Problems and changes in family
Abstrakt: Autorka sa zaoberá niektorými problémami a zmenami súčasnej rodiny, ako transformácia spoločnosti vytvorila nové životné situácie a podmienky. Prináša pohľad na zmeny rodinného, partnerského a rodičovského správania jednotlivcov.
Kľúčové slová: Globalizácia, reproduktívne správanie, rodinná výchova, rozvodovosť, zodpovednosť, hodnotový systém.

Abstract: The author deals with some problems and changes to the current family, as a transformation of developing new life situations and conditions. Provides insight into changes in family, peer and parental behavior of individuals.
Key words: Globalisation, reproductive behaviour, family education, divorce rate, responsibility, value system.

Sociálno-ekonomické, politické, prírodné a človekom spôsobené zmeny zasiahli do života spoločnosti a tým aj do života rodiny. Rodina prechádza prerodom od tradičnej rodiny, cez modernú, až po postmodernú rodinu.

Globalizácia (Hrechová, 2005) posilňuje spájanie národov, kultúr, náboženstiev, ale v globalizácii moderný človek zostáva osamotený a osamotenosť má vplyv na jeho osobné rozhodnutia vo veciach morálky. Typickým pre túto spoločnosť je zvyšovanie pracovných výkonov, čoho dôsledkom je honba za ziskom a daňou sú ekologické krízy, ako aj premena kultúry na konzumnú kultúru.

V súvislosti s modernizáciou a industrializáciou Sopóci (2001) konštatuje, že sa zmenili funkcie rodiny, mnohé z nich čiastočne prevzal štát. Aj Matoušek (1997) je toho názoru, že moderná doba oslobodila ľudí od väzieb k širšej rodine, ku komunite, od podriadenosti cirkvi, ale daňou za oslobodenie je rozčlenenie ľudského života do sfér riadených byrokratickými aparátmi novodobého štátu, ktoré nie sú dostatočne zladené a prepojené. Týmto sa oslabujú kompetencie súčasnej rodiny. Preto súčasnej rodine vieme priradiť tieto znaky (De Singly, 1999, s. 10): 1. väčšia závislosť na štáte, 2. väčšia nezávislosť na kruhu príbuzných, 3. väčšia nezávislosť manželov na rodine.

Od tradičnej rodiny k modernej rodine (Možný, 2008)
50. r. - retročasom, t.j. pokus o obnovenie centrálneho postavenia rodiny v spoločnosti (šťastné rodiny, funkčne oddelené a vzájomne sa doplňujúce role muža a ženy, aspoň s troma deťmi). Od konca 50.r. ženy opúšťajú domácnosť a venujú sa profesionálnej kariére. Mení sa obsah a povaha rolí v rodine, t.j. mužskej a ženskej role.
60. r. sú typickým začiatkom znižovania počtu detí a zvyšovania počtu rozvodov.
70. r. sa zvyšuje počet nemanželských detí. Rodina ako monopol na legitímny sex padol, láska je založená na sexuálnej príťažlivosti. Rodina stratila monopol aj na plodenie detí vplyvom novej technológie (napr. vplyv hormonálnej antikoncepcie).

Guráň, Filadelfiová, Ritomský (1997) popisujú štrukturálne zmeny rodiny:
1. demokratizácia rodinných vzťahov, ktorú charakterizuje postupná premena tradičných, patriarchálnych rodinných vzťahov (dominantná autorita muža, podriadenosť detí voči rodičom) na moderné vzťahy založené na partnerstve, rovnoprávnosti.
2. individualizácia rodinných vzťahov, t.j. prechodom od vzťahov prioritne určených pôvodom človeka ku vzťahom voleným, slobodným výberom založených na vzájomnej diskusii.
3. dynamizácia rodiny sa prejavuje tým, že rodina sa stáva otvorenejšou, prístupnejšou a pružnejšie reaguje na zmeny, ktoré prináša vývoj spoločnosti a vývin členov rodiny.
4. pluralizácia rodinných štruktúr znamená, že k tradičnej forme rodiny pribúdajú ďalšie formy so špecifickou štruktúrou vzťahov v rodine.

Reprodukčné správanie a životný cyklus rodiny

V súčasnej rodine, na rozdiel od tradičnej rodiny, dosahujú členovia väčšiu individualitu. V minulosti príbuzenské väzby boli založené aj na odovzdávaní ekonomického dedičstva, v súčasnosti „ducha rodiny“ tvoria vzťahy medzi mužom, ženou a medzi rodičmi a deťmi.

Genderová rovnosť patrí k základným prioritám Európskej únie. Prestáva platiť tradičné delenie rolí v rodine podľa pohlavia. Ženy sa dokážu uplatniť na trhu práce, stávajú sa finančne nezávislé od mužov, získavajú rovnaké vzdelanie ako muži.

S rozvojom modernej spoločnosti sa mení usporiadanie rolí v rodinách. Jankovský (2003) hovorí, že manželstvo je najzraniteľnejším článkom rodiny, pretože ide o proces, ktorý sa vyvíja v priebehu nášho života. Kvalita manželstva súvisí s kvalitou osobnosti muža a ženy, ktorí manželstvo uzatvárajú.

Zmyslom manželstva je vzájomnosť, zdieľanie osobného a intímneho vzťahu. Mení sa postavenie matky, otca a detí v rodine. V minulosti dieťa predstavovalo pre rodinu ekonomický prínos, t.j. pomocnú pracovnú silu. Dnes sa o dieťati hovorí o aj ako o ekonomickej záťaži (Šrajer, Musil, 2008), čoho dôsledkom je aj znižovanie pôrodnosti, narastá počet rodín, ktoré majú iba jedno dieťa, čím sa nepokrýva prirodzená reprodukcia.

Rodičia nedokážu dostatočne reagovať na potreby vlastných detí, pretože to nevedia, nenaučili sa reagovať na deti vnímavo a s porozumením. Škoviera (2010) v tejto súvislosti hovorí o „výchovnej bezmocnosti“, či znížených rodičovských kompetenciách.

Giddens (1992, In Hašková, 2009) tvrdí, že v súčasnej spoločnosti modernity sa menia princípy zakladania intímnych vzťahov. Prokreatívna rola intímneho vzťahu sa mení, na reflexivitu zosobnenú sexuálnou príťažlivosťou, zdieľanou intimitou a emotívnou komunikáciou. Vo vzťahu nejde o nájdenie prvého, jediného partnera na celý život, ale o emocionálnu väzbu. Tá trvá do tej doby, pokiaľ partneri vo vzťahu nachádzajú uspokojenie.

Manželstvá sa v súčasnosti posúvajú do vyššieho veku. Prispelo k tomu rozšírenie antikoncepcie, plánovanie rodičovstva, preferovanie kariéry, pre mnohých mladých ľudí aj nedostupnosť vlastného bývania. Z jednej strany je to pozitívne, lebo deti sa rodia do zrelšieho rodinného prostredia a zrelších vzťahov medzi partnermi, rodina je materiálne pripravená pre dieťa. Z druhej strany sa však manželia rozhodujú iba pre jedno dieťa.

Rodiny s jedným rodičom vznikajú najčastejšie rozvodom, ďalšou príčinou je ovdovenie, alebo narodenie dieťaťa mimo manželstva. Časť občanov žije v neformálnych zväzkoch, bez záujmu o uzatvorenie manželstva. Dopadom je zvýšený počet detí narodených mimo manželstva.

Starostlivosť o dieťa/deti, rodinná výchova

Rodina aj v súčasnosti je v mnohých smeroch nenahraditeľná, v existencii odkázaná na spoločnosť a preto je oveľa zraniteľnejšia. V rodine sa dieťa socializuje (začleňuje do siete sociálnych vzťahov), kde rodičia sú dôležitými identifikačnými vzormi. Funkčná rodina vytvára pre dieťa pocit bezpečia, istoty, dôvery, pocit domova, kde hlavným zmyslom rodiny je výchova detí. Význam rodiny spočíva aj v ovplyvňovaní kvality života jej jednotlivých členov. Rodina napĺňa svoje poslanie prostredníctvom funkcií reprodukčnej, ekonomickej, emocionálnej, socializačno-výchovnej, odpočinkovej a regeneračnej.

Rodinná výchova sa má utvárať ako oslobodzujúca funkcia smerujúca k autonomizácii a zodpovednosti. Problém rodiny (Di Fellice, 1999) sa ukazuje, ak jeden z rodičov zostane v hlbokom infantilizme, nevie sa dostať do správneho vzťahu s vlastným dieťaťom/deťmi (napr. členovia rodiny sú zaujatí vlastnou sebarealizáciou, vtedy sa nedarí zamerať sa na spoločné problémy). Dobrá a zodpovedná rodina rozvíja dôveru prostredníctvom kooperácie, podporuje a posilňuje, čo je dobré v každom dieťati a rozvíja jeho asociujúci a solidarujúci rozmer. Zodpovedná rodina stavia do stredu zmysel spoločenstva, v ktorom má hodnotu každý jednotlivý subjekt. Vzájomný rešpekt, rozhovor a spolupráca sa javia ako správna cesta pre znovuvybudovanie etickej citlivosti.

V súčasnej rodine výchova detí nie je samozrejmosťou, taktiež nie je dostatočne doceňovaná výchovná funkcia rodiny. Existujú jedinci, ktorí boli v istej fáze svojho života vychovávaní nedostatočne, prípadne neboli vychovávaní vôbec. Bežným trendom sa stáva, že rodičia presúvajú svoju úlohu na výchovné inštitúcie ako novodobé jasle, materské a základné školy. De Singly (2000) poukazuje aj na druhú stránku pojmu „záujem dieťaťa“. V niektorých prípadoch slúži tento pojem ako dobrý dôvod k zasahovaniu štátu do rodiny a to zvýšenou kontrolou súkromného života rodiny štátom, ktorý zaručuje isté podmienky jeho dobrého fungovania formou sociálnych pracovníkov, sociálnych asistentov, manželských poradcov, rodinných mediátorov a zoznam sa neustále zväčšuje.

Skupina sociológov (Di Fellice, 1999) zasa poukazuje na fakt, že v spoločnosti fungujú aj rodičia, ktorí sa nedokážu pružne prispôsobiť novým povinnostiam, ktoré so sebou prinášajú sociálne a technologické zmeny.

Nepriaznivé výchovné prostredie deti frustruje a je pôdou pre patologický rozvoj osobnosti dieťaťa. Taktiež nejednotnosť výchovného prístupu rodičov môže vytvárať v dieťati vnútorný konflikt. Preto niet nad pokojnú výchovnú atmosféru plnú láskyplného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

V súčasnej spoločnosti a v rodinách vyrastajú deti a mládež, ktoré majú problémy v správaní. Delikventné správanie sa objavuje čoraz viac u detí v mladšom veku. Masmédiá ovplyvňujú predstavy, názory, postoje a potreby konzumentov. Dôsledkom nepriaznivého vplyvu médií nastáva oslabenie komunikácie a vzťahov v rodine. Výskumy dokazujú, že mládež trávi pred televízorom a pri počítačoch viac času ako by bolo akceptovateľné. Spoločné aktivity a rituály rodiny sa oslabili, v mnohých rodinách jednotliví členovia nežijú “spolu”, ale “vedľa seba”. Z výskumu Sejčovej a Mišinskej (2005) vyplýva, že až 40% detí trávi voľný čas sledovaním televízie, hraním na počítačoch. Vplyv médií a počítačových hier má dopad na správanie detí, ktoré napodobňujú, „bojujú“ s nepriateľmi a stávajú sa hrdinami.

Rozvodovosť ako vlastnosť modernity

V roku 1563 Koncil tridentský prehlásil manželstvo za sviatosť a monogamiu za povinnosť. 60. roky označujeme za druhú rozvodovú revolúciu. V minulosti sa manželia brali v presvedčení, že v manželstve vytrvajú do smrti. Aj spoločnosť mala prostriedky, ktoré rozvod znemožňovali, ako napr. verejná mienka. Manželstvo sa udržiavalo za každú cenu, ale v niektorých prípadoch traumatizovalo deti, či jedného z partnerov, čo viedlo spoločnosť k presadeniu rozvodu ako humánneho prostriedku (v prípade neriešiteľného problému, týrania a zneužívania). V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva (Levická, 2004).

Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním (In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, 2009). Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme: Muži - 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2. nevera a 3. alkoholizmus. Ženy – 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny.

Stúpa počet dospelých a detí, na ktorých rozvod zanecháva dôsledky. Deti zostávajú väčšinou v starostlivosti matky, stávajú sa súčasťou neúplnej rodiny. Neúplná rodina môže byť v súčasných sociálno-ekonomických podmienkach zdrojom frustrácií pre všetkých členov (nedostatočné finančné prostriedky na živobytie). Opakované manželstvá sú náchylnejšie k rozvodu. De Singly (2000) poukazuje na fakt, že existujú deti, ktoré sa pohybujú v „rodičovskej sieti“, ktorú tvoria pôvodný rodič, nový partner každého rodiča, prípadne bývalý partner ich nevlastných rodičov.

Problém zodpovednosti a tvorby hodnotového systému

Zodpovednosť prináleží k slobode konkrétneho, jedinečného človeka, ktorý zodpovedá za vlastné správanie. Ľudská podstata nás neoprávňuje prenášať ju na kolektív, pospolitosť. Diel svojej slobody a zodpovednosti môže odovzdať len človek, ale aj to len iba sám za seba. Ak pospolitosť prijatú zodpovednosť zneužije, v konečnom dôsledku následky nesie jednotlivec, lebo nesie individuálny diel zodpovednosti za toto zlyhanie (Diatka, 2001).

Rozvoj hodnotového systému človeka je spojený so sociálnym prostredím a s jeho pohľad na seba samého. Vychádza z pocitov identity a sebaobrazu, ktoré sa utvárajú vo výchovnom prostredí a sú determinované osobnostnými vlastnosťami podieľajúcimi sa na výchove (Turček, 2003). Nedostatočný hodnotový systém jedinca je dôsledkom výchovy v málo podnetnom prostredí, ale aj nedostatočnou stimuláciou k vývinovo vyšším hodnotám. V prípade neprijatia jedinca spoločnosťou nastáva odmietanie hodnotovej hierarchie uznávanej makrosocietou a rozvojom nežiaducich prejavov správania.

Záver

Na záver nám zostáva zamyslieť sa nad rodinou a položiť si otázku, čo spôsobuje jej úpadok. Vella (1999) hovorí o troch príčinách, ktoré spôsobujú tento fakt. Prvým je individualizmus, ktorý nahradil rodinu. Spoločnosť je agregáciou individualistov, ktorí uplatňujú svoje právo na autonómiu, personálne naplnenie, sexuálnu satisfakciu a to všetko stojí nad rodinou. Autonómia a práva nahradili etiku a morálku. Druhým hlavným dôsledkom je vzťah medzi „vzájomnou závislosťou“ a „nezávislosťou“. Ako tretiu príčinu autorka vidí v tom, že sa stávame nehodnotiaci a morálne posudzovanie správania sa stáva tabu. Právo posudzovať dostali len médiá a prvé stránky v novinách. Preto nám zostáva pamätať na vetu: „Čo ľudia robia a čo je správne sú dve odlišné veci“.

Autor: PaedDr. Martina Kravárová
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave

Zoznam bibliografických odkazov

[1] DE SINGLY, Francois. 1999. Sociológie současné rodiny. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 196 s. ISBN 80-223-1375-0.
[2] DIATKA, Cyril. 2001. Etika a súčasnosť. Nitra : UKF, 2001. 154 s. ISBN 80-8050-493-8.
[3] DI FELICE, Francesco. 1999. Rodina a etika. In: ĎURKOVIČ, Vladimír. Rodina na prelome tisícročí – subjekt kultúry, kresťanských a všeľudských hodnôt, 1999. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda. s. 15 – 21. ISBN 80-968191-3-5.
[4] HAŠKOVÁ, Hana. Fenomén bezdetnosti. 2009. Praha : SLON, 2009. 264 s. ISBN 978-80-7419-020-9.
[5] HRECHOVÁ, Helena. Etika – sociálne vzťahy – spoločnosť. Bratislava : Veda, 2005. 337 s. ISBN 80-224-0849-2.
[6] GURÁŇ, Peter, - FILADELFIOVÁ, Jarmila, - RITOMSKÝ, Alojz. 1997. Tradičné verzus moderné: zmeny a život súčasných rodín. In: Sociológia. ISSN 0049-1225, 1997, roč. 29, č. 1, s. 5-20.
[7] LEVICKÁ, Jana. Sociálna práca s rodinou I. 2004. Trnava : Mosty, 2004. 177 s. ISBN 80- 89074-93-6.
[8] MATOUŠEK, Oldřich. Rodina jako instituce a vztahová síť. 1997. Praha : Sociologické nakladatelství, 1997. 144 s. ISBN 80-85850-24-9.
[9] MOŽNÝ, Ivo. Rodina a společnost. 2008. Praha: SLON, 2008. 323 s. ISBN 80-86429-58-X
[10] SEJČOVÁ, Ľuboslava - MIŠINSKÁ, Eva. 2005. Náčrt charakteristiky dieťaťa s výchovne problémovým správaním. In: Vychovávateľ. ISSN 0139-6919, 2005, roč. LI, č. 6, s. 7-12.
[11] SOPÓCI, Ján. 2000. Sociálne inštitúcie a sociálna zmena. Bratislava : Univerzita Komenského, 2000. 210 s. ISBN 80-223-1473-0.
[12] ŠKOVIERA, Albín. 2010. Posilňovanie rodičovských kompetencií a zodpovednosti v procese (pre)výchovy dieťaťa. In: HUDEČKOVÁ, Viera, BRYNDZÁK, Pavel. Križovatky, Bratislava : Maclix, 2010. s. 87 – 92. ISBN 978-80-969253-1-5.
[13] ŠRAJER, Jindřich - MUSIL, Libor (eds.) 2008. Etické kontexty sociální práce s rodinou. Brno : Albert, 2008. 150 s. ISBN 978-80-7326-145-0.
[14] TURČEK, Karol. 2003. Psychopatologické a sociálno-patologické prejavy detí a mládeže. Bratislava : IRIS, 2003. 168 s. ISBN 80-88778-99-9.
[15] VELLA, G. Charles. 1999. A family strategy for the new millenium. In: ĎURKOVIČ,
Vladimír. Rodina na prelome tisícročí – subjekt kultúry, kresťanských a všeľudských hodnôt, 1999. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda. s. 22 – 29. ISBN 80-968191-3-5.
[16] Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou: Dni sociálnej práce. Sociálna sféra Slovenskej republiky a sociálna práca (Európa, právo a prax). 12.-13. november 2008. Nitra: UKF, 2009. 270 s. ISBN 978-80-8094-454-4.

_________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.