Rómska komunita a sociálno-patologické javy

nov 3 2011

Abstract: Currently, an increasing number of people whose socialization is different from the traditional social norms and who have various problems in the conduct and morality. Poverty, unemployment, drug addiction, prostitution, ... were still in our society until recently almost unknown. The cause of these deviations anonymity was their apparent lack, or ignorance of their existence, but naivety and successful public while concealing their fear of penetration and a massive explosion at the scene of social life. All these negative social phenomena are occurred and associated with the Roma ethnic group. Addressing these serious adverse societal phenomena requires political will, vision of a multicultural Slovakia, but also a profound analysis of previous failures, or inappropriate solutions. It is a long process that needs to start substantial changes in the approach to Roma issues. In an environment where sometimes the survival, resulting from different socio-pathological phenomena which impact negatively on society as a whole.
Keywords: Man. Romani family. Social environment. Social pathologia.

Úvod

Socializácia každého človeka prebieha v spoločnosti, v rodine, v kontakte a styku s inými ľuďmi. Spoločnosť svojou štruktúrou vytvára rôzne útvary oficiálneho i neoficiálneho rázu, ktoré tvoria ľudia a v rámci nich sa formujú vonkajšie a vnútorné činitele, ktoré ovplyvňujú výchovu a socializáciu človeka.

Sociálna patológia je odvetvie sociológie, ktoré sa zaoberá skúmaním abnormálnych a ,,nezdravých“ podmienok a ich vplyv na priebeh sociálnych procesov. Je to súhrnný pojem pre označenie chorých, nemorálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Po roku 1989 zmenou sociálnych pomerov v spoločnosti sa začínajú výraznejšie prejavovať aj sociálno-patologické javy ako nezamestnanosť, chudoba, kriminalita, drogové závislosti, prostitúcia, ... a preto je veľmi dôležité, aby sa o nich hovorilo a zároveň sa hľadali účinné nástroje, ako tieto negatívne javy eliminovať.

Jednou z príčin patologických javov u Rómov je predčasná sexuálna aktivita, pôrody mladých dievčat a žien do 18 rokov, neschopnosť mnohých rodín starať sa o svoje deti, neúplné rodiny alebo, naopak, mnohopočetné rodiny žijúce v nevyhovujúcich podmienkach. V takomto prostredí rastie kriminalita, prostitúcia a drogové dílerstvo ... Nízka pracovná mobilita, nedostatočné vzdelanie, nezáujem presadiť sa na trhu práce ... napokon vedie jednotlivcov aj celé skupiny do situácie, že strácajú schopnosť a motiváciu hľadať si prácu. Uvedené negatívne okolnosti potláčajú až zabraňujú vnútornej motivácii na zmenu vlastného života. (1)

Podľa Ondrejkoviča má význam sociálneho prostredia tri sféry vplyvu na človeka:

  • „výchovné prostredie – rodina, škola, mimoškolské zariadenia,
  • systém hodnôt a medziľudských vzťahov – skupiny, inštitúcie, spoločenské triedy, čiže tie, ktoré nepatria do výchovného prostredia, ale vplývajú na socializáciu a výchovu,
  • oblasť spoločenskej patológie - čiže defekty vyvolané vplyvom morálne narušenej rodiny, sociálnych skupín a iných ohnísk s nízkou morálkou, ktoré narušujú proces socializácie a výchovy.“ (2)

V súčastnosti sa objavuje čoraz viac mravnostná trestná činnosť. Ide predovšetkým o znásilnenia, pohlavné zneužitie a u dievčat je to najmä prostitúcia, kde motívom konania je predovšetkým majetkový zisk. Podstatou prostitúcie je dosiahnutie čo najväčšieho zisku, na ktorom okrem samotnej prostituujúcej osoby profitujú aj ďalšie osoby – pasáci. Prostitúcia je často sprevádzaná majetkovou, násilnou i mravnostnou trestnou činnosťou. V súvislosti s prostitúciou narastala aj trestná činnosť ako sekundárny následok prostitúcie, najmä „obchod s bielym mäsom“. Nelegálne obchodovanie so ženami a deťmi, ktoré skončia na sekundárnom trhu ako otroci nútenej prostitúcie, je novým fenoménom 21. storočia .

Mládež sa v mnohých prípadoch stáva obeťou trestnej činnosti, ktorú na nej páchajú dospelí páchatelia. V značnej miere sa vyskytujú prípady pohlavných zneužití, znásilnení, obchodovania s mladými dievčatami, keď sú tieto pod rúškom zaobstarania lukratívneho zamestnania vyvážané do cudziny, kde sú obmedzované na slobode a nútené k výkonu prostitúcie. (3)

Podľa článku uverejneného v Romano nevo lil (2. 7. 2009) „Slovenské Rómky patria na českom trhu s bielym mäsom medzi najžiadanejšie a najvyhľadávanejšie. Na povestnej českej E 55 medzi Dolným Dvořišťom a Kaplicami tvoria vyše sedemdesiat percent všetkých prostitútiek. Dominujú východoslovenské neviestky, ktoré do nemecko-rakúsko-českého pohraničia vyhnala bieda. Slovenky, ako rómske prostitútky v Českej republike, s obľubou vyhľadávajú najmä rakúski a nemeckí zákazníci, ktorí tvoria asi deväťdesiat percent ich klientely. Dievčatá postávajú pri ceste, vedľa nich umelohmotné fľaše s vodou, aby si dievčina mohla po pohlavnom styku opláchnuť intímne časti tela. Pri pouličných pracovníčkach z času na čas zastaví drahá limuzína, vystúpia z nej pasáci a inkasujú dennú „tržbu“. ... Pasáci im totiž niekedy nechávajú iba minimum. Niektoré preto utekajú domov a volia radšej biedu na Slovensku ako život slovenských otrokárov v Českej republike.

O prostitútky však nie je núdza. Na Slovensku obchody s bielym mäsom doslova prekvitajú v tých najšpinavších formách. Zopár prípadov, ktoré vyplávajú na povrch, sú len špička ľadovca. Podľa odhadov českej polície prostituujú stovky dievčat z chudobných rómskych rodín, najmä z okolia Svidníka, Bardejova a Giraltoviec. Sedemnásťročná negramotná dievčina šliape štreku v Česku pod dohľadom svojho dobrého strýčka. Jana C. z Borova pri Medzilaborciach nevie čítať ani písať, horko-ťažko sa podpíše. Hovorí, že „matka ju nútila od útleho veku k sexuálnemu styku so švagrom“. Samozrejme, za peniaze. Neskoršie s iným – hluchonemým príbuzným. Keď odmietla, bila ju železnou tyčou. Potom prišla exkluzívna ponuka od českého „strejdu“ Evžena, ktorý sľúbil, že dievča zamestná vo Vimperku ako prostitútku. Matka ani na okamih nezaváhala. Dcéru predala do otroctva za 500 eur.“

Podobných prípadov obchodovania najmä s rómskymi dievčatami z osád je viac. Pokiaľ sa však miestni pasáci navzájom neobviňujú, polícia v Českej ani Slovenskej republike o ich obchodoch nemá ani potuchy. A mnohokrát o nich ani nechce vedieť.“

Aká je vlastne rómska rodina?

Problematiku obchodovania s rómskymi deťmi na Slovensku ako prví verejne odhalili reportéri nemeckej televíznej stanice SAT 1. V ich príspevku totiž nebol problém kúpiť deti prostitúciu priamo od rodičov alebo kamarátov. Slovenskú verejnosť o tom informovala televízia JOJ vo svojich večerných správach (1. 2. 2006), pričom odvysielala príspevok nemeckej televízie. Za 13-ročnú Mariku z Lučenca žiadali jej rodičia 300-tisíc. Ďalšie, 8-ročné dievčatko, zas ponúkali na sex jeho kamaráti za približne 80-tisíc korún.

Zo záberov bolo zrejmé, že takéto obchodovanie v oblasti Lučenca vykonávali rómske rodiny. Podľa Evy Demeovej z tamojšieho Centra sociálnej pomoci mladým (CESPOM) je takéto správanie rodín dôsledkom ich zlej ekonomickej situácie. K zneužívaniu dochádza takým spôsobom, že je ťažko dokázateľné a my sa môžeme len mlčky prizerať, ako násilník pokračuje vo svojich zvrátených chúťkach, dieťa s ním spolupracuje a mlčí z rôznych príčin až do dospelosti. Zároveň upozornila, že takéto správanie nie je typické pre rómske rodiny, pretože podobné prípady sa praktizujú na celom svete. Obchod s „bielym mäsom“ a detská prostitúcia patrí podľa Evy Demeovej medzi najviac vynášajúce obchody.

Ako redakciu Romano nevo lil informovala Jana Pôbišová z komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR, „na prípade od začiatku pracuje špecializované oddelenie Úradu boja proti organizovanej kriminalite na odhaľovanie trestných činov obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania. Vo viacerých prípadoch sa vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu obchodovania s ľuďmi či obchodovania s deťmi. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nemôžeme poskytnúť bližšie informácie,“ informovala. Ako ďalej dodala, „nemeckí reportéri kontaktovali slovenskú políciu, avšak materiály potrebné pre trestné stíhanie im neposkytli. Tieto sme dostali až prostredníctvom nemeckej polície v októbri minulého roka. Polícia odvtedy na prípade intenzívne pracuje. Podozrivé osoby sme zistili bez pomoci nemeckých novinárov, ktorí so slovenskou políciou nespolupracovali,“ spresnila.

Prípady predaja detí z rómskych rodín na sex na Slovensku a v Českej republike môžu vzbudiť v očiach majoritnej verejnosti predstavu, že takéto správanie je prirodzeným javom pre túto komunitu. Aká je realita? Aká je v skutočnosti rómska rodina?
Niektoré rómske rodiny skutočne predávajú dievčatá na prostitúciu ... „Nedeje sa to však v tradičných rómskych rodinách, v ktorých si ctia tradície, kde vernosť a poctivosť je na prvom mieste v rebríčku hodnôt, ktoré Rómovia uznávajú,“ informuje nás Anina Botošová z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Je to neduh, ktorý priniesla nová doba a najmä nepriaznivá spoločensko-ekonomická situácia v jednotlivých rodinách. Žena v uzavretej komunite v osade je aj hybnou silou v rodine. I keď navonok je hlavou rodiny muž, žena je doslova tým krkom, ktorý drží hlavu rodiny nad zemou. Ona rozhoduje o financiách, o výbere manžela pre svoju dcéru alebo manželky pre syna, o vzdelávaní svojich detí. V rómskej rodine je žena veľmi vážená. Ak však nemôže mať deti, je neplodná, je v tejto societe na poslednom mieste v rebríčku spoločenského hodnotenia. Aj ona sama sa hodnotí ako menejcenná.

Medzi zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva SR patrí časť rómskych žien žijúcich najmä v uzavretých komunitách, v ktorých prevládajú iné zvykové normy ako v majoritnej societe. „Vo vzťahu k tejto skupine obyvateľov môžeme jednoznačne hovoriť, že je to skupina obyvateľov, ktorá je dlhodobo sociálne vylúčená zo spoločnosti. Rodová rovnosť v niektorých v rómskych rodinách je v protiklade s kultúrnymi a etnickými zvykmi a stereotypmi. Postavenie rómskej ženy v rómskej rodine, vzhľadom na ich tradície, často vedie ku kumulácii dôvodov sociálnej inklúzie a viacnásobnej diskriminácie.“(Romanono nevo lil, 19 .5. 2006)

Podľa vyjadrenia Americkej ambasády z tohto roku „Vláda Slovenskej republiky neplní v plnom rozsahu minimálne normy na odstránenie obchodovania s ľuďmi. Vyvíja však v tomto smere značné úsilie. V sledovanom období vláda zintenzívnila snahy o identifikáciu obetí medzi cudzincami, poskytla pomoc väčšiemu počtu obetí a zriadila stredisko na konsolidáciu údajov o obchodovaní s ľuďmi. Slabou stránkou snáh vlády o potláčanie obchodovania s ľuďmi bolo aj naďalej trestanie odsúdených obchodníkov s ľuďmi, keďže v roku 2009 bol takmer všetkým páchateľom odsúdeným na základe právnych predpisov o boji proti obchodovaniu s ľuďmi uložený podmienečný trest odňatia slobody. V Slovenskej republike sú zakázané všetky formy obchodovania s ľuďmi na základe §§ 179 až 181 Trestného zákona, ktoré predpisujú trest odňatia slobody v trvaní od 4 do 25 rokov. Tieto tresty sú dostatočne prísne a sú úmerné trestným sadzbám predpísaným za iné závažné trestné činy, ako je napr. znásilnenie. V roku 2009 polícia viedla vyšetrovanie v deviatich prípadoch obchodovania s ľuďmi v porovnaní s 18 prípadmi v roku 2008. Príslušné orgány nariadili v roku 2009 trestné stíhanie proti trom osobám podozrivým z obchodovania s ľuďmi, čo predstavovalo rovnaký počet ako v roku 2008. Podľa informácií vlády bolo v sledovanom období za trestný čin obchodovania s ľuďmi odsúdených 10 osôb, čo predstavovalo rovnaký počet ako v roku 2008. Slovenská vláda neuvádza, či niektoré z týchto osôb boli odsúdené za trestný čin obchodovania na účely nútenej práce. Ôsmim z 10 odsúdených obchodníkov s ľuďmi bol uložený trest odňatia slobody s odkladom výkonu trestu, čo znamená, že trest nevykonávali vo väzení ... Vláda nevyvinula žiadne výraznejšie úsilie na zníženie dopytu po komerčných sexuálnych aktoch. V tomto roku Ministerstvo zahraničných vecí USA predkladá našej vláde aj stručný akčný plán ako kľúčového ukazovateľa na určenie miery pokroku dosiahnutého v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Cieľom akčného plánu aj súvisiacich odporúčaní je poskytnúť jednotlivým krajinám usmernenie na dodržanie minimálnych noriem uvedených v zákone na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.“(4)

Medzi zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva SR patrí časť rómskych žien žijúcich najmä v uzavretých komunitách, v ktorých prevládajú iné zvykové normy ako v majoritnej societe. Vo vzťahu k tejto skupine obyvateľov môžeme jednoznačne hovoriť, že je to skupina obyvateľov, ktorá je dlhodobo sociálne vylúčená zo spoločnosti. Rodová rovnosť v niektorých v rómskych rodinách je v protiklade kultúrnymi a etnickými zvykmi a stereotypmi. Postavenie rómskej ženy v rómskej rodine, vzhľadom na ich tradície, často vedie ku kumulácii dôvodov sociálnej inklúzie a viacnásobnej diskriminácie, z čoho plynie aj predaj rómskych dievčat a žien za účelom zisku.

Autor: František Hanobik

Použitá literarúra:

1. CANGÁR, J. 2003. Ľudia s rodiny Rómov. Nové Zámky. Crocus, 2003. 239 s. ISBN 80 – 88992 – 42 – 7.
2. LEHOCZKÁ, L. 2006. Kultúrna identita Rómov. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 113 s. ISBN 80 – 8050 – 945 – X.
3. ONDREJKOVIČ, P.: Základy sociológie výchovy a mládeže. Prednáška. Nitra: UKF, FSVaZ. 22.05.2004.
4. PORTIK, M.: 2003. Determinanty edukácie rómskych žiakov. Prešov: FF PU Prešov. s. 20 – 27. 177 s. ISBN 80 – 8068 – 155 – 4.
5. SCHAVEL, M.-ČEŠECKÝ, F.-OLÁH, M.-2007. Sociálna prevencia. 2. vyd. Prešov: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, Ústav sociálnych vied a zdravotníctva P.P. Gojdiča, Prešov, 2007. 141 s. ISBN 978-80-89271-22-1
6. TANCOŠ, J. et al. 2002. Zatratení a zabudnutí. Iris P.O.BOX Bratislava, 2002. 204 s. ISBN 80 – 89018 – 26 – 2.
7. VAŠEČKA, M. 2002. Súhrna správa o Rómoch na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky Bratislava 2002. 911 s. ISBN 80 – 88935 – 41 – 5.
8. http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=16379
9. http://jozef.kmeto.blogy.atlas.sk/zeny/64613/
10. http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=4466
11. http://slovakia.usembassy.gov/2010-trafficking-in-persons-report---slove...

________________________________________
(1) PORTIK, M.: Determinanty edukácie rómskych žiakov. Prešov: FF PU Prešov. s. 20 – 27.
(2) ONDREJKOVIČ, P.: Základy sociológie výchovy a mládeže. Bratislava: 2004, s. 56.
(3) SCHAVEL, M.-ČEŠECKÝ, F.-OLÁH, M.: Sociálna prevencia. Bratislava, VSZaSP, Bratislava: 2007, s. 67.
(4) http://slovakia.usembassy.gov/2010- trafficking-in-persons-report---slovensk-republika.html

___________________________
Príspevok odznel na V. ročníku vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom "Sociálno-patologické javy a marginalizované skupiny", ktorú zorganizovali Ústav Kráľovnej Pokoja z Medžugorja Bardejov, Institut mezioborovych studii Brno, Filozoficka fakulta UPJS Kosice a konala sa 08.októbra 2010 v Bardejove.