Metabolic Complications Associated with Diabetes Mellitus

Abstrakt: Diabetes mellitus predstavuje jednu z najzávažnejších chronických metabolických porúch súčasnosti, s narastajúcou prevalenciou na celosvetovej úrovni. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované poruchou metabolizmu glukózy, lipidov a bielkovín, ktoré vedie k akútnym a chronickým komplikáciám. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú chronické metabolické komplikácie, ako sú dyslipidémia, inzulínová rezistencia, nealkoholová steatóza pečene, sarkopenická obezita či kardiomyopatie. Súvisiace rizikové faktory, ako aj liečebné stratégie vrátane farmakologických intervencií, zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a manažmente ochorenia. Tento príspevok sa zaoberá diabetom a jeho súvislosťami s metabolickými poruchami, komplikáciami liečby a klinickými výzvami v súčasnej praxi.
Kľúčové slová: diabetes mellitus, metabolické poruchy, komplikácie liečby, inzulínová rezistencia, dyslipidémia

Abstract: Diabetes mellitus is one of the most serious chronic metabolic disorders today, with a rising prevalence globally. It is a heterogeneous disease characterized by disrupted metabolism of glucose, lipids, and proteins, leading to both acute and chronic complications. Particular attention is paid to chronic metabolic complications such as dyslipidemia, insulin resistance, non-alcoholic fatty liver disease, sarcopenic obesity, and cardiomyopathies. Associated risk factors and therapeutic strategies, including pharmacological interventions, play a key role in prevention and disease management. This paper focuses on diabetes and its connection with metabolic disorders, treatment-related complications, and clinical challenges in current practice.
Key words: diabetes mellitus, metabolic disorders, treatment complications, insulin resistance, dyslipidemia

Diabetes mellitus (DM) predstavuje chronické endokrinné ochorenie definované pretrvávajúcou hyperglykémiou, ktorá je výsledkom absolútneho nedostatku inzulínu, inzulínovej rezistencie alebo kombinácie oboch mechanizmov. DM 1. typu (DM1) je charakterizovaný autoimunitnou destrukciou pankreatických β-buniek vedúcou k úplnému deficitu inzulínu, zatiaľ čo DM 2. typu (DM2) vzniká na podklade periférnej inzulínovej rezistencie spojenou s progresívnou dysfunkciou β-buniek a nedostatočnou sekréciou inzulínu.(Sapra, Bhandari, 2023). Hyperglykémia vedie k narušeniu metabolizmu sacharidov, lipidov a proteínov a vytvára základ pre vznik rôznych metabolických komplikácií (Dilworth et al., 2021).

Celosvetová prevalencia diabetu dramaticky narastá. Podľa údajov Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) dosiahol počet pacientov s diabetom v roku 2021 viac ako 537 miliónov, pričom do roku 2045 sa predpokladá nárast až na 783 miliónov (Sun et al., 2022). Tento trend je pozorovaný vo všetkých vekových skupinách, pričom rastúci výskyt obezity, sedavého spôsobu života a starnutie populácie patria medzi hlavné prispievajúce faktory. Navyše, gestačný diabetes postihuje čoraz väčší počet žien a predstavuje dôležitý rizikový faktor pre neskorší vznik DM2 (Zhu, Zhang, 2016).

Epidemiologické údaje naznačujú, že DM je nielen častejší, ale aj čoraz závažnejší z hľadiska komplikácií. Vysoká prevalencia vaskulárnych a metabolických porúch, vrátane dyslipidémie, hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení, výrazne zhoršuje prognózu pacientov (Russo et al., 2023). Zároveň však prístup k liečbe a prevencii ostáva v mnohých regiónoch nerovnomerný, čo zvýrazňuje potrebu globálnych aj lokálnych intervencií (Fralick et al., 2022).

Patofyziológia diabetu

Mechanizmy DM1 a DM2

DM1 je autoimunitné ochorenie charakterizované deštrukciou β-buniek pankreasu, čo vedie k absolútnemu deficitu inzulínu. Patogenéza zahŕňa genetickú predispozíciu (najmä HLA gény), autoimunitné faktory a environmentálne spúšťače. Výsledkom je neschopnosť pankreasu produkovať inzulín, čo vedie k akútnej hyperglykémii (Zaccardi et al., 2016).

DM2 je multifaktoriálne metabolické ochorenie, ktoré sa vyvíja na základe kombinácie inzulínovej rezistencie a progresívnej poruchy sekrécie inzulínu β-bunkami (Obr. 1). Na rozdiel od DM1 má DM2 silnejšiu väzbu na faktory životného štýlu – vrátane nadmerného príjmu energie, fyzickej inaktivity a obezity – ktoré prispievajú k rozvoju patologických zmien v inzulínovej signalizácii (Ojo et al., 2023).

Obr. 1 Patogenéza diabetes mellitus 2. Typu

Schéma znázorňuje osem kľúčových patofyziologických mechanizmov zodpovedných za vznik a pretrvávanie hyperglykémie pri diabete mellitus 2. typu. Ide o zníženú sekréciu inzulínu β-bunkami pankreasu, zvýšenú sekréciu glukagónu α-bunkami, zvýšenú hepatálnu produkciu glukózy, poruchu centrálnej regulácie glukózového metabolizmu (dysfunkcia neurotransmiterov), znížené vychytávanie glukózy periférnymi tkanivami (najmä kostrovým svalstvom), zvýšenú reabsorpciu glukózy v obličkách, zvýšenú lipolýzu v tukovom tkanive a znížený inkretínový efekt. Tieto poruchy spoločne prispievajú k chronickej hyperglykémii typickej pre diabetes 2. typu.
Zdroj: Slovenská diabetologická spoločnosť.

Inzulínová rezistencia

Inzulínová rezistencia predstavuje centrálny patofyziologický mechanizmus pri rozvoji DM2. Je definovaná ako znížená schopnosť buniek – najmä hepatocytov, myocytov a adipocytov – reagovať na účinok inzulínu. Dôsledkom tejto poruchy je znížené vychytávanie glukózy z krvi, zvýšená glukoneogenéza v pečeni a celková strata metabolickej homeostázy (Lee et al., 2022).

Medzi hlavné mechanizmy, ktoré prispievajú k rozvoju inzulínovej rezistencie, patrí zvýšená hladina voľných mastných kyselín (FFA) a ektopické ukladanie tukov v neadipóznych tkanivách, čo negatívne ovplyvňuje intracelulárne signalizačné dráhy inzulínu. Ďalším významným faktorom je chronický, nízkoúrovňový zápal sprostredkovaný cytokínmi, ako sú tumor nekrotizujúci faktor α (TNF-α) a interleukín 6 (IL-6), ktoré narúšajú inzulínovú signalizáciu a prispievajú k zhoršenej citlivosti cieľových tkanív. Okrem toho zohráva významnú úlohu aj oxidačný stres a stres endoplazmatického retikula, ktoré zhoršujú rovnováhu medzi syntézou, skladovaním a sekréciou inzulínu (Banday et al., 2020).

Tieto patofyziologické zmeny vedú k zníženej expresii glukózového transportéra GLUT4 v kostrovom svalstve a k poruchám fosforylácie IRS-1 (inzulínový receptorový substrát 1), čo má za následok nedostatočnú bunkovú odpoveď na inzulínový signál. Výsledkom je pretrvávajúca hyperglykémia, ktorá urýchľuje progresiu diabetu (Galicia-Garcia et al., 2020).

Zlyhanie β-buniek a sekrécia inzulínu

V patofyziológii DM2 zohráva kľúčovú úlohu zlyhávanie β-buniek pankreasu. Po počiatočnej fáze charakterizovanej kompenzačnou hyperinzulinémiou, ktorá je odpoveďou na periférnu inzulínovú rezistenciu, dochádza k progresívnemu poklesu funkcie a životaschopnosti β-buniek. Tento proces je výsledkom viacerých patogénnych mechanizmov.

Jedným z hlavných faktorov je glukotoxicita – chronicky zvýšené hladiny glukózy v krvi vedú k oxidačnému stresu a poškodeniu mitochondriálnych funkcií v β-bunkách, čo negatívne ovplyvňuje ich schopnosť syntetizovať a vylučovať inzulín. Súbežne prebieha aj lipotoxicita, pri ktorej akumulácia voľných mastných kyselín a triglyceridov v pankrease narúša bunkovú architektúru a signalizačné dráhy. Okrem toho sa u pacientov s DM2 často rozvíja chronický zápalový stav, ktorý je sprostredkovaný prozápalovými cytokínmi a vedie k indukcii apoptózy β-buniek (Ojo et al., 2023; Banday et al., 2020).

Kombinácia týchto faktorov vedie k zníženiu počtu funkčných β-buniek aj k poklesu ich sekrečnej kapacity. Následná relatívna alebo absolútna deficiencia inzulínu znemožňuje dostatočnú kompenzáciu inzulínovej rezistencie, čo vedie k manifestnej hyperglykémii. V pokročilých štádiách môže mať DM2 klinický priebeh veľmi podobný DM1, čo si často vyžaduje zahájenie inzulínovej substitučnej liečby (Zaccardi et al., 2016; Freeman et al., 2023).

Akútne metabolické komplikácie

Diabetická ketoacidóza

Diabetická ketoacidóza (DKA) patrí medzi najzávažnejšie akútne metabolické komplikácie diabetu, najmä typu 1. Vzniká v dôsledku absolútneho alebo relatívneho deficitu inzulínu, ktorý vedie k dekompenzovanému metabolizmu glukózy a zvýšenej lipolýze. Tento stav je typický najmä pre mladších pacientov s DM1, no môže sa vyskytnúť aj pri DM2, najmä v prípade infekcie, nedostatočnej liečby alebo stresovej situácie (Dhatariya et al., 2020).

Patofyziologickým základom diabetickej ketoacidózy je výrazný deficit inzulínu, ktorý znemožňuje bunkám využívať glukózu ako primárny zdroj energie. V dôsledku toho dochádza k aktivácii alternatívnych energetických dráh, najmä k lipolýze. Uvoľnené voľné mastné kyseliny sú následne v pečeni metabolizované na ketolátky, ako sú acetoacetát a β-hydroxybutyrát. Akumulácia týchto ketolátok vedie k rozvoju metabolickej acidózy so znížením pH krvi a vznikom charakteristickej ketoacidotickej symptomatológie (Elendu et al., 2023).

Obr. 2: Príznaky diabetickej ketoacidózy

Schéma znázorňuje hlavné klinické prejavy diabetickej ketoacidózy, akútnej metabolickej komplikácie diabetu mellitus. Postihuje viacero orgánových systémov, vrátane centrálnej nervovej sústavy (polydipsia, polyfágia, letargia, stupor), zrakového systému (rozmazané videnie), dýchacieho systému (Kussmaulovo dýchanie, zápach acetónu z dychu), močového systému (polyúria, glukozúria, ketonúria) a gastrointestinálneho traktu (nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha).
Zdroj: Nature Reviews Disease Primers

Medzi typické klinické prejavy DKA patrí polyúria, polydipsia, dehydratácia, nauzea, zvracanie, bolesti brucha a kussmaulovo dýchanie (Obr. 2). V ťažkých prípadoch môže dôjsť k poruche vedomia až k diabetickej kóme. Laboratórne je charakteristická hyperglykémia, acidóza (pH < 7,3), zvýšená aniónová medzera a prítomnosť ketónov v sére alebo moči. DKA je spojená s rizikom život ohrozujúcich komplikácií, ako sú cerebrálny edém, arytmie, akútne poškodenie obličiek a hypoglykémia v dôsledku nesprávnej liečby. Napriek modernému manažmentu je DKA stále spojená s významnou morbiditou, najmä u detí, starších pacientov a v rozvojových krajinách (Dhatariya et al., 2020).

Hyperglykemický hyperosmolárny syndróm

Hyperglykemický hyperosmolárny syndróm (HHS) je závažná akútna komplikácia DM2, charakterizovaná extrémne zvýšenou glykémiou (často > 33 mmol/l), plazmatickou hyperosmolalitou (> 320 mOsm/kg), ťažkou dehydratáciou a absentujúcou alebo minimálnou ketózou. Ide o klinický stav, ktorý sa vyvíja pomaly, často v priebehu niekoľkých dní, a je typický predovšetkým pre starších pacientov s nedostatočne liečeným alebo nediagnostikovaným diabetom (Mustafa et al., 2023).

Základom patofyziológie HHS je relatívna inzulínová deficiencia – hladiny inzulínu sú dostatočné na inhibíciu lipolýzy, a teda na prevenciu ketogenézy, avšak nedostatočné na inhibíciu hepatálnej glukoneogenézy a glukózovej produkcie. Následkom je extrémna hyperglykémia, ktorá indukuje osmotickú diurézu, ťažkú dehydratáciu a elektrolytové poruchy (Rodriguez Alvarez et al., 2025).

Klinický obraz HHS je často nenápadný a nešpecifický, zahŕňa polyúriu, polydipsiu, suchosť slizníc, svalovú slabosť, ortostatickú hypotenziu a v pokročilom štádiu poruchy vedomia – od letargie po kómu. V laboratórnom náleze dominuje glykémia > 600 mg/dl, osmolalita > 320 mOsm/kg, normálne pH (> 7,3), nízke alebo neprítomné ketóny a často hypernatriémia. Prítomnosť neurologických symptómov úzko koreluje s mierou hyperosmolarity (Rosager et al., 2024).

Manažment HHS je zameraný na kontrolovanú rehydratáciu izotonickým roztokom, následné podávanie inzulínu, korekciu elektrolytov – najmä draslíka – a liečbu spúšťajúcej príčiny (napr. infekcie, srdcové zlyhanie, porušenie liečebného režimu). Opatrné znižovanie glykémie je nevyhnutné, aby sa predišlo riziku cerebrálneho edému. Napriek pokrokom v manažmente zostáva mortalita HHS vysoká – odhaduje sa na 10 – 50 %, v závislosti od veku pacienta, prítomnosti komorbidít a rýchlosti terapeutickej intervencie. Starší pacienti a tí, ktorí nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, sú najviac ohrození (Shaka et al., 2022).

HHS si vyžaduje multidisciplinárny prístup s dôrazom na kontinuálne monitorovanie vitálnych funkcií, osmolality, glykémie a neurologického stavu. Zároveň je potrebné zvážiť tromboprofylaxiu, keďže stav je často spojený s hyperkoagulačným stavom (Milanesi, Weinreb, 2018).

Chronické metabolické komplikácie

Diabetická dyslipidémia

DM vedie k diabetickej dyslipidémii, ktorá zahŕňa zvýšené triglyceridy, zníženú hladinu HDL-cholesterolu a prítomnosť aterogénnych LDL častíc. Tieto zmeny výrazne zvyšujú riziko aterosklerotických komplikácií a kardiovaskulárnych ochorení u pacientov s oboma typmi diabetu. Dyslipidémia je prítomná u viac ako 30 % pacientov s diabetes mellitus 2. typu a je spojená s približne dvojnásobným zvýšením rizika aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia (ASCVD) (Goldberg, 2022).

Nealkoholická tuková choroba pečene

Nealkoholická tuková choroba pečene (NAFLD) je bežnou komorbiditou u pacientov s obezitou a DM2, pričom prevalencia dosahuje približne 25 % – u diabetikov je však ešte vyššia. Táto choroba zahŕňa spektrum od jednoduchého nahromadenia lipidov až po nealkoholickú steatohepatitídu (NASH) a fibrózu. Patofyziologicky ide o zhoršenie inzulínovej signalizácie, zápalový proces a stres endoplazmatického retikula, ktoré prispievajú k progresii choroby a zvyšujú kardiometabolické riziko (Pouwels et al., 2022).

Metabolický syndróm a oxidačný stres

Metabolický syndróm, ktorý zahŕňa brušnú obezitu, inzulínovú rezistenciu, hypertenziu a dyslipidémia, vedie k výraznému oxidačnému stresu. Reactive Oxygen Species – reaktívne kyslíkové druhy generované mitochondriálnymi dráhami poškodzujú proteíny, lipidy aj mitochondrie, čo ďalej zhoršuje metabolickú homeostázu. Tento cyklus prispieva k progresii orgánových komplikácií vrátane kardiovaskulárnych a renálnych chorôb (Masenga et al., 2023).

Sarkopenická obezita

Sarcopenická obezita, definovaná ako súčasný úbytok svalovej hmoty a zvýšenie telesného tuku, predstavuje významnú metabolickú komplikáciu u starších jedincov s diabetom. Konsenzuálne vyhlásenie ESPEN/EASO ju považuje za rizikový faktor pre zhoršenie glukózovej regulácie a zvýšené riziko kardiometabolických chorôb (Donini et al., 2022).

Kardiovaskulárne riziko

Diabetici s metabolickým syndrómom vykazujú vyššiu prevalenciu hypertenzie, dyslipidémie a obezity, čo vedie k výrazne vyššiemu riziku koronárnych ochorení, mŕtvice a srdcového zlyhania. Kohortová štúdia z iránskeho regiónu Rafsanjan uvádza až o 30 % vyššie riziko kardiovaskulárnych udalostí u pacientov s metabolickým syndrómom (Bazmandegan et al., 2023) .

Metabolická acidóza pri chronickom ochorení obličiek (CKD)

U pacientov s diabetom a súčasným chronickým ochorením obličiek dochádza často k rozvoju metabolickej acidózy, ktorá zhoršuje katabolizmus, podporuje svalový úbytok a zvyšuje riziko progresie CKD. Acidóza vedie k aktivácii renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS), zápalu a poruche metabolizmu kostí. Cielená korekcia acidózy môže spomaliť zhoršovanie funkcie obličiek a znížiť riziko úmrtia (Raphael, 2024).

Metabolické kardiomyopatie

Chronická hyperglykémia a porucha metabolizmu sacharidov vedú k energetickému deficitu a akumulácii toxických intermediátov (napr. AGEs), čo poškodzuje srdcový sval. U pacientov s DM2 sa môže rozvinúť tzv. diabetická kardiomyopatia, charakterizovaná diastolickou dysfunkciou a hypertrofiou ľavej komory, často bez predchádzajúceho infarktu. Tieto zmeny súvisia s poruchami mitochondriálnej bioenergetiky a oxidatívnym stresom (Conte et al., 2023).

Komplikácie súvisiace s liečbou

Hypoglykémia vyvolaná liekmi

Hypoglykémia je najčastejšou liekovou komplikáciou u pacientov s diabetom a vzniká pri nadužívaní inzulínu alebo sekretagógov. Inzulín znižuje hladinu glukózy v krvi zvýšeným nasýtením periférnych tkanív na glukózu, zatiaľ čo sulfonylmočoviny a meglitinidy stimulujú uvoľňovanie inzulínu bez ohľadu na aktuálnu glykemickú hladinu. V reálnych podmienkach štúdia Lyu a kol. (2023) ukázala, že pacienti liečení sulfonylmočovinami mali až dvojnásobne vyššie riziko závažných hypoglykemických epizód v porovnaní s pacientmi užívajúcimi moderné antidiabetiká ovplyvňujúce glukózový metabolizmus, ako sú agonisti GLP-1 receptorov a inhibítory SGLT2 (Lyu et al., 2023). Konsenzuálna správa Endotext odporúča dôkladné vzdelávanie pacientov o príznakoch hypoglykémie, prispôsobenie dávkovania lieku podľa stravovacích návykov a aktivity, pravidelné sledovanie glukózy a prítomnosť glukagónového autoinjektora pre urgentné stavy (Davis et al., 2024).

Zmeny metabolizmu vplyvom inuzulínu a sulfonylmočovín

Inzulín pôsobí ako silný anabolický hormón, ktorý podporuje ukladanie glukózy vo forme glykogénu a zvyšuje syntézu tukových kyselín, čo vedie k častému hmotnostnému nárastu. Prehľadová práca McGilla a kol. (2024) zdôrazňuje, že pri začatí inzulínovej terapie môže pacient zaznamenať nárast hmotnosti v priemere o 2 – 5 kg počas prvého roka liečby, a ako mechanizmy uvádza zlepšenú efektivitu využitia glukózy aj zvýšenú lipogenézu (McGill et al., 2024).

Sulfonylmočoviny mimoriadne stimulujú uvoľňovanie inzulínu a zvyšujú inzulínovú aktivitu nezávisle od glykémie, čo okrem hypoglykémie prispieva aj k retencii tukových zásob a zhoršeniu inzulínovej rezistencie. Tejto problematike sa venujú aj odporúčania StatPearls, ktoré navrhujú zvážiť ukončenie alebo prehodnotenie liečby sulfonylmočovinami pri pretrvávajúcom náraste telesnej hmotnosti a častejších epizódach hypoglykémie, prípadne prechod na lieky s nižším rizikom hmotnostného prírastku (Costello et al., 2023).

Diskusia

Zhodnotenie súvislosti diabetu a metabolických porúch

Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie, ktoré okrem porúch glukózového metabolizmu spôsobuje komplexné systémové zmeny, ktoré vedú k rozvoju viacerých chronických komplikácií. Nové výskumy ukazujú, že okrem klasických komplikácií ako retinopatia, nefropatia a neuropatia, čoraz častejšie diagnostikujeme aj stavy ako NAFLD, kognitívne poruchy, osteoporóza a sarkopénia. Tieto stavy sú výsledkom kombinovaného účinku chronickej hyperglykémie, zápalových dráh, inzulínovej rezistencie a metabolickej pamäte (Tomic et al., 2022).

Význam v klinickej praxi

Súčasný manažment diabetu si vyžaduje viac ako len kontrolu glykémie – ide o celkový prístup k zníženiu rizika kardiovaskulárnych a metabolických komplikácií. Kombinácia GLP-1 receptorových agonistov a inhibítorov SGLT2 bola identifikovaná ako účinná stratégia, ktorá nielen zlepšuje glykemickú kontrolu, ale aj znižuje hmotnosť a krvný tlak, a zároveň pozitívne ovplyvňuje progresiu renálneho a kardiálneho poškodenia. Tento prístup je čoraz viac využívaný v personalizovanej liečbe DM2 (Yepes-Cortés et al., 2025).

V konsenzuálnom reporte ADA a EASD z roku 2022 sa zdôrazňuje význam individualizovaného terapeutického postupu, ktorý berie do úvahy prítomnosť komorbidít, preferencie pacienta a rizikové faktory. V praxi to znamená aktívne zapájanie pacientov do rozhodovania, dôsledné sledovanie metabolických parametrov a preferovanie liekov s kardiometabolickým benefitom (Davies et al., 2022).

Výzvy v liečbe a prevencii

Napriek dostupnosti účinných terapeutických možností pretrvávajú závažné výzvy v praxi. Jednou z najväčších prekážok je tzv. finančná toxicita, teda ekonomická záťaž spojená s modernou diabetologickou liečbou. Štúdie ukazujú, že vysoké priame náklady (doplatky za lieky) a nepriamy vplyv na rozpočet pacientov často bránia včasnej intenzifikácii liečby a teda zhoršujú dlhodobé výsledky (Patel, 2025).
Znižovanie týchto bariér vyžaduje nielen systémové zmeny v oblasti úhrad a dostupnosti liekov, ale aj väčšiu edukáciu pacientov, integráciu technológií (napr. CGM, telemedicína) a medziodborovú spoluprácu. Zvládnutie týchto výziev je rozhodujúce pre zníženie komplikácií a zlepšenie kvality života pacientov s DM.

Záver

DM predstavuje komplexné ochorenie, ktorého manažment si vyžaduje multidisciplinárny prístup zameraný nielen na kontrolu glykémie, ale aj na včasné rozpoznanie a liečbu metabolických komplikácií. Súčasné vedecké poznatky poukazujú na úzku súvislosť medzi diabetom a viacerými metabolickými poruchami, ktoré významne zvyšujú morbiditu a mortalitu pacientov. Dôležité miesto má personalizovaná liečba, ktorá reflektuje individuálne rizikové faktory a komorbidity. Výzvou zostáva dostupnosť inovatívnych liečebných prístupov a zabezpečenie ich udržateľnosti v praxi. Systematická prevencia a edukácia pacientov predstavujú kľúčové nástroje na zníženie celkového dopadu ochorenia na verejné zdravie.

Autori:
Mgr. Anastasiia Ostafiichuk, Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
prof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, Phd., MPH, MBA, Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice
doc. MUDr. Ingrid Dravecká PhD., I. interná klinika UPJŠ LF a UNLP, Košice
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová CSc., Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice

Práca podporená grantami KEGA 001UPJŠ-4/2024 a 003UPJŠ-4/2024 Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Zoznam bibliografických odkazov

BANDAY, Mujeeb Z. – SAMEER, Aga S. – NISSAR, Saniya. 2020. Pathophysiology of diabetes: An overview. Avicenna J Med, 2231-0770, 2020, 10, 4, 174–188.

BAZMANDEGAN, Gholamreza, et al. 2023. Cardiovascular risk factors in diabetic patients with and without metabolic syndrome: A cohort-based study in Rafsanjan. Sci Rep, 2045-2322, 2023, 13, —, 559.

COSTELLO, Ryan A. – NICOLAS, Samar – SHIVKUMAR, Abhijit. 2023. Sulfonylureas. 2023 Jul 12. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2025 Jan–. PMID: 30020597.

CONTE, Federica, et al. 2023. Metabolic Cardiomyopathies and Cardiac Defects in Inherited Disorders of Carbohydrate Metabolism: A Systematic Review. Int J Mol Sci, 1422-0067, 2023, 24, 10, 8632.

DAVIS, Hugh A. et al. 2024. Hypoglycemia During Therapy of Diabetes. 2024 Jul 7. In: Feingold KR, Ahmed SF, Anawalt B, et al. (eds.) Endotext. South Dartmouth (MA): MDText.com, Inc.; 2000 –. PMID: 25905325.

DAVIES, Melanie J. et al. 2022. Management of hyperglycaemia in type 2 diabetes: a consensus report by the ADA and the EASD. Diabetologia, 0012-186X, 2022, 65, 12, 1925–1966.

DHATARIYA, Ketan K. et al. 2020. Diabetic ketoacidosis. Nat Rev Dis Primers, 2056-676X, 2020, 6, —, 40.

DILWORTH, Lowell – FACEY, Aldeam – OMORUYI, Felix. 2021. Diabetes Mellitus and Its Metabolic Complications: The Role of Adipose Tissues. Int J Mol Sci, 1422-0067, 2021, 22, 14, 7644.

DONINI, Lorenzo M. et al. 2022. Definition and Diagnostic Criteria for Sarcopenic Obesity: ESPEN and EASO Consensus Statement. Obes Facts, 1662-4025, 2022, 15, 3, 321–335.

ELENDU, Chukwuka, et al. 2023. Comprehensive review of diabetic ketoacidosis: an update. Ann Med Surg (Lond), 2049-0801, 2023, 85, 6, 2802–2807.

FRALICK, Michael, et al. 2022. Global accessibility of therapeutics for diabetes mellitus. Nat Rev Endocrinol, 1759-5029, 2022, 18, 4, 199–204.

FREEMAN, Andrew M. – ACEVEDO, Luis A. – PENNINGS, Nicholas. 2023. Insulin Resistance. 2023 Aug 17. In: StatPearls. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2025 Jan–. PMID: 29939616.

GALICIA-GARCIA, Unai, et al. 2020. Pathophysiology of Type 2 Diabetes Mellitus. Int J Mol Sci, 1422-0067, 2020, 21, 17, 6275.

GOLDBERG, Ronald B. 2022. Dyslipidemia in Diabetes: When and How to Treat? Endocrinol Metab Clin North Am, 0889-8529, 2022, 51, 3, 603–624.

LOU, Jing, et al. 2023. Evaluation of Out-of-Pocket Costs and Treatment Intensification With an SGLT2 Inhibitor or GLP-1 RA in Patients With Type 2 Diabetes and Cardiovascular Disease. JAMA Network Open, 2574-3805, 2023, 6, 6, e2317886.

LYU, Beini, et al. 2023. Glucose-Lowering Agents and the Risk of Hypoglycemia: a Real-world Study. J Gen Intern Med, 0884-8734, 2023, 38, 1, 107–114.

MASENGA, Sepiso K. et al. 2023. Mechanisms of Oxidative Stress in Metabolic Syndrome. Int J Mol Sci, 1422-0067, 2023, 24, 9, 7898.

MCGILL, Janet B. et al. 2024. The Current and Future Role of Insulin Therapy in the Management of Type 2 Diabetes: A Narrative Review. Diabetes Ther, 1869-6953, 2024, 15, 5, 1085–1098.

MILANESI, Anna – WEINREB, Jane E. 2018. Hyperglycemic Hyperosmolar State. 2018 Aug 1. In: Feingold KR, Ahmed SF, Anawalt B, et al. (eds.) Endotext. South Dartmouth (MA): MDText.com, Inc.; 2000–. PMID: 25905210.

MUSTAFA, Omar G. et al. 2023. Management of Hyperosmolar Hyperglycaemic State (HHS) in Adults: An updated guideline from JBDS. Diabet Med, 0742-3071, 2023, 40, 3, e15005.

OJO, Oluwafemi A. et al. 2023. Diabetes mellitus: From molecular mechanism to pathophysiology and pharmacology. Med Novel Technol Devices, 2023, 19, 100247.

PATEL, Minal R. 2025. Financial Toxicity in Diabetes: The State of What We Know. Curr Diab Rep, 1534-4827, 2025, 25, 1, 32.

POUWELS, Sjaak, et al. 2022. Non-alcoholic fatty liver disease (NAFLD): a review of pathophysiology, clinical management and effects of weight loss. BMC Endocr Disord, 1472-6823, 2022, 22, —, 63.

RAPHAEL, Kalani L. 2024. Metabolic Acidosis in CKD: Pathogenesis, Adverse Effects, and Treatment Effects. Int J Mol Sci, 1422-0067, 2024, 25, 10, 5187.

RODRIGUEZ ALVAREZ, Paloma – SAN MARTIN, Vicente T. – MOREY-VARGAS Oscar L. 2025. Hyperglycemic crises in adults: A look at the 2024 consensus report. Cleve Clin J Med, 0891-1150, 2025, 92, 3, 152–158.

ROSAGER, Emilie V. et al. 2024. Incidence and Characteristics of the Hyperosmolar Hyperglycemic State: A Danish Cohort Study. Diabetes Care, 0149-5992, 2024, 47, 2, 272–279.

RUSSO, María P. et al. 2023. Prevalence of diabetes, epidemiological characteristics and vascular complications. Arch Cardiol Mex, 0187-464X, 2023, 93, 1, 30–36.

SHAKA, Hafeez, et al. 2022. Hospitalizations and inpatient mortality for hyperosmolar hyperglycemic state over a decade. Diabetes Res Clin Pract, 0168-8227, 2022, 185, —, 109230.

SUN, Hong, et al. 2022. IDF Diabetes Atlas: Global prevalence estimates for 2021 and projections for 2045. Diabetes Res Clin Pract, 0168-8227, 2022, 183, —, 109119.

TOMIC, Dunya – SHAW, Jonathan E. – MAGLIANO, Dianna J. 2022. The burden and risks of emerging complications of diabetes mellitus. Nat Rev Endocrinol, 1759-5029, 2022, 18, 9, 525–539.

YEPES-CORTÉS, Carlos A. et al. 2025. Combining GLP-1 RA and SGLT2 inhibitors in T2DM: A scoping review. Diabetes Ther, 1869-6953, 2025, 16, 5, 813–849.

ZACCARDI, Francesco, et al. 2016. Pathophysiology of type 1 and type 2 diabetes mellitus: a 90-year perspective. Postgrad Med J, 0032-5473, 2016, 92, 1084, 63–69.

ZHU, Yeyi, ZHANG, Cuilin. 2016. Prevalence of Gestational Diabetes and Risk of Progression to T2DM: a Global Perspective. Curr Diab Rep, 1534-4827, 2016, 16, 1, 7.