Nelátkové patologické závislosti ako záležitosť dedičnosti - mýtus či realita?

okt 11 2012

Abstrakt: Mnohí autori zaoberajúci sa etiológiou nelátkových patologických závislostí sa prikláňajú k názoru, že práve dedičnosť je jedným z biologických faktorov zodpovedných za prítomnosť tejto problematiky v ľudskej populácii. Podstatou článku je polemika smerujúca k zisteniu, či možno daný názor považovať za holý fakt, alebo len akúsi polopravdu, či dokonca absolútny mýtus. Možnou odpoveďou na predloženú otázku sú výsledky v záujme odhalenia pôvodu celej záležitosti uskutočneného prieskumu, ktoré sa prostredníctvom tohto príspevku ponúkajú všetkým v rámci analyzovanej témy poznania chtivým čitateľom.
Kľúčové slová: nelátkové patologické závislosti

V poslednom čase sme svedkami vzostupu nielen drogových, ale aj nelátkových patologických závislostí (NPZ). Príčiny ich vzniku sú multifaktoriálne. Za etiologicky významné považujeme biologické faktory, sociálne a sociokultúrne faktory, ktorými sú špecifické skúsenosti z orientačnej rodiny, vplyv určitého modelu správania, preferencia niektorých hodnôt, kumulácia negatívnych vplyvov rôzneho druhu, nedostatok spoľahlivého zázemia ako aj uspokojivých medziľudských vzťahov, vrstovnícka skupina, vplyv širšej spoločnosti i pôsobenie všeobecne platných sociálnych noriem. Trojicu základných faktorov stojacich na pozadí vzniku NPZ uzatvárajú osobnostné vlastnosti jedinca.

V tejto súvislosti nás zaujímali biologické faktory ako možný determinant NPZ. Túto myšlienku sme sformulovali do hypotézy, v ktorej sme predpokladali nasledovné: Výskyt NPZ u rodičov determinuje ich vznik a vývoj u biologických detí.

Na potvrdenie, alebo naopak, vyvrátenia pravdivosti výroku, obsiahnutého v danej hypotéze, sme zrealizovali kvantitatívny prieskum, ktorého sa zúčastnilo 151 respondentov. Konkrétne šlo o patologických hráčov, lebo práve gamblerstvo patrí v súčasnej spoločnosti medzi najfrekventovanejšie NPZ. A keďže tie majú spoločné priebehové charakteristiky, diagnostické kritériá, aj všeobecné zásady liečebných postupov, môžeme získané výsledky aplikovať i na všetky ostatné druhy NPZ.

Prítomnosť tých, ktorých biologické faktory ovplyvňujúce vznik NPZ sme u našich respondentov zisťovali položením troch otázok, predstavujú prvý okruh dotazníkového formulára, zameraného na odhalenie nielen biologických, ale aj sociálnych a sociokultúrnych, ako i osobnostných faktorov podieľajúcich sa na vzniku NPZ.

V súvislosti s nastolenou problematikou nás však zaujímali len odpovede na otázky už spomínaného prvého okruhu, pretože práve tie boli zamerané na zisťovanie biologických faktorov determinujúcich NPZ. Na tieto tri otázky mali respondenti odpovedať výberom jednej správnej možnosti spomedzi viacerých uvedených alternatív.

Prvá otázka požadovala od respondentov, aby sa identifikovali k ženskému alebo mužskému pohlaviu. Percentuálne zastúpenie príslušníkov oboch pohlaví v reprezentatívnej vzorke prieskumu nám dokumentuje nasledovný graf:

Graf 1Graf 1

Na základe graficky spracovaných údajov týkajúcich sa pohlavia respondentov konštatujeme, že prieskumu sa nezúčastnila žiadna žena. Z toho usudzujeme, že jedným z rizikových biologických faktorov zodpovedných za vznik NPZ je mužské pohlavie.

Druhá otázka bola zameraná na zistenie veku respondentov. Prehľad vekovej škály účastníkov prieskumu opäť ponúkame vo forme grafu:

Graf 2Graf 2

Uvedené empirické dáta nám poslúžili na určenie najrizikovejšieho vekového obdobia v rámci uvažovanej biologickej determinácie NPZ. Ako ukazuje graf, NPZ je najviac ohrozená veková kategória reprezentovaná mladšími dospelými mužmi, čiže mužmi vo veku 20 až 35 rokov, zatiaľ čo seniorov, a teda mužov zaraďovaných v rámci periodizácie ľudského života z hľadiska veku do obdobia staroby, vôbec nemôžeme považovať za rizikovú skupinu.

Prostredníctvom tretej a zároveň poslednej otázky vzťahujúcej sa na problematiku biologickej determinácie NPZ sme zisťovali prítomnosť ktorejkoľvek z NPZ u niektorého z biologických rodičov nami oslovených respondentov. Získané výsledky sme znova zaznamenali v podobe nižšie uvádzaného grafu:

Graf 3Graf 3

Spracovanie odpovedí na túto tretiu otázku nám súčasne umožňuje zaujať konečné stanovisko vo vzťahu k hypotéze, ktorá predpokladala, že výskyt NPZ u rodičov determinuje ich vznik a vývoj u biologických detí. Na základe výsledkov prieskumu v súvislosti s poslednou testovanou otázkou však nemôžeme obsah danej hypotézy potvrdiť.

Nadväzujúc na zistené fakty zároveň nesúhlasíme s Vágnerovou (2004), pokladajúcou za etiologicky významné príčiny návykových a impulzívnych porúch, do kategórie ktorých patrí aj patologické hráčstvo biologické faktory, nakoľko len 17,9 % účastníkov nášho prieskumu potvrdilo prítomnosť gamblerstva aj u niektorého zo svojich biologických rodičov. Zvyšných 82,1 % respondentov túto možnosť úplne vylúčilo, kvôli čomu sa nepotvrdila ani hypotéza nášho prieskumu, v ktorej sme vychádzajúc práve z analogických názorov aj iných autorov zaoberajúcich sa touto problematikou v odbornej rovine predpokladali, že vznik NPZ spôsobujú okrem iných aj biologické faktory.

Avšak ani spomínaných 17,9 % respondentov potvrdzujúcich prítomnosť aspoň jednej zo skupiny NPZ u niektorého zo svojich biologických rodičov nie je úplne zanedbateľných a je možné prikloniť sa k teórii Matouška (2003), ktorá pripúšťa alternatívu, že sklon k vyhľadávaniu takéhoto typu nových vzrušujúcich zážitkov je čiastočne dedičný, čoho dôkazom by mohlo byť aj našich spomínaných 17,9 % účastníkov prieskumu.

Napriek tomu, že niektoré lekárske štúdie poukazujú na dedičný faktor NPZ, znamená to iba toľko, že sa dedí predispozícia. Ak však matky alebo otcovia, ktorí trpeli niektorou z NPZ nezanedbajú prevenciu, ich deti majú veľký predpoklad vyhnúť sa týmto poruchám (Ladishová, 2006).

Ak vychádzame z presvedčenia, že každej NPZ je lepšie predchádzať ako ju liečiť sa v súvislosti s praktickými návrhmi a odporúčaniami v rámci tejto problematiky zameráme na prevenciu NPZ. V tomto smere sme sa inšpirovali stratégiou britského modelu prevencie drogových závislostí. Ten kladie ťažisko prevencie aj do mimoškolského prostredia, čím rozširuje jej pôsobenie na rôzne vekové skupiny, ale napriek celospoločenskému dosahu je veľmi konkrétny a zrozumiteľný pre každého. Z uvedených dôvodov sa ho pokúsime aplikovať aj do oblasti prevencie NPZ, keďže všeobecné znaky a diagnostické kritériá sú spoločné ako pre látkové, tak i pre NPZ. Celý model tvorí pätnásť základných princípov rozdelených do štyroch kľúčových oblastí.

Prvá kľúčová oblasť je zameraná na reálne riziká a ochranné faktory v závislosti od aktivít v presne definovaných skupinách populácie. Zahŕňa tri princípy:

  • jasná definícia populácie,
  • presný odhad rizika návykových činností pre danú populáciu a možnej ochrany,
  • zvýšená pozornosť skupinám osôb s vysokým stupňom ohrozenia a nízkou úrovňou ochrany.

Druhá kľúčová oblasť je zameraná na efektivitu programov, projektov a intervencií. Pozostáva z niekoľkých princípov:

  • potreba vytvárania celospoločenskej klímy proti NPZ,
  • rozvoj životných zručností a techník odmietania návykových činností,
  • redukcia rizík a zvýšenie ochrany rodín,
  • posilnenie sociálnych pút,
  • rozvoj intervencií zameraných na presne špecifikovanú populáciu.

Tretia kľúčová oblasť je zameraná na včasnosť intervencie. Skladá sa z troch princípov:

  • prevencia rozvoja závislosti v čo najrannejšom veku,
  • prevencia zameraná na sféru voľnočasových aktivít,
  • realizácia preventívnych aktivít v domácom prostredí.

Štvrtá kľúčová oblasť je zameraná na efektívnejšie manažovanie preventívnych programov. Je zložená z troch princípov:

  • vytvárať z projektov programy použiteľné aj v iných komunitách,
  • trénovanie zamestnancov a odborníkov,
  • monitorovanie a overovanie programov.

Na záver považujme za dôležité upozorniť, že v žiadnom prípade nemáme v záujme zovšeobecňovať jednak získané výsledky prieskumu, ako aj navrhnuté odporúčania pre prax v rámci celej komunity závislých jedincov. Pretože aj napriek všetkému sme presvedčení, že spoločnosť nie je definovaná univerzalitou, ale individuálnosťou každej ľudskej bytosti a práve v duchu snahy o zachovanie tohto princípu by mala byť vyvíjaná aj činnosť nielen sociálnych pracovníkov, ale i zástupcov všetkých ostatných profesií pri práci či už so závislými klientmi, alebo inými užívateľmi sociálnych služieb.

Autor: Mgr.Tatiana Jurková

Použitá literatúra:

MALOVIČ, P. 2007. Technologické závislosti. In Sociálna prevencia. ISSN 1336-9679, 2007, roč.2., č.2, s.12.
MATOUŠEK, O. 2003. Slovník sociální práce. Praha:Portál Praha, 2003. 288 s. ISBN 80-7178-549-0.
LADISHOVÁ, L. C. 2006. Strach z jedla. Ružomberok: Epos, 2006. 159 s. ISBN 80-89191-44-4.