Náš mozog je továreň na šťastie, a či ňou aj zostane, záleží najmä od toho, čím ho budete živiť, aby sa mohol zregenerovať. Ak telo začne zlyhávať, je jasné, že sa narušila harmónia v našom organizme. Pokiaľ nepracujeme systematicky a cieľavedome na budovaní našej vnútornej rovnováhy, je len otázkou času, kedy telo začne vysielať varovné signály. Ak ich budete dlhodobo ignorovať, na zmenu môže byť už príliš neskoro – upozorňuje neúnavná propagátorka zdravého životného štýlu prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., vo svojej najnovšej knihe Ako mať zdravý mozog v každom veku.

Dlhoročná profesorka všeobecnej biológie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, autorka viacerých bestsellerov ako Oddelená strava pre zdravie, Umenie zdravo žiť, Detoxikácia organizmu – Kľúč k zdraviu, čoskoro oslávi životné jubileum 80 rokov (12. 10. 2014). Jej vnútornú energiu, optimizmus, súzvuk tela a mysle jej môže závidieť nejedna tridsiatnička. Svoje poznatky, osobné skúsenosti a múdrosť si nenecháva pre seba. Vďaka knihám sa snaží širokej verejnosti ukázať, že správnou životosprávou a pohybom, jednoducho celkovou zmenou životného štýlu, dokážete ovplyvniť kvalitu svojho života a predovšetkým zdravia. Jej posledná kniha poodhalí tajomstvá nášho mozgu a poskytuje návod, ako si zachovať jeho optimálnu činnosť po celý život.

Mozog vystavujeme oveľa väčším nárokom ako kedysi, zápasíme so stresom, chceme byť neustále výkonní, kreatívni, schopní pracovať za akýchkoľvek okolností sústredene, často aj 12 a viac hodín denne. Už menej námahy a času vynakladáme na to, aby mozog dostal to, čo si zaslúži. Kvalitný, dostatočne dlhý a neprerušovaný spánok, pohyb, jedlo a pitný režim je minimum z toho, čo môžete pre svoj mozog urobiť, pripomína prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.

Starostlivo si vyberajte, čo zjete, a mozog vám to vráti dvojnásobne. Mozog si totiž vyberá, aké látky k sebe pustí. Je natoľko inteligentný, že vie rozpoznať, čo mu môže uškodiť a čo, naopak, pomôcť. Nenechajte ho v tom samého. Počúvajte, čo sa vám snaží povedať, naznačiť. Je totiž priamo prepojený s hrubým črevom a celým naším tráviacim traktom. Aj preto sa hrubému črevu zvykne hovoriť druhý mozog. Mozog a črevo sa totiž vyvinuli z rovnakého tkaniva počas embryonálneho vývoja.

Dlhodobý stres poškodzuje naše bunky a teda celé telo. Budujte odolnosť vášho mozgu voči stresu. Spoznajte látky, ktoré ho tvoria, a zásobujte ho nimi. Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., našla svoj vlastný recept a riadi sa ním už minimálne 25 rokov. Na vlastnej koži zažila totiž dlhodobý stres a aké škody dokáže napáchať na tele i na duši. Bolo to ešte počas môjho pôsobenia na vysokej škole v úlohe pedagóga. Koncom leta, v auguste mi oznámili, že budem od októbra vyučovať nový predmet. Mala som len dva mesiace na prípravu prednášok, čo znamenalo prebdené noci strávené nad štúdiom, písaním textov, zbieraním odborného obrazového a filmového materiálu. Potom prišli samotné prednášky a dni a hodiny strávené nad knihami, v posluchárni za katedrou, do toho mi, samozrejme, ako žene a matke zostala starostlivosť o domácnosť a rodinu. Nemohla som spávať, trpela som neustálou nervozitou, vnútorným strachom zo zodpovednej úlohy, aká mi bola zverená. Prirodzene som chcela, aby som sa nového predmetu zhostila čo najlepšie. Túžila som po tom, aby moje prednášky boli pre študentov zaujímavé a prínosné. Miera stresu a nedostatok spánku sa začali odrážať na mojom zdraví. Najskôr som si myslela, že mám žalúdočné vredy, tak som skončila u lekára. On však konštatoval, že som v poriadku. Hneď ďalšia otázka, ktorú mi položil, bola: „Neprežili ste nejaký stres?“ Až spätne som si uvedomila, že som prechádzala veľmi náročným obdobím, plným dlhodobého stresu. Po roku, keď konečne stres opadol, prestali aj moje zdravotné problémy. Veľmi dobre si uvedomujem, že pokiaľ by u mňa stresové obdobie trvalo dlhšie, určite by som si vypestovala aj žalúdočné vredy. Dodáva profesorka Horáková. Nervové vypätie sa jednoducho vždy prejaví reakciou žalúdka. Krátkodobý stres môže byť pozitívny, no pri dlhodobej záťaži organizmu sa zákonite musia prejaviť aj zdravotné komplikácie. Preto je nesmierne dôležité, ako dokážete stres spracovávať a odolávať mu. Zároveň vypäté situácie striedať s niečím pozitívnym, ako je relax v podobe hudby, pohybu, kvalitnej stravy plnej hodnotných vitamínov. Mnohí podceňujú dokonca význam dovolenky, ktorá dokáže mozog a tým aj naše telo pozitívne stimulovať k fyzickým aj psychickým výkonom, tvorivosti, dlhšiemu sústredeniu. Ak chceme od mozgu nápady, musíme mu dopriať oddych. Profesorka Horáková odporúča robiť si kratšie prestávky počas práce, vyskúšať techniku emocionálnej slobody, snažiť sa dodržiavať pravidelný denný režim. Pokiaľ ste však totálne vyčerpaní, najlepšie je úplne vypnúť a dopriať si chvíle osamote.

Stavebná a ochranná bomba pre mozog: Traja mušketieri – glutatión, karnozín, DHA.
Všetky tri látky sa prirodzene nachádzajú v našom organizme. Nie v každom však v rovnakom množstve. Ich hladinu si môžete regulovať tým, že jete potraviny, ktoré ich obsahujú. DHA, kyselina dokozahexaénová je základný stavebný kameň ochranného obalu nervových buniek. Vysoký obsah DHA majú morské riasy, ryby ružovej farby, ako sú napríklad losos, ďalej sleď, sardinky, tuniak, makrela, a predovšetkým krill – olej získavaný zo 6-milimetrových antarktických kôrovcov, ktorý jedia aj astronauti NASA.

Karnozín sa považuje za zázrak 21. storočia a možno sa onedlho nazve aj látkou dlhovekosti. V Rusku sa využíva už vyše 100 rokov, dokonca aj v kozmonautike, a jeho účinky skúmajú vedci po celom svete. Zistili totiž, že je schopný obnovovať bunky a predlžovať tak život a našu výkonnosť. Stará sa tiež o to, aby, laicky povedané, bunky medzi sebou komunikovali, a tak zabezpečili automatické fungovanie nášho organizmu, vysvetľuje zjednodušene profesorka Horáková. Karnozín pomáha nielen bojovať so starobou, ale aj stresom. Pokiaľ ste dlhodobo vystavení stresovým situáciám, mali by ste svojmu mozgu dopriať karnozín. Chráni a predlžuje životný cyklus stavebných jednotiek organizmu – bielkovín, DNA a lipidov. Karnozín by tak mohol pomáhať v boji proti degeneratívnym chorobám, ktoré priamo súvisia so starnutím, ako sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba, depresie, schizofrénia, autizmus, cievne mozgové príhody. Karnozín je zároveň výborným antioxidantom. Niekto má geneticky dané, že ho má v tele dostatok. Kto nie, môže si ho doplniť výživovým extraktom, ktorý sa dostal už aj na náš trh.

Glutatión rovnako významne chráni mozog pred toxínmi a ovplyvňuje dlhovekosť. Vzniká v pečeni a nachádza sa aj v pľúcach a črevách. Chráni pred rakovinou a patrí medzi najznámejšie antioxidanty. Jeho nedostatok má priamy vplyv na správnu funkciu nervovej sústavy. Čím sme starší, tým ho máme v tele menej, preto je dobré udržiavať a časom zvyšovať jeho hladinu. Má priamy vplyv na rýchlosť starnutia a účinnosť v boji s chorobami. Glutatión si však musí tvoriť priamo naše telo, nedá sa doplniť vo forme tabletky. Telo by rozložilo glutatión, rovnako ako rozkladá iné bielkoviny v procese trávenia, takže by sme nezískali žiadne výhody, ak by sme to robili týmto spôsobom. Jediné, čo môžete urobiť, je dopĺňať preto kľúčové zložky, vďaka ktorým vzniká. Výroba a recyklácia glutatiónu v tele vyžaduje veľa rôznych živín, a preto je múdre uprednostniť ich cielené doplňovanie. Ak v strave nie sú dostatočne zastúpené, mali by sme dôsledne denne užívať na podporu syntézy glutatiónu výživové doplnky, ktoré obsahujú: N-acetyl cysteín, kyselinu listovú, vitamíny B6, B12, C a E, selén a sylimarín. Kde ich hľadať? Jedzte potraviny bohaté na síru, ako sú cesnak, cibuľa, brokolica, kel, kapusta, karfiol, žerucha, reďkovka, špargľa a melón. Pite srvátkovú bielkovinu. Je skvelým zdrojom cysteínu a ďalších dvoch aminokyselín potrebných na syntézu glutatiónu. Dôležité je, aby srvátková bielkovina bola biologicky aktívna a vyrobená z nedenaturizovaných bielkovín („denaturácia“ spôsobuje rozrušenie normálnej štruktúry bielkoviny – pozn. autora). Vyberte si preto takú srvátkovú bielkovinu, ktorá sa vyrába z bio mlieka, t. j. nepasterizované a priemyselne neošetrené, ktoré neobsahuje žiadne pesticídy, hormóny alebo antibiotiká.

prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.Každý si je tvorcom nielen svojho šťastia, ale aj svojho zdravia. Pripomína pani profesorka Horáková a veľmi dobre vie, o čom hovorí. Pomohla totiž nielen sebe, ale aj mnohým manažérom či vrcholovým športovcom, ľuďom, ktorí si vo svojich riadiacich pozíciách doslova uštvali depresie, stav vyhorenia, poruchy trávenia a iné zdravotné a psychické komplikácie. Dostali sa do bludného kruhu, z ktorého už nevedeli sami uniknúť. Väčšinou stačilo zmeniť nesprávne návyky. Úprava stravovania sa u nás zvykne spájať hlavne s chudnutím, no mal by to byť len príjemný následok. Naším hlavným cieľom by pritom malo byť dodať hlave, a tým aj telu, výživovo hodnotné látky.

Viac o tom, ako si udržať mozog v kondícii, prezradí pani profesorka Horáková na jedinečnej konferencii zameranej na propagáciu zdravého životného štýlu Work in Balance, ktorá sa bude konať 6. – 7. 11. v Bratislave, www.workinbalance.sk.
Autor: Alena Orolínová
Zdroj: prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., najnovšia kniha: Ako mať zdravý mozog v každom veku.