Differences in self-esteem among adolescents
Abstrakt: Ako môžeme zlepšiť nízke sebahodnotenie, ktoré má určite vplyv na náš sociálny a profesionálny život? Samotné slovo 'hodnotenie' súvislí s kvalitou, veľkosťou, hodnotou, hodnotením niekoho, obdivovaním niekoho – v tomto prípade, predovšetkým seba. Existujú ľudia, ktorí majú vysokú dôveru v seba, sú hrdí na seba, ale majú nízke sebahodnotenie. Väčšina ľudí, v momentoch hlbokej úprimnosti si prizná, že nehodnotí seba tak, ako by mal. Či už ide o podceňovanie, ale preceňovanie osobnosti. Väčšina sociálnych problémov (finančné, personálne, sociálne) sú výsledkom - priamo alebo nepriamo – nízkeho sebahodnotenia nejakého človeka. Ako je na tom Slovensko? Ako hodnotíme seba?
Kľúčové slová: Rosenbergova škála sebahodnotenia, sebahodnotenie, sebaobraz, výchova, vzdelanie.

Abstract: How can we improve low self-esteem, which certainly has an impact on our social and professional lives? There are people who have high confidence in themselves, they are proud of themselves, but they have low self-esteem. Most people, in moments of deep honesty, admit that they not evaluate themselves as well as they should. Whether it's undervaluation, or revaluation their personality. Most social problems (financial, personal, social) are a result - directly or indirectly – of someone's low self-esteem. In this work, we analyze the problems of the low self-esteem of adolescents in Slovakia.
Keywords: education, parenting, Rosenberg Self Esteem scale, self-esteem, self-image.

Sebahodnotenie

Sebahodnotenie je, zjednodušene povedané, sebaobraz, ako oceňujeme to, čo sme, to čo robíme a výsledky, ktoré dosahujeme. Sebahodnotenie sa vyvíja už od detstva a v priebehu života je ovplyvnené životnými skúsenosťami a reakciami prostredia na naše správanie. Rodičia sú najdôležitejšími osobami v živote dieťaťa, a preto hrajú významnú úlohu v rozvoji pozitívneho sebahodnotenia.

Sebahodnotenie, je jednou zo zložiek sebapoňatia a utvára sa teda výsledkom sociálneho zrovnávania a sebaposudzovania. Sebaposudzovanie je uskutočňované na základe pozorovania svojej vlastnej činnosti. Ak je sebahodnotenie znížené, je základným problémom pri neurózach a porúch chovania; cieľom nápravy je v tomto prípade ovplyvnenie človeka natoľko, aby sa vyrovnal so sebou, aby prispôsobil svoje chovanie a zmenil vnímanie seba samého tak, aby bol schopný primerane hodnotiť, akceptovať (Kohoutek, 2000).

Kohoutek (2000) vo svojej publikácii vo vzťahu ku sebahodnoteniu hovorí o troch typoch ľudí:

• ľudia so zníženým sebahodnotením
• ľudia so zvýšeným sebahodnotením
• ľudia s normálnym sebahodnotením

Nízke sebahodnotenie
Nízke sebahodnotenie je spojené s nedostatkom sebadôvery a pocitom menejcennosti. Bohužiaľ, dnes sa často stretávame s ľuďmi, ktorí nemajú o sebe pozitívny názor. Problémy, ktoré prináša dnešný spôsob života výrazne ovplyvňujú sebahodnotenie ľudí a ich život. 'Nízke sebavedomie prispieva vzniku problémov, potom problémy, len ďalej zhoršujú sebahodnotenie.' (Miljković a Rijavec, 1996). Čim ďalej, tým viac je mrzutých ľudí, ktorí sa sťažujú na všetko. Mnohí z nich nevidia cestu von z krízy.

Rodičia a učitelia sú dôležitými faktormi v rozvoji a vzdelávaní dieťaťa, ako aj vo vývoji sebahodnotenia. V podstate, všetko záleží na nich a bez nich by sa dieťa nemohlo normálne vyvíjať. Dieťa by malo mať stanovené jasné pravidlá, alebo ešte lepšie, mali by ich vytvoriť spolu. Dieťa by malo vedieť, aké sú následky, pokiaľ pravidlá nebudú dodržané. Avšak, neprejavovanie lásky by nemala byť jedna z pokút za nedodržanie pravidiel. Dieťa by sme mali naučiť bojovať za svoje práva a aby vedelo konať podľa svojich potrieb, ale aj rešpektovať potreby iných (Marx, 1989). To znamená, že deti sa potrebujú naučiť vytvárať kvalitné vzťahy s ostatnými ľuďmi, pretože v tom sa skrýva najväčší poklad nášho života.

Vysoké sebahodnotenie
Miljković a Rijaveć (1996) vo svojej publikácii Rozhovor so zrkadlom, považujú vysoké sebahodnotenie za veľmi dôležitý aspekt, od ktorého do značnej miery závisí aj na naše duševné zdravie a prispôsobivosť. Ľudia, ktorí majú vysoké sebahodnotenie, neznamená, že si myslia o sebe, že sú dokonalí, ale naopak sú si vedomí svojich nedostatkov a usilujú sa ich zmeniť. Samozrejme majú o sebe aj pozitívne myslenie.

Miljković a Rijaveć (1996) zdôrazňujú dôležitosť vzdelávania v rozvoji pozitívneho sebahodnotenia. Deti majú vysoké sebahodnotenie vtedy, keď majú aj ich rodičia, lebo rodičia im slúžia ako vzor, model. Vysoké sebahodnotenie zvyčajne majú deti, ktorých rodičia:

• vychovávajú svoje deti s láskou a úctou
• prijali ich takých aký sú
• stanovujú rozumné pravidlá a očakávania
• sú si vedomí svojich postupov
• neposmievajú sa deťom, neponižujú ich a fyzicky netrestajú
• neboja sa ukázať, ako veria v schopnosti dieťaťa (Miljković, Rijaveć, 1996).

27. septembra, roku 2005 – bol vykonaný medzinárodný výskum sebahodnotenia. Tento výskum umiestnil na prvé miesto Srbsko, ako krajinu s najvyšším skóre sebahodnotenia. Japonsko bolo umiestnené na poslednom mieste.

Výskum zrealizoval David Schmitta, PhD, ktorý je profesorom a vedúcim katedry psychológie na Bradley University v Peoria, Illinois. Výsledky boli objavené v časopise Journal of Personality and Social Psychology. Výskum bol realizovaný v 53 krajinách a počet respondentov presahoval 17 000. Ako nástoj na meranie sebahodnotenia bola použitá Rosenberg Self-esteem scale - Rosenbergova Škála sebahodnotenia, ktorá bola preložená do 28 jazykov.

Tabuľka 1. Skóre sebahodnotenia podľa krajín (Schmitt, 2005).

Rosenberg Self-esteem scale – Rosenbergova Škála sebahodnotenia
Rosenbergova Škála sebahodnotenia je najpoužívanejšou metódou na meranie globálneho sebahodnotenia. Obsahuje 10 deklaratívnych viet, ku ktorým sa osoba vyjadruje vzhľadom na jej súhlas, či nesúhlas na 4-bodovej (alebo 5-bodovej) stupnici Likertovej škály. Maximálny počet bodov, ktorý možno získať je 40 (najvyššie sebahodnotenie), minimálny 10 (najnižšie sebahodnotenie). Človek s vysokým sebahodnotením má podľa Rosenberga k sebe vysokú úctu, oceňuje svoje prednosti, ale tiež rozoznáva svoje chyby (Halama, Biščad, 2006).

Podľa najnovšieho výskumu (Tomšik, 2014), ktorý bol realizovaný len v niektorých krajinách Európy (Belgicko, Česko, Francúzsko, Nórsko, Nemecko, Maďarsko, Srbsko, Slovensko, Španielsko), priemer sebahodnotenia adolescentov na Slovensku bol 23.68, (v Česku 23.87), ale na 5-bodovej stupnici Likertovej škály. Po uplynutí skoro celej decénií, celkové skóre sebahodnotenia sa znížilo skoro vo všetkých skúmaných krajinách. Na rozdiel od Česka, Slovensko sa teraz na rebríčku umiestnilo vyššie, ale aj naďalej je medzi poslednými.

Záver

Pozitívne vnímanie seba samého je veľmi dôležitou súčasťou ľudskej osobnosti. Aký obraz máme o sebe do značnej miery závislí od prostredia, v ktorom vyrastáme. Škola ako inštitúcia, v ktorej deti trávia veľa času, by mala byť prostredie, kde žiaci získajú nielen vzdelanie, ale aj pozitívny sebaobraz. Týmto spôsobom bude škola vychovávať nielen vzdelaných a chytrých ľudí, ale aj ľudí šťastných a spokojných so sebou. Ostáva otázkou, prečo Slováci ako národ majú nízke sebahodnotenie? Je to ,,chyba“ rodičov či učiteľov? Kto si svoju úlohu neplní tak ako by mal? Alebo ide len črty osobnosti národa?

Autor: Bc. Robert Tomšik
Univerzita Konštantína filozofa, Pedagogická fakulta
Zoznam bibliografických odkazov

HALAMA, Peter., BIEŠČAD, Matúš. 2006. Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenias použitím metód klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT). In Československá psychologie. ISSN 0009-062X, 2006, 50, 4, s. 569 – 583.
KOHOUTEK, Rudolf. 2000. Základy psychologie osobnosti. Brno: CERM, 2000. ISBN 80-7204-156-8.
MARX, Karl - ENGELS, Fridrih. 1989. Rani radovi. Zagreb: Naprijed, 1989. 246 s.
MILJKOVIĆ, Dubravka. - RIJAVEC, Majda. 1996. Razgovori sa zrcalom - psihologija samopouzdanja. Zagreb: IEP, 1996, 250 s. ISBN 978-953-7057-21-3.
SCHMITT, David. 2005, Simultaneous Administration of the Rosenberg Self-Esteem Scale in 53 Nations: Exploring the Universal and Culture-Specific Features of Global Self-Esteem. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 0022-3514, 2005, 89, 623-642.