Bariéry v edukácii sociálnych klientov

nov 9 2018

Barriers in education of social clients

Abstrakt: V príspevku poukazujeme na bariéry v edukácii dospelých sociálnych klientov a na úlohy edukačných sociálnych pracovníkov. Poukazujeme na dôležitosť získavania sociálnych klientov pre ich vlastnú sociálnu edukáciu. Pomenúvame kognitívne štýly učenia sa dospelých osôb a vyzdvihujeme motivačné podnety k učeniu a vzdelávaniu sa sociálnych klientov.
Kľúčové slová: Edukácia dospelých. Sociálni klienti. Edukační sociálni pracovníci.

Abstract: The contribution highlight barriers to the education of adult social clients and also the tasks of educational social workers. We recall the importance of attracting social clients for their social education. Here cognitive learning styles of adults and motivational incentives to the learning and education of social clients.
Key word: Adult education. Social clients. Educational social workers.

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Predstava človeka o sebe samom a vnímanie samého seba, čiže obraz o svojej osobe (sebaobraz), v mnohom ovplyvňuje aké potreby a ciele sú previazané s jeho sebaúctou a s motívmi osobného rozvoja i sebarealizácie daného človeka.

Týka sa to aj ovplyvnenia vzdelávacích potrieb sociálnych klientov a rovnako tak aj cieľov vzdelávania sociálnych klientov. Úsilie edukačných sociálnych pracovníkov ako sociálnych edukátorov dospelých, ale aj ďalších odborníkov, ktorí sú zainteresovaní v edukácii (výchove a vzdelávaní) sociálnych klientov, sa má zamerať tak na zvyšovanie sebadôvery sociálnych klientov, ako aj na znižovanie vysokej sebakritiky sociálnych klientov , ak je reč o perspektívach osobnostného a sociálneho rozvoja sociálnych klientov.

Bariéry v edukácii dospelých sociálnych klientov

Dospelí ľudia vyjadrujú zvyčajne väčšie či menšie obavy z toho, žeby sa mali v dospelom veku niečo nové učiť a tiež aj naučiť. Avšak hlavný nástroj a zároveň spôsob edukačnej sociálnej pomoci je práve učenie sa ľudí v priebehu edukačného procesu, teda vzdelávacieho a výchovného procesu. Ak je to čo i len trocha možné, sociálni klienti sa musia učiť a naučiť novým a pre nich potrebným veciam. Inak zmenu osobných sociálnych pomerov a vlastnej životnej situácie nemôžu dosiahnuť. Edukační sociálni pracovníci majú pomáhať sociálnym klientom pri prekonávaní ich vlastných bariér učenia sa a vzdelávania sa. Bariéry vzdelávania dospelých identifikovala na základe svojho výskumu holandská autorka G. D´hertefelt (2000) nasledovne:

Informačné bariéry sa týkajú: prekonávania nedostatku a nedostupnosti primeraných informácií, prekonávania pasivity vo vyhľadávaní informácií, podporovania záujmu a pozornosti voči informáciám o vzdelávaní dospelých.

Situačné bariéry sa týkajú: prekonávanie nedostatku času, organizovania režimu dňa, prekonávania nedostatku zdrojov na vzdelávanie, osobných rodinných podmienok, pracovných podmienok, priestorových podmienok, možností účasti na vzdelávaní dospelých.
Inštitucionálne bariéry sa týkajú: prekonávania neprimeraných a nevhodných foriem vzdelávania, obsahov vzdelávania, neadekvátnych ponúkaných vzdelávacích aktivít, prekonávania nedostatkov v organizovaní vzdelávania dospelých.

Psychologické bariéry sa týkajú: prekonávania subjektívnych – psychických prekážok vo vzdelávaní, napr. obavy zo vzdelávacej aktivity, zo skupiny, prekonávania strachu zo zlyhania, zo zníženej spôsobilosti k učeniu sa, prekonávania obavy z osobnosti edukátora dospelých (vychovávateľa a vzdelávateľa), zo štýlu vedenia vzdelávacej aktivity, z neúcty voči svojej osobe, z nerešpektovania autonómnosti a skúseností dospelého človeka v priebehu vzdelávacej aktivity.

Úloha edukačného sociálneho pracovníka

V odstraňovaní psychologických bariér v edukácii dospelých má dozaista významnú úlohu edukátor dospelých, v edukačnej sociálnej práci ide o edukačného sociálneho pracovníka. Od edukátora dospelých sa podľa M. Tennanta (1990, s. 106) a podľa nás rovnako tak aj od edukačného sociálneho pracovníka očakáva, že bude kompetentne:

  • pomáhať dospelým osobám aby pochopili a prijali svoju rolu učiaceho sa človeka;
  • podporovať a povzbudzovať jednotlivcov, aby rozpoznali svoj jedinečný štýl učenia sa a tiež svoj štýl poznania;
  • používať rôzne prístupy v edukácii dospelých, ktoré podporujú a uľahčujú proces učenia sa dospelých;
  • vytvárať také edukačné prostredie a atmosféru v skupine, ktoré podporujú tvorivosť a odlišné štýly učenia sa dospelých;
  • vytvárať také podmienky, ktorými sa podporí kooperácia, dospelí sa učia od seba navzájom.

Získavanie sociálnych klientov pre vlastnú edukáciu

Informovanie a presvedčovanie sociálnych klientov je vždy proces adresný, čiže vonkajšou motiváciou, ktorá sa navodzuje dôležitými informáciami o edukácii sa majú osloviť konkrétni sociálni klienti. Informácia má byť pre sociálneho klienta dôležitá - má mať preň osobný význam. Klient spracuje informáciu po svojom, pretože získavanie skúseností a spôsob spracovania i použitia informácií je osobnostne jedinečný. Čiže sociálni klienti disponujú vlastnou stratégiou spracovania informácií. Stratégia spracovania informácií sa týka výberu, kategorizácie a interpretácie informácií. Stratégia individuálneho spracovania a použitia informácií tvorí pozadie osobného vyhodnotenia skutočnosti, situácie, problému a tiež osobnostne jedinečného vnímania a poznávania skutočnosti. Sociálny klient si vytvorí určitú predstavu- obraz danej reality, danej situácie, daného problému. (M. Machalová, 2013.)

„Kognitívny štýl“ alebo „štýl učenia sa“ sociálneho klienta vyjadruje to, ako sociálny klient prijíma, spracúva a organizuje informácie. Pre edukačných sociálnych pracovníkov a ďalších edukátorov dospelých je potrebné si uvedomiť, že ľudia majú odlišné kognitívne štýly.

Rešpektovanie jedinečnosti kognitívneho štýlu sa má odzrkadliť v individuálnom prístupe v edukácii (výchove a vzdelávaní) dospelých a v učení sa dospelých ľudí.
M. Nakonečný (1997) poukazuje na to, že procesy učenia sú dôležitejšie než techniky vyučovania a tiež zdôrazňuje, že ľudia majú silné a slabé stránky v učení sa.
Dospelých, ľudí, ktorí sa učia treba rešpektovať v tom, že sa učia odlišne a im vlastným jedinečným spôsobom.
Kognitívne štýly učenia sa dospelých osôb

D. Kolb a R. Fry vymedzili kognitívne štýly u dospelých osôb, ktoré uvádzame z publikácie M. Tennanta (1990, s. 103 - 104):

Konvergentný - (Converger) praktik, je výkonný ak treba jednoducho odpovedať, preferuje činnosť s predmetmi pred činnosťou s ľuďmi, má užšie záujmy, je viac orientovaný na prírodné vedy.
Divergentný - (Diverger) má silné imaginatívne schopnosti, nazerá na veci z rôznych perspektív, zaujíma sa o ľudí, má široké kultúrne záujmy, špecializuje sa na umenie, orientuje sa skôr na humanitne otázky a umenie.
Asimilátor - (Assimilator) má silné schopnosti na vytváranie teoretických modelov, výborné induktívne usudzovanie, má vzťah k abstraktnému mysleniu, vzťah k obsahu viac než k ľuďom, neinklinuje k praxi, priťahujú ho základné vedy, napr. matematika.
Akomodátor - (Accommodator) jeho silná stránka je praktickosť, rád riskuje, je výkonný ak sa treba rýchlo adaptovať, rieši problémy intuitívne, obracia sa k druhým kvôli informáciám, orientovaný na akčné zamestnania.

Situačné podnety k edukácii a k učeniu sa sociálnych klientov

Vzbudenie edukačných potrieb závisí od úrovne teoretického a praktického poznania dospelých osôb aj od ich edukačnej situácie a edukačného prostredia.

Najsilnejšími podnetmi vzbudzovania edukačných potrieb sú cieľové predmety reálne prítomné v situácii, v ktorej sa dospelý človek nachádza, alebo ktorú sprostredkovane sleduje (napríklad sleduje besedu, diskusiu v televízii či rozhlase, je mu sympatický edukátor - čiže lektor alebo poradca na nejakom edukačnom podujatí, je spokojný s obsahom konkrétnej edukačnej aktivity, oceňuje nové prístupy v edukačnom procese, teší sa z prítomnosti druhých ľudí v edukačnej skupine, motivuje ho tvorivá a spontánna edukačná činnosť a podobne).

Čím je edukačných podnetov v danej situácii viac a sú pre dospelého človeka zaujímavé, tým viac edukačných potrieb sa uňho vyvolá (môže to byť potreba osobnej prestíže, potreba zvedavosti, potreba získať osobnú výhodu a podobne).

Čím je zložitosť edukačného prostredia (čo sa týka množstva a pestrosti edukačných podnetov) väčšia, tým má dospelá osoba možnosť uspokojiť si viac edukačných potrieb naraz a tým viac sú vzbudzované nové edukačné potreby.

Ak je edukačné prostredie chudobné na podnety učenia sa (napríklad je v ňom nedostatok edukačných podnetov), tak sa u ľudí vyvolá menej edukačných potrieb. Nedostatok škôl alebo ich ťažšia dostupnosť, nedostatok a nedostupnosť knižníc a kníh aj iných edukačných stimulov, spolu s nedostatkom príležitostí vzdelávať sa, má za následok nízku motiváciu ľudí k učeniu sa a k vzdelávaniu sa. V takom prípade môže byť kompenzáciou potenciál edukačných potrieb u ľudí a ich silná motivácia vzdelávať sa a učiť sa . (Krech - Crutchfield - Ballachey, 1968, s.111-112.)

Vzbudzovanie edukačných potrieb zvonka vplyvom edukačného prostredia považujeme za jednu z priorít získavania klientov edukačnej sociálnej práce. V procese edukačných podujatí a aktivít sa poskytuje sociálnym klientom sociálna pomoc tým, že sa klientom umožní uspokojenie viacerých nižšie uvedených potrieb, no predovšetkým uspokojenie ich potreby sebarealizácie. Konkrétne ide o uspokojenie týchto potrieb sociálnych klientov (M. Machalová, 2014):

  • potreba zvedavosti (byť informovaný, poznať),
  • potreba združovať sa (byť v prítomnosti iných osôb),
  • potreba altruizmu (pomáhať druhým),
  • potreba moci (ovládať druhých, situáciu, okolnosti),
  • potreba prestíže (byť ctený a uznávaný),
  • potreba ocenenia (byť kompetentný, vysoko hodnotený),
  • potreba sebarealizácie (robiť to, na čo má schopnosti, nadanie, talent, v súlade s vlastnosťami svojej osobnosti).

Iba dodáme, že edukačné sociálne prostredie, ktoré je bohaté na interpersonálne vzťahy, sociálnu komunikáciu a edukačné podnety motivuje dospelých sociálnych klientov k učeniu sa a vzdelávaniu sa a tým aj k rozvoju vlastnej spôsobilosti k žitu.

Záverom

Prečo je osožné angažovať sa v získavaní sociálnych klientov pre ich vlastnú edukáciu?
Prostredníctvom edukácie sa klientom edukačnej sociálnej práce poskytuje pomoc k utváraniu vlastnej osobnosti a k dosahovaniu psychosociálnej vyspelosti a tiež pomoc k naplneniu zmyslu svojho života. Prežívanie zmyslu života sa spája s potrebou vlastnej identity (pocitu jedinečnosti a zmysluplnosti života), s potrebou spolupatričnosti (prežívaním sociálnych a interpersonálnych vzťahov), s potrebou tvoriť (idey, vzťahy, veci) s potrebou integrity vlastnej osobnosti (ktorá vyplýva z prežívania uspokojenia z toho, že život má svoj poriadok, zmysel a kontinuitu).

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Literatúra:

D´HERTEFELT, G. 2000. A Question of Choices (A reference framework and tools for target group policy within basic education). In: Faceletten 17, VOCB, Brussels 2000.
KRECH, D. – CRUTCHFIELD,R.S. – BALLACHEY, E.L. 1968. Človek v spoločnosti. vyd. SAV, Bratislava.
MACHALOVÁ,M. 2013. Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešovská univerzita, Prešov.
MACHALOVÁ,M. 2014. Edukačná sociálna práca. Prešovská univerzita, Prešov.
NAKONEČNÝ, M.1997. Psychologie osobnosti. Academia, Praha.
TENNANT, M. 1990. Psychology and Adult Learning. Routladge, London and New York.