 %) dosiahla miera vyhorenia najvyššiu hodnotu BM = 5,76, ktorá sa už považuje za alarmujúci signál, vyžadujúci odbornú pomoc.

Tab. 1: Výskyt psychického vyhorenia u respondentov

Legenda: BM – stupeň vyhorenia, < 2 – dobrý výsledok, 2 – 3 – uspokojivý výsledok, 3 – 4 – kritický stav,
4 – 5 – prítomnosť vyhorenia, > 5 – alarmujúci stav vyhorenia

Pri formulácií prvej hypotézy bol vek ako premenná súvisiaca s dĺžkou, praxe pokladaný za faktor významne korelujúci s celkovým stavom vyhorenia. Na základe korelácií sa však táto súvislosť nepotvrdila (tab. 2). Signifikantná pozitívna korelácia na hladine významnosti p = 0,05 sa objavila vo vzťahu medzi dĺžkou praxe a vekom. Ide o prirodzenú koreláciu vzhľadom na to, že ide o dva časové úseky, ktoré spolu súvisia. Zápornú koreláciu sme konštatovali medzi dĺžkou praxe a syndrómom vyhorenia, ktorú je možné interpretovať tak, že osoby s dlhšou praxou vykazujú nižšie hodnoty BM. Táto korelácia napriek tomu, že nenadobudla hladinu štatistickej významnosti, korešponduje s výsledkami analýz v rámci hypotézy 2. Na základe zistených výsledkov sa nám hypotéza 1 nepotvrdila.

Tab. 2: Tabuľka korelácií medzi premennými vek, dĺžka praxe v C variante a indexu vyhorenia

Legenda: BM – *korelácia signifikantná na hladine významnosti 0,05

Pri druhej hypotéze sme vychádzali z teoretického modelu vývinu vyhorenia podľa Henniga a Kellera (1996). Najvyššie skóre vyhorenia dosahujú učitelia medzi 5 až 10 rokmi praxe z dôvodu postupného rozčarovania, straty ilúzií, frustrácie z práce. V prvých troch rokoch je učiteľ plný nadšenia, optimizmu, chuti do práce, je v dobrej zdravotnej kondícii. Po období desiatich rokov sa učiteľ dostáva do stavu rezignácie, apatie, príp. učiteľské povolanie opustí.

Pri skúmaní vplyvu dĺžky pedagogickej praxe so vzdelávaním žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím na výskyt psychického vyhorenia, sme respondentov rozdelili do troch skupín. Prvú skupinu tvorili respondenti (n = 44) s dĺžkou praxe v C variante do 4 rokov. Druhú skupinu tvorili respondenti (n = 22) s praxou od 5 do 9 rokov. Tretiu skupinu respondentov tvorili učitelia (n = 10) s dĺžkou praxe 10 rokov. Vyhodnotením dotazníkov a následným vypočítaním aritmetického priemeru sme zistili, že priemerná miera vyhorenia v prvej skupine respondentov s dĺžkou praxe do 4 rokov je 2,45, v druhej skupine u respondentov s dĺžkou praxe od 5 do 9 rokov je to 2,81 a v skupine s praxou 10 rokov je to 2,12. Výsledky prezentuje Obrázok 1.

Obr. 1: Priemerná miera psychického vyhorenia respondentov v závislosti od dĺžky praxe

Signifikantný rozdiel (p ≤ 0,05) v priemerných hodnotách BM sa objavil len medzi skupinou respondentov s praxou od 5 do 9 rokov a respondentmi s praxou viac ako 10 rokov. Pri porovnaní týchto skupín skórovali učitelia s praxou viac ako 10 rokov v miere vyhorenia štatisticky významne nižšie ako učitelia s praxou od 5 do 9 rokov a dokonca v priemere nižšie ako učitelia s najkratšou praxou do 4 rokov praxe. Iný štatistický rozdiel v miere vyhorenia sa medzi týmito skupinami respondentov nepreukázal.

Tab. 3: Percentuálne vyjadrenie vyhorenia respondentov v závislosti od dĺžky praxe

Legenda: BurnoutMeasure (BM) – stupeň vyhorenia: < 2 – dobrý výsledok, 2 – 3 – uspokojivý výsledok, 3 – 4 – kritický stav, 4 – 5 – prítomnosť vyhorenia, > 5 – alarmujúci stav vyhorenia.

Tabuľka 3 znázorňuje percentuálne rozdelenie miery vyhorenia respondentov v závislosti od dĺžky praxe. Najviac učiteľov vo výberom súbore uviedlo prax do 4 rokov. Z celkového počtu 32 % dosiahlo pri určovaní miery vyhorenia dobrý výsledok, 45 % uspokojivý a u 20 % respondentov sú hodnoty kritické. Výskyt vyhorenia bol potvrdený u 2 % respondentov a ich hodnoty signalizujú až alarmujúci stav. Celkový počet učiteľov s praxou od 5 do 9 rokov bol v našom výberovom súbore 22. V tejto skupine dosiahlo dobrý výsledok 14 % učiteľov, uspokojivý 59 %, kritické hodnoty sme zaznamenali u 18 % respondentov a prítomnosť vyhorenia u 9 % učiteľov. V skupine učiteľov s dĺžkou praxe nad 10 rokov prítomnosť syndrómu vyhorenia a kritického stavu nebola zaznamenaná.

Diskusia

Výsledky prezentovaného výskumu preukázali, že vek nie je premennou súvisiacou s mierou vyhorenia ako sa zvyčajne predpokladá. Starší učitelia sa nelíšia od svojich mladších kolegov v miere psychickej, fyzickej a spoločenskej vyčerpanosti. Tieto výsledky korešpondujú s výsledkami iných výskumov na rôznych populáciách učiteľov (Daniel, Sarmány Schuller, 2000; Dubayová, Hrebeňárová, Straka, 2010), v ktorých súvislosť veku a miery vyhorenia tak isto nebola preukázaná. Dubayová, Hrebeňárová a Straka (2010) zisťovali mieru výskytu syndrómu vyhorenia u učiteľov žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím v rámci vzdelávacieho variantu A a porovnávali rozdiel v jeho výskyte s učiteľmi základných škôl. Medzi učiteľmi variantu A špeciálnych základných škôl a učiteľmi základných škôl bol zistený signifikantný rozdiel v miere vyhorenia. Učitelia žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím v špeciálnych základných školách skórovali v miere výskytu syndrómu vyhorenia vyššie. Avšak u oboch skúmaných skupín učiteľov index syndrómu vyhorenia nekoreloval so žiadnou z premenných, t. j. podľa autorov u týchto učiteľov ani vek ani dĺžka praxe nesúvisela s mierou vyhorenia. V našom výskume skupina respondentov s dĺžkou praxe od 5 do 9 rokov dosahovala vyššie hodnoty vyhorenia ako učitelia s dĺžkou praxe nad 10 rokov. Táto skutočnosť môže byť interpretovaná aj tak, že učitelia s významnými príznakmi vyhorenia odchádzajú z tohto náročného povolania a viac ako 10 rokov v ňom vydržia len jedinci s vysokou mierou rezistencie a adaptácie.

Z hľadiska hlbšej analýzy miery vyhorenia u učiteľov žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím by bolo potrebné porovnať vzťah syndrómu vyhorenia s ďalšími premennými ako napríklad štýl riadenia školy. Podľa Henninga, Kellera (1996) a Hučkovej (2011) má štýl vedenia školy najvyšší vplyv na vznik symptómov vyhorenia najmä v citovej a sociálnej rovine. Niektorí autori (porovnaj Mlčák, 1994; Mlčák, 2005) vo svojich analýzach dokonca predpokladajú, že externé faktory, ku ktorým patria napr. pracovné podmienky, správanie žiakov alebo byrokratické nároky, sú závažnejšími faktormi vplývajúcimi na pocity nespokojnosti s prácou než interné. Ako ukazuje analýza stresorov v práci pedagogického zamestnanca a vychovávateľa, najviac zaťažujúcimi je plnenie administratívnych povinností, rešpektovanie rozhodnutí, ktoré boli urobené bez účasti zamestnanca, náhlenie sa počas dňa a nedostatok spolupráce s rodičmi (Mlčák, 2005). Atmosféra a klíma školy tak významnou mierou ovplyvňujú efektivitu učiteľa (Žolnová, 2007) a sú dôležitou súčasťou kontextu, v ktorom syndróm vyhorenia vzniká.

Záver

Cieľom príspevku bolo analyzovať mieru vyhorenia u učiteľov špeciálnych základných škôl vzdelávajúcich žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím a porovnať zistenú mieru vyhorenia u učiteľov s vekom a dĺžkou praxe učiteľov vo variante C. Podľa výskumných zistení vek a dĺžka praxe učiteľa nekoreluje s výskytom syndrómu vyhorenia vo výberovom súbore respondentov. Avšak učitelia v C variante špeciálnych základných škôl s praxou nad 10 rokov vykazovali štatisticky významne nižšiu hladinu vyhorenia ako učitelia s praxou od 5 do 9 rokov a tiež v priemere nižšie skóre BM ako učitelia do 4 rokov praxe.

Autori:
Lucia HREBEŇÁROVÁ,
Katedra špeciálnej pedagogiky, PF PU v Prešove
Tatiana DUBAYOVÁ,
Katedra špeciálnej pedagogiky, PF PU v Prešove
Beáta NEMCOVÁ
Spojená škola internátna, Komenského 3, Humenné
Literatúra

DANIEL, J., SARMÁNY SCHULLER, I.Burnout in teacher's profession: Age, years of practice and some disorders. In: StudiaPsychologica. 2000, roč. 42, č.1 – 2, s. 33 – 43.
DUBAYOVÁ, T., HREBEŇÁROVÁ, L., STRAKA, V. Syndróm vyhorenia učiteľov 1. stupňa základných škôl a učiteľov špeciálnych základných škôl vo variante A. In: Efeta. 2010, č. 2 – 3, s. 16 – 20. ISSN 1335-1397.
HENNING, C., KELLER, G. Antistresový program pro učitele. Praha: Portál, 1996. ISBN 80-7178-093-6.
HUČKOVÁ, J. Úroveň stresu a syndrómu vyhorenia u učiteľov v závislosti od štýlu vedenia školy. In MVEK 2011: Medzinárodná vedecká elektronická konferencia. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove, 2011, s. 203 – 207. ISBN 978-80555-0482-7.
KALLWASS, A. Syndrom vyhoření v práci a osobním životě. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-299-7.
KEBZA, V., ŠOLCOVÁ, I. Syndróm vyhoření. Praha: Státní zdravotní ústav, 2003. ISBN 80-7071-231-7.
KŘIVOHLAVÝ, J. Jak neztratit nadšení. Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-551-3.
MLČÁK, Z. Analýza zdroju psychické zátěže v profesi učitele. In: Ostrava: Universitatis Ostraviensis Acta Facultatis Philosophicae.1994,roč. 1, s. 5 – 15.
MLČÁK, Z. [online] Stres v profesi vychovatelů. In: Psychologické dny 2004: Svět žen a svět mužů: polarita a vzájemné obohacování: sborník z konference Psychologické dny 2004. Olomouc: Universita Palackého v Olomouci, 2005. ISBN 80-244-1059-1 [cit.2013-02-13] Dostupné na internete: http://cmps.ecn.cz/pd/2004/texty/pdf/mlcak.pdf
PINES, A., ARONSON, E. Careerburnout: causes and cures. New York: Free Press, 1988.
RENOTIEROVÁ, M., LUDÍKOVÁ, L. a kol. Speciální pedagogika. Olomouc: Univerzita Palackého, 2005. ISBN 80-244-0873-2.
VAŠEK, Š. Špeciálna pedagogika. Bratislava: Sapientia, 1996. ISBN 80-967180-3-7.
ŽOLNOVÁ, J. Klíma v triedach stredných odborných učilíšť pri reedukačných domovoch. Prešov: Prešovská univerzita, 2007. ISBN 978-80-8068-584-3.