Slovenská republika je vo všeobecnosti charakterizovaná ako štát s pomerne vysokým zastúpením rómskeho etnika. Je to zvlášť charakteristické pre východnú časť Slovenska. Ak toto etnikum charakterizuje aj určitý druh kultúry, potom sa aj naňho vzťahujú slová pápeža Benedikta XVI. napísané v encyklike „Caritas in veritate“: „Ku kultúram sa jednoducho pristupuje a sú ponímané, akoby boli v zásade ekvivalentné a zameniteľné medzi sebou. To podporuje prenikanie relativizmu, ktorý nenapomáha pravému kultúrnemu dialógu. V sociálnej rovine kultúrny relativizmus spôsobuje, že sa kultúrne skupiny približujú a žijú spolu alebo žijú spolu vedľa seba, ale oddelene, bez autentického dialógu, a teda bez skutočnej integrácie“ koniec citátu.

Jednou z možností riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít, ktorá sa na Slovensku ponúka a ktorá sa snaží v sebe zahŕňať komplexné riešenie, je zakladanie a prevádzka komunitných centier. Tých je v súčasnosti po celom Slovensku približne sto. Svoju činnosť vykonávajú v prospech celej spoločnosti.

Komunitné centrum, ako inštitucionálne zariadenie, poskytuje predovšetkým primárne programy reagujúc na aktuálne pálčivé problémy a potreby miestnej komunity. V Slovenskej republike začali oficiálne vznikať prvé komunitné centrá v roku 2003 v rámci projektu „Podpora založenia komunitných centier v Slovenskej republike“ ako nástroj riešenia integrácie miestnych rómskych komunít. Finančnú podporu mali z fondov Európskej únie prostredníctvom programu Phare. Cieľom tohto projektu bolo založenie 10 komunitných centier vo vybraných lokalitách, ktoré mali slúžiť ako pomoc pri integrácii prevažne segregovaných či separovaných miestnych rómskych komunít. Jeho trvanie bolo niekoľko mesiacov. Od tohto času výraznejšia, komplexnejšia a dlhodobejšia podpora zo strany štátu nebola existujúcim alebo novovznikajúcim komunitným centrám ponúkaná.

V súčasnosti prevádzku komunitných centier zabezpečujú organizácie tretieho, neziskového sektora, kde sa realizujú aj cirkevné organizácie. V menšej miere komunitné centrá prevádzkujú aj niektoré miestne samosprávy, ktoré skutočne majú reálny záujem na posune v riešení integrácie minoritného obyvateľstva. V mnohých prípadoch to tak nie je.

Cieľom a poslaním komunitných centier, ktoré na Slovensku vykonávajú svoju záslužnú činnosť, je poskytnutie komplexnej služby jednotlivcovi, rodine ako aj celej miestnej komunite, ktorá z rôznych dôvodov nemá možnosti na svoju vlastnú pomoc, sociálnu mobilitu, získavanie sociálnych zručností či vlastnú sebarealizáciu. Okrem hlavného cieľa a poslania má každé komunitné centrum podľa aktuálnej potreby a miestnych problémov obyvateľov aj ďalšie špecifické ciele. Ide napríklad o podporu zmysluplného trávenia voľného času, prezentovanie svojej kultúry, zvykov, tradícií, pomoc pri uplatňovaní sa na trhu práce, prevenciu nežiadúcich patologických javov v týchto komunitách, podporu počas vzdelávania; pričom všetky služby a podpora komunitných centier občanovi by mali viesť k jeho integrácii a svojbytnosti.

Primárnou cieľovou skupinou komunitných centier sú prevažne sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva, jednotlivci ako aj celé rodiny. Majú sťažený prístup k získaniu inštitucionálnej pomoci, či zamestnaniu sa. Sekundárnou cieľovou skupinou sú všetci ďalší obyvatelia danej obce a mesta, kde komunitné centrum pôsobí. Okrem týchto dvoch cieľových skupín sú v komunitnom centre ďalšie špecifické cieľové skupiny vymedzené podľa veku, ku ktorým sú smerované aktivity centra:
1. deti predškolského veku (3-6 rokov);
2. deti počas plnenia povinnej školskej dochádzky (7-16 rokov);
3. mládež a mladí dospelí (16-21 rokov);
4. dospelí a rodiny;
5. seniori.

Programy a ponuka mobilizačných aktivít je v každom komunitnom centre realizovaná na základe potrieb, ale hlavne záujmu zo strany samotných obyvateľov komunity. Komunitné centrá poskytujú pre miestnych obyvateľov služby sociálneho poradenstva, terénnej zdravotnej asistencie, nízkoprahové programy pre deti a mládež, výchovu a vzdelávanie, podporu zamestnanosti, komunitnú prácu a rehabilitáciu, odborné a špeciálne poradenstvo i strediská osobnej hygieny.

Na poskytovanie týchto služieb je potrebné adekvátne materiálno-technické vybavenie. Od toho výrazne záleží v akej forme a kvalite sa dané služby ponúkajú. Priestorové, materiálne i personálne možnosti komunitného centra by mali zohľadňovať počet miestnej komunity, množstvo i hĺbku problémov, s ktorými zápasí. Je však pochopiteľné, že pri mnohopočetných komunitách a prevádzkovaní komunitných centier tretím sektorom nie je možné vybudovať komplex, ktorý by poskytoval komplexný záber činnosti. Preto je potrebné budovanie spolupráce s ďalšími inštitúciami v danej obci, alebo meste, resp. v mieste pôsobenia takéhoto zariadenia. Je nevyhnutné, aby sa aktivizačné činnosti pre deti a mládež napr. v oblasti športu či kultúry uskutočňovali za spolupráce a s využitím priestorov a možností škôl, kultúrnych stredísk či osvetových centier. Je veľmi vítané, ak samotné komunitné centrum je v blízkosti komunity, pre ktorú má svoju činnosť vykonávať, teda v blízkosti obydlí marginalizovaných rómskych komunít.

Každá prevádzka takéhoto zariadenia si vyžaduje aj dostatok finančných prostriedkov, ktoré napomáhajú ku kvalite poskytovaných služieb. V súčasnosti sú možnosti financovania veľmi slabé. Komunitné centrá zápasia s nedostatkom a nemožnosťou zabezpečenia chodu zariadenia. Ak sa nenájde vhodný spôsob financovania a podpory komunitných centier zo strany štátu, budú prevádzkovatelia jednotlivých centier nútení k ukončeniu existencie svojich zariadení, pozastaví sa činnosť podporujúca aktivizáciu jednotlivcov marginalizovaných komunít, čo je predpokladom pre zhoršenie už aj tak negatívnych vzťahov minority a majority na celom území Slovenska.

Arcidiecézna charita Košice ako cirkevná organizácia prevádzkuje už niekoľko rokov 2 komunitné centrá na východe Slovenska – v Lipanoch a v Stropkove. Obe majú pre miestnu samosprávu a samotné mesto svoju opodstatnenosť.
Rómske komunitné centrum v Stropkove vzniklo v roku 2001 ako výsledok dobrovoľníckej práce na podnet miestnej rehoľnej sestry. Táto setra spolu s dobrovoľníkmi vnímala potreby marginalizovanej rómskej komunity, ich záujem o pomoc pri vlastnom riešení svojej nepriaznivej sociálnej i duchovnej situácie. Komunitné centrum počas celej svojej existencie zápasilo a zápasí s problémami finančného charakteru, ktoré sťažujú jeho plynulú a bezproblémovú prevádzku. Prechádzalo rôznymi zmenami, najmä v oblasti priestorového umiestnenia. Dnes má sídlo v blízkosti lokalít jeho cieľovej skupiny, čo má pozitívny dopad na aktívne využívanie ponuky jeho služieb.

Komunitné centrum intenzívne spolupracuje s viacerými inštitúciami v meste: so samosprávnym úradom, úradom práce a sociálnych vecí a rodiny, vedením mesta i jeho jednotlivými odbormi, školami a školskými zariadeniami, centrom voľného času, občianskymi združeniami rôzneho zamerania, farským úradom i miestnymi firmami.

Postupne sa formovala aj organizačná štruktúra zariadenia. Centrum dbá na kvalitný personál, pretože rozhodovanie a vedenie činnosti v mnohých oblastiach pomoci cieľovej skupine je náročné a zároveň si táto práca vyžaduje od zamestnanca empatický prístup. Okrem stabilného odborného personálu sa využíva činnosť dobrovoľníkov, ktorých pôsobenie má pre centrum obrovský prínos. Dobrovoľnícku skupinu vždy tvoria aj samotní obyvatelia miestnej komunity, čím sa sami podieľajú na vlastnom a komunitnom aktivizovaní.

Činnosť komunitného centra je rozdelená do niekoľkých oblastí pôsobenia. Špecializované sociálne poradenstvo je poskytované kvalifikovaným sociálnym pracovníkom predovšetkým dospelej populácii obyvateľstva v otázkach hospodárenia, pracovného poradenstva, riešenia krízových životných situácií. Činnosť sociálneho pracovníka sa zameriava aj na prevenciu pred sociálno-patologickými javmi predovšetkým u detí a mládeže. Pre deti a mládež sú realizované pravidelné voľnočasové krúžky s rôznym zameraním – šport, kultúra, umenie, vzdelávanie. Prostredníctvom ich pôsobenia sa dokážu deti aktívne prezentovať svojimi úspechmi na verejnosti. Okrem nich sú pripravované jednorazové aktivity reflektujúce dianie kalendárneho i cirkevného roka. Deťom predškolského veku je vyhradená doobedňajšia časť dňa práce komunitného centra. Spoločne sa stretávajú v klubovej miestnosti, ktorá vybavením a pomôckami pripomína predškolské zariadenie, kde pod vedením pracovníkov získavajú poznatky a schopnosti potrebné k príprave na školské prostredie. Následne sa deťom školského veku venujú dobrovoľníci, ktorí im pomáhajú so školským dovzdelávaním. Mládež je vťahovaná do prípravy mnohých projektov, ktoré realizujú so zamestnancami a dobrovoľníkmi zariadenia. Komunitné centrum je nútené z finančných dôvodov reagovať na výzvy rôznych donorov, mládež však prostredníctvom nich získava širokospektrálny obraz o dianí v spoločnosti, učí sa v praxi ako ovplyvňovať a viesť svoj vlastný život.

Pre dospelú nezamestnanú populáciu sú v spolupráci s inými združeniami realizované rôzne prednášky, semináre a kurzy, ktoré im okrem vedomostí ponúkajú možnosť aktívneho trávenia voľného času. V spolupráci s potravinovou bankou je klientom centrum nápomocné v poskytovaní potravín a šatstva, ktoré im pomáhajú prekonávať nepriaznivú životnú situáciu.

Činnosť pracovníkov komunitných centier je veľmi náročná na čas a trpezlivosť, pretože badateľné výsledky na strane minority i pozitívne hodnotenie činnosti pracovníka centra zo strany laickej verejnosti je minimálne, veľmi rýchlo a ľahko dochádza k frustrácii i syndrómu vyhorenia. Z letmého pohľadu majority na našu prácu sme svojou činnosťou dosiahli málo, marginalizovaná skupina obyvateľstva je vnímaná vo všetkých svojich negatívach aj naďalej. Avšak pri hodnotení konkrétneho klienta – človeka z cieľovej skupiny je možné badať, nakoľko sme dopomohli k zmene, prinútili zamyslieť sa, zaktivizovali, pomohli nájsť nový smer v živote, vyriešiť zdanlivo nevyriešiteľný problém, nasmerovali k integrácii do spoločnosti. Toto všetko sa dá docieliť iba vstúpením do autentického dialógu, ktorý rešpektuje a povzbudzuje vnútorné vedomie špecifickej identity. Výsledok tohto snaženia o dialóg je ťažko merateľný. Každý takýto konkrétny človek je potom povzbudením, výzvou i výsledkom.

Ing. Cyril Korpesio
riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice
Použitá literatúra:

Asociácia komunitných centier: Atlas komunitných centier. Tlačiareň Kubík 2007.
Encyklika: Caritas in veritate, pápež Benedikt XVI.
HUBAČ, D.: Rómske komunitné centrum v Stropkove. Stropkov: interný zdroj zariadenia 2008.
LEHOCZKÁ, L. – HABURAJOVÁ –ILAVSKÁ, L.: Komunitné sociálne služby v kontexte kultúrnej identity obyvateľov rómskych osád. Nitra: Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2006.
HAŽÍROVÁ, J.: Podpora založenia komunitných centier Phare. In: http://phare.osf.sk/dokumenty.html.
Asociácia komunitných centier: Čo robíme a poskytujeme. In: http://www.akc.sk (8.11.2008).
Projekt podpora komunitných centier oficiálne ukončený. In: http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1902
Návrhy štandardov komunitných centier.

______________________________

Odborný časopis Sociální služby - 2/2012

Odborný měsíčník Sociální služby je nejrozšířenějším periodikem v oblasti sociálních služeb v České republice. Jeho vydavatelem je Asociace poskytovatelů sociálních služeb České republiky (APSS ČR), největší profesní organizace sdružující poskytovatele všech typů a druhů sociálních služeb v ČR. Její členskou základnu v současnosti tvoří více než 720 organizací, což znamená přes 1600 registrovaných služeb.

Obal a obsah čísla ZDE (PDF, 360KB)

Časopis Sociální služby vznikl v roce 2009 transformací dosavadního Zpravodaje APSS ČR. Vychází desetkrát ročně na 36-48 stranách formátu A4 v nákladu 3500-4000 kusů pro cca 16 000 čtenářů z řad poskytovatelů, zřizovatelů i uživatelů sociálních služeb, představitelů veřejné správy, studentů i pedagogů vysokých škol jak v České republice, tak na Slovensku.

Více informací lze získat na webových stránkách http://www.socialnisluzby.eu a http://www.apsscr.cz.

Objednávky pro členské organizace APSS ČR vyřizuje přímo vydavatel nebo redakce na adrese: APSS ČR, Vančurova 2904, 390 01 Tábor, Česká republika, tel./fax: +420 381 213 332 nebo +420 606 832 551, e-mail: redakce@apsscr.cz