Questions of poverty and culture in segregated settlements - field researched conclusions
Abstract: Článok možno tematicky rozčleniť na tri časti. Prvá z nich sa zaoberá základnými terminologickými vymedzeniami; druhá časť je oblasťou analýzy skúmaného prostredia a vyhodnocovania informácií pomocou tzv. Ukotvenej teórie; a záverečná časť je sumárom a prezentáciou výsledkov obsahujúcou odporúčania v kontexte sociálnej práce.
Kľúčové slová: Rómovia. Terénny výskum. Sociálna práca.

Abstract: The article can be divided thematically into three parts. The first part focuses on the basic terminological definitions; the second part analyses the studied environment and evaluates the information using the so-called grounded theory; and the final part summarises and presents the results in the content of social work.
Keywords: Romany. Field research. Social work.

Cieľom článku je stručne predstaviť závery výskumu realizovaného v rokoch 2011 – 2013 v separovaných a segregovaných lokalitách osád východného Slovenska. Vytýčili sme si nasledovné ciele:

1. Zistiť, či vlastnosti vychádzajúce z kultúrnej závislosti rómskej národnostnej menšiny sú ich etnickým znakom, alebo sú prvkami sociálneho vyčlenenia.
2. Získať informácie o histórii Rómov – realizované analýzou mestských a obecných kroník Štátneho oblastného archívu v Spišskej Sobote a obcí Hornádskej doliny.
3. Hľadať vhodné stratégie vedúce k zlepšeniu postavenia Rómov.
4. Priblížiť očakávania obyvateľov osád.

Jednotlivé výsledky projektu možno sumarizovať v troch rovinách:
1) terminologickej,
2) výskumnej
3) a praktickej.

1) Pred realizáciou samotného terénneho výskumu bolo veľmi dôležité vymedziť si termíny tak, aby ich operacionalizácia umožnila zodpovedať základnú výskumnú otázku (Vychádzajú negatívne sociálno-patologické javy, frustrácia, apatia, zneužívanie sociálneho systému a pod. z etnicity/rómskej kultúry, alebo sú menované negatíva dôsledkom chudoby/Lewisovho konceptu?) a ktoré by stáli na pevných základoch prezentujúcich sa v medziach etiky vedeckého skúmania. Pojmologický aparát bol spracovaný v rámci antropologických teórií kultúry. Daná oblasť nás zaujímala predovšetkým v prvom roku riešenia projektu. Závery boli sumarizované v kontexte kulturálnych diskurzov, pričom nás zaujímali jednotlivé pohľady na fenomén kultúry z rôznych smerov a škôl (evolucionizmus, difuzionizmus, konfiguracionizmus, funkcionalizmus, štrukturalizmus, neoevolucionizmus, kulturológia a súčasná teória kultúry). Zamerali sme sa na reflexiu metód a prístupov, ktoré sa venujú práci s ľuďmi žijúcimi v segregovaných komunitách (komunitná práca jej ciele a etapy, komunitné centrum, terénna sociálna práca). Výstupom štúdia bol vysokoškolský učebný text, ktorý dané pojmy pertraktuje (Kozubík, M. 2011. Sociálne vylúčené spoločenstvá v kontexte kultúrnych teórií. Nitra, UKF, 2011. 99 s. ISBN 978-80-8094-957-0). Vo výskume sme sa nedržali striktne východísk jednej školy či smeru. Rómska kultúra nie je uzavretá entita – preto sme na ňu nazerali optikou, ako rôznych menovaných smerov – napr. difuzionizmu (ovplyvnenie dominantnou kultúrou), ako aj štrukturálneho funkcionalizmu (každá čriepka 'kultúry osady' má svoj význam pre zachovanie jej špecifického rázu). Bez pevného terminologického background-u sa nezaobišla ani záverečná monografia zodpovedného riešiteľa projektu (Kozubík, M. 2013. (Ne)vinní a dilino gadžo. Bratislava: ŠEVT, 2013. 189 s. ISBN 978-80-558-0418-7). Spočívala v odpovediach na otázky, ako napríklad: Róm či Cigán? alebo Neróm, gádžo či Slovák? apod. Pre zameranie terénneho výskumu bolo nevyhnutné určiť, akým 'zoomom' budeme nazerať na samotnú rómsku kultúru. Návodom nám bola kontroverzná Jakoubkova typológia (2005), ktorá je okrem tradičnej a národnej rómskej kultúry doplnená o Lewisov (1966) koncept culture of poverty – kultúry chudoby. Voľba na spomínané rozdelenie plynula predovšetkým z jasného vymedzenia kultúry v antropologickom ponímaní, ako aj „dodatku“ názorov Oscara Lewisa. Daný fenomén bol spomínaný už v správe „Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike“ z roku 2002. V danom texte sa spomína tzv. double marginalization – dvojnásobná, resp. zdvojená marginalizácia. Tento termín znamená, že prevažná časť Rómov je marginalizovaná dvakrát: tým, že osady sa zväčša nachádzajú na východnom Slovensku, ktoré patrí medzi časti Slovenska zasiahnuté najviac vysokou mierou nezamestnanosti vo všeobecnosti, ako aj preto, že žijú segregovane vylúčení na periférií obcí a miest. Podľa autorov tejto správy (Radičová, Vašečka, et al., 2002) všetky negatívne sociálno-patologické javy vychádzajúce z prostredia osád sú typickým znakom reprodukovanej chudoby a nie znaky etnicity. Domnievame sa, že autori opomenuli tretí spôsobom marginalizácie a to, že v samotnej vylúčenej 'kolónii' dochádza k segregácii najchudobnejších. Možno teda povedať, že sa v osadách stretávame s tzv. trojitou marginalizáciou jej obyvateľov. Práve tieto spomínané kontroverzie boli základom vytýčenia cieľa a zamerania výskumu.

2) Samotnému terénnemu výskumu predchádzala fáza získavania údajov z historických prameňov a voľby vhodnej lokality. Prínosom daného obdobia je analýza mestských a obecných kroník podtatranského regiónu. V rámci lokalít sme hľadali zastúpenie segregovaných i separovaných osídlení. Aby bolo zastúpenie známej Radičovej (2001) typológie kompletné, rozhodli sme sa osloviť i „Rómov“ žijúcich integrovane medzi majoritným obyvateľstvom. Voľba padla na tri lokality: Poprad (integrované osídlenia), Kravany (separovaná lokalita), Hranovnica (segregovaná komunita), ktoré boli doplnené o obec Vikartovce a Spišské Bystré (v oboch segregovaných obciach sa však realizoval len doplňujúci prieskum). V rámci terénneho zberu dát sa nám podarilo realizovať viac ako 50 interview, zachytiť 32 nahrávok a urobiť 137 fotografií. Najväčším prínosom danej časti výskumu boli informácie o lokálnej histórii Rómov pochádzajúce z obecných a mestských kroník, ktoré tvorili kvalitný vstup do samotného terénu. Tomu predchádzalo vypracovanie anamnézy, ktorá interview predchádzala. Anamnéza sa pôvodne skladala zo siedmich blokov otázok (základné demografické údaje, oblasť bývania, zamestnania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry a otázok mapujúcich každodenný život). Napokon sme sa rozhodli od tohto zámeru upustiť. Dôvodom bolo napätie prameniace zo „skostnatenia“ interview – siahodlhý zoznam otázok, nahrávacie zariadenie, fotoaparát mohli byť faktory, ktoré by rozhovor v segregovanom prostredí osád mohli ovplyvniť. Zber dát sa teda uskutočnil prostredníctvom naratívnych rozhovorov. Táto forma rozhovoru nekonfrontuje subjekt so štandardizovanými otázkami, ale povzbudzuje subjekt k spontánnemu rozprávaniu. Naratívny rozhovor predpokladá, že jestvujú subjektívne významové štruktúry, ktoré sa vyjavia pri voľnom rozprávaní, nie pri cielenom kladení otázok. So súhlasom informátorov boli rozhovory nahrávané na prenosové zariadenie, transkribované a kvalitatívne analyzované. Táto analýza spočívala v troch hlavných úrovniach kódovania. Prvostupňovým (otvoreným) kódovaním sme postupne pridávali označenia prislúchajúce určitým udalostiam, prípadom a iným výskytom javov. Takto vytvorené kategórie bolo potrebné dať do vzťahov. Pre tento účel nám slúžilo axiálne kódovanie. Jeho podstata spočíva v tzv. paradigmatickom modeli. V axiálnom kódovaní sme sa sústredili na bližšie určenie hlavnej kategórie (javu) pomocou podmienok, ktoré ju zapríčiňujú, kontextu (konkrétneho súboru vlastností), stratégií konania a interakcií, pomocou ktorých je zvládaný a následkov týchto stratégií. Záverečná časť vyhodnotenia výskumného procesu a analýzy údajov je integráciou pojmov, kategórií premietnutých do spomínaného paradigmatického modelu. integrácia sa príliš nelíši od axiálneho kódovania, realizuje sa však na vyššej – abstraktnejšej úrovni analýzy formou príbehu. Jeho kostru tvoril prierez históriou Rómov, ich postavením, životom od prvej zmienky o Rómoch na Slovensku, až po súčasný obraz kultúry osady. Nosná časť príbehu je ukotvená v realite, opiera sa o situácie, udalosti a konkrétne prípady, s využitím všetkých kategórií a subkategórií.

3) Hľadanie odpovede na základnú výskumnú otázku možno realizovať v štyroch základných dimenziách, ktoré vychádzajú približne zo 70 znakov uvádzaných Lewisom (1966). Spomínané štyri špecifiká spočívajú:

a) vo vzťahu medzi subkultúrou a väčšinovou spoločnosťou,
b) v charaktere slumového spoločenstva,
c) v type rodiny,
d) v postojoch, hodnotách a povahových črtách jednotlivcov.

Všetky tieto kategórie sú pre ľudí žijúcich v chudobe obdobné. Ich aplikácia na život ľudí v segregovaných osídleniach je uvedená v rámci selektívneho kódovania. Širšie súvislosti sú pertraktované v rámci tzv. matice podmieňujúcich vplyvov (conditional matrix). Ide o úroveň medzinárodnú, národnú, oblastnú, ako aj o oblasti skupinovej a kolektívnej. Vymedzené sféry sú popísané v kontexte života Rómov v súčasnom i minulom období. Výsledky práce sú zamerané na oblasť sociálnej práce so zameraním na rómske spoločenstvo. Sú uvedené podľa vzoru Navrátila (2002), ktorý ako jeden z prvých uviedol zásady práce s rómskou národnostnou menšinou. Získané výsledky sú odrazom sociokultúrnej reality osád.

Výsledky

Ich využitie je širokospektrálne: laická verejnosť sa môže dozvedieť o každodennom živote 'kolónie', študenti o možnostiach a limitoch terénneho výskumu, odborná verejnosť môže vyvolať plodnú diskusiu. No najviac by mali samotné výsledky pomôcť chudobe osád. Väčšina odporúčaní sa preto týka profesijného zamerania riešiteľov – ide najmä o odbory 3.1.16 Sociálne služby a poradenstvo a 3.1.14 Sociálna práca. Výskum v špecifickom prostredí segregovaných osád ponúkol viacero alternatív zlepšenia výkonu terénnej sociálnej práce v obciach. Menujeme najdôležitejšie:

Výber terénnych sociálnych pracovníkov, ich asistentov je potrebné podrobiť prísnemu kritériu prijímania. Rozhodujúcim aspektom pri výbere nech nie je ukončené vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru (terénny sociálny pracovník), ale predovšetkým poznanie lokálneho prostredia, jazyka a špecifík 'kultúry osady'. Zároveň odporúčame prehodnotiť štandardy prijímania – vytvoriť výnimku na podporu prijímania Rómov bez vysokoškolského vzdelania, resp. umožniť im študovať externé štúdium bezplatne.

Je žiaduce podrobiť výber konkrétnej osoby rozhodnutím starostu, hlavného koordinátora terénnej sociálnej práce v lokalite, ale najmä zástupcov vylúčenej lokality. V oblasti vysokoškolského vzdelávania v rámci pomáhajúcich profesií odporúčame:
- Univerzitné vzdelávanie zamerať nielen na prvky tradičnej rómskej kultúry a histórie, ale upozorňovať na značný sociálny dištanc a sociálne problémy samotných Rómov.
- Zaradiť predmety, ktoré by sa venovali využívaniu 'moci' (so zameraním na inštitút osobitného príjemcu) sociálneho pracovníka v osadách (v praxi sa stretávame s direktívami a povýšeneckým správaním zo strany terénnych sociálnych pracovníkov – napr. Hruštič et al. (2009).

Odporúčania pre praktikov v teréne:
- Umožniť zúčastniť sa na odborných seminároch a školeniach upozorňujúcich na fenomén zneužívania moci,
- zaviesť povinné supervízie a preventívne aktivity proti burn-out (syndrómu vyhorenia).

Ak vás, milí čitatelia, náš stručný výklad zaujal, viac si môžete prečítať v knihe: „(Ne)vinní a dilino gadžo“, ktorú publikujeme v úplnej verzii: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/nevinni-a-dilino-gadzo

Autor: PhDr. Michal Kozubík, PhD.
Použitá literatúra

JAKOUBEK, Marek, HIRT, Tomáš: Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu 1999 – 2005. Bratislava: Open Society Foundation, 2008. ISBN 978-80-969271-5-9.
LEWIS, O. 1966. The Culture of Poverty, Scientific American, sv. 215, č. 4, 1966, str. 19 – 25; (preklad Lenka Budilová, Marek Jakoubek, [online]. 2013, [cit. 2013-07-12]. Dostupné na internete:< www.ksa.zcu.cz/studium/podklady/tk/kf.rtf)>.
RADIČOVÁ, Iveta. 2001. Chudoba Rómov vo vzťahu k trhu práce v SR. [online]. 2001, [cit. 2006-01-17]. Dostupné na internete: .
RADIČOVÁ, I. – VAŠEČKA, M. 2002. Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Bratislava: Svetová banka. Nadácia SPACE. Ineko, 2002. 42 – 43 s. ISBN 80-88991-15-3.