Koncept dosť dobrej matky v postmodernej spoločnosti

okt 26 2022

Concept good-enough mother in postmodern society

Abstrakt: Článok pojednáva o postoji matiek k výchove detí a o ich potrebe dokonalosti v dnešnej postmodernej spoločnosti. Dnešný svet si mnoho ľudí idealizuje a snažia sa byť preto dokonalí - a tak nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom ,,byť dokonalá/é“. Mnoho matiek si však neuvedomuje, že sú pre svoje deti zrkadlom a tak nevedomky posúvajú a odzrkadľujú svoje ideálne správanie svojim deťom.
Kľúčové slová: dokonalá matka, dokonalé dieťa, koncept dosť dobrej matky, postmoderná spoločnosť

Abstract: The article discusses the attitude of mothers towards raising children and their need for perfection in today's postmodern society. In today's world, many people idealize themselves and therefore try to be perfect - and some mothers who raise their children are no exception and have been seduced by this phenomenon or ideal of "being perfect". However, many mothers do not realize that they are a mirror for their children and thus unknowingly shift and reflect their ideal behaviour to their children.
Keywords: perfect mother, perfect child, concept good-enough mother, postmodern society

Tak ako všetko aj materstvo má za sebou určitý vývoj. Každou novou dobou či storočím sa formovali a vyvíjali nielen ľudia samotní ale aj ich roly v ich životoch. Materstvo sprevádzalo ľudí už od ich samotného počiatku, kde sa začal utvárať prvý vzťah medzi matkou a jej dieťaťom. Tento vzťah sa po celé storočia formoval až dospel do podoby, ktorú poznáme dnes. Dnešný vzťah matiek je na pomerne skvelej úrovni, matky vychovávajú svoje deti ony samy– poväčšine bez cudzej pomoci opatrovateliek, starajú sa o ich zdravotný stav, výchovu, vzdelanie, venujú im svoj voľný čas alebo aj všetok svoj čas aby sa mohli deti správne vyvíjať a pod. Ako budeme môcť ďalej sledovať autorka Elisabeth Batinder sledovala zmeny, ktorými si prechádzalo materstvo a teda matky v rôznych obdobiach. A práve pri jej zistení by sme mohli nájsť odpovede na otázky prečo vznikol a prečo je medzi matkami rozšírení v dnešnej spoločnosti tzv. koncept dosť dobrej matky.

Elisabeth Badinter vo svojej knihe Materská láska na historických a filozofických materiáloch a dokumentoch z územia Francúzska od 18. storočia sledovala zmeny, akými prechádzala predstava francúzskej spoločnosti o materstve v priebehu vyše dvoch storočí. ,,Dospela k zisteniu, že správanie sa matiek je výrazne ovplyvnené názormi a požiadavkami spoločnosti. Kým v 18. storočí sa parížske deti bežne dávali do opatery dojok na vidieku (čo vo väčšine prípadov znamenalo istú smrť dojčaťa), v 19. storočí sa obraz mení: filozofi, štátnici a vplyvní predstavitelia spoločnosti propagujú ideál starostlivej matky. V dôsledku rodovej deľby práce - ktorá sa takisto prehĺbila v tomto období - to boli ženy, ktoré sa mali odteraz „na plný úväzok“ starať o deti. Postupne sa najmä v rodinách vyššej strednej vrstvy, kde manželky nevykonávali nijakú platenú prácu, šíril a upevňoval ideál matky, ktorá všetok svoj čas a sily obetuje v záujme svojho dieťaťa. Postupne sa ideál „perfektnej matky“ stal záväznou normou pre všetky ženy“ (Bednaříková, 2020).

Ako uvádza Bednaříková (2020) mnohé ženy reagujú na prevládajúce predstavy a ideálne obrazy kultúry a zvnútorňujú ich. Je nemožné splniť očakávania spoločnosti už aj preto, že spoločenské normy a názory sú často protichodné — napr. na jednej strane sa hovorí, že matky „vedia“ najlepšie, ako vychovávať deti, na druhej strane matkám každý radí, ako deti vychovávať. Z toho, že žena nespĺňa očakávania spoločnosti (a ani ich nemôže splniť), vznikajú nepríjemné pocity.

Na jednej strane je pravda, že žiadna žena, ktorá prvý krát porodila dieťa sa hneď nevie starať o svoje dieťa na 100 percent a bude potrebovať nejaké rady, tipy a pomoc aby sa úplne všetko postupom času naučila. Je to úplne normálne a prirodzené pre každú ženu, ktorá sa stane zrazu matkou. Na druhej strane matka by mala vedieť čo jej dieťa potrebuje, aké má návyky, zvyky, čo znamená ktoré slovo dieťaťa, gesto a tak podobne. Ale všetko toto treba brať do úvahy a prihliadať na to. Musia sa tieto dve protichodné podmienky určitým spôsobom zosúladiť a len vtedy budú dávať zmysel, len vtedy budú v harmónií. Takže matka by mala vedieť čo jej pre jej dieťa najlepšie ale potrebuje taktiež aj pomoc a rady skúsených ľudí, aby sa toto všetko mohla časom naučiť a mohla tak byť pre svoje dieťa najlepšou mamou akou len môže byť. Ak sa stane, že sa žena nebude chcieť riadiť typmi či radami ostatných ľudí či odborníkov začne vyčnievať z priemeru a to je v očiach spoločnosti zlé a preto začnú v spoločnosti takúto matku odsudzovať.

Je veľmi dôležité tak ako pre matku tak aj pre samotné dieťa aby jeho matka bola dobrou mamou. V spoločnosti sa nešíria len mýty o materstve ale aj určité rady či predpoklady, ktoré by mali matky spĺňať ak chcú byť dobrými matkami. Ako uvádza Nina Garcia (2019) od mám sa očakáva, že budú robiť všetky veci v starostlivosti o dieťa a budú ich robiť hneď správne. Veľa ľudí si však ale neuvedomuje, že každá matka sa len učí byť matkou po tom, čo svoje dieťa privedie na svet. Preto autorka načrtla niekoľko bodov podľa ktorých keď ich matky splnia budú dobrými matkami.

Medzi charakteristiky dobrej matky by mali patriť tieto vlastnosti:

  • trpezlivosť,
  • pokora,
  • empatickosť,
  • autoritatívnosť,
  • podpora dieťaťa,
  • láska k dieťaťu,
  • úcta.

Spĺňať všetky tieto charakteristiky tzv. dobrej matky je akousi samozrejmosťou, ktorú od žien – matiek vyžaduje spoločnosť v ktorej žijeme. No nie vždy sa to dá na 100 % splniť. Je to akoby však prirodzenosť od ktorej keď sa žena matka začne nejakým spôsobom odlišovať začne byť pre spoločnosť iná, zlá matka, ktorá nespĺňa akési stanovené stereotypy dobrej a správnej matky pre svoje dieťa. Stačí, že robí len niečo inak, alebo má iné názory či zvyky ako ostatné matky v jej okolí a hneď začne byť odsudzovaná či spochybňovaná spoločnosťou. Pre dnešné matky je preto veľmi ťažké byť matkou v súčasnej spoločnosti ale ako nám hovorí história, nikdy to ľahké pre ženy ani nebolo.

,,Správanie matky znova raz diktoval záujem ženy. Aj keď oslava „dobrej matky" toto správanie skutočne ovplyvnila, voľbu žien rovnakou mierou ovplyvnili dva faktory. Boli to predovšetkým ich ekonomické možnosti a ďalej nádej – rozličná pre spoločenské postavenie každej ženy – či budú, alebo nebudú zohrávať v rodinnom svete alebo v spoločnosti rolu, ktorá by im prinášala uspokojenie. To, ako rýchlo a ochotne prijala žena z konca 18. storočia, a predovšetkým žena 19. storočia rolu dobrej matky, súviselo s tým, či bola bohatá, zámožná alebo chudobná“ (Badinter, 1998). Pre takmer všetky ženy je veľmi dôležitá ekonomická otázka ešte pred privedením dieťaťa na tento svet ale matky/ženy okrem tejto otázky začala ako vidno trápiť aj otázka ich osobného uspokojenia v rámci spoločenského postavenia – a či si toto svoje postavenie dokážu alebo nedokážu udržať aj po príchode dieťaťa do ich života.

Matky v 20. a 21. storočí

Materstvo v 20. storočí (Badinter, 1998) začalo nadobúdať iný zmysel – matka nielenže musela dieťa priviesť na svet ale čoskoro sa prišlo aj na to, že matka musí zabezpečiť aj výchovu svojich detí a intelektuálne ich formovať. Začalo sa v spoločnosti totižto formovať vedomie, že žena - matka nemá len živočíšnu funkciu ale má aj vychovať dobrého občana, kresťana a hlavne človeka, ktorý si v budúcnosti bude vedieť nájsť najlepšie možné miesto. Úplne najnovšou myšlienkou v 20. storočí bolo, že žena sa pokladala v spoločnosti za tú najpovolanejšiu osobu, ktorá bola predurčená túto úlohu splniť. Postupom času sa matkám pridávali povinnosti v úlohe matky a úmerne sa prirodzene s nimi zlepšoval aj jej obraz v spoločnosti. Tak ako už bolo spomenuté, autorka Belizabeth Batinder sa v knihe zaoberala tým ako sa materstvo vo Francúzskej spoločnosti vyvíjalo a ako sa menil aj vzťah matky k jej dieťaťu. Je priam obdivuhodné, že od odloženia detí k dojkám, či preferovania najstaršieho syna z pomedzi všetkých detí sa materstvo a láska matky k svojmu dieťaťu dokázala vyformovať až do bodu, kedy sa stali matky tzv. novými matkami a okrem toho aby ženy len priviedli na svet dieťa sa začali zaoberať aj jeho prežitím, začalo im záležať na jeho zdravom vývoji, jeho výchove, správaní, jeho intelekte a chcení matky, aby si raz v živote našlo svoje správne miesto a bolo pre spoločnosť prínosné. Je teda už na prvý pohľad viditeľné, že matky v 20. storočí sa začali meniť a to vo výraznej podobe.

Bohužiaľ s touto zmenou má súvis aj už spomínaný koncept ,,dosť dobrej matky“ alebo ,,perfektnej matky“. Na jednej strane je skvelé, že matky sa začali oveľa viac sústrediť na svoje deti, začalo im na nich oveľa viac záležať ako kdesi ale bohužiaľ v spoločnosti sa dostali do akéhosi zvláštneho povedomia, že musia byť úžasné, dokonalé a všetko musia robiť perfektne. Okrem toho, že sa matky musia starať o svoje deti, musia byť dokonalými matkami, spoločnosť im dáva na ,,plecia“ aj ďalšie povinnosti, ktoré by mohli ale pre spoločnosť by mali zvládať navyše. A tak sa stáva, že máme na svete matky, ktoré sú síce preťažené ale v istom ponímaní aj nevyťažené. A preto je pre materstvo ,,typická preťaženosť a tiež nevyťaženosť. Preťažené sú tie matky, ktoré sú samé s dieťaťom, ďalej tie, ktoré sa snažia spojiť prácu so starostlivosťou o dieťa a tiež matky, ktoré sa rozhodli venovať sa výlučne deťom a domácnosti. Na druhej strane je však nepretržité súžitie s deťmi aj stálym nevyťažovaním. Na opateru dieťaťa sú potrebné len jednostranné schopnosti, takže mnohé iné schopnosti a zručnosti, napríklad tie, ktoré sú potrebné pre vykonávanie povolania, ostávajú nevyužité“ (Richová, 1994, in: Bednaříková, 2009).

Koncept dosť dobrej matky

Psychoanalytik Donald Winnicott bol jeden z prvých, ktorý sa zaoberal a uviedol pojem „Good-enough mother" (dosť dobrá matka). Tento koncept môžeme pozorovať v spoločnosti hlavne v posledných dvoch desaťročiach. Táto problematika sa netýka len Slovenska ale všetkých vyspelých štátov na svete. ,,Dosť dobrá matka sa podľa Winnicotta dokáže úplne adaptovať na potreby jej dieťaťa. Koncept dosť dobrej matky je tak treba chápať doslova: práve taká je ideálna; tá dokonalá je príliš dokonalá, a neideálna. Winnicott tvrdí, že v princípe nemusí ísť o vlastnú matku dieťaťa, pretože úspech v starostlivosti o kojenca závisí na oddanosti starostlivej osoby“ (Búšová – Kučera, 2015).

,,Winnicott zastával názor, že každé dieťa má na to vrodený potenciál rozkvitnúť bez komplikácií do tvorivého ľudského subjektu, ak má správny druh emocionálneho prostredia. Jeho kritici však tvrdia, že kladie obrovskú zodpovednosť na inštinktívnu citlivosť a predstavivosť matky. V súčasnosti sa veľmi veľa mužov zapája do rannej starostlivosti o dieťa a čoraz viac terapeutov začína zastávať názor, že už aj v otcoch môžeme pozorovať Winnicottovu predstavu „dosť dobrej matky.“ Niektoré feministky vnímali Winnicottove myšlienky o dôležitosti dostatočne dobrej matky ako obviňovanie matky. Winnicott si však myslel, že vznikla zodpovednosť matky konkrétne z jej fyzickej schopnosti mať deti, ak by sa rozhodla a to od raného telesného a citového spojenia medzi matkou a dieťaťom“ (Minsky, 1996).

Neexistuje nič také ako perfektný rodič, dostatočne dobrý rodič stačí. Zdôrazňuje psychoanalytik zraniteľnosť dieťaťa, jeho „stratenosť“ vo svete a úlohu matky. Dieťa sa rodí s potenciálom pre tvorivý rozvoj života, ale ten je podmienený matkinou schopnosťou aktívne vnímať vnútorné stavy dieťaťa a vhodne na ne reagovať. Dieťa verí, že všetky zážitky a objekty vytvára, používa a aj ničí. Žije v ilúzií vlastnej všemocnosti a matka ho zrkadlí (cez ňu vidí seba, podľa toho, ako sa na neho matka pozerá) a tým mu napomáha v ďalšom vývoji. Matka by mala poskytovať základný bezpečný priestor cez stabilitu, pravidelnosť, pevnosť, spoľahlivosť – pevné objatie matky. Tento priestor Winnicott nazýva holding (dôležitý stavebný prvok každej psychoterapie, kde terapeut svojim emočným naladením a stabilitou sprostredkováva pevné objatie matky). Dostatočne dobrá matka potlačí svoju subjektivitu a je plne zaujatá potrebami dieťaťa (ide o primárne materské zaujatie). Poskytuje dieťaťu ilúziu, že existuje vonkajšia realita, ktorú ono svojou tvorivou schopnosťou vytvára. Pokiaľ je dieťa obklopené podporným prostredím, kde môže kontinuálne zažívať svoje pocity a dojmy, pokiaľ mu je umožnené zažívať ilúziu, že ono je strojcom reality, môže sa vytvoriť pravé self (Březnová, 2022).

Myslíme si, že vieme najlepšie, čo je pre dieťa dobré. Keď nevieme, tak si to doštudujeme. Ale je to práve naopak – dieťa vie, čo je pre neho najlepšie. Potrebuje hlavne pochopenie jeho potrieb a jeho vnútorného sveta (Březnová, 2022). Veľmi veľa rodičov má totižto pocit, že vedia všetko úplne najlepšie a aj to čo sa týka starostlivosti o dieťa. Samozrejme neexistuje nejaký návod ako čo najlepšie dieťa vychovať, ako sa oň starať no existujú rôzne knihy, články a odborníci, ktorí sú ochotní radiť rodičom pri starostlivosti o dieťa. Ale kto iný by mal lepšie vedieť čo deti potrebujú ako oni samotné? Rodič si môže naštudovať množstvo literatúry, radiť sa s rôznymi poradcami ale len dieťa vie čo práve potrebuje. Ak je hladné dá to najavo, ak mu je zima upovedomí o tom rodiča. Ak sa chce hrať tiež to dá najavo. Preto ak dieťa je jediné, ktoré vie čo potrebuje rodič by sa ho mal naučiť vnímať, počúvať a chápať. To sa týka však len základných biologických potrieb. O veciach o ktorých nie je dieťa spôsobilé rozhodovať musí zaň samozrejme rozhodovať rodič. Na to aby boli rodičia schopní načúvať svojmu dieťaťu a porozumieť mu, je potrebné aby ho dobre poznali a aby dieťa bolo samé sebou a aby sa nehralo na ,,dosť dobré dieťa“. Pretože rodič je zrkadlom pre svoje dieťa – a ak sú dokonalí rodičia, dieťa začne byť tiež. ,,Dieťa cíti, keď naša pohoda závisí od toho, ako sa napĺňa koncept perfektné dieťa/perfektný rodič. Keď mu nedáme priestor, prispôsobí sa a začne hrať tú hru na dokonalosť s nami. Stratí možnosť byť naplnené, a posilňuje svoje falošné self tak, aby perfektne zapadlo do rodiny a spoločnosti. A tak máme ďalšie úspešné, ale smutné dieťa“ (Březnová, 2022). Nie je nič horšie ako keď sa pretvarujú rodičia pred svojim vlastným dieťaťom. Keď mu nechcú vedome či nevedome ukázať kto sú a akí sú naozaj. Ako je spomenuté dieťa dokáže rozoznať a vycítiť keď je rodič pri ňom prirodzený a keď sa na niečo hrá – čiže kedy je rodič v pohode a je sám sebou a kedy tomu tak nie je. Rodič je pre svoje dieťa zrkadlom, čiže to ako sa rodič správa, čo robí, aké má názory či hodnoty – to všetko dieťa od neho kopíruje a opakuje po ňom. Je teda úplne logické, že ak sa rodičia budú hrať na dokonalých, perfektných pochytí to od nich aj ich dieťa, ktoré prestane byť spontánne, samé sebou a bude chcieť byť tiež perfektným či dosť dobrým dieťaťom ako jeho matka či otec.

Je dôležité si uvedomiť, že naše deti potrebujú aby sme boli skutočnými ľuďmi s nimi. Autor Roberta Firestone vo svojej najnovšej knihe Separation Theory uvádza, že rodičovská láska zahŕňa ochotu byť skutočnou osobou s dieťaťom, na rozdiel od toho, aby hral úlohu "matky" alebo "otca". Naše deti potrebujú, aby sme vystúpili spoza úlohy dokonalého rodiča, aby nás mohli vidieť a poznať ako autentickú osobu. A musia byť spojené so skutočným človekom, aby sa cítili videní a skutoční (Firestone, 2019).

T. Firstone (2019) odkazuje všetkým mamám: ,,Naše deti potrebujú vidieť, ako sa vysporiadame s našimi chybami, pretože deti modelujú správanie svojich rodičov. Prostredníctvom nášho príkladu sa môžu dozvedieť o zodpovednosti a prijatí zodpovednosti. Môžu pochopiť sebaľútosť a vidieť, že je v poriadku robiť chyby“.
,,Takže odstúpte od dokonalých obrázkov rodinného života na sociálnych médiách a prestaňte sa snažiť o obrázky a ideály, ktoré sú vymyslené. Vráťte sa do reálneho sveta s ostatnými ľudskými bytosťami, ktoré sú aj so svojimi nedostatkami dosť dobré. Dosiahnutie nemožného cieľa byť dokonalými rodičmi zaťažuje aj naše deti. Musia byť dokonalými deťmi ako dôkazom toho, že sme dokonalí rodičia. Ale ak prijmeme našu ľudskosť, tlak na nás aj na naše deti a uvedomíme si, že nielenže sme dosť dobrí rodičia, ale aj naše deti sú dosť dobré deti“ (Firestone, 2019) tak len naozaj vtedy sme uspeli. Keď si uvedomíme, že sme ľudia s chybami a nie dokonalé ľudské bytosti.

Winnicott sa pokúša poukázať na to, aby sa ľudia nesnažili úplne zbytočne a nezmyslene vyzerať dokonalo, umelo či šťastne ak to tak nie je. Pretvarovanie sa nie je dobré ani pre samotných ľudí čiže rodičov ale ani pre samotné deti. Je predsa starou známou pravdou, že sme pre deti zrkadlo, čiže to čo vidia u nás dospelých (rodičov) si berú za svoje a podľa toho sa správajú a napodobňujú nás – dokonca sa snažia byť úplne ako my. Nič v živote nie je dokonalé a ani my ľudia nie. Preto pediater a psychoanalytik Winnicott odporúča aby sa rodičia ani nesnažili o ideálne a dokonalé rodinné obrazy rodinného života ale aby nechali život plynúť a zároveň sa snažili byť skvelými, dobrými rodičmi ale v primeranej norme a hlavne aby sa nenechali ovplyvňovať inými či cudzími ľuďmi rôznymi názormi a poučkami o tom, akí majú byť, ako majú vychovávať svoje deti a čo je najlepšie pre nich či pre ich deti.

Záver

V závere by sme mohli zhodnotiť, že na otázku, ktorú sme si položili na samom začiatku kde sa tu medzi nami vzal koncept dosť dobrej matky a prečo je medzi novodobými mamičkami taký rozšírení nám zodpovedala autorka Elisabeth Batinder už na samom začiatku – kedy jej skúmaním prišla na to, že správanie matiek je výrazné ovplyvnené a podmienené požiadavkami ale aj názormi spoločnosti. Je teda dosť pravdepodobné, že koncept dosť dobrej matky si nijakým spôsobom nezaumienili matky samotné ale spoločnosť v ktorej žijeme začala byť natoľko idealizovaná, že sa tomu nezačali prispôsobovať len ľudia samotní ale pod ich nátlakom ako nátlakom zo strany spoločnosti sa k ideálu dokonalosti priklonili aj matky samotné. A tak pod týmto nátlakom ideálu musia mať ideálne všetko – zovňajšok, domov, partnera, svoje dieťa, prácu a aj všetko ostatné. Bohužiaľ niektoré mamičky si z idealizmu urobili doslova preteky a tak sa medzi sebou pretekajú, ktorá z nich bude mať dokonalejší život. Avšak pritom pretekaní zabúdajú na jednu najpodstatnejšiu vec a to tú, že sú zrkadlom pre svoje deti, ktoré po nich opakujú všetko čo vidia, pretože sú pre nich VZOROM. A tak sa potom stáva, že v spoločnosti nemáme len ideálne matky či otcov ale aj ideálne deti, ktoré tento jav preberajú nevedomky od svojich rodičov. Preto matky dnešnej postmodernej spoločnosti majú na výber – buď podľahnú tlaku a očakávaniam spoločnosti a budú sa snažiť o ideálne materstvo a aj život (čo je veľa krát nemožné) alebo si vyberú klasický ,,neideálny“ život kde si dovolia byť ľudskými bytosťami a robiť chyby. Rozhodnutie je na každom človeku individuálne.

Autorka: Mgr. Zuzana Uličná
Príspevok vznikol vďaka podpore grantu UGA 5/11/2022 - Postoje k materstvu a ich etické kontexty.

Zoznam bibliografických odkazov
BADINTER, E. 1998. Materská láska od 17. storočia po súčasnosť. Bratislava: Aspekt, 1998. 277 s. ISBN 80-85549-04-2.

BINGHAM, S. – SIDORKIN, A. M. 2004. No education without relation. New York: Peter Lang Publishing. 2004. 183 s. ISBN 0820468304.

BÚŠOVÁ ŠMAJDOVÁ, K. – KUČERA, M. 2015. Profesionální rodičovství. Praha: Karolinum. 2015. 224 s. ISBN 9788024627793.

MINSKY, R. 1996. Psychoanalysis and Gender: An Introductory Reader. 1996. 334 s. ISBN 978-0415092210.

SSPAP.SK, 2022. [online] (cit. 2022.01.06). Dostupné na internete: http://sspap.sk/sme-dostatocne-dobri-rodicia/

PSYCHOLOGYTODAY.COM, 2019. [online] (cit. 2022.01.06). Dostupné na internete: https://www.psychologytoday.com/us/blog/daring-love/201906/the-myth-the-...

RUZOVYAMODRYSVET.SK, 2020. [online] (cit. 2022.01.05). Materstvo ako súčasť ženskej identity. Dostupné na internete: čitáreň > Rodové stereotypy a rodová rovnosť > Hana Bednaříková: Materstvo ako súčasť ženskej identity − ruzovyamodrysvet.sk

RUZOVYAMODRYSVET.SK, 2009. [online] (cit. 2022.01.05). Materstvo ako súčasť ženskej identity. Dostupné na internete: http://www.ruzovyamodrysvet.sk/sk/hlavne-menu/citaren/ruzovy-a-modry-svet-(cd-rom)

SLEEPINGSHOULDBEEASY.COM, 2020. [online] (cit. 2022.01.06). Dostupné na internete: https://sleepingshouldbeeasy.com/qualities-of-a-good-mother/