Analyse of socio – economic aspects of the quality of life of seniors in Slovakia
Abstrakt: Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie, resp. kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Jeho hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Zároveň popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrát. inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje, analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Jeho ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova. Výsledky výskumu sú prezentované pomocou tabuliek deskriptívnej analýzy alebo graficky.

Kľúčové slová: Starnutie populácie. Seniori. Kvalita života. Sociálno-ekonomické aspekty kvality života. Ageizmus. Sociálna a zdravotná starostlivosť o seniorov na Slovensku.

Abstract: This article deals with the ageing population, or in other words, with the quality of life of senior citizens with an emphasis on its social and economic impacts. The article’s main objective is to map the environment of social services in the area of senior care in Slovakia. The introduction refers to the theoretical bases of the researched subject, through which the author has described the period of old age and defined the terms such as the population ageing, the quality of life, as well as the word ageism and other related issues. The article also describes social services and healthcare for senior citizens in Slovakia, including residential care, and several retirement topics, i.e. the system of pension insurance. After the introduction, the article moves to its research part, in which the author has defined, analysed and compared the results of social and economic dimensions of the quality of life of senior citizens living in their own homes and the quality of life living in retirement homes. The article’s next objective was to find what level of discrimination the senior citizens had experienced based on their age and to compare it between two groups of senior citizens; the seniors living in their own homes and the clients of retirement homes. The research was conducted as a quantitative analysis. For this reason, the author used a questionnaire and mathematical-statistical methods to evaluate the collected data. The research sample consists of Slovak senior citizens aged 62 and over. The number of respondents was 224, of which 95 (42.4 %) were living in residential care and 129 (57.6 %) in their own home environment. The research results are presented using tables of descriptive analysis as well as graphically.

Key words: Population ageing. Senior citizens. Quality of life. Social-economic aspects of the quality of life. Ageism. Social and health care for senior citizens in Slovakia.

Úvod

Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Jej cieľom je na základe analýzy uvedenej problematiky predovšetkým priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších občanov na Slovensku.

Introduction

The presented academical article deals with the analysis ot the social and economic aspects of the status of seniors in the present society. Its aim is, above all, to bring new knowledge about quality of life and status of elderly people in Slovakia based on the analysis of this issue.

Starnutie populácie

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov (Štatistický úrad SR, 2014). V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru. V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Sociálno-ekonomické aspekty kvality života seniorov

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017). Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Ageizmus

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku – tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Postavenie seniorov na trhu práce

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod. (TASR, 2018).

V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať. Ich profesijné a sociálne zručnosti, ktoré nadobudli počas svojej kariéry, predstavujú osobitný potenciál.

Odchod do dôchodku

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok.

Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Zdroj: SITA, 2018

Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku – podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať (Višváder; Rodinová, 2018).

CIELE VÝSKUMU

Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Ako ďalšie ciele sme si stanovili:
• Zistiť, ako bezpečne sa seniori cítia vo svojom živote a tieto údaje porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb.
• Zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb.

Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov. Tieto sú totiž úzko prepojené a navzájom sa ovplyvňujú.

Metódy skúmania a charakteristika výskumnej vzorky

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov – seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov. Priemerný vek respondentov bol 65,7 rokov.

Výsledky a diskusia

Otázky vo verzii dotazníka WHOQL-Old boli kategorizované do týchto oblastí:
• aspekty fyzického zdravia - Q2, Q3, Q4, Q13,
• psychologické aspekty - Q5, Q10, Q11, Q15,
• sociálno-ekonomické aspekty, vrát. sociálneho prostredia, interakcií, bezpečnosti, prístupu k informáciám a materiálneho zabezpečenia – Q6, Q7, Q8, Q9, Q12, Q14,
• a celková spokojnosť s kvalitou života - Q1.

V nasledujúcej časti textu prinášame výsledky sociálno-ekonomických aspektov, resp. oblasti kvality života seniorov na Slovensku, ako aj ich porovnanie v závislosti od toho či je senior alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Okrem statusu klienta, indikátorom bolo hodnotenie kvality života respondentmi pomocou Likertovej škály od 1 do 5.

Graf 1 Sociálno-ekonomické aspekty kvality života seniorov – komparácia na základe statusu klienta zariadenia sociálnych služieb
Tabuľka 1 Sociálno-ekonomické aspekty kvality života seniorov (observed)
Tabuľka 2 Sociálno-ekonomické aspekty kvality života seniorov (expected)
Tabuľka 3 Sociálno-ekonomické aspekty kvality života seniorov (chí test)

Pobyt v zariadení môže byť pre seniorov spúšťačom takých negatívnych emócií, ako je napríklad úzkosť, bezvýznamnosť, či stres, ku ktorým mimochodom môžu viesť aj anonymita a uniformita daných inštitúcií. Spoločnosť totiž môže seniorom poskytnúť služby, resp. stravu, ubytovanie, či lekársku starostlivosť, avšak nedokáže im dať zmysel života a vytvoriť citové zázemie. Na druhej strane však, seniori, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb, pozitívne hodnotia predovšetkým skutočnosť, že žijú v kolektíve a necítia sa byť osamelí. Taktiež sa zlepšil ich kontakt s ďalšími ľuďmi, bývajú na úrovni a môžu sa vo väčšej miere venovať svojim záľubám a voľnočasovým aktivitám. O väčšinu vecí je totiž v domove postarané, a tým pádom majú sami oveľa menej bežných starostí. Z toho dôvodu a ako je viditeľné aj z tabuliek a vypočítanej hodnoty chí-kvadrátu (3,796), v miere spokojnosti s kvalitou života v oblasti sociálno-ekonomických aspektov, nie je medzi seniormi - klientmi zariadení sociálnych služieb a seniormi, žijúcimi v domácom prostredí, signifikantný rozdiel.

Našim ďalším cieľom bolo zistiť, ako bezpečne sa seniori cítia vo svojom živote a tieto údaje porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Ako vyplynulo z výsledkov výskumu, približne len 2/3 opýtaných seniorov (64 %) sa cítia vo svojom živote bezpečne, kým viac ako 1/3 seniorov pocit bezpečia necítia. Viac bezpečne sa vo svojom živote cítia seniori, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb (75 %) ako seniori, žijúci v domácom prostredí (56 %).

Graf 2 Pocit bezpečnosti u seniorov v každodennom živote
Tabuľka 4 Pocit bezpečnosti u seniorov v každodennom živote - komparácia na základe statusu klienta zariadenia sociálnych služieb (frekvenčná tabuľka)

Našim posledným cieľom bolo zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Komparácia zistených údajov, t. j. skúseností seniora s ageizmom v závislosti od statusu klienta zariadenia sociálnych služieb, je zobrazená pomocou nasledovnej tabuľky.

Tabuľka 5 Skúsenosť seniorov s ageizmom v závislosti od statusu klienta zariadenia sociálnych služieb (frekvenčná tabuľka)

Osobnú skúsenosť s vekovou diskrimináciou uviedla takmer polovica (46,9 %) všetkých opýtaných respondentov. Ako je však z tabuľky vyššie viditeľné, viac skúseností s týmto negatívnym javom majú seniori, ktorí sú klientmi inštitucionálnych zariadení (56,8 %). Z praxe je známe, že ľudské práva seniorov nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Starší ľudia ich častokrát ani nepoznajú, resp. poznajú svoje práva nedostatočne a ak aj áno, nevedia si ich adekvátne obhájiť. K ohrozeným skupinám spomedzi seniorov patria najmä ženy, nezamestnaní, invalidní dôchodcovia, či veľmi starí seniori. Práve tieto skupiny, predovšetkým invalidní a veľmi starí seniori, ktorí už nie sú zamestnaní, tvoria najväčšiu časť klientov zariadení sociálnych služieb.

Záver

V súvislosti so seniorskou populáciou sa pojem kvalita života objavuje čoraz častejšie, pričom faktorov, ktoré kvalitu života seniorov ovplyvňujú, je celá rada. Sú to faktory vnútorného a vonkajšieho prostredia, subjektívne a objektívne, ktoré je možné ďalej kategorizovať na medicínske, psychologické, či sociálno-ekonomické. A potom je to samotný proces starnutia, ktorý nemalým podielom prispieva k tomu, ako sa v starobe cítime, resp. aká je kvalita nášho života. Záleží totiž od toho, ako starneme. Snahou aktívnej prípravy na starobu je prežiť poslednú etapu života v čo najlepšej fyzickej kondícii a duševnom zdraví. Naplnenie tejto snahy však nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V rovine jednotlivca nestačí totiž začať s osvojovaním si konceptu aktívneho starnutia tesne pred dosiahnutím seniorského veku. Na aktívnu starobu a možnosť uplatňovať svoj potenciál v tomto období je potrebné sa určitým spôsobom pripravovať už počas celého života. Čo sa týka celospoločenskej úrovne starnutia, aj tu sa stretávame s mnohými bariérami, prekážkami a v neposlednom rade i predsudkami zo strany majority. Hodnotový systém súčasnej spoločnosti je totiž nastavený spôsobom, ktorý vyzdvihuje biologicky podmienené kompetencie mladosti a atribúty, ako sú napríklad výkonnosť, vitalita, energia, či ďalšie, kým k starobe sa prechovávajú skôr negatívne postoje. Rovnako, sociálny status seniorov býva spoločnosťou začleňovaný do nevýkonnej kategórie starobných dôchodcov, v dôsledku čoho bývajú starší občania oproti väčšinovej spoločnosti znevýhodňovaní a konfrontovaní s neustále sa meniacim sociálnym prostredím. Neraz sa ocitajú v takých hraničných situáciách, z ktorých vlastnými silami nedokážu nájsť východisko. Nevyhnutné je ale uvedomiť si, že seniorská populácia tvorí integrálnu súčasť spoločnosti a má v sebe obrovský potenciál nielen zamestnanosti, ale aj aktívnej participácie na živote všetkých spoločenských štruktúr. Rovnako významnou je seniorská populácia v sociálnej práci, pre ktorú predstavuje nielen cieľ, subjekt, klientelu, či inými slovami príjemcu danej starostlivosti, pomoci a služieb, no zároveň i poskytovateľa, a to ako na dobrovoľníckej, tak aj profesionálnej báze. Snahou sociálnej práce je poskytovať starším občanom adekvátnu pomoc, vychádzajúcu z poznania a rešpektovania ich práv a potrieb, zlepšovať kvalitu ich života v každej jej rovine a zabezpečovať seniorom také podmienky sociálneho prostredia, ktoré by im umožnili prežívať starobu dôstojne a predovšetkým šťastne.

Conclusion

With regard to the senior population, the term of quality of life is becoming increasingly common, with many factors influencing the quality of life of seniors.
These are factors of the internal and external environment, subjective and objective, which can be further categorized as medical, psychological or social-economic.Then it is the very process of aging, which contributes to a great extent to how old you feel or what is the quality of our lives. It depends on how we get old. The aim of an active preparation for an old age is to survive the final stage of life in the best possible physical condition and mental health. However,fulfilling this effort is not as easy as it might seem at first glance. In an individual's level, it is not enough to start learning the concept of active aging just before reaching seniority. Active aging and the opportunity to apply your potential during this period need to be prepared during the whole time in your life. As far as the all-society level of aging is concerned, we also encounter many barriers, obstacles and, last but not least, the prejudices of the majority. The value system of today's society is set in a way that highlights the biologically-conditioned competencies of youth and attributes such as performance, vitality, energy, or others, while the negative attitudes are retained in the old age. Similarly, the social status of seniors is included in the inefficient category of old-age pensioners by society, with the result that elderly people are disadvantaged and confronted with a constantly changing social environment. They are unlucky enough to find themselves in such hard situations and they have no power to find a way out. However, it is necessary to realize that the senior population is an integral part of society and has a huge potential not only for employment but also for active participation in the life of all social structures. Equally important is the senior population in social work, for which it is not only the target, the subject, the clientele, or in other words theprovider of the care, assistance and services, but also the provider, both on a volunteer and a professional basis. The aim of social work is to provide elderly people with adequate help, based on knowledge and respect for their rights and needs, to improve the quality of their lives in every level, and to provide senior citizens with conditions in the social environment that will enable them to survive in dignity and, above all, happily.

Autor: PhDr. Peter Hasa
Zoznam bibliografických odkazov

Národný program aktívneho starnutia (NPAS) na roky 2014 – 2020. 2014. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, 2014. 84 s. ISBN 978-80-89125-18-0.

NELSON, T. D. 2017. Ageism: Stereotyping and Prejudice against Older Persons. Second Edition. Cambridge, US: MIT Press, 2017. 376 p. ISBN 9780262533409.

OECD/European Observatory on Health Systems and Policies (2017), Slovensko: Zdravotný Profil Krajiny 2017, State of Health in the EU, OECD Publishing, Paris/European Observatory on Health Systems and Policies, Brussels. ISSN 25227041. [online]. [citované 2018-07-28]. Dostupné na: http://dx.doi.org/10.1787/9789264285408-sk .

RODINOVÁ, D. 2018. Dôchodcovia, čakajú vás vyššie penzie: Pozrite, o koľko porastie tá vaša. [online]. [citované 2018-08-14]. Dostupné na: https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/dochodcovia-cakaju-vas-vyssie-penzie-... .

Štatistický úrad SR, 2014. Vývoj obyvateľstva v Slovenskej Republike a krajoch v roku 2013. Bratislava: Demografia a sociálne štatistiky, 2014. 150 s. ISBN 978-80-8121-309-0.

VIŠVÁDER, P. 2018. Sumy minimálnej penzie opäť porastú. [online]. [citované 2018-08-14]. Dostupné na: https://seniori.pravda.sk/poradna/clanok/477146-sumy-minimalnej-penzie-o... .