Pregraduálne, graduálne a postgraduálne vzdelávanie sociálnych pracovníkov

aug 20 2015

Pregraduate, graduate and postgraduate education of social workers

Abstrakt: V príspevku autori zrealizovali analýzu terminologických výrazov pregraduálne, graduálne a postgraduálne vzdelávanie s aplikáciou na odbor sociálna práca a navrhli jednotný terminologický koncept v danom odbore. Predstavili systém vzdelávania sociálnych pracovníkov v Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Českej republike a Slovenskej republike v kontexte systému vysokoškolského vzdelávania v daných krajinách so špecifickým zameraním na európsky vysokoškolský priestor a rôznorodé systémy zabezpečenia kvality tohto vzdelávania.
Kľúčové slová: Graduálny, pregraduálny, postgraduálny, sociálna práca, sociálny pracovník, vzdelávanie.

Abstract: In the paper the authors realized an analysis of terminological expressions the pregraduate, graduate and postgraduate education with application to the specialization of social work and proposed the concept of a uniform terminology in this field. They introduced the system of education of social workers in the United States, Great Britain, the Czech Republic and the Slovak Republic in the context of university education systems in these countries with a specific focus on the European university education area and various quality security systems of this education.
Keywords: Graduate, pregraduate, postgraduate, social work, social worker, education.

Primárnym motívom k napísaniu tohto príspevku boli otázky s ktorými sme sa stretli na akademickej pôde: „Čo presne znamenajú výrazy pregraduálne, graduálne a postgraduálne vysokoškolské vzdelanie? Aký je medzi nimi rozdiel? Je obsahovo a lingvisticky správne označovanie magisterského vzdelania za pregraduálne?“ V procese hľadanie odpovedí sme zistili dve zásadné skutočnosti: 1. v medzinárodnom meradle v tejto terminológii nejestvuje jednotnosť, čo súvisí s horizontálnou aj vertikálnou diverzitou, čiže a) rôznorodými systémami vysokoškolského štúdia v jednotlivých krajinách, b) dejinným vývojom a zmenou terminológie v danej krajine, najmä vplyvom globalizačných tendencií (v Európe zvlášť tzv. bolonským procesom); 2. v samotnom slovenskom akademickom prostredí sú tieto výrazy používané rôznorodo, zvyčajne vzhľadom na predporozumenie pedagóga, ktorý daný výraz používa. Tieto skutočnosti nás viedli k tomu, aby sme systematicky preskúmali používanie týchto výrazov vo vysokoškolských systémoch vybraných krajín (USA, Veľká Británia, Česká republika a Slovenská republika), so špecifickým zameraním na odbor, v ktorom autori príspevku pôsobia. Hlavným cieľom je zrealizovať analýzu terminologických výrazov pregraduálne, graduálne a postgraduálne vzdelávanie s aplikáciou na odbor sociálna práca a navrhnúť jednotný terminologický koncept v danom odbore. Parciálnymi cieľmi je identifikovanie kvalifikačných podmienok výkonu sociálnej práce v skúmaných krajinách a systémových nástrojov štandardizácie a kvality vysokoškolského vzdelávania v tomto odbore.

Štúdium sociálnej práce v Spojených štátoch

Vysokoškolské vzdelávanie sa v USA rozlišuje na pregraduálne (undergraduate) a graduálne (graduate). Pregraduálne programy zodpovedajú bakalárskemu štúdiu. Sú zvyčajne zamerané na získanie všeobecného vzdelania cez širokú škálu predmetov, od humanitných až po prírodné a technické vedy. Bakalárske štúdium trvá zvyčajne štyri roky. Po prvých dvoch ročníkov štúdia si študenti vyberajú predmety, ktoré budú predurčovať ich ďalšie štúdium a výber profesie. Pregraduálnemu štúdiu zodpovedá akademická hodnosť a titul bakalár.

Po absolvovaní pregraduálneho štúdia je v americkom školskom systéme ďalšie vzdelávanie označované ako graduálne (graduated study), kde spadá magisterské aj doktorandské štúdium. V niektorých anglicky hovoriacich krajinách (napr. Austrália, Kanada, Veľká Británia, Severné Írsko a pod.) je z terminologického hľadiska vzdelávanie následné po pregraduálnom bakalárskom označované ako postgraduálne (postgraduate study). Spadá sem magisterské štúdium, doktorandské štúdium a ďalšie postgraduálne kurzy spojené napr. s profesijným či špecializačným vzdelávaním. Osobitne sa budeme venovať štúdiu vo Veľkej Británii.

V USA je magisterské štúdium úzko špeecializované a oproti pregraduálnemu naň vstupuje oveľa menší počet študentov. Trvá zvyčajne dva až tri roky (minimálne rok). Po úspešnom absolvovaní predpísaných kurzov, vypracovaní a obhájení záverečnej práce, absolvent obvykle získa akademický titul magister (master), často s explicitným menovaním odboru (napr. Master of Social work, čiže magister sociálnej práce, skr. MSW). Vysoko špecializované štúdium je aj doktorandské. Podmienkou pre získanie doktorandského titulu je absolvovanie predpísaných kurzov, napísania a obhajoba dizertačnej práce na základe vlastného pôvodného výskumu. Najčastejším titulom je Ph.D. (Doctor of Philosophy).

V Spojených štátoch sú sociálni pracovníci absolventi škôl sociálnej práce v bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom stupni, ktorí používajú svoje poznatky a zručnosti na poskytovanie sociálnych služieb klientom (Barker, 2003, s. 410). Kvalifikačným predpokladom pre výkon tejto profesie je teda bakalárske (BSW), magisterské (MSW) alebo doktorandské vzdelanie v odbore sociálne práca (Ph.D. alebo D.S.W.). V júni 2015 je v USA akreditovaných 506 bakalárskych (teda pregraduálnych) programov sociálnej práce (15 programov je kandidujúcich na akreditáciu), a 238 magisterských (graduálnych) programov sociálnej práce (17 kandidujúcich). (Por. CSWE, 2015). Sociálny pracovník s pregraduálnym bakalárskym vzdelaním je považovaný za „všeobecného“ (generalist) sociálneho pracovníka, s magisterským vzdelaním za špecialistu (specialist) alebo pokročilého všeobecného (advanced generalist) sociálneho pracovníka. Osoba, ktorá dosiahla doktorandské vzdelanie je považovaná za výskumníka, vzdelávateľa alebo analytika sociálnej politiky.

V jednotlivých amerických štátoch môže byť okrem vysokoškolského vzdelania požadované registrovanie alebo udelenie licencie. V USA model licencií vznikol v roku 1973. Od roku 1994 sa požaduje licencia v 47 štátoch USA a registrácia v šiestich. Niektoré štáty registráciu nevyžadujú. Podobne uvádza aj Tomeš (2010, s. 22-23), že „mnohé štáty USA chránia titul sociálny pracovník statusom alebo právnym predpisom. Väčšina štátov špecifikuje druh sociálnej práce, pre ktorí je licencia alebo aprobácia udelená, napr. klinická práca, terénna práca a pod. Postupy, programy a orgány kompetentné k registrácii sa líšia podľa jednotlivých štátov. K získaniu licencie alebo aprobácie musí sociálny pracovník zložiť skúšky u Association of Social Work Boards (ASWB) s pôsobnosťou pre celé USA, okrem štátu Kalifornia, ktorý má svoj vlastný systém udeľovania licencií. Licenčné skúšky sa odlišujú pre prácu na úrovni bakalára alebo magistra. Len asi 75 % uchádzačov zloží skúšky pre magisterskú úroveň práce. Viacero neštátnych organizácií ponúka predlicenčnú prax, prípravu na licenčné testy a pod.“

Vzhľadom na štandardizáciu a kvalitu štúdia sociálnej práce bola v roku 1952 založená The Council on Social Work Education (CSWE), ktorá až do súčasnosti zodpovedá za vzdelávacie štandardy sociálnej práce, ich kvalitu vzhľadom na prípravu kompetentných sociálnych pracovníkov pre prax a akreditáciu bakalárskych a magisterských programov sociálnej práce na jednotlivých školách v USA“ (Mátel, Schavel, 2014, s. 45). V rámci nej je dôležitá komisia pre akreditáciu (CSWE's Commission on Accreditation, skr. COA), ktorá je zodpovedná za utváranie a aktualizovanie akreditačných štandardov, ako aj za ich dodržanie v programoch, ktoré kandidujú na akreditáciu. Veľmi nápomocnou pomôckou pre jednotlivé školy je príručka, ktorá školy sprevádza celým procesom nastavenia vzdelávacích štandardov podľa potrieb akreditácie – The CSWE Handbook of Social Work Accreditation Policies and Procedures (Handbook) for the 2008 Educational Policy and Accreditation Standards. Táto je pravidelne revidovaná, pričom posledná verzia je z roku 2012 (CSWE, 2012b). Za samotný proces akreditácie, najmä vovádzanie do praxe, je zodpovedná Rada pre akreditáciu vyššieho vzdelania (Council for Higher Education Accreditation, skr. CHEA). Základným dokumentom sú samotné štandardy vzdelávania pre bakalárske a magisterské programy sociálnej práce – Educational Policy and Accreditation Standards známe pod akronymom EPAS. Ich cieľom je podporovať akademickú excelentnosť pre prípravu sociálnych pracovníkov dosiahnutím náležitých kompetencií v priebehu štúdia. Snažia sa o to, aby akreditované programy na jednej strane boli porovnateľné a zachovávali základné rysy kurikula, na druhej strane, aby boli dostatočne flexibilné smerom k rôznorodosti. EPAS opisuje štyri základné rysy dizajnu kurikula (CSWA, 2012a): 1. poslanie a ciele študijného programu, ktoré vychádzajú z profesijných cieľov a kľúčových profesijných hodnôt (tieto sú súčasťou amerického etického kódexu); 2. explicitné kurikulum, ktoré pozostáva z formálnej štruktúry programu a zahŕňa jednotlivé kurzy, tak aby pripravili profesionálov pre všeobecnú prax sociálnej práce, k ich vlastnej zodpovednosti a zásadným kompetenciám (BSW curriculum) alebo k pokročilej špecializovanej praxi (MSW curriculum); 3. implicitné kurikulum – pojednáva o vonkajšom študijnom prostredí, kde sa samotný vzdelávací program realizuje, dôležitá je zvlášť vzdelávacia kultúra; 4. hodnotenie vzdelávania, ktorého dáta sú dôležitým podkladom pre zmeny a inovácie.

Doktorandské študijné programy sociálnej práce zastrešuje v USA The Group for the Advancement of Doctoral Education in Social Work (GADE). Jej cieľom je podporovanie excelentnosti v doktorandskom štúdiu sociálnej práce. V súčasnosti jestvuje vyše 80 programov na amerických univerzitách, ktoré možno rozlíšiť do troch typov: 1. výhradne zamerané na sociálnu prácu; 2. duálne s iným odborom, pričom ide o doktorandské štúdium sociálnej práce a zároveň magisterské štúdium v inom odbore; 3. interdisciplinárne – časť kurzov je zabezpečená katedrami z iných odborov. Podobne ako CSWE, aj GADE vydáva pre univerzity sprievodcu s názvom Quality Guidelines for PhD Programs in Social Work, ktorého aktuálna verzia je z roku 2013 (GADE, 2013).

Európsky vysokoškolský priestor

Premeny vysokoškolských systémov v posledných dvoch desaťročiach priniesli v rámci Európy nové trendy, ku ktorým patrí aj internacionalizácia vysokoškolského vzdelávania. S tým súvisia aj vzrastajúce požiadavky na zabezpečenie kvality tejto formy vzdelávania. Vytváranie spoločného európskeho vysokoškolského priestoru je procesom (v súčasnosti označovaný ako bolonský proces), ktorého formálny začiatok sa datuje zvyčajne do roku 1998. V tomto roku sa stretli v Paríži na sorbonskej univerzite ministri zodpovední za vysoké školstvo Francúzska, Nemecka, Talianska a Veľkej Británie, aby podpísali Spoločnú deklaráciu o harmonizácii vybudovania Európskeho systému vysokého školstva, tzv. Sorbonskú deklaráciu . V závere deklarácia vyzýva ostatné krajiny EÚ a ďalšie európske krajiny a ich univerzity, aby sa pripojili k úsiliu o posilnenie postavenia celej Európy vo svete tým, že budú stále modernizovať vzdelávanie pre občanov svojich krajín. Následne sa v júni 1999 zišlo 31 ministrov zodpovedných za vysoké školy z 29 európskych krajín v Bologni, kde podpísali deklaráciu o vytvorení európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, tzv. Bolonskú deklaráciu. Slovenská republika je jej signatárom od počiatku (zastúpená bola vtedajším ministrom školstva Milanom Ftáčnikom). Táto sa stala východiskovým dokumentom na vytvorenie všeobecného rámca pre modernizáciu a reformy európskeho vysokoškolského vzdelávania.

Bolonská deklarácia sa prihlásila k dvom hlavným cyklom (stupňom) vysokoškolského vzdelávania, pričom ich v anglickom texte pomenovala rovnako ako v USA undergraduate (pregraduálny) a graduate (graduálny). Prístup k druhému cyklu štúdia má byť umožnený až po úspešnom ukončení prvého cyklu, v trvaní najmenej troch rokov. Druhý cyklus má viesť k magisterskému a/alebo doktorandskému stupňu vzdelania (The Bologna Declaration, 1999). Následkom bolonského procesu bolo v mnohých európskych krajinách zavádzané bakalárske štúdium (vrátane samostatných bakalárskych študijných programov), ktoré predtým chýbalo. Doktorandské štúdium vo viacerých krajinách už predpokladalo predošlé magisterské vzdelanie, v ďalších krajinách sa táto podmienka postupne zavádzala. „V rámci bolonského procesu bola teoreticky úplne zavedená trojstupňová štruktúra vysokoškolského vzdelávania alebo bola minimálne vo veľkom rozsahu zavedená vo všetkých štátoch vo väčšine inštitúcií a programoch s výnimkou istých študijných odborov, napríklad medicína, architektúra a strojníctvo, ktoré zostali v niektorých štátoch mimo tejto novej štruktúry“ (EACEA, 2009, s. 9). V rámci tohto trojstupňového vzdelávania sa upravovala aj terminológia vzdelávacích cyklov, resp. stupňov na: undergraduate (pregraduálny 1. stupeň, bakalárske vzdelanie), graduate (graduálny 2. stupeň, magisterské vzdelanie) a postgraduate (postgraduálny, 3. stupeň, doktorandské vzdelanie).

Bolonská reforma vysokoškolského vzdelávania, zavádzaná v Európe od roku 1998, odporučila užívanie titulu magister, ktorý aj v ďalších krajinách nahradil predošlé tituly doktorské alebo diplomové. „Zdá sa, že program druhého cyklu magisterský model, 120 ECTS kreditov (2 roky) získal viac podpory, a teraz prevláda v 29 štátoch/regiónoch, ktoré boli analyzované. Ak sa pozrieme na kombináciu programov prvého a druhého cyklu, 180 + 120 kreditov ECTS (3+2 roky) dvojcyklová štruktúra je najvšeobecnejšie prijatý model. Je to najprominentnejší model v 17 štátoch a tiež sa používa v ďalších 22 štátoch, kde nie je vybudovaný žiadny unikátny model“ (EACEA, 2009, s. 9).

V súčasnosti je veľký dôraz kladený na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. V európskom meradle vystupuje v tejto oblasti ako uznávaná a 27 krajinami akceptovaná autorita European Association for Quality Assurance in Higher Education (ENQA) teda Európska asociácia pre zaisťovanie kvality vo vysokom školstve, ktorej členmi sú národné inštitúcie zabezpečujúce kvalitu vysokoškolského vzdelávania (napr. v ČR Akreditačná komisia, vo Veľkej Británii British Accreditation Council a Quality Assurance Agency for Higher Education). Slovensko žiaľ plné členstvo v organizácii nemá. Rámcovým systémovým dokumentom sú Normy a smernice na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (ENQA, 2010).

Vzhľadom na úzke prepojenie vzdelávania s profesijným pôsobením, je dôležitým systémovým dokumentom Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EKR) tvorený od roku 2008. Ide o odporúčací dokument Európskej únie. Svojou povahou ide o spoločný európsky referenčný systém, ktorý spája národné kvalifikačné systémy rôznych krajín, pričom funguje ako akási prekladová pomôcka napomáhajúca, aby boli kvalifikácie prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie naprieč rôznymi krajinami a systémami v Európe. Má dva hlavné ciele: podporovať mobilitu občanov medzi krajinami a uľahčovať ich celoživotné vzdelávanie. Obsahuje osem referenčných úrovní, ktoré sú popísané z hľadiska vzdelávacích výstupov a špecifikované v troch kategóriách – vedomosti, zručnosti a kompetencie. Toto signalizuje, že kvalifikácie v rôznych kombináciách zastrešujú široký rozsah vzdelávacích výstupov vrátane teoretických vedomostí, praktických a technických zručností a sociálnych kompetencií, v rámci ktorých bude zásadná schopnosť spolupracovať s ostatnými (EKR, 2009). Na jeho podklade Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vypracovalo Národný kvalifikačný rámec Slovenskej republiky (2012). Úrovniam 6 – 8 zodpovedá na Slovensku vysokoškolské vzdelávanie prvého stupňa (úroveň 6), druhého stupňa (úroveň 7) a tretieho stupňa (úroveň 8). Národný kvalifikačný rámec je pritom chápaný ako nástroj na premostenie referenčných úrovní EKR s úrovňami národného vzdelávacieho systému, čo je dôležité pre uznávanie a porovnávanie kvalifikácií.

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Veľkej Británii

Systém vysokoškolského vzdelávania vo Veľkej Británii nie je jednotný, škótsky systém sa odlišuje od ostatných častí krajiny (Anglicka, Severného Írska a Walesu). Dôležitou skutočnosťou je, že univerzity vo Veľkej Británii nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho systému, preto je štúdium na nich spoplatnené. Len v Škótsku je bakalárske štúdium bezplatné. Základnou podmienkou pre prijatie na prvý stupeň vysokoškolského štúdia je ukončené stredoškolské vzdelanie.

Bakalárske štúdium je podobne ako v USA označované za pregraduálne (undergraduate degree / first degree). V Anglicku, Severnom Írsku a Walese trvá tri roky, v Škótsku štyri roky. Niektoré odborné kurzy (napr. medicína, stomatológia alebo architektúra) sú dlhšie a môžu trvať päť až sedem rokov. V rámci bakalárskeho štúdia je možné rozlíšiť rozličné úrovne. Dokument Framework for Higher Education Qualifications in England, Wales and Northern Ireland (2008, skr. FHEQ) rozlišuje tri úrovne pregraduálneho štúdia, ktoré zvyčajne zodpovedajú jednotlivým rokom bakalárskeho štúdia. FHEQ level 4 = prvý rok štúdia (Undergraduate Certificate); FHEQ level 5 = druhý rok štúdia (Undergraduate Diploma); FHEQ level 6 = tretí rok štúdia (Undergraduate Advanced Diploma). Tieto môžu byť ponúkané aj ako samostatné krátkodobejšie kurzy.

Postgraduálne kurzy (postgraduate course / second degree) zodpovedajú nášmu magisterskému vzdelaniu. Nadväzujú na bakalárske vzdelanie a trvajú zvyčajne 1 – 2 roky, v Škótsku 2 roky. V rámci FHEQ mu zodpovedá FHEQ level 7 = postgraduálna úroveň štúdia (Postgraduate Certificate alebo Diploma, Master’s Degree). Doktorandskému štúdiu zodpovedá FHEQ level 8 (Doctoral Degrees).

Od roku 1975 sa vo Veľkej Británii požadovalo profesijné vzdelanie pre výkon sociálnej práce. Pôvodne stačilo stredoškolské vzdelanie a získanie osvedčenia – Certificate of Qualification in Social Work (Tomeš, 2010). Podľa Levickej (In Tokárová, 2003) sociálny pracovník vo Veľkej Británii potreboval pre výkon svojej profesii získať minimálne titul DipSW (Diploma in Social Work). Potrebnú kvalifikáciu pre výkon sociálnej práce bolo možné získať dvomi rovnocennými spôsobmi, a to odborným vzdelaním (spojeným s praxou) a akademickým vzdelaním na vysokých školách. Táto skutočnosť však od roku 2003 neplatí, kedy sa minimálnym štandardom stalo pregraduálne bakalárske vzdelanie sociálnej práce ukončené titulmi BA, BSC alebo BSW, ktoré ponúkajú britské vysoké školy (univerzity alebo College). Vzdelanie na úrovni diplomovaného sociálneho pracovníka, ktoré začalo v roku 1991, sa definitívne ukončilo v roku 2009.

Pregraduálne vysokoškolské vzdelanie sociálnej práce trvá 3 roky resp. v Škótsku 4 roky a ukončené je titulom bakalára v sociálnych vedách (BSc) resp. bakalára v sociálnej práci (BSW). Napríklad na univerzite v škótskom Edingburgu prvé dva roky sú smerovanú skôr ku všeobecným poznatkom v sociálnych vedách. Ich súčasťou sú úvody do sociálnej politiky a praxe sociálnej práce, jej histórie, miestu v spoločnosti a kľúčovým výskumným štúdiám v odbore. Študenti, ktorí sa po nich nechcú špecializovať na profesijné pôsobenie v sociálnej práci, môžu pokračovať v štúdiu smerom k získaniu kvalifikácie bakalára v sociálnych vedách (BSc). Pre ostatných predstavuje 3. a 4. rok štúdia v príprave na prax. Viac ako polovicu štúdia strávia študenti v zariadeniach praxe (v štátnej správe, dobrovoľníckom sektore alebo súkromnej sfére), kde je ich práca supervidovaná kvalifikovaným pedagógom. Postgraduálny magisterský program je zvyčajne dvojročný a ukončený skúškou a titulom Master of Social Work (MSW). Prihlásiť sa dá naň aj prípade, ak uchádzač má bakalárske vzdelanie v inom študijnom programe. Očakáva sa však, že uchádzač bude mať praktickú skúsenosť práce s užívateľmi sociálnych služieb v dobrovoľníckom alebo súkromnom sektore. Pre veľký záujem sa zvyčajne konajú aj prijímacie skúšky. Doktorandské štúdium sa končí titulom doktor filozofie (Ph.D.) alebo doktor sociálnej práce (Doctor of Social work, DSW). V súčasnosti jestvuje podľa zoznamu Health and Care Professions Council vo Veľkej Británii 236 vzdelávacích a tréningových programov sociálnej práce.

Levická (In Tokárová, 2003) uvádzala, že vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Veľkej Británii je najcentralizovanejšie organizované v celej Európe. V rokoch 1970 – 2001 Ústredná rada pre vzdelávanie a výcvik sociálnych pracovníkov (Central Council for Education and Training of Social Work) stanovovala tzv. kompetenčné kritériá, čiže podmienky, ktoré musí spĺňať škola uchádzajúca sa o vzdelávanie v sociálnej práci. Kompetenčné kritériá stanovovali určité minimálne vzdelávacie štandardy (obsahy, počet hodín praktického vyučovania a pod.).“ Podľa Oláha, Schavela et al. (2009) sa profil absolventa približoval potrebám praxe. Sociálny pracovník bol pripravený a kompetentný vykonávať nasledujúce odborné činnosti: a) komunikovať a angažovať sa; b) posudzovať a plánovať; c) podporovať a pomáhať k sebestačnosti; d) zasahovať a poskytovať služby; e) pracovať v organizácii; f) rozvíjať profesionálne sociálne kompetencie.

Tomeš (2010) vo svojej štúdii uvádza, že v 21. storočí britská vláda pristúpila k regulácii vzdelania v sociálnej práci. V roku 2000 stanovila minimálnu úroveň vedomostí, ktoré študent sociálnej práce musí dosiahnuť a sledovanie úrovne výsledkov zverila nezávislej agentúre Quality Assurance Agency for Higher Education. V roku 2001 stanovila národné profesijné štandardy pre sociálnu prácu National Occupational Standards for Social Work. Tieto určujú, čo sociálni pracovník má vykonávať a čo by sa mal študent sociálnej práce naučiť. Tieto štandardy platia v Severnom Írsku, Škótsku a Walese doposiaľ. V Anglicku boli nahradené dvoma dokumentmi: 1. College of Social Work, čo je mimovládna nezávislá organizácia, spracovala dokument Professional Capabilities Framework (PCF), ktoré opisujú požiadavky na sociálnych pracovníkov na všetkých úrovniach ich kariéry; 2. štátna Health and Care Professions Council vypracovala štandardy spôsobilosti (Standards of Proficiency – Social workers, SOP) záväzné pre registrované organizácie (2012), ktoré stanovia, čo by sociálny pracovník mal vedieť, čomu by mal rozumieť vtedy, keď prvý krát začína svoju prax (Harris, White, 2013). Health and Care Professions Council má v svojej kompetencii štátnu reguláciu zdravotníckych profesií, psychológov a sociálnych pracovníkov (spolu 16 profesií), vrátane štandardov vzdelávania. Dôležitým dokumentom vzhľadom na vzdelávanie je Standards of education and training (2014), do ktorého spadá aj minimálny štandard bakalárskeho vzdelávanie sociálnych pracovníkov v Anglicku.

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov v Českej republike

V súčasnosti sa vysokoškolské vzdelávanie v Českej republike riadi zákonom č. 111/1998 Sb. o vysokých školách. Vysoké školy sa rozlišujú v ČR na univerzitné nebo neuniverzitné. Univerzitná vysoká škola môže realizovať všetky typy študijných programov, neuniverzitná vysoká škola len bakalárske a magisterské študijné programy, pričom sa nečlení na fakulty. Rozlišujú sa pritom na verejné, súkromné a štátne vysoké školy (vojenské alebo policajné). Vysoké školy môžu vzdelávať len v rámci akreditovaných študijných programov a programov celoživotného vzdelávania. Podobne ako na Slovensku, dôležitú úlohu v systéme vysokoškolského vzdelávania zohráva Akreditační komise. Jej úlohou je starať sa o kvalitu vysokoškolského vzdelávania, všestranne posudzovať vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú, vývojovú, inovačnú, umeleckú alebo tvorivú činnosť vysokých škôl (§ 84 zákona č. 111/1998 Sb.).

Bakalársky študijný program je zameraný na prípravu k výkonu povolania a k štúdiu v magisterskom študijnom programe. Štandardná dĺžka štúdia je najmenej tri a najviac štyri roky. Štúdium sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou, ktorej súčasťou je spravidla obhajoba bakalárskej práce. Absolventom štúdia sa udeľuje akademický titul bakalár. Magisterské vzdelanie a titul magister získa v ČR absolvent 1-3 ročného študijného programu (ak nadväzuje na bakalársky študijný program) alebo 4-6 ročného štúdia v prípade samostatného študijného programu na univerzite alebo inej vysokej škole. Zameraný je na získanie teoretických poznatkov založených na aktuálnom stave vedeckého poznania, výskumu a vývoja, ako aj zvládanie ich aplikácie a na rozvíjaní schopností k tvorivej činnosti. Podobne ako na Slovensku, po získaní titulu magister, je možné absolvovanie rigorózneho konania a získanie „malého doktorátu“. V oblasti humanitných, pedagogických a spoločenských vied je to titul „doktor filozofie“ (PhDr.), uvádzaný pred menom (por. § 46 zákona č. 111/1998 Sb.).

Za postgraduálne štúdium sa považuje doktorandské štúdium a získanie doktorského titulu (napr. philosophiæ doctor, skr. Ph.D.). Doktorský študijný program je zameraný na vedecké bádanie a samostatnú tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja. Štandardná doba štúdia je najmenej tri a najviac štyri roky. Ukončuje sa doktorskou skúškou a obhajobou dizertačnej práce, ktorými sa preukazuje schopnosť a pripravenosť k samostatnej činnosti v oblasti výskumu. Absolventom sa udeľuje akademický titul „doktor“ v skratke Ph.D., uvádzaný za menom (por. § 47 zákona č. 111/1998 Sb.).

Z jazykovedného hľadiska je zaujímavé explicitné označenie doktorandského štúdia za postgraduálne (por. § 98 ods. 1 písm. c zákona č. 111/1998 Sb.), čo z historického hľadiska vychádza z terminológie z čias komunizmu (por. zákon č. 49/1967 Zb.; § 22 zákona č. 172/1990 Sb.). V českom jazyku graduovat znamená získať akademickú hodnosť. To je odvodené od latinského slovesa graduare a substantíva gradus hodnosť, stupeň. V najširšom význame postgraduální znamená „nasledujúce po absolvovaní vysokej školy“ (por. Rejzek, 2012), čo pred bolonským procesom znamenalo po ukončení diplomového (magisterského) štúdia.

V Českej republike je pojem sociálny pracovník zakotvený legislatívne v zákone č. 108/2006 Sb. o sociálních službách, v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona predpokladom k výkonu sociálneho pracovníka je spôsobilosť k právnym úkonom, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a odborná spôsobilosť podľa tohto zákona. Odbornou spôsobilosťou k výkonu povolania sociálneho pracovníka je a) vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa zvláštneho právneho predpisu v odboroch vzdelania zameraných na sociálnu prácu a sociálnu pedagogiku, sociálnu pedagogiku, sociálnu a humanitárnu prácu, sociálnu prácu, sociálnoprávnu činnosť, charitatívnu a sociálnu činnosť; b) vysokoškolské vzdelanie získané štúdium v akreditovanom bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu, sociálnu politiku, sociálnu pedagogiku, sociálnu starostlivosť (sociální péči), sociálnu patológiu, právo alebo špeciálnu pedagogiku; c) absolvovaním akreditovaných vzdelávacích kurzov v oblastiach uvedených v písmenách a, b v celkovom rozsahu najmenej 200 hodín a prax pri výkone povolania sociálneho pracovníka v trvaní najmenej 5 rokov, za podmienky ukončeného vysokoškolského vzdelávania v oblasti štúdia, ktoré nie je uvedené v písmene b; d) absolvovaním akreditovaných vzdelávacích kurzov v oblastiach uvedených v písmenách a, b v celkovom rozsahu najmenej 200 hodín a prax pri výkone povolania sociálneho pracovníka v trvaní najmenej 10 rokov za podmienky stredoškolského vzdelania s maturitnou skúškou v odbore sociálnoprávnom, ukončenom najneskôr 31.12. 1998. Odbornú spôsobilosť k výkonu povolania sociálneho pracovníka pri poskytovaní sociálnych služieb v zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti má aj sociálny pracovník a zdravotno-sociálny pracovník, ktorý získal spôsobilosť k výkonu zdravotníckeho povolania podľa zvláštneho právneho predpisu (por. § 110 zákona č. 108/2006 Z. z.). Toto doposiaľ v ČR platné legislatívne ustanovenie v zásade umožňuje vykonávanie sociálnej práce aj bez vysokoškolského vzdelania – teda absolvovaním vyššieho odborného vzdelania (VOŠ) s neakademickým titulom diplomovaný špecialista (DiS), konkrétne diplomovaný sociálny pracovník. Dôležité je uviesť aj skutočnosť, že česká legislatíva umožnila po úspešnom ukončení štúdia na VOŠ v prípade záujmu o bakalárske štúdium postúpiť priamo do vyššieho ročníka akreditovaných bakalárskych programov vysokých škôl To, čo je ešte závažnejší problém, je skutočnosť, že sociálny pracovník nemusí mať (VŠ) vzdelanie v odbore sociálna práca, ale aj iných odboroch, napr. sociálna pedagogika, špeciálna politika, sociálna politika a pod. Podľa Křišťana a Bednářa (In Klimentová et al., 2012, s. 21) „trendom je aj v Českej republike vyšpecifikovať sociálnu prácu ako samostatnú odbornosť a oddeliť ju od iných odborností (zdravotníkov, pedagógov, psychológov), ktorí v jednotlivých sociálnych službách pôsobia.“ Doposiaľ však ku zmenám v legislatíve neprišlo.

Napriek týmto nuansám sa v ČR sociálna práca riadne študuje aj v akreditovaných bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programoch na vysokých školách, a to buď prezenčnou formou pre denných študentov alebo kombinovanou formou pre externých študentov. Bakalárske štúdium je 3-ročné, magisterské 2-ročné a doktorské 3-ročné. Napríklad na Fakulte sociálních studií MU v Brně je študijný odbor sociální práce v rámci študijného programu Sociální politika a sociální práce. Na tejto univerzite je bakalárske štúdium sociálnej práce zamerané na poznanie a zvládanie súčasných prístupov a metód sociálnej intervencie v sociálnej práci. Venuje sa taktiež organizáciám, ktoré tieto intervencie vykonávajú. Študent sa zoznámi s metódami praktickej sociálnej práce s jednotlivcom, sociálnymi skupinami a komunitami. Poučí sa o tvorbe a implementácii programov politiky sociálnych služieb a metódach kontroly ich účinnosti. Vovedený je do súčasného stavu sociálneho zákonodarstva. Štúdium metód výskumnej práce získa študent schopnosti potrebné pre prakticky využiteľnú reflexiu životných situácií klientov a spôsobov ich zvládania. Absolvent nadväzujúceho magisterského štúdia odboru sociálna práca získa v nadväznosti na vedomosti a schopnosti nadobudnuté bakalárskym štúdiom schopnosť samostatne reflektovať a vyhodnocovať riešenie problémov, životné situácie a vykonávať systémové opatrenia alebo prípadové intervencie, vrátane zvládania s nimi spojených dilem. Naučí sa samostatne koncipovať systémovo chápané opatrenia alebo prípadové intervencie, koordinovať, vykonávať a vyhodnocovať ich efektivitu. Zoznam českých vysokých škôl je možné nájsť na webovej stránke Sociální revue (2015).

Dôležitú úlohu v zabezpečení kvality vzdelávania v sociálnej práci zohráva v ČR Asociace vzdělavatelů v sociální práci (ASVSP). Táto bola založená v roku 1993 a združuje subjekty (školy) poskytujúce aspoň trojročné pomaturitné vzdelávanie v sociálnej oblasti. Dlhodobým cieľom ASVSP je skvalitňovanie vzdelávania v sociálnej práci a prispievať tým k zdokonaľovaniu ponuky a výkonu služieb sociálnej práce v Českej republike. Za rozhodujúci nástroj dosahovania tohto cieľa považuje ASVSP vytváranie Minimálních standardů vzdělávání v sociální práci a vydávanie česko – slovenského časopisu Sociální práce / Sociálna práca. Minimálne štandardy sú otvoreným dokumentom, ktorý sa pravidelne vyvíja a vyhodnocuje. Majú význam aj v procese konzultácie, čo je názov pre proces, ktorý má pre školy podporný, konzultačný a evaluačný význam pre kvalitu vzdelávania v sociálnej práci. Ich dôležitý význam je aj v procese akreditácie. V roku 2003 sa stali podkladom pre kritéria hodnotenia vzdelávacích programov, ktoré dones používa Akreditační komise České republiky pre hodnotenie bakalárskych a magisterských študijných programov. Podobne z nich vychádza aj Akreditační komise pro vyšší odborné vzdělávání (Křišťan, Bednářa In Klimentová et al., 2012).

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov na Slovensku

V súčasnosti sa vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike riadi zákonom č. 131/2002 Z. z. vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa tohto zákona sa vysoké školy rozlišujú na a) verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, b) štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, c) súkromné vysoké školy podľa § 47 a d) zahraničné vysoké školy so sídlom na území členského štátu EÚ. Na Slovensku majú vysoké školy výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Podobne ako v ČR, vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov. Dôležité poslanie zohráva Akreditačná komisia. Táto „sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia môže o svojich zisteniach informovať verejnosť.“ (§ 82 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch, pričom je možné spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku (napr. medicína, teológia):

Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Zameriava sa na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Jeho štandardná dĺžka sa v súčasnosti rozlišuje podľa foriem štúdia, a to tak, že v dennej forme štúdia trvá najmenej tri a najviac štyri akademické roky a v externej forme štúdia trvá najmenej tri a najviac päť akademických rokov. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (Bc.) po získaní 180 kreditov, vypracovaní bakalárskej práce a úspešnom absolvovaní štátnej skúšky, ktorej integrálnou súčasťou je obhajoba záverečnej práce.

Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Tento sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania. Jeho štandardná dĺžka sa v súčasnosti takisto rozlišuje podľa foriem štúdia, a to tak, že v dennej forme štúdia trvá najmenej jeden a najviac tri akademické roky a v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky. Absolventom magisterského štúdia sa udeľuje akademický titul „magister“ (Mgr.) resp. pri inžinierskych programov „inžinier“ (Ing.) po získaní najmenej 60 kreditov (obvykle 120 kreditov), vypracovaní diplomovej práce a úspešnom absolvovaní štátnej skúšky, ktorej integrálnou súčasťou je obhajoba záverečnej práce. V doktorských študijných programoch v oblasti humánneho lekárstva absolventi získajú akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (MUDr.), v oblasti zubného humánneho lekárstva „doktor zubného lekárstva“ (MDDr.) a v oblasti veterinárskeho lekárstva „doktor veterinárskeho lekárstva“ (MVDr.). Absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul v spoločenskovedných, umenovedných a zdravotníckych študijných programoch „doktor filozofie“ (PhDr.). Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi (por. § 53 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Jeho štandardná dĺžka sa v súčasnosti takisto rozlišuje podľa foriem štúdia, a to tak, že v dennej forme štúdia trvá tri alebo štyri akademické roky, v externej forme štúdia štyri alebo päť akademických rokov. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“), v skratke PhD., ktorá sa uvádza za menom (por. § 54 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Vzhľadom na spoločnú dejinnú česko-slovenskú terminológiu, za pomerne dlho aj po roku 1989 používalo označenie postgraduálne štúdium ako jazykový ekvivalent k termínu doktorandské štúdium. Ešte vo federálnom zákone č. 172/1990 Z. z. o vysokých školách sa rozlišovalo vysokoškolské štúdium ukončené štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce (v zásade išlo o magisterské štúdium, ktorého jednou ucelenou časťou mohlo byť ukončené vysvedčením a titulom bakalár) od postgraduálneho a celoživotného vzdelávania. Postgraduálne štúdium bolo podľa toho zákona v zásade doktorandským štúdiom a ukončovalo sa obhajobou dizertačnej práce (por. § 22). Zaujímavé je, že terminologicky sa vysokoškolské štúdium neoznačovalo ako graduálne ani pregraduálne vzdelávanie. Ani jeden z týchto pojmov nenájdeme v terminologických slovníkov. V Slovníku súčasného slovenského jazyka (2006) síce nájdeme príslovku graduálne, ale s významom stupňovitým charakterom, stupňovite. Graduovať znamená dosahovať, dosiahnuť istý stupeň kvalifikácie vysokoškolského učiteľa, vedeckého pracovníka, napr. graduovať nových absolventov vysokej školy; bol graduovaný na magistra farmácie a pod. Rovnako aj Veľký slovník cudzích vysvetľuje graduovať ako udeľovať, udeliť dakomu akademickú hodnosť. V tomto slovníku nájdeme aj adjektívum postgraduálny vysvetlené ako štúdium uskutočňujúce sa v období po dokončení vysokoškolského štúdia; podiplomový (Šaling et al., 1997, s. 961). Pod výrazom „vysokoškolské štúdium“ sa pritom chápe v zásade štúdium podľa vyššie spomenutého federálneho zákona (teda v súčasnosti magisterské, doktorské alebo inžinierske). Hoci nový zákon č. 131/2002 Z. z. vysokých školách už takúto terminológiu nevyužíval, v bežnom jazyku, vrátane akademického prostredia, zostala zachovaná v takej podobe, že postgraduálne vzdelávanie je primárne doktorandské štúdium, hoci sem môžeme zaradiť aj špecializačné a do istej miery aj rigorózne konanie (chápané ako doktorské štúdium). Predchádzajúce (v súčasnosti bakalárske a magisterské) vysokoškolské štúdium je zvyčajne hovorovo označované aj ako pregraduálne, menej často graduálne. Doposiaľ ho nájdeme aj na oficiálnych webových stránkach. Napríklad označenie pregraduálne štúdium je aj v súčasnosti (k 31. júlu 2015) používané napr. na webovej stránke Slovenskej zdravotníckej univerzity a rozumie sa ním bakalárske, magisterské a doktorské štúdium. Konštatujeme teda, že v slovenskej jazykovej oblasti, podobne ako v českej, jestvuje z historického hľadiska odlišná interpretácia výrazov (pre)graduálneho a postgraduálneho štúdia v porovnaní s angloamerickou, anglosaskou a bolonskou terminológiou z roku 1999. Vplyvom bolonského procesu sa terminológiu postupne mení aj na Slovensku smerom k trojstupňovému vzdelávaniu, čomu by mala zodpovedať aj „graduálna terminológia“, kde pregraduálne vzdelanie by zodpovedalo 1. stupňu, graduálne 2. stupňu a postgraduálne 3. stupňu. Takúto terminológiu používajú aj niektoré slovenské vysoké školy na oficiálnych webových stránkach.

Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce sa na Slovensku dlhodobo – na rozdiel od iných krajín (napr. Nemecka alebo Českej republiky) – dávalo do úzadia štúdium sociálnej práce v systéme vyššieho odborného školstva. Až do roku 2014 nejestvovala právna úprava podmienok výkonu profesie sociálna práca v celom jej rozsahu. Postupne jestvovali čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok na výkon sociálnej práce pre jednotlivé oblasti výkonu, ktoré sa v jednotlivých zákonoch postupne menili. Už zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo ustanovené, že sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti, sociálnu kuratelu pre deti, koordinovanie prijímania a realizovania opatrení pre deti alebo pomoci deťom, ktoré sú týrané, pohlavne zneužívané, zanedbávané alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania, pohlavného zneužívania alebo zanedbávania alebo ktoré boli obeťou obchodovania, môžu na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca alebo majú uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Obdobne sociálnu kuratelu pre plnoletých mohli na účely tohto zákona vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca alebo andragogika. Od 1. 1. 2007 sociálnu prácu v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohli vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca alebo majú uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a plnenie úloh koordinátora v zariadení pri spracúvaní individuálnych plánov práce s dieťaťom, s plnoletou fyzickou osobou alebo s rodinou môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Od roku 2009 bol na účely zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. definovaný sociálny pracovník ako „fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou“. Od roku 2014 bol novelizáciou zákona pridaný aj tretí stupeň, čím sa umožnilo vykonávanie sociálnej práce v sociálnych službách aj absolventom doktorandského štúdia. Takéto chápanie akcentuje vysokoškolské vzdelanie a vykonávanie praxe zároveň a rozlišujú sa v ňom absolventi štúdia odboru sociálna práca od sociálnych pracovníkov v praxi. Ďalšou oblasťou výkonu, ktorá počítala s profesionálnym výkonom sociálnej práce, je sociálna posudková činnosť upravená v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do účinnosti zákona o sociálnej práci sociálnu posudkovú činnosť mohol vykonávať sociálny pracovník a sociálnym pracovníkom mohla byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom, druhom alebo treťom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou (Mátel, Schavel, 2015).

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje právna úprava podmienok výkonu profesie sociálna práca v jednej ucelenej a kľúčovej oblasti. Základnou logikou slovenského zákona o sociálnej práci je skutočnosť, že sociálnu prácu v praxi môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval. Tvorcovia zákona však pri kvalifikačných predpokladoch akceptovali len prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Od 1. januára 2015 preto pre potreby legislatívy platí, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať:

  • asistent sociálnej práce – kvalifikačným predpokladom je získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Týmto sú definitívne vylúčené iné študijné odbory, vrátane študijného odboru sociálne služby a poradenstvo. Na Slovensku ide o nový termín, ktorý prináša zásadné rozlíšenie medzi absolventmi bakalárskeho a magisterského štúdia sociálnej práce aj vzhľadom na možnosti ich pracovného uplatnenia. Asistenti môžu vykonávať odbornú prácu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v zariadeniach sociálnych služieb a byť odbornými inštruktormi sociálnej rehabilitácie;
  • sociálny pracovník – kvalifikačným predpokladom je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Okrem rovnakého uplatnenia ako asistenti sociálnej práce môžu byť sociálni pracovníci navyše koordinátormi pri spracovaní individuálnych plánov práce s dieťaťom, s plnoletou fyzickou osobou alebo rodinou (pre účely zákona č. 305/2005 Z. z.), vykonávať sociálnu posudkovú činnosť (pre účely zákona č. 447/2008 Z. z.). Okrem toho bude môcť sociálny pracovník vykonávať sociálnu prácu aj ako samostatnú prax.

Zákon okrem toho upravuje používanie profesijných titulov sociálny pracovník, asistent sociálnej práce a sociálny pracovník, špecialista (§ 36). Tieto sú vyhradené tým, ktorí spĺňajú vyššie uvedené kvalifikačné predpoklady. Slovensko sa týmto priradilo ku krajinám, v ktorých je titul sociálny pracovník chránený zákonom (por. Tomeš, 2010). V súčasnosti (akademický rok 2015/2016) sú študijné programy odboru sociálna práca akreditované a vyučované podľa Portálu VŠ (2015) na 10 slovenských vysokých školách.

Zákon upravuje aj základné právne predpoklady vzdelávania pre rozličné oblasti špecializácie – teda špecializačné vzdelávacie programy realizované postgraduálnou formou. Predkladatelia považovali za potrebné predložiť právny rámec na zavedenie samostatných vzdelávacích programov, nakoľko tie, ktoré v súčasnosti jestvujú z iniciatívy vzdelávacích inštitúcií, nemajú dostatočnú legislatívnu oporu ani jasne stanovené pravidlá. Podľa zákona všetky špecializačné vzdelávacie musia byť akreditované, pričom ich zoznam a konkrétne štandardy ustanoví vláda nariadením. Zákon o sociálnej práci uvádza len všeobecné podmienky udelenia akreditácie. Rozhodovacie právomoci s ohľadom na akreditáciu si ponechalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Kľúčovým orgánom bude akreditačná komisia zriadená ministerstvom, pričom jej členov menuje minister z odborníkov teórie a praxe.

Autori poukázali na otázniky, ktoré vyvoláva v novom zákone o sociálnej práci absencia tretieho (doktorandského) stupňa štúdia v odbore sociálna práca u tých osôb, ktoré majú v prvom a druhom stupni vyštudovaný iný, zvyčajne príbuzný odbor. U nich podľa zákona platí, že napriek 3-ročnému dennému alebo 5-ročnému externému doktorandskému štúdiu sociálnej práce nie sú podľa predkladateľov zákona spôsobilí sociálnu prácu v praxi vykonávať. V procese tvorby zákona sa zvyčajne predkladatelia odvolávali na nedostatočnú prípravu v doktorandskom štúdiu pre prax a prílišné zameranie sa na teóriu a výskum. Otázkou je, či ide o spoločný prístup všetkých, resp. väčšiny vysokých škôl na Slovensku a či legislatívou nebudú zásadne poškodení absolventi doktorandského štúdia sociálnej práce s pregraduálnym vzdelaním v inom odbore. V zásade budú vylúčení z profesijnej komunity a vykonávania praxe. Nový zákon im necháva voľný priestor byť garantmi (špecializačného) vzdelávacieho programu, kde sa požaduje tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (por. § 29 ods. 2). Na druhej strane je však požiadavkou garanta aj päťročná prax v odbore, ktorého sa vzdelávací program týka, čo pre dotyčných bude v odbore sociálna práca veľmi problémové až nemožné. Domnievame sa, že táto exklúzia absolventov doktorandského štúdia bude musieť byť opätovne diskutovaná, tak na úrovni tvorcov legislatívy, ako aj v prostredí vysokých škôl poskytujúcich doktorandské štúdium v odbore. Za zmienku, a ako príklad z dobrej praxe, uvádza Tomeš (2010) situácia vo Švédsku, kde sú vysoko hodnotení absolventi magisterského a doktorandského štúdia odboru sociálna práca – socionómovia práve kvôli náležitému teoretickému vzdelaniu (Mátel, Schavel, 2015).

K napomáhaniu zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania sociálnej práce sa snaží prispievať od roku 1999 Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensko (AVSP), hoci ani zďaleka nemá také postavenie a vplyv ako vyššie spomenutá sesterská organizácia v Českej republike. „Napriek takmer 16-ročnej histórii Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku je možné konštatovať, že táto organizácia zostáva občianskym združením, ktoré nepredstavuje partnera pre Akreditačnú komisiu pri Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Činnosť organizácie je determinovaná personálnymi kapacitami, presnejšie reálnymi časovými možnosťami jednotlivých členiek a členov venovať sa napĺňaniu jej poslania a úloh. Občianske združenie nie je profesionalizované, nezamestnávalo ani nezamestnáva zamestnancov; chýbajú finančné zdroje pre rozvoj činnosti“ (Schavel, Matulayová, 2012). Rozhodujúci vplyv v procese udržiavania kvality študijných programov v študijnom odbore sociálna práca má Akreditačná komisia SR. V jej akceptovanej sústave študijných odborov sa sociálna práca nachádza od roku 2003 pod číselným označením 3.1.14. Zaradená je v skupine sociálne, ekonomické a právne vedy (3) a podskupine spoločenské a behaviorálne vedy (3.1). Základným dokumentom, podľa ktorého posudzuje Akreditačná komisia študijné programy, je „opis študijného odboru“ vypracovaný v roku 2003, ktorý je doposiaľ platný, hoci ani zďaleka nespĺňa medzinárodné štandardy vzdelávania v odbore sociálna práca (predstavené napríklad dokumentom IFSW/ IASSW Global Standards for the Education and Training of the Social Work Profession, 2004 či Odporučenie Rady Európy Recommendation Rec(2001)1 of the Committee of Ministers to member states on social workers, 2001). Práve naopak, veľmi podrobný opis študijného odboru, núti vysoké školy prispôsobovať študijné programy viac tomuto dokumentu staršieho dáta než aktuálnym potrebám profesijnej praxe a novším trendom vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov.

Záver

Vzhľadom na rozlišovanie pojmov pregraduálne, graduálne a postgraduálne štúdium, jestvujú podľa našej štúdie najmenej štyri alternatívne interpretácie, pričom môže ísť o:

  • dve úrovne VŠ vzdelávania s jazykovým vyjadrením: pregraduálne a graduálne štúdium, pričom pregraduálnemu zodpovedá bakalárske vzdelanie a graduálnemu magisterské a doktorandské (napr. USA, Bolonská deklarácia, 1999);
  • dve úrovne VŠ vzdelávania s jazykovým vyjadrením: pregraduálne a postgraduálne štúdium, pričom pregraduálnemu zodpovedá bakalárske vzdelanie a postgraduálnemu magisterské, doktorandské a iné formy následného profesijného a špecializačného štúdia (napr. Veľká Británia, Severné Írsko);
  • dve úrovne VŠ vzdelávania s jazykovým vyjadrením vysokoškolské a postgraduálne štúdium, pričom vysokoškolskému zodpovedá skôr magisterské (diplomové) vzdelanie a postgraduálnemu následné doktorandské (predbolonská terminológia v ČR a SR);
  • tri úrovne VŠ vzdelávania s jazykovým vyjadrením zodpovedajúcim aktuálnej bolonskej terminológie, pričom pregraduálnemu zodpovedá bakalárske vzdelanie, graduálnemu magisterské a postgraduálnemu doktorandské resp. aj iné následné špecializačné profesijné vzdelanie.

Stotožňovanie pregraduálneho vzdelania s magisterským je v súčasnosti po jazykovej a odbornej stránke vzhľadom na bolonský proces neakceptovateľné. Z terminologického hľadiska by sme odporučili v odbore sociálne práca na Slovensku prihliadajúc na bolonský proces a aktuálnu legislatívu nasledovné označenia:

  • bakalárske – pregraduálne štúdium sociálnej práce, ktoré oprávňuje absolventov vykonávať sociálnu prácu v pracovnej pozícii asistent sociálnej práce a užívaniu profesijného titulu asistent sociálnej práce;
  • magisterské – graduálne štúdium sociálnej práce oprávňujúce k výkonu sociálnej práce v pracovnej pozícii sociálny pracovník a užívaniu profesijného titulu sociálny pracovník;
  • doktorandské – postgraduálne štúdium sociálnej práce, ktoré oprávňuje absolventa zastávať rolu garanta špecializačného vzdelávacieho programu;
  • špecializačné – postgraduálne štúdium sociálnej práce, nasledujúce po magisterskom vzdelaní v tomto odbore, ktoré oprávňuje absolventov špecializačného štúdia vykonávať špecializačnú odbornú činnosť a užívaniu profesijného titulu sociálny pracovník, špecialista.

Vysokoškolské vzdelávanie sociálnej práce sa v súčasnom globálnom svete stáva minimálnym štandardom profesijnej prípravy sociálnych pracovníkov. Aby tento účel náležite spĺňalo, musí mať dostatočne zabezpečené minimálne štandardy kvality tohto vzdelávanie, vrátane úzkeho prepojenia s profesijnou praxou. Samotné vzdelávanie nie je samoúčelné a jeho primárnym cieľom nemôže byť získanie vysokoškolského diplomu. Slovenská sociálna práca je na dobrej ceste, keď v súlade s medzinárodným trendom akceptovala vysokoškolské vzdelanie v odbore sa zásadný kvalifikačný predpoklad výkonu sociálnej práce (hoci aj tu jestvuje diverzia tým, že bolo zo slovenského zákona o sociálnej práci vylúčené doktorandské štúdium). Ďalšou úlohou je zabezpečiť, aby toto vzdelávanie bolo dostatočne kvalitné a veľmi úzko prepojené na výkon profesijnej praxe sociálnej práce v rezortoch, kde sociálni pracovníci pôsobia (mimo rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je to aj rezort spravodlivosti, zdravotníctvo a výhľadovo aj rezort školstva). K tomu je potrebné nastavenie minimálnych štandardov vzdelávania, resp. v našich podmienkach zásadnú inováciu opisu študijného programu.

Autori:
doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD., mim. prof.
prof. PaedDr. Milana Schavel, PhD.
RNDr. Monika Bérešová

LITERATÚRA

[1] BALÁŽOVÁ, B. – BUZÁSSYOVÁ, K. 2006. Slovník súčasného slovenského jazyka (A-G). Bratislava : Veda, 2006. 1134 s ISBN 80-224-0932-4.
[2] BARKER, R. L. 2003. The Social Work Dictionary. 5th Ed. Washington, DC : NASW, 2003. 493 s. ISBN 0-87101-355-X.
[3] CSWE. 2012a. Educational Policy and Accreditation Standards. [citované 2015-24-07]. Dostupné na internete:
[4] CSWE. 2012b. The CSWE Handbook of Social Work Accreditation Policies and Procedures (Handbook) for the 2008 Educational Policy and Accreditation Standards. CSWE, 2012. 86 s.
[5] CSWE. 2015. Accreditation. [citované 2015-24-07]. Dostupné na internete:
[6] EACEA. 2009. Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: Vývoj v bolonskom procese. Bologna : Euacea, 2009. 72 s. ISBN 978-92-9201-031-7.
[7] ENQA. 2010. Normy a smernice na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania. 3. vyd. Helsinki, Bratislava : ENQA, Slovenská rektorská konferencia. 41 s. ISBN 952-5539-05-9.
[8] Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie. 2009. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2009. 15 s. ISBN 978-92-79-08489-8.
[9] Framework for Higher Education Qualifications in England, Wales and Northern Ireland. Gloucester : QAA, 2008. 47 s.
[10] GADE. 2013. Quality Guidelines for Phd Programs in Social Work. [citované 2015-25-07]. Dostupné na internete:
[11] HARRIS, J. – WHITE, V. 2013. Oxford Dictionary of Social Work & Social Care. Oxford : Oxford University Press, 2013. 515 s. ISBN 978-0-19-954305-2.
[12] KŘIŠŤAN, A. – BEDNÁŘ, M. 2012. Vzdělávání sociálních pracovníků v České republice. In KLIMENTOVÁ, E., BALOGOVÁ, B. (eds.) Výzvy a trendy vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov. Prešov : FiF PU v Prešove, 2012, s. 18-25. ISBN 978-80-555-0613-5.
[13] MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. a kol. 2014. Teória a metódy sociálnej práce I. 2. vyd. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, 2014. 443 s. ISBN 978-80-971445-2-4.
[14] MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. 2015. Nový zákon o sociálnej práci na Slovensku: retrospektíva, perspektívy a otázniky. In Sociální práce / sociálna práca. 2015, roč. 15, č. 1, s. 66-78. ISSN 1213-6204.
[15] Národný kvalifikačný rámec Slovenskej republiky. 2012. Bratislava : MŠVVaŠ SR, 2012. [citované 2015-01-06]. Dostupné na internete:
[16] OLÁH, M. – SCHAVEL, M. – ONDRUŠOVÁ, Z. – NAVRÁTIL, P. 2009. Sociálna práca – vybrané kapitoly z dejín, teórie a metód sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, 2009. 228 s. ISBN 80-969449-6-7.
[17] REJZEK, J. 2012. Český etymologický slovník. 2. vyd. Voznice : Leda, 2012. 752 s. ISBN 978-80-7335-296-7.
[18] SCHAVEL, M. – MATULAYOVÁ, T. 2012. Vysokoškolské vzdelávanie sociálnych pracovníkov v kontexte štátnej sociálnej a vzdelávacej politiky Slovenskej republiky.
In KLIMENTOVÁ, E., BALOGOVÁ, B. (eds.) Výzvy a trendy vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov. Prešov : FiF PU v Prešove, 2012, s. 10-17. ISBN 978-80-555-0613-5.
[19] SOCIÁLNÍ REVUE. 2015. Studium sociální práce na vysokých školách. [citované 2015-10-07]. Dostupné na internete:
[20] ŠALING, S. – IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z. 1997. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : Samo, 1997. 1370 s. ISBN 80-967524-0-5.
[21] The Bologna Declaration. 1999. [citované 2015-10-06]. Dostupné na internete:
[22] TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. II. vyd. 2. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 573 s. ISBN 80-968367-5-7.
[23] TOMEŠ, I. 2010. Postavení sociálních pracovníků ve vybraných státech Evropy. In Fórum sociální práce, 2010, č. 2, s. 15-34. ISSN 1804-3070.
[24] Zákon č. 49/1967 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva o postgraduálnom štúdiu na vysokých školách.
[25] Zákon č. 172/1990 Z. z. o vysokých školách.
[26] Zákon č. 111/1998 Sb. o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů.
[27] Zákon č. 131/2002 Z. z. vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
[28] Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
[29] Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách v z.n.p.
[30] Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
[31] Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v z.n.p.
[32] Zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí s rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!


Potrebujete pomoc s výskumom?