Analysis of the needs of social services by the citizens of the Zilina self-governing region

Abstrakt: Poskytovanie sociálnych služieb sa v rámci SR riadi legislatívnou normou platnou od roku 2008. V nej sú jasne dané povinnosti poskytovateľa a prijímateľa sociálnych služieb. V našom výskume realizovaného pre potreby tvorby koncepcie rozvoja sociálnych služieb sme sa zaujímali o potrebe poskytovania, zriaďovania sociálnych služieb obyvateľov žilinského samosprávneho kraja. V tomto príspevku spracovávame jeden výskumný súbor.
Kľúčové slová: plánovanie, komunitný plán, sociálne služby, seniori, zákon.

Abstract: The provision of social services in the Slovak Republic is governed by a legislative standard valid since 2008. It clearly states the obligations of the provider and recipient of social services. In our research carried out for the needs of creating a concept for the development of social services, we were interested in the need to provide, establish social services for the inhabitants of the Zilina self-governing region. In this paper we process one research file.
Key words: planning, community plan, social services, seniors, law.

ÚVOD

Plánovanie sociálnych služieb je téma aktuálna v podmienkach SR, tak na národnej úrovni ako aj na miestnej úrovni. V zákone o sociálnych službách v šiestej časti je spracovaný komunitný rozvoj a komunitný plán v oblasti poskytovania sociálnych služieb, kde v § 83 sa uvádza, že obec vypracováva komunitný plán s inými poskytovateľmi a prijímateľmi a samosprávny kraj vypracováva koncepciu rozvoja sociálnych služieb. Komunitné plány saturujú potrebu svojich obyvateľov vo svojej komunite, samosprávne kraje vychádzajú z ich potrieb a spolu sa riadia národným prioritami rozvoja sociálnych služieb. V príspevku prinášame časť výskumu realizovaného pre potreby spracovania strategického dokumentu Koncepcia rozvoja sociálnych služieb na roky 2019-2023.

VÝSKUM

Informačným zdrojom pri tvorbe každého plánu, zvlášť pri tvorbe koncepcie rozvoja sociálnych služieb sú dôležité validné výstupy z výskumov. V príspevku spracovávame čiastkové výsledky výskumu, kde sme identifikovali využívanie a spokojnosť občanov so sociálnymi službami, analyzovali vývoj dopytu po sociálnych službách v najbližších 5 rokoch.

Vzhľadom na primárny cieľ sme si formulovali čiastkové ciele a výskumnú otázku.

Výskumná otázka
VO: Ktoré z demografických charakteristík respondentov sú prediktormi toho, že respondent v blízkej dobe (5 rokov) plánuje využívať niektorú zo sociálnych služieb?
Čiastkové ciele
C1: zistiť, ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so zdravotným postihnutím, služby krízovej intervencie) občania využívajú a ako sú s nimi spokojní.
C2: zistiť, o ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so ŤZP a služby krízovej intervencie) by mali občania záujem v najbližších 5 rokoch.

Charakteristika súboru – občania

V žilinskom samosprávnom kraji bolo v roku 2019 - 691 023 občanov, počet okresov: 11, počet miest: 19, počet obcí: 296. Do nášho výskumu sa zapojilo spolu 1 840 respondentov, z toho: 544 (29,6 %) mužov a 1 238 (67,30 %) žien. Priemerný vek výskumného súboru bol 60,33 rokov (± 18,29), najmladší respondent mal 18 rokov, najstarší 95 rokov. 3,2 % respondentov na túto otázku neodpovedalo. Ekonomické postavenie: zamestnanec 446 (24,2 %), študent/ka 14 (0,8 %), dôchodca/kyňa 1 102 (59,9 %), nezamestnaný/á 49 (2,7 %), podnikateľ/ka 4 (0,2 %), živnostník/čka 23 (1,3 %), na MD/RD 55 (3 %), iné zaradenie 147 (8 %) respondentov. Respondenti žijú: v byte v osobnom vlastníctve 842 (45,8 %), v nájomnom byte 14 (6,2 %), v obecnom /mestskom byte 33 (1,8 %), v inej forme bývania 257 (14 %), v zariadení sociálnych služieb 594 (32,3 %) respondentov. Zaujímali sme sa o rozpätie ich finančného príjmu, kde najviac 425 (23,1 %) respondentov uviedlo od 201 € do 400 €.

Čiastkový cieľ č. 1

C1: zistiť, ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so ZP a služby krízovej intervencie) občania využívajú a ako sú s nimi spokojní.

Prvým čiastkový cieľom bolo zistiť, ktoré sociálnej služby občania využívajú a ako sú s nimi spokojní. Zaujímali sme sa, či respondenti využívajú poradenstvo (sociálne, právne, psychologické..). Z celého súboru nevyužíva poradenstvo 625 (34 %) respondentov. Naopak, poradenstvo využíva 585 (31,8 %), z toho sú: veľmi nespokojný/á 17 (9 %) respondentov, nespokojných 55 (3 %), nerozhodných bolo 115 (6,3 %), spokojný/á 132 (7,2 %), veľmi spokojný/á 266 (14,5 %). V rámci ďalšej otázky sme zisťovali či respondenti uvažujú o tom, že by v blízkej budúcnosti (do 5 rokov) využil niekto z ich rodiny špecializované sociálne poradenstvo, kde: 271 (14,7 %) by využilo špecializované poradenstvo, nevyužilo 219 (11,9 %) respondentov. Na danú otázku neodpovedalo 1 350 (73,4 %) respondentov.

Zaujímali sme sa, ktoré druhy a formy sociálnych služieb respondenti využívajú, kde: stravovanie pre dôchodcov využíva 466 (25,3 %) respondentov; denný stacionár 225 (12,2 %) respondentov; denné centrum 197 ( 10,7 %), opatrovateľskú službu 312 ( 17 %) respondentov; prepravnú službu 265 ( 14,4 %); signalizáciu potreby pomoci využíva 197 ( 10,7 %), respondentov; požičiavanie (kompenzačných) pomôcok 221 (12 %) respondentov; zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt 179 (9,6 %) respondentov; zariadenie pre seniorov 456 (24,8 %) respondentov; špecializované zariadenie 379 (20,6 %) respondentov; 503 (27,3 %) respondentov nevyužíva žiadnu nami ponúkanú sociálnu službu. Najspokojnejší sú so službami: zariadenia pre seniorov, stravovania pre seniorov a denným centrom. Naopak najmenej spokojní sú so zariadeniami opatrovateľskej služby, denným stacionárom a signalizáciou potreby pomoci.

Následne sme sa zaujímali o využívanie sociálnych služieb pre občanov so ZP a ich prípadnú spokojnosť s týmito službami. Služby domova sociálnych služieb – celoročný pobyt využíva 282 respondentov (15,3 %), ambulantnú formu 193 (10,5 %), týždenný pobyt 142 (7,8 %) respondentov, službu včasnej intervencie 105 (5,7 %) respondentov, denný stacionár 125 (6,8 %) respondentov, prepravnú službu 126 (6,8 %) respondentov, rehabilitačné stredisko 122 (6,6 %) respondentov, zariadenie podporovaného bývania 103 (5,6 %) respondentov, podporu samostatného bývania 102 (5,5 %) respondentov, sprievodcovskú/predčitateľskú alebo tlmočnícku službu 100 (5,4 %) respondentov, požičiavanie pomôcok 110 (6,0 %) respondentov, špecializované zariadenie 128 (7,0 %) respondentov, bývanie s rodinou s využitím odľahčovacích služieb a služieb poskytovaných ambulantnou formou 128 (7,0 %) respondentov.

Priemerná miera spokojnosti s jednotlivými službami pre občanov so ZP, z ktorej vyplýva, že respondenti sú najspokojnejší so službami domova sociálnych služieb – celoročný, denný i týždenný pobyt. Naopak najmenej spokojní sú so službami podpory samostatného bývania, rehabilitačným strediskom a sprievodcovskou/predčitateľskou alebo tlmočníckou službou. 712 (38,7 %) respondentov dané sociálne služby nevyužíva.

Ďalej sme sa zaujímali o služby krízovej intervencie respondent využíva a ako je s nimi spokojný. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že zariadenie núdzového bývania využíva 132 (7,2 %) respondentov, služby pre matky s deťmi 81 (4,4 %) respondentov, útulok/nocľaháreň 124 (6,7 %) respondentov, komunitné centrum 111 (6,0 %) respondentov, nízkoprahové denné centrum 92 (5,0 %) respondentov, nízkoprahové služby pre deti a rodinu 99 (5,4 %) respondentov, terénnu krízovú intervenciu 95 (5,2 %) respondentov a špecializované zariadenie 94 (5,1 %). 822 (44,7 %) respondentov odpovedalo, že tieto služby nevyužíva. Na základe priemerných hodnôt môžeme konštatovať, že najspokojnejší sú so službami v útulku a v zariadení núdzového bývania. Naopak najmenej spokojní sú so službami v špecializovanom zariadení, v komunitných centrách.

Čiastkový cieľ č. 2

C2: zistiť, o ktoré sociálne služby (služby pre seniorov, služby pre občanov so ZP a služby krízovej intervencie) by mali občania záujem v najbližších 5 rokoch.

Pre plánovanie sociálnych služieb je dôležité poznať názory občanov o potrebe sociálnej služby pre nich alebo pre ich blízku osobu. Zaujímali sme sa v rozmedzí piatich rokov, preto sme kládli otázky podľa jednotlivých druhov a foriem sociálnej služby (vybrať si mohli z viacerých druhov sociálnej služby) pre rôzne cieľové skupiny – seniori, občania so zdravotným postihnutím a služby krízovej intervencie.

Najviac respondentov (456) uvažuje o tom, že by v blízkej budúcnosti (do 5 rokov) využilo službu stravovania pre dôchodcov, nasleduje zariadenie pre seniorov a opatrovateľská služba. Naopak, najmenej respondentov uvažuje o tom, že v blízkej budúcnosti využije denné centrum, prepravnú službu.

Odpovede týkajúce sa sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím: najviac respondentov 225 ( 11,1%) uvažuje o tom, že by v blízkej budúcnosti (do 5 rokov) využilo domov sociálnych služieb, požičovňu pomôcok a prepravnú služba. Naopak najmenej respondentov uvažuje o službe domova sociálnych služieb – týždenný pobyt a špecializovanom zariadení.

Odpovede týkajúce sa sociálnych služieb krízovej intervencie: najviac respondentov 130 (18,8%) uvažuje o tom, že by v blízkej budúcnosti (do 5 rokov) využilo zariadenie núdzového bývania, komunitné centrum a terénnu krízovú intervenciu. Naopak najmenej respondentov uvažuje o tom, že by využilo služby nízkoprahového denného centra.

Vyhodnocujeme potrebu (chýbajúce) sociálne služby ktorú zdôrazňovali respondenti – občania. Jednotlivé druhy sociálnych služieb uvádzame zostupne podľa dôležitosti, podľa okresov.
Okres Bytča: domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, stravovanie pre dôchodcov, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), špecializované zariadenie, prepravná služba, zariadenie núdzového bývania.
Okres Čadca: zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov, stravovanie pre dôchodcov, denný stacionár, stravovanie pre dôchodcov, domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, prepravná služba, rehabilitačné zariadenie, terénna krízová intervencia, zariadenie núdzového bývania.
Okres Kysucké Nové Mesto: špecializované zariadenie, denné centrum, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, terénna krízová intervencia, zariadenie núdzového bývania, terénna krízová intervencia.
Okres Liptovský Mikuláš: domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, zariadenie podporovaného bývania, špecializované zariadenie, požičiavanie pomôcok, útulok / nocľaháreň, zariadenie núdzového bývania.
Okres Dolný Kubín: Domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, Domov sociálnych služieb – ambulantná forma, rehabilitačné zariadenie, odľahčovacia služba, zariadenie núdzového bývania, komunitné centrum, špecializované zariadenie.
Okres Martin: podpora samostatného bývania, odľahčovacia služba, prepravná služba, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), opatrovateľská služba, terénna krízová intervencia, zariadenie núdzového bývania, komunitné centrum, útulok / nocľaháreň.
Okres Námestovo: zariadenie núdzového bývania, rehabilitačné zariadenie, domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, terénna krízová intervencia, nízkoprahové služby pre deti a rodinu, denný stacionár, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt, požičiavanie pomôcok.
Okres Ružomberok: zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt, špecializované zariadenie, prepravná služba, opatrovateľská služba stravovanie, signalizácia potreby pomoci, rehabilitačné stredisko, služba včasnej intervencie, požičovňa pomôcok, domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, zariadenie núdzového bývania, nízkoprahové služby pre deti a rodinu, terénna krízová intervencia.
Okres Turčianske Teplice: domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), špecializované zariadenie, prepravná služba, stravovanie.
Okres Turčianske Teplice: stravovanie pre dôchodcov, opatrovateľská služba, požičiavanie pomôcok, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, odľahčovacia služba, sprievodcovská / predčitateľská alebo tlmočnícka služba, prepravná služba, stravovanie pre dôchodcov, rehabilitačné stredisko, požičiavanie pomôcok.
Okres Tvrdošín: domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), špecializované zariadenie, zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt stravovanie pre dôchodcov, denný stacionár, prepravná služba, požičiavanie (kompenzačných) pomôcok, podpora samostatného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb – ambulantná forma, služba včasnej intervencie.
Okres Žilina: domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, zariadenie pre seniorov (domov dôchodcov), špecializované zariadenie, zariadenie opatrovateľskej služby na krátkodobý pobyt, opatrovateľská služba, stravovanie pre dôchodcov, denný stacionár, prepravná služba, služba včasnej intervencie, podporované bývanie, odľahčovacia služba, zariadenie núdzového bývania, komunitné centrum.

VYHODNOTENIE VÝSKUMNEJ OTÁZKY – OBČANIA

VO: Ktoré z demografických charakteristík respondentov sú prediktormi toho, že respondent v blízkej dobe (5 rokov) plánuje využívať niektorú zo sociálnych služieb?
VO1a: Ktoré z demografických charakteristík respondentov sú prediktormi toho, že respondent v blízkej dobe (5 rokov) plánuje využívať niektorú zo sociálnych služieb pre seniorov?

Riešenie výskumnej otázky VO1a pozostávala z dvoch krokov:

1. Prvý krok¹: identifikovať zo všetkých občanov skupinu tých, ktorí plánujú využívať sociálne služby pre seniorov. Identifikované boli dve skupiny, v prvej skupine, ktorú tvorí 654 respondentov (55,7 %) nikto v blízkej budúcnosti neplánuje využívať ani jednu zo sociálnych služieb pre seniorov. Túto skupinu sme pomenovali „neplánujú využívať“. Druhú skupinu, naopak tvoria respondenti, ktorí plánujú využívať aspoň niektorú zo sociálnych služieb pre seniorov. Celkovo sa v tejto skupine nachádzalo 514 respondentov (44,3 %). Z nich plánuje v blízkej budúcnosti využívať stravovanie pre dôchodcov 54,1 %. zariadenie pre seniorov 45,3 %, opatrovateľskú službu 44,4 % respondentov, prepravnú službu 33,7 % respondentov, denný stacionár 33,1 % respondentov, požičiavanie pomôcok 28,6 % respondentov, denné centrum 23,9 % respondentov, zariadenie opatrovateľskej služby – krátkodobý pobyt 23 %, signalizáciu potreby pomoci 22,6 % a špecializované zariadenie 21,8 %.
2. Druhý krok²: identifikovať, ktoré z prediktorov majú najvyšší vplyv na to, že občan uvedenú službu plánuje využívať. K prediktorom sme zaradili demografické charakteristiky: pohlavie, vek, ekonomické postavenie, okres, príjem, počet osôb v spoločnej domácnosti a zloženie domácnosti. Z uvedených prediktov má najsilnejší vplyv zloženie domácnosti, nasleduje vek, okres a ekonomické postavenie. Prediktor zloženie domácnosti nám výskumný súbor rozdelil na tri hlavné podkategórie: obaja rodičia s dieťaťom/deťmi a jednotlivec – túto skupinu tvorí 384 respondentov, z ktorých 53,4 % neplánuje v blízkej budúcnosti využiť sociálnu službu a 46,6 % ju využiť plánuje. Z tých, ktorí plánujú využiť sociálnu službu pre seniorov je 56,3 % vo veku nad 62 rokov. manželia žijúci v domácnosti bez detí (resp. deti sú dospelé a žijú inde) a viacgeneračná domácnosť – túto skupinu tvorí spolu 296 respondentov a z nich plánuje využiť sociálnu službu pre seniorov až 72 %. Z nich 87,3 %, ktorí plánujú využívať sociálnu službu pre seniorov sú vo veku nad 67 rokov a 63,9 % pod 67 rokov. jednotlivec s dieťaťom/deťmi – túto skupinu tvorí 477 respondentov, z ktorých väčšina 74,4 % neplánujú využívať sociálne služby pre seniorov. Ďalej sa táto kategória delí podľa okresu, pričom títo respondenti z Kysuckého Nového Mesta a Námestova v 93,1 % neplánujú využívať soc. služby, z Ružomberka, Dolného Kubína, Liptovského Mikuláša, Čadce, Tvrdošína a Bytče neplánujú využívať 77 % z týchto respondentov a najviac respondentov z tejto skupiny – 44,7 % plánuje využívať sociálne služby a bývajú v okrese Turčianske Teplice, Martin a Žilina.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší vplyv na to, či respondent plánuje alebo neplánuje využívať sociálnu službu pre seniorov má zloženie domácnosti, vek alebo i okres. Túto službu plánujú využívať najmä manželia žijúci v domácnosti bez detí a vo vyššom veku (nad 67 rokov). V skupine rodičov s dieťaťom a deťmi, resp. jednotlivci plánujú využívať sociálne služby, ale len tí, ktorí sú vo vyššom veku. V skupine jednotlivcov s dieťaťom/deťmi sú to najmä tí, ktorí bývajú v okrese Turčianske Teplice, Martin a Žilina.

VO1b: Ktoré z demografických charakteristík respondentov sú prediktormi toho, že respondent v blízkej dobe (5 rokov) plánuje využívať niektorú zo sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím?
Riešenie výskumnej otázky VO1b pozostávala z dvoch krokov:

1. Prvý krok³: identifikovať zo všetkých občanov skupinu tých, ktorí plánujú využívať sociálne služby pre občanov so zdravotným postihnutím. Identifikovali sme dve skupiny, prvú skupinu tvorí 976 respondentov (84,2 %) nikto v blízkej budúcnosti neplánuje využívať ani jednu zo sociálnych služieb pre občanov so zdravotným postihnutím. Túto skupinu sme pomenovali „neplánujú využívať“. Druhú skupinu, naopak tvoria respondenti, ktorí plánujú využívať aspoň niektorú zo sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Celkovo sa v tejto skupine nachádzalo 183 respondentov (15,8 %). Z nich plánuje v blízkej budúcnosti využívať denný stacionár 58,5 %. rehabilitačné stredisko 60,7 %, prepravnú službu 61,2 % respondentov, požičovňu pomôcok 54,1 % respondentov, bývanie s rodinou s využitím odľahčovacích služieb 44,3 % respondentov, službu včasnej intervencie 37,2 % respondentov, sprievodcovskú, predčitateľskú alebo tlmočnícku službu 24,6 % respondentov, domoc sociálnych služieb – ambulantná formu 34,4 %, zariadenie podporovaného bývania 31,1 % špecializované zariadenie 28,4 %, podporu samostatného bývania 31,1 %, domov sociálnych služieb – týždenný pobyt – 25,1 % a domov sociálnych služieb – celoročný pobyt – 41,5 %.
2. Druhý krok⁴: identifikovať, ktoré z prediktorov majú najvyšší vplyv na to, že občan uvedenú službu plánuje využívať. K prediktorom sme zaradili demografické charakteristiky: pohlavie, vek, ekonomické postavenie, okres, príjem, počet osôb v spoločnej domácnosti a zloženie domácnosti. Z uvedených prediktov má najsilnejší vplyv zloženie domácnosti a čistý mesačný príjem. Prediktor zloženie domácnosti nám výskumný súbor rozdelil na dve hlavné podkategórie⁵: obaja rodičia s dieťaťom/deťmi, jednotlivec, jednotlivec s dieťaťom, manželia žijúci v domácnosti bez detí (resp. deti sú dospelé a žijú inde) a viacgeneračná domácnosť – túto skupinu tvorí 625 respondentov, z ktorých 80,8 % neplánuje v blízkej budúcnosti využiť službu pre občanov so ZP. Zvyšných 19,2 % plánujú využívať spomínanú službu a to najmä tí, ktorých mesačný príjem je nižší ako 801 € - 1000 €. Manželia žijúci v domácnosti bez detí (resp. deti sú dospelé a žijú inde) – túto skupinu tvorí spolu 139 respondentov a z nich plánuje využiť sociálnu službu pre občanov so ZP 29,5 %.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší vplyv na to, či respondent plánuje alebo neplánuje využívať sociálnu službu pre občanov so zdravotným postihnutím má zo sledovaných charakteristík len zloženie domácnosti a príjem. Túto službu plánujú využívať najmä manželia žijúci v domácnosti bez detí. V druhej skupine, ktorá má iné zloženie domácnosti, sú to najmä nižšie príjmové domácnosti.

VO1c: Ktoré z demografických charakteristík respondentov sú prediktormi toho, že respondent v blízkej dobe (5 rokov) plánuje využívať niektorú zo sociálnych služieb krízovej intervencie?
Riešenie výskumnej otázky VOc pozostávalo z dvoch krokov:

1. Prvý krok⁶: identifikovať zo všetkých občanov skupinu tých, ktorí plánujú využívať sociálne služby pre občanov so zdravotným postihnutím. Identifikované boli dve skupiny, prvú skupinu Tvorilo 1 028 respondentov (88,7 %) nikto v blízkej budúcnosti neplánuje využívať ani jednu zo sociálnych služieb krízovej intervencie. Túto skupinu sme pomenovali „neplánujú využívať“. Druhú skupinu tvorili respondenti, ktorí plánujú využívať aspoň niektorú zo sociálnych služieb krízovej intervencie. Celkovo sa v tejto skupine nachádzalo 131 respondentov (11,3 %). Z nich plánuje v blízkej budúcnosti využívať zariadenie núdzového bývania 52,7 %. komunitné centrum 40,5 %, terénnu krízovú intervenciu 39,7 %, službu pre matku s deťmi 38,9 % respondentov, útulok/nocľaháreň 36,6 % respondentov, nízkoprahové služby pre deti a rodinu 35,1 % respondentov a nízkoprahové denné centrum 32,8 %.
2. Druhý krok⁷: identifikovať, ktoré z prediktorov majú najvyšší vplyv na to, že občan uvedenú službu plánuje využívať. K prediktorom sme zaradili demografické charakteristiky: pohlavie, vek, ekonomické postavenie, okres, príjem, počet osôb v spoločnej domácnosti a zloženie domácnosti. Z uvedených prediktov má najsilnejší vplyv čistý mesačný príjem a vek. Prediktor zloženie domácnosti nám výskumný súbor rozdelil na dve hlavné podkategórie⁸: respondenti s čistým mesačným príjmom v domácnosti menším ako 401 – 600 € - z nich plánuje služby krízovej intervencie využiť 17,2 %. Ďalej sa táto skupina delí podľa veku, pričom až 29,3 % u tých, ktorí plánujú využiť služby krízovej intervencie je vo veku 67 – 77 rokov. respondenti s čistým mesačným príjmom v domácnosti väčším ako 401 – 600 € - z nich plánuje služby krízovej intervencie využiť len 8,2 % respondentov.

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že najvyšší vplyv na to, či respondent plánuje alebo neplánuje využívať sociálnu službu krízovej intervencie má zo sledovaných charakteristík len príjem domácnosti a vek. Túto službu plánujú využívať najmä respondenti v domácnostiach s nižším príjmom a starší občania.

Na základe analýzy môžeme konštatovať, že najvyšší dopyt je možné očakávať v službách pre seniorov, nasledujú služby pre osoby so zdravotným postihnutím a relatívne najnižší dopyt zo sledovaných služieb bude pre služby krízovej intervencie. Pomoc sociálnych služieb pre seniorov a pre osoby so zdravotným postihnutím bude potrebná najmä pre starších respondentov, ktorí žijú v manželskom zväzku (ale deti s nimi už nežijú v spoločnej domácnosti). Domácnosti s nižšími príjmami budú vo vyššej miere využívať služby krízovej intervencie. Vyšší dopyt po sociálnych službách pre seniorov môžeme očakávať v okrese Žilina, Turčianske Teplice a Martin. Konštatujeme, že ohrozenými skupinami v žilinskom samosprávnom kraji sú najmä starší občania s nižšími príjmami, ktorí potrebujú zvýšenú sociálnu starostlivosť.

Zaujímali sme sa v otvorenej otázke o chýbajúce sociálne služby, kde respondenti uviedli: Domov sociálnych služieb – celoročný pobyt, Domov sociálnych služieb – ambulantná forma (pre konkrétne ochorenia), Špecializované zariadenie pre ľudí s Alzeimerovou chorobou, Špecializované zariadenie pre ľudí s psychiatrickými ochoreniami, Služba včasnej intervencie, špecializované sociálne poradenstvo, zaradenie núdzového bývania, útulok...V ďalšej otvorenej otázke sme sa zaujímali o potrebu zlepšenie v poskytovaní sociálnych služieb, odpovede na túto otázku sme kategorizovali:
a) potreba zriadiť: vytvoriť komunitné služby, ktoré by pomohli ľuďom ohrozeným exklúziou k inklúzii ( podporované bývania, chránené pracovné miesta, službu podpora samostatného života, sociálnu rehabilitáciu, komunitné centra a pod.); vytvorenie nových zariadení sociálnych služieb - malokapacitné zariadenia - navýšiť počet odborných zamestnancov - vytvorenie chránených dielní - zabezpečiť v zariadeniach sociálnych služieb signalizáciu, príp. náramky záchrany - podporované bývanie v komunite; zabezpečiť starostlivosť v nových zariadeniach, ktoré by sa špecializovali na istý druh sociálnych služieb, zriadiť denné stacionáre napr. aj pre mladých zdravotne hendikepovaných (spolu so zvýšením úrovne ich príjmov); zriadiť pobytovú formu pre deti s Autizmom; vytvorenie siete medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi soc. služieb.
b) potreba zlepšiť: zlepšiť zdravotnú starostlivosť o seniorov; zavádzanie moderných technológií - zdravotníckych, podporných, komunikačných, bezpečnostných ...; dostupnosť tých služieb, ktoré v regióne chýbajú, lepšie prepojenie a informácie dostupné o jednotlivých službách v regióne..
c) spolupráca: multidisciplinárna spolupráca inštitúcií, s ktorými klienti prichádzajú do kontaktu pri riešení svojej životnej situácie ; súčinnosť s inými inštitúciami, prepojenie služieb, nadväznosť sociálnych služieb (odľahčovacia služba, terénna služba...); sieťovanie, spoluprácu, komunikáciu, nastavovanie cieľov sociálnych služieb a ich hodnotenie.
d) riziká pri poskytovaní sociálne služby: prehodnotenie umiestňovania agresívnych a neprispôsobivých klientov v zariadeniach..; zjednodušiť spôsob registrácie nove sociálnej služby; dostupnosť právneho poradenstva a metodického usmernenia v rámci uplatňovania zákonov v ZSS.

ZÁVER

Plánovanie sociálnych služieb je dôležité pre každú komunity, má vychádzať z aktuálnych potrieb komunity a musí mať spracovaný plán podľa prijatých strategických a plánovacích dokumentov. Výsledky nami realizovaného výskumu boli spracované v strategickom pláne rozvoja sociálnych služieb, napríklad v Priorite č.1 Zvýšiť kvalitu, bezpečnosť, účelnosť a dostupnosť poskytovaných sociálnych služieb so zameraním na dlhodobú udržateľnosť.

Autorka: Doc. PhDr. Irena Kamanová, PhD.
Katedra sociálnej práce PF KU v Ružomberku

Zoznam bibliografických odkazov

Zákon NRSR č. 448/2008Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Koncepcia rozvoja sociálnych služieb, dostupné na: https://www.zilinskazupa.sk /files/odbory/socveci/2019/dokumenty/23.9/koncepcia-rozvoja-socialnych-sluzieb-zsk-roky- 2019_2023.pdf

¹ Prvý krok sme realizovali využitím štatistickej operácie – zhlukovou analýzou.
² druhý krok analýzou klasifikačných stromov
³ Prvý krok sme realizovali využitím štatistickej operácie – zhlukovou analýzou.
⁴ Druhý krok analýzou klasifikačných stromov
⁵ tretiu podkategóriu tvorili respondenti, ktorí neuviedli zloženie domácnosti.
⁶ Prvý krok sme realizovali využitím štatistickej operácie – zhlukovou analýzou
⁷ Druhý krok analýzou klasifikačných stromov
⁸ tretiu podkategóriu tvorili respondenti, ktorí neuviedli výšku príjmu.