Tohto roku sa uskutočnila najrozsiahlejšia akcia pre ľudí oddaných sociálnej práci. Bola to spoločná svetová konferencia pod názvom „Sociálna práca a sociálny rozvoj: činnosť a výsledok“ (http://www.swsd-stockholm-2012.org). Pred dvoma rokmi sa táto akcia konala v Hongkongu. Vtedy sa začala aktivita z globálnu sociálnu agendu. V roku 2014 preberá štafetu vzdialené Melbourne v Austrálii. Je škoda, že účasť Slovenska v Štokholme bola ako pasívne, tak i aktívne poddimenzovaná. Cesta do Austrálie bude zrejme finančne náročnejšia.

Je nemysliteľné zhodnotiť alebo vypovedať o tom čo všetko svetová konferencia pre sociálnu prácu a spoločnosť všeobecne priniesla. Zúčastnilo sa jej okolo 2500 delegátov z vyše 200 krajín a samosprávnych územných celkov, teda viac ako členských krajín v OSN. Na programe bolo 5 konferenčných dní, 13 sympózií a 170 pracovných seminárov. Napr. paralelne prebiehalo aj 27 rôznych pracovných seminárov. Zborník abstraktov z konferencie má 448 strán. Navyše boli pred konferenčné podujatia, po konferenčné podujatia, návštevy v teréne, premietanie filmov, výstava posterov/plagátov, konzultácie, stretávky atď. Konferencia bola usporiadaná Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov (IFSW), Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (IASSW) a Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW). Z toho vyplýva že podujatie navštívili predovšetkým sociálni pracovníci – ľudia z praxe, predstavitelia zo škôl sociálnej práce – vzdelávatelia, pedagógovia a mimovládne organizácie – bežní ľudia venujúci sa sociálnej práci a sociálnemu rozvoju na občianskej báze. Podujatie vytvorilo živú globálnu sociálnu sieť ľudí venujúcich sa sociálnej práci a sociálnemu rozvoju a ľudí ktorým nie je sociálna spravodlivosť ľahostajná.

Počas konferencie sa odohral aj rad sprievodných podujatí a mnohé organizácie využili možnosť byť spolu na vykonanie svojich pravidelných stretnutí, valných hromád, volieb a pod. Napr. počas rokovania valného zhromaždenia ICSW (jej európskej organizácie) som odovzdal list Stálej konferencie III. sektoru Slovenskej republiky a informoval som o stave slovenskej spoločnosti (opustenosť, chudoba, nezamestnanosť, sociálne rozdiely). V diskusii k stavu spoločnosti rad krajín uznalo, že má obdobné problémy, hoci rádovo nie až tak ťaživé. Na rokovaní ICSW (Europe) boli dohodnuté aj kroky v plnení Globálnej sociálnej agendy ako postupovať s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce sociálnemu minimu. 15. júna 2012 došlo k revolučnej zmene v Ženeve na rokovaní Medzinárodnej konferencie práce. Možnosť priznania sociálneho minima a sa mení na právo. Má to zásadný vplyv na potrebu záchrannej sociálnej siete ak vzniká nárok na sociálne minimum. Toto stretnutie bolo uskutočnené v budove švédskeho akademického zväzu Akademikerforbundet SSR. V podstate je to odborová a profesijná organizácia pre absolventov štúdia sociálnej práce a sociálnych vied s okolo 62 tisíc členmi.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) pripravila spoločnú akciu pre svojich členov a priateľov (individuálni členovia). Žiaľ Slovensku tu nemá plnoprávne členstvo. Podobné podujatie uskutočnila aj Európska asociácia škôl sociálnej práce (EASSW), ktorej členom sú aj niektoré slovenské školy. Jej predsedníčka Sue Lawrence nedávno navštívila Slovensko. Východoeurópska asociácia škôl sociálnej práce (EEASSW) na čele s aktívnou Darja Zaviršek mala tiež svoje koordinačné a informačné porady.

Okrem už uvedenej a zrejme novej paradigmy o zmene možnosti na nárok na sociálnej zabezpečenie, možno uviesť niektoré ďalšie poznania. Predovšetkým je to odkaz na znovu si pripomenutie chápania sociálnej práce ako profesie ľudských práv. Toto bolo viackrát schválené a skúmané. Pripomínam iba pre pamäť manuál pre školy sociálnej práce a profesiu sociálnej práce „Human Rights and Social Work: a Manual for Schools Social Work and Social Work Profession“ (OSN, 1994) a štandardy profesie sociálnej práce vo vzťahu k ľudským právam „Standards in Social Work Practice Meeting Human Rights (IFSW, 2012), štandardy profesie sociálnej práce vo vzťahu k hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam „Standards in Social Work Practice Meeting Economic, Social and Cultural Rights“ (IFSW-Europe, 2009) alebo definíciu sociálnej práce prijatej v Kodani 27. júna 2001 organizáciami sociálnych pracovníkov (IFSW) a škôl sociálnej práce (IASSW). Počas pred konferenčného semináru k výučbe sociálnej práce bola skonštatovaná nutnosť učiť ľudské práva budúcich sociálnych pracovníkov. V oblasti uplatňovania ľudských práv pretrváva otázka univerzálneho uplatňovania a kultúrneho relativizmu. Pretrváva otázka „západného“ individualizmu a „východného“ relatívne vyššieho významu kolektívu a komunity. Pre nás môže byť podnetná štandarda (3.6.6.9) sociálnej práce vo vzťahu k ľudským právam, ktorá poskytuje rovnaké odmeňovanie sociálnym pracovníkom porovnateľné s inými profesiami.

Možno všeobecne skonštatovať že konferencia mala tri hlavné témy a rad vedľajších tém:

1. Ľudské práva a sociálna rovnosť, ktorá je základom pre sociálnych pracovníkov na celom svete pri ich práci s klientmi, alebo pacientmi.
1.1. Aktívne a dôstojné starnutie
1.2. Postihnutie a úsilie o inklúziu
1.3. Perspektívy detí v riziku
1.4. Mládež a problémy, súčasné výzvy
1.5. Rešpekt k duchovným právam a voči viere
1.6. Násilie voči ženám
1.7. Napĺňanie práv LGBT
1.8. Právo na zdravotnú a sociálnu rovnosť

2. Environmentálne zmeny a trvalo udržateľný rozvoj, pretože prebiehajúce zmeny v životnom prostredí spôsobujú čoraz väčšie sociálne problémy.
2.1. Manažment živelných pohrôm nešťastí. Perspektívy sociálnej práce a sociálneho rozvoja
2.2. Zmeny životného prostredia pôvodného obyvateľstva a jeho sociálne dôsledky
2.3. Integrovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych perspektív
2.4. Sociálna akcia za pitnú vodu
2.5. Sociálna ekonomika a trvalo udržateľný rozvoj: miestne skúsenosti a globálne výzvy
2.6. Trvalo udržateľný sociálny rozvoj: výskum, vzdelávanie a prax

3. Globálna sociálna transformácia a sociálna práca.
3.1. Boj s chudobou a rozvoj sociálneho zabezpečenia
3.2. Sociálna práca v kontexte politických a vojenských konfliktov
3.3. Migrácia: výzvy a možnosti
3.4. Rodina v premene
3.5. Medzinárodné MVO v nadnárodnej sociálnej aktivite
3.6. Sociálne média a ich vplyv na sociálny rozvoj
3.7. Transformácia organizácia pre kreativitu

Podľa známej definície Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW) z roku 2001 sociálna práca pomáha sociálnej zmene, pomáha riešiť problémy v medziľudských vzťahoch, posilňuje a oslobodzuje ľudí na dosiahnutie dobrého života. V solidarite s marginalizovanými skupinami sociálna práca ako profesia musí podporovať sociálnu inklúziu.

Počas plenárneho rokovania Michael Marmot, predseda komisie pre sociálne determinanty zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie a profesor epidemiológie skonštatoval, že zdravotné rozdiely vyplývajú zo sociálnych rozdielov. Zdravie je preto problémom aj pre sociálnu prácu. Pokiaľ štát nevenuje tejto otázke primeranú pozornosť, zdravie a spokojnosť občanov klesá. Uviedol aj príklad Slovenska, ako krajiny s nedostatočnou pozornosťou voči sociálnej oblasti, čo spôsobuje následne vysokú úmrtnosť. Slovensko patrí k v európskom meradle slabším krajinám aj pokiaľ ide o šancu detí nebyť diskriminované v materiálnej oblasti, vo vzdelávaní a v zdravotnej opatere. Zrejme na Slovensku sú problémy s reálnou solidaritou.

Michael Marmot sa venoval aj nezamestnanosti a jej sociálnym dopadom. Podľa jeho poznatkov nárast nezamestnanosti o 1% spôsobí nárast počtu samovrážd o 0,8% a rovnako aj vrážd o 0,8%. Tvrdenia niektorých členov vlád o nezamestnanosti ako nutnom zle v záujme udržania ekonomických výsledkov preto v tomto svetle vyznievajú vskutku asociálne. Slovensko má dlhodobo vysokú nezamestnanosť a všeobecne najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Podstata slovenskej ekonomiky postavenej na „lacnej“ pracovnej sile a slabej sociálnej sfére má preto svoju daň v chorobnosti, v najkratšej dĺžke zdravej staroby, nespokojnosti so životom na Slovensku a v kratšej dobe dožitia. Predbehli nás mnohé nedávno ešte rozvojové štáty. Ako uviedol M. Marmot problémy a rozdiely v zdraví nie sú nevyhnutné a neriešiteľné. Je nato potrebná spravodlivá spoločnosť pre nás a pre naše deti.

Malcolm Payne (profesor sociálnej práce, aktivista, pisateľ, známy aj na Slovensku) uviedol niektoré nosné myšlienky, kde uvádzal že sociálna práca je práca s ľuďmi ako by to boli naši bratia a naše sestry. Sociálna práca je o ľudských vzťahoch, aj keď sa pracuje v komunitách a v skupinách. Záväzok k sociálnej spravodlivosti nestačí, je nutné dosiahnuť sociálnu solidaritu.

Hans Rosling (profesor medzinárodného zdravia, Karolinska Institutet, Štokholm) poukázal na limity rastu a starnutia obyvateľstva sveta. Všetky krajiny sa blížia k svojmu ekvilibriu. Všade prebieha demografická zmena, resp. už prebehla v počte deti (okolo 2 deti na matku). Mnohé tzv. rozvojové krajiny sa už populačne správajú ako v povedomí ľudí chápané bohaté štáty. Jednoznačný pokles počtu detí a spravidla spojený s nárastom HDP na obyvateľa a poklesom detskej úmrtnosti. Je to globálna zmena, ktorú nezvrátila rozmanitosť kultúr a náboženstiev. Populácia sveta v roku 2050 dosiahne počet 9 miliárd bez následného nárastu počtu. Vo svojej prezentácii demonštroval aj rozdielnosť populácie Slovenska a Česka.

Walter Lorenz, (rektor Free University, Bozen-Bolzano, Taliansko) varoval pred privatizáciou a varoval pred voľbou rozhodovania kto si zaslúži pomoc a kto nie. Súčasná kríza vyvolala hrozbu voči sociálnej práci. Kríza v mnohých krajinách a osobitne v EÚ zdôvodňuje znižovanie výdavkov na zdravie a sociálne sféru. Podľa neho privatizácia verejnej sféry bola zdôvodnená tým, že sociálny štát znížil sociálnu solidaritu podporovaním závislosti Narastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými a to nielen medzi štátmi navzájom Súčasná sociálna situácia pripomína časy vzniku sociálnej práce.

Na záver tejto informácie môžem uviesť zdôvodnenie načo chodiť na takéto podujatia. Je to možnosť viesť otvorený dialóg a diskutovať v pozitívnom zmysle slova. Ľudia majú často obavy zo svojho rozdielneho názoru oproti mediálne pretlačovanému. Je tu možnosť nesúhlasiť, diskutovať o zaužívaných predstavách. Máte možnosť objavenia a možnosť odložiť dennú rutinu. Je možné stretnúť ľudí z rôznych krajín, regiónov, organizácií, ktorých by ste nestretli, nezískali by ste poznatky pre nedostatok času byť v spoločnej medzinárodnej komunite. Nie na poslednom mieste je možnosť konfrontácie svojej práce a zistenia, že nie sme v poznaní na tom až tak zle.

RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.