Current Unemployment and Social Work
Abstrakt: Nezamestnanosť vplýva na život jednotlivca i celú spoločnosť. Nezamestnanosť nie je prehrou. Je nutné pripraviť ľudí na zmenenú situáciu a pomôcť im zvládnuť problém a zlepšiť ich zamestnateľnosť. Sociálna práca má perspektívy v oblasti riešenia dopadov nezamestnanosti. Absolventi sociálnej práce nachádzajú uplatnenie v danej problematike.
Kľúčové slová: Absolventi, nezamestnanosť, sociálna práca.

Abstract: Unemployment influences life of individual person and the whole society. Unemployment does not mean defeat. It is necessary to prepare people to changed situation and to help them to cope with the problem and to improve their employability. Social work has perspectives in the field of unemployment impacts solving. Social work graduates haveplacement in this area.
Keywords: Graduates, Unemployment, Social Work.

Úvod

Ako jeden z najpálčivejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti môžeme označiť nezamestnanosť. Medzinárodné spoločenstvo (OSN) sa 10. decembra 1948 zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu pred nezamestnanosťou. Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá mu zabezpečí živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá ak je potrebné je doplnená inými prostriedkami sociálnej ochrany. Každý máme zároveň povinnosť voči spoločnosti, v ktorej jedine môžeme slobodne a plne rozvíjať svoju osobnosť.

Povinnosti voči spoločnosti si plní aj sociálna práca, ktorá napomáha sociálnemu rozvoju a sociálnej súdržnosti (sociálnej kohézii) v spoločnosti. Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života. Sociálna práca využíva spoločné teórie a poznatky s rešpektom k miestnym potrebám. Zásady ľudských práv, spoločná zodpovednosť a sociálna spravodlivosť sú využívané v praxi sociálnej práce.
Medzinárodné spoločenstvo dohovorom o politike zamestnanosti pripraveným v Medzinárodnej organizácii práce (č. 122 z roku 1964) sa zaviazalo mať v každom štáte vlastné nástroje na poskytnutie dostatku práce, pri rešpektovaní možnosti voľby a to bez akejkoľvek diskriminácie.
Napriek vyššie uvedenému sa nezamestnanosť v súčasnosti stala sociálnym problémom prvého rádu.

Význam práce je pre človeka nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojim charakterom stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. Práca má v našej kultúre hlboké zakotvenie, ako v usporiadaní spoločnosti, tak i v psychike človeka. Je to základný sociálny fakt, ktorý vytvára modernú spoločnosť a je zdrojom jej dynamiky.

Nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život nezamestnaných. Nejde len o pokles ich životnej úrovne spojený s poklesom príjmu, ale i o hlboké dôsledky nezamestnanosti pre ich každodenný život, spoločenské vzťahy, hodnoty ako aj pre sociálne inštitúcie.

S postavením nezamestnaného sa jedinci vyrovnávajú rôzne a vzniknutá nepríjemná osobná životná situácia sa im môže stať bezvýchodisková, treba ju však rýchlo, kvalitne a profesionálne riešiť. Cesty riešenia sú najmä v dôslednej a aktívnej politike zamestnanosti v regiónoch.

Nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a nie je možné si myslieť, že nebude súčasťou života človeka (bez ohľadu na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti a schopnosti, postavenie, vek, pohlavie). Pritom sa zdá, že ide o trvalý stav s ktorým sa musí spoločnosť vyrovnať inak, než snahou o krátkodobé vychýlenie vývoja, nakoľko dôležité je jej zmiernenie a odstránenie.

Výzvou pre každého nezamestnaného by mohlo byť aj to, že jeho status nemusí byť len trápenie. Je to i šanca zmeniť doterajší spôsob svojho života, hoci aj v drobnostiach všedného dňa, preorganizovať rytmus života, tak, aby sa cítil lepšie, aby svoj život ovládal on sám, nie zamestnanie, o ktoré môže kedykoľvek prísť.

I spomalenie môže byť aktívne. Nezamestnanosť na jednej strane predstavuje zníženie pravidelných aktivít a obmedzenie sociálnych sietí. Človek je však tvor spoločenský, potrebuje priateľov aj v čase, keď nie je zamestnaný. Práve čas, ktorý počas vykonávania pracovných povinností venoval práci, môže využiť na nadväzovanie nových kontaktov, zdokonaľovaní svojich zručností, zlepšenie svojho zdravotného stavu, zmeny uponáhľaného spôsobu života. Teda nezamestnanosť možno využiť aj ako šancu niečo zmeniť (životný štýl), niečo získať (nové kontakty), niečo upevniť (zdravie), niečo zdokonaliť (vzdelanie).

Nezamestnanosť ako štandardná situácia

Podľa prieskumov verejnej mienky je hrozba nezamestnanosti a nezamestnanosť samotná označovaná ako najťaživejší subjektívny problém ľudí. Nezamestnanosť ako taká vo svojej podstate je neprirodzená a umelá. Dôvod je v prekonanom chápaní spoločensky akceptovanej práce a zamestnania. Chápanie práce podľa doterajších ekonomických prístupov neposkytuje v dnešnej dobe riešenie ani východisko z problému. Nezamestnanosť, často dlhodobá a opakujúca, sa mení na štandardnú životnú situáciu so všetkými negatívnymi dopadmi na sociálnu situáciu človeka. Aj sociálna práca musí sama prehodnotiť svoj doterajší náhľad na nezamestnaného a na fenomén „nedostatku práce“.

Nezamestnanosť ako sociálny problém má dopad predovšetkým na samotnú nezamestnanú osobu. Nezamestnanosť neznamená, že daná osoba je bez práce a užíva si „sladké ničnerobenie“. Nezamestnanosť prináša chudobu a nedostatok prostriedkov pre dôstojný život v spoločnosti s trhovým hospodárstvom. Nezamestnanosť vzniká, tak ako to dnes chápeme, pre nedostatok práce pre zisk. Pokiaľ boli predtým ľudia zamestnaní, tak ich zamestnanie bolo výlučne orientované na tvorbu zisku pre ich zamestnávateľov a nie na zabezpečenie životných potrieb pre zamestnancov samotných. Ich terajšia chudoba a nezabezpečenie životných potrieb nie sú a neboli primárnym problémom ekonomiky tak ako ekonomiku v súčasnosti chápeme.

Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov. Prepustení zamestnanci nepredstavujú problém pre podnikanie, naopak vysoký počet nezamestnaných vytvára často „pozitívny“ tlak na ďalšie znižovanie miezd u nateraz zamestnaných a vytvára ochotu pracovať i za nedôstojnú odmenu. Možno tak hodnotiť nezamestnanosť ako plus pre podnikanie, pretože drží mzdy na minimálnej úrovni. Paradoxne i samotní nezamestnaní sa niekedy dožadujú odstránenia určenia minimálnej výšky mzdy, pretože sú presviedčaní, že to je príčina nedostatku pracovných možností.

Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku. Žiaľ ak teraz nie je možné zvýšiť zisk, terajší systém nenachádza pre ľudí uplatnenie a prepúšťa ich ako nadbytočných bez morálnych problémov zo zamestnania ako racionálny postup.

Nezamestnanosť znamená tlak aj na terajšiu podobu štátu. Nepracujúci ľudia totiž neodovzdávajú časť zarobených prostriedkov na chod štátu a na fungovanie sociálneho systému, pretože im nebol vyplatený potrebný zdroj príjmu a nemajú z čoho odvádzať. Ba často navádzaní na neodvádzanie odvodov. Nezamestnanosť znamená v štáte sociálnu nestabilitu, ktorá sa môže zmeniť v chaos a v sociálne napätie v prípade narušenia základných úloh štátu. Štát (organizovaná spoločnosť) oprávnil majiteľov výrobných prostriedkov organizovať systém práce. Systém práce funguje doteraz na princípe, že iba práca vytvárajúca zisk je žiaduca. Iná práca v prospech spoločnosti je často nežiaduca a je nedocenená finančne a často ani morálne. Štát samotný býva odkázaný na prebytky, ktoré zostanú po zabezpečení (a spotrebovaní) prostriedkov na prežitie (cez dane, odvody a pod.). Štáty slovami svojich vlád označujú nezamestnanosť ako nevyhnutný objektívny vedľajší dôsledok ekonomického rastu. Vládne programy pravidelne žiadajú a sľubujú oživenie ekonomiky, zvýšenie rastu, trvalo udržateľný ekonomický rast vnímaný ako neustály rast hrubého domáce produktu. Iba trvalo udržateľný rast má podľa nich vyliečiť nezamestnanosť. Úsilie o ďalší ekonomický rast ako cesty na zníženie nezamestnanosti má, podľa doterajších doktrín, zákonite viesť k rastu pracovných príležitostí. Európa prijala obdobný program rastu do roku 2020, ktorý sa síce miestami odvoláva na inkluzívny rast (rast pre všetky skupiny obyvateľstva), ale predovšetkým absolutizuje neustály hospodársky rast na prvom mieste. Ekonomický rast neodstraňuje nezamestnanosť, ale naopak ju zvyšuje, čím viac sa volá po trvalo udržateľnom raste, tým viac sa prehlbuje chudoba a rastie nezamestnanosť.

V súčasnosti rastie podiel neplnohodnotnej práce ako aj narastá presvedčenie o nezvratnosti a nemožnosti návratu k plnej zamestnanosti i keď politici to verejne nepriznávajú. Parametrické zmeny nemôžu zmeniť stav, môžu ho iba v najlepšom prípade dočasne zmierniť. Práca, ktorá nie je na plný úväzok, nútené dovolenky, delenie pracovných pozícií, flexibilné pracovné formy, nútený odchod z trhu práce (sprievodným znakom je ageizmus), predčasné penzionovanie, nekonečné preškoľovania, nútený návrat hosťujúcich robotníkov, imigrantov a iné nové nástroje a „spružnenia“ nezvrátia daný vývoj. Od budúcich poberateľov dávok sa žiada pracovať stále dlhšie a odovzdávať vyššie odvody. Meniaci sa podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva (starnutie populácie) zabraňuje dosiahnutiu vyrovnanosti medzi príjmami a výdavkami. Starnutie populácie má príčinu v demografickej revolúcii, spôsobenej zmenou fertility. Súkromné sporiace starobné systémy nemajú charakter poistenia a nič negarantujú. Súkromné penzijné systémy svojou hazardnou podstatou preto nie sú v zmysle Medzinárodnej organizácie práce starobnými dôchodkovými systémami, pretože im chýba poistný charakter. Tieto systémy sa v podstate v optimálnom prípade v dobe plného nabehnutia zmenia na priebežný systém, ktorý mali „nahradiť“. Čiže nemôžu žiadnym spôsobom zabrániť dopadom starnutia populácie. Ich podstatou je privatizácia staroby a nekrytý záujem o kontrolu väčšiny finančných prostriedkov spoločnosti. Znižuje sa počet odvádzajúcich ľudí ako aj výška odvodov klesá, následkom čoho sa obmedzili manévrovacie možnosti sociálnej politiky štátu. V prípade havárie auta dostanem náhradu škody ak som poistený, v prípade poistnej udalosti, že zostarnem nedostanem s vysokou pravdepodobnosťou nič, teda nemožno hovoriť o súkromných starobných systémoch ako o poistných. Neposkytujú istotu v prípade klasického poistenia automatickú (Hetteš, 2011).

Jednotlivé parametrické opatrenia bežne odporúčané a využívané v praxi nedokážu trvalo vyriešiť nedostatok zmysluplnej dôstojnej práce. Tieto opatrenia sú spravidla také ako napr.:

1. Odporúča sa zlepšiť informovanosť o dostupných pracovných miestach a o disponibilnej pracovnej sile. Sprvu existovali miestne, neskôr národné a v súčasnosti aj medzinárodne nástroje trhu práce ako je napr. európska sieť služieb zamestnanosti - EURES.
2. Zvýšiť efektívnosť prác agentúr zamestnanosti.
3. Zlepšiť prípravy na povolanie a lepšie prepojenie školského systému s potrebami praxe.
4. Zavádzať nástroje, opatrenia a programy aktívnej politiky zamestnanosti s osobitným dôrazom na vybrané skupiny obyvateľstva a/alebo vybrané regióny.

Zabúda sa vo všeobecnosti na skutočnosť, že samotný rozsah voľných pracovných miest je oveľa nižší, ako disponibilná pracovná sila. Ani dokonalé zosúladenie školskej základne s potrebami hospodárstva nezabezpečí vyriešenie nezamestnanosti. Všetky členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) menom svojich vlád uznali potrebu zvýšenia pozornosti riešeniu nezamestnanosti. Vo všeobecnosti sa odporúča zníženie úrovne sociálnych dávok, aby narástol záujem pracovať, „aby sa oplatilo pracovať“ a ľudia sa vymanili z „pasce chudoby“. Odporúčanie neprináša nové pracovné príležitostí. V prípade nedostupnosti pracovných príležitostí v súčasnosti, nemá tento nástroj účinok. „Účinné“ boli iba opatrenia na sprísnenie nárokov na dávky v nezamestnanosti, ktoré následne presunuli ich poberateľov do kategórie poberateľov dávok sociálnej pomoci.

V súvislosti s finančnou krízou sa zmenil všeobecný postoj spoločnosti v západnej Európe k ľuďom, ktorí nepracujú. Pred krízou prevažoval názor o tom, že sú to ľudia, ktorým sa nechce pracovať a žijú na úkor spoločnosti zo „štedrých“ sociálnych dávok. Niektoré pokusy na Slovensku o zníženie týchto „štedrých“ dávok sa ukázali ako nerealizovateľné pre ich terajšie nízke nastavenie. Kríza vyhnala nedobrovoľne z trhu práce väčšinu nezamestnaných, ktorí by radi pracovali. Napr. skutočný odchod z trhu práce na Slovensku je o 5 rokov skorší ako určuje zákon. Mimoriadne nízka zákonná minimálna mzda pôsobí nemotivujúco. Paradoxne vznikol subjektívny pocit o potrebe ďalej znížiť odmenu za prácu ako vhodný nástroj zlepšenia zamestnanosti. Vysoký prebytok pracovnej sily, ktorá je bez práce, nedáva predpoklad na zvýšenie odmeny za prácu a následného zlepšenia jeho kúpnej sily a rozbehnutia vnútorného dopytu. Problémom v slovenskej spoločnosti je to že, pretrváva veľký rozpor medzi ekonomickou silou krajiny meranou pomocou HDP na obyvateľa a podhodnotenou pracovnou silou. Slovensko naďalej zostáva krajinou, kde hospodársky rast nekorešponduje so sociálnym rozvojom. Väčšina obyvateľstva nemá prospech z hospodárskeho rastu. Znižuje sa vzájomná solidarita ako medzi obyvateľmi, tak i medzi regiónmi. (Hetteš, 2013 (b))

Nárast prekarizovanej (neplnohodnotnej) práce je len výsledkom nedokonalého riešenia nezamestnanosti a je dôkazom oslabovania pozície práce na plný úväzok na dobu neurčitú (plnohodnotná forma zamestnania). Doterajší prístup chápania zamestnanosti vytvára nezvratnú situáciu znemožňujúcu k návratu k plnej zamestnanosti. Spoločnosť v súčasnosti musí takto akceptovať stav nárastu prevažovania foriem neplnohodnotného zamestnania a akceptovať nezamestnanosť ako subjektívne nezavinenú štandardnú situáciu v živote jednotlivca.

Doterajšia forma práce pôsobila ako hlavný integrátor spoločnosti, zabezpečovala spoluprácu a koexistenciu v individualizovanej spoločnosti. Bola to spoločnosť, kde zamestnanosť mala za účel vytvoriť profit pre podnikateľa a poskytnúť prostriedky na živobytie pre zamestnanca. Ak sa však pozrieme na prácu/zamestnanie ako na prostriedok, ktorý zabezpečuje chod spoločnosti a jej samotnú existenciu a reprodukciu (v súčasnosti väčšina populácií vymiera), získame iný obraz, ktorý nezamestnanosť nepozná. Doterajší prístup neumožňuje plnú zamestnanosť. Zmenený prístup a pohľad na to čo je zmysluplná práca, by tento problém odstránil. Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Právo na prácu je možno interpretovať v súčasnosti ako právo na slobodné využitie času.

Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život. Trvalo udržateľný hospodársky rast je utópiou a nezmyslom z pohľadu konečnosti samotnej Zeme. Ľudstvo v súčasnosti vytvára dostatočné prostriedky na zabezpečenia života všetkých obyvateľov Zeme. Žijeme v čase, keď môžeme deklarovať, že hlavný ekonomický problém (fyzické prežitie) bol vyriešený. Nezamestnanosť, rovnako ako starnutie sú javmi pozitívnymi a nie alarmujúcimi. Obidva dokazujú pokrok, úspech ľudstva a nie krízu. Oslobodenie od nutnosti pracovať na zabezpečenie životných prostriedkov neznamená prestať pracovať. Súčasná nezamestnanosť nie je chorobou a preto neexistujú konvenčné lieky na jej liečenie. Nezamestnanosť je dôsledkom úspechu produktivity, ktorá potrebuje stále menej a menej pracovných síl. Sme však ďaleko od tvrdenia, že sa naplnili všetky ľudské túžby, že boli odstránené bolesti, že nie je potreba služieb, lásky, opatery a že nie je túžba po sebarealizácii. Vynález Johanna Gutenberga pripravil množstvo mníchov o ich prácu. Stratili preto mníšske rády zmysel svojho poslania? Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá kníh a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu. Revolúcia v poľnohospodárstve spôsobila, že málokto sa venuje výrobe potravín a predsa ich konzumujeme.

Práca za mzdu (za peniaze) je modernou podobou otroctva. Ľudia chcú a budú pracovať i keď nebudú odkázaní bytostne na mzdu za prácu. Medzinárodná organizácia práce (MOP) schválila odporúčanie č. 202/2012 o práve na minimálne sociálne zabezpečenie. Každý má právo a nie možnosť. Poučka o tom, že kto nepracuje nech neje, platí dnes už v inej podobe. Ten kto pracuje nie pre profit, má právo, možno aj vyššie právo na ocenenie. Veď opatera blížnych, odkázaných a potrebných, ktorá nie je inštitucionalizovaná, je spoločensky možno viac prospešná, ako inštitucionalizovaná starostlivosť. Množstvo finančne ohodnotenej „práce“ a spoločensky žiaľ akceptovanej, je výroba zbraní, návykových látok, škodlivín, nezmyselnej zábavy a pod. Rad vecí, ktoré sme nútení vyrábať, aby sme sa uživili, neposkytujú žiadne dobro, ba naopak sú priamo deštruktívne a proti tomu čomu veríme. Nezamestnanosť v spoločnosti, ktorá vyrába dostatok a s prebytkom, by mala znamenať pracovať kratšiu pracovnú dobu a venovať sa viac potrebám nateraz plne nerozvíjaným. Máme čas sa venovať deťom, rodičom či sebe? Nedávne súdy v Číne z dôvodu zanedbávania rodičov ich dospelými deťmi, mali zdôvodnenie v nedostatku času, nutnosti zarábania pre prežitie. Na Slovensku je to iné? Slovenskí starší ľudia patria k najviac opusteným v rámci EÚ. Jeden z dôvodov prečo je nízka rodivosť na Slovensku je nedostatok finančných prostriedkov a času. Aké sú priority spoločnosti, ktorá neudrží ani samotnú sebareprodukciu?

Proroctvo pôvodných obyvateľov Ameriky z kmeňa Kríov hovorí, že: „Iba až keď bude posledný strom zoťatý. Iba až keď bude posledná rieka znečistená. Iba až keď bude posledná ryba ulovená. Až vtedy zistíš, že peniaze sa nedajú jesť“. Iní pôvodní obyvatelia Ameriky zo severozápadného pobrežia Tichého oceána si vážili ľudí čo niečo vedeli o histórií, vedeli niečo vyrobiť, vedeli učiť a druhých čo mali majetok ľutovali. Nárast vecného majetku nekorešponduje s nárastom šťastia.

John Maynard Keynes v roku 1930 zanechal vo svojej eseji Economic Possibilities for our Grandchildren odkaz vnukom v podobe, že láska k peniazom ako k majetku — odlišná od lásky k peniazom ako k prostriedku pre život – bude uznaná za niečo nechutne morbídne, pololegálne, semipatologické akoby to bola mentálna choroba. Títo vnuci sú už tu a aj doba, ktorá by peniaze mala takto chápať. J. Keynes tiež ako prvý rozlíšil prácu, ako na tú ktorú je treba na fyzické prežitie a druhú potrebnú pre naplnenie života. Ekonomika ako veda sa má podľa neho venovať iba prvému typu práce (činnosť pre zabezpečenie fyzického prežitia). Tak ako rastie pokrok, práca pre prežitie sa stáva menej a menej dôležitou a ekonomika/podnikanie rovnako sa stáva menej a menej významnou. Naplnenie života a nie hromadenie peňazí preberá základné miesto. Preto hovoriť o nezamestnanosti a jej riešením ďalšou výrobou nemá zmysel.

Nezamestnanosť a chudoba je výsledok nespravodlivého delenia spoločného blaha. Nie sú výsledkom nedostatku , ale distribúcie. Hanbou dnešnej spoločnosti je hlad a chudoba v treťom svete. Hlad a chudoba bola vždy, ale rozdiel je v tom, že dnes máme dostatok zdrojov na ich odstránenie. Iba pred 150 rokmi chudobná polovica obyvateľov dnešného rozvinutého sveta žila v podmienkach zrovnateľných s chudobnými v treťom svete. Práca na získanie jedla bola hlavným zamestnaním a pracovalo sa 60 hodín týždenne. Ak niekto potreboval lekára, nuž iný člen v rodine dostal menej jedla. Moja stará mama ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia na Slovensku zvažovala, či dá dieťaťu (môjmu otcovi) šancu na prežitie, tým, že zaplatí lekárovi za injekciu 5 Kčs a ukráti ostatné 4 deti o jedlo či zimné ošatenie. Nuž je to dnes pravdou? Problém nezamestnanosti je vnucovaný ako závažný problém. Ale je to skutočne problém, že nemusíme toľké hodiny zbytočne pracovať? Nezamestnanosť je znak nevyužitého potenciálu. Ako môžeme tvrdiť že nie je dostatok práce? Je toľko práce, koľko je ľudských potrieb a túžob. Menej zbytočnej práce je pozitívny fakt. Užitočnej a spoločensky potrebnej práce je však stále hojnosť.

Súčasný prístup k riešenie nezamestnanosti neponúka trvalé riešenie. Nezamestnanosť v zmysle práce za mzdu, v doterajšom chápaní, bude narastať, to sa nedá zmeniť. Ľudia však pracovať budú. Nezabezpečenie jednoduchej výmeny generácií z dôvodu nízkej fertility je globálny a mimoriadne vážny problém. Rodičia sa starali o starých rodičov, pretože ich vychovali. Rodičia mali deti, pretože dúfali, že sa o nich deti, keď zostarnú postarajú. Toto je dnes narušené. Okrem subsaharskej Afriky, ktorá preberie model globálneho populačného správania neskôr, nastáva v krátkej budúcnosti problém s nedostatkom mladej ekonomicky aktívnej populácie a to hlavne v sociálnej oblasti. Medzi najrýchlejšie rastúce povolania v USA patria sociálni pracovníci. Tento bohatý štát má možnosť riešiť svoj vnútorný problém na úkor iných štátov. Odoberá potrebnú mladú a vzdelanú pracovnú silu od nich. Ale i takýto postup nie je trvalo udržateľný.

Na Rade ministrov práce, sociálnych vecí, zdravotníctva a ochrany konzumentov (EPSCO) v Bruseli v tomto roku vo februári 2012 bol predložený dokument o dopadoch krízy. Nachádza sa tam aj odporúčanie pre navýšenie počtu „bielych povolaní“ (zdravotníctvo a sociálne služby) na Slovensku, ako prostriedku zníženia vysokej nezamestnanosti. Je zrejmé, že by to malo pozitívny vplyv aj na zdravie občanov. Slovensko má v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie nízku zamestnanosť v tejto sfére.

Slovensko má dlhodobo vysokú nezamestnanosť a všeobecne najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Podstata slovenskej ekonomiky postavenej na „lacnej“ pracovnej sile a slabej sociálnej sfére má preto svoju daň v chorobnosti, v najkratšej dĺžke zdravej staroby v rámci EÚ, nespokojnosti so životom na Slovensku a v kratšej dobe dožitia. Predbehli nás mnohé donedávna ešte rozvojové štáty. Napr. taká Malajzia má už obdobnú úroveň HDP a autá nielen iba skladá, ale aj sama vyvíja.

Nezamestnanecký stres

Nezamestnaní trpia stigmou zlyhania. V spoločnosti pretrváva náhľad na nich, ako tých čo sa im nechce pracovať a žijú na môj úkor. Veľmi rýchla masová trpká skúsenosť so stratou zamestnania donútila mnohých k zmene v tomto prístupe. Podľa poznatkov Michaela Marmota nárast nezamestnanosti o 1% spôsobí nárast počtu samovrážd až o 0,8% a rovnako aj vrážd o 0,8% (Hetteš, 2013 (a)). Preto tvrdenie o nezamestnanosti ako nutnom zle v záujme udržania flexibility a dynamiky hospodárstva v tomto svetle vyznievajú vskutku asociálne.

Ľudia postihnutí nezamestnanosťou trpia stresom. Súčasná významná výzva je naučiť občanov žiť v spoločnosti, kde strata práce je bežnou, takmer klasickou životnou udalosťou. Napriek tomu, že aj média často kladú všetkých nezamestnaných do jednej skupiny, v ktorej sú všetci nároční, nespoločenskí, neochotní atď. nie je tomu tak.

Je potrebné venovať sa práci a úsiliu o pomoc a podporu nezamestnanému v smere:

1. Nebyť netrpezlivý a naučiť ho poznať, že za spôsobený stav si nie je zodpovedný on samotný.
2. Nesnažiť sa všetko vyriešiť okamžite. Rozložiť si úsilie o získanie novej práce do dlhšieho časového obdobia prepojeného s inou činnosťou.
3. Pokiaľ nadobudne pocit opustenosti a bezútešnosti hľadať naplnenie v dobrovoľníctve alebo v niektorej miestnej aktivite.
4. Vykonávať fyzické cvičenie. Telesný pohyb, trebárs aj chodenie, bicyklovanie či iné aktivity, ktoré nie sú finančne náročné prinášajú uvoľnenie.
5. Venovať sa koníčkom, záľubám, hobby, zabudnutým záujmom. Stav bez práce neznamená lenivosť. Možným spôsobom zabránenia stresu je začať opäť čítať a spoznať miestnu knižnicu.
6. Návrat do školy. Zapojiť sa do vzdelávania určeného pre dospelých môže pomôcť zahnať negatívne pocity a môže tiež zlepšiť zamestnateľnosť a šancu novej práce.
7. Žiť zdravý spôsob života bez návykových látok. Stravovať sa zdravo a striedmo. Mať plný pravidelný denný program.

Dobrovoľníctvo má veľký potenciál pre znižovanie dopadu nezamestnanosti na stres danej osoby. Dobrovoľná práca môže rozšíriť pracovné skúsenosti a zručnosti. Dlhé obdobie bez práce môže narušiť organizovanú časť pracovného dňa stratou jeho rytmu. Príliš veľké medzery v štruktúrovaných životopisoch nie sú atraktívne pre potenciálnych zamestnávateľov, preto je vhodné ich i dobrovoľníctvom vyplniť. Počas dobrovoľnej práci môžu dôjsť k obnove a k získaniu nových poznaní, ktoré zlepšia zamestnateľnosť. Neaktívny život môže vyvolať nezamestnanecký syndróm a preto je vhodné ponúknuť iné zmysluplné vyplnenie času. Hľadanie práce je často opakujúca sa séria pokusov a prehier. Dobrovoľníctvo umožňuje vystúpiť z tohto neperspektívneho kruhu a poskytnúť iné priority a možnosti aj pre budúcu prácu. Nezamestnanosť so sebou prináša často stratu sociálnych kontaktov, čo naopak práca v dobrovoľnom sektore môže kompenzovať. Práca v dobrovoľníctve znamená často prácu s profesionálmi, ktorí veľmi dobre poznajú možnosti a situáciu na trhu práce. Ich poznanie a pomoc môže byť rozhodujúca.

Dopady nezamestnanosti

Ekonomicky strata zamestnania spôsobuje výpadok príjmu jednotlivca. Spoločnosť po roku 1989 prijala rad hodnôt uplatňovaných v individualisticky zameraných učeniach. Medzi ne patrí osobná zodpovednosť medzi ktoré patrí aj strata zamestnania. Nezamestnanosť je v nich chápaná ako osobné zlyhanie. Meniaci sa charakter rodiny s prerozdelením postavenia muža a ženy v nej, prináša ďalšie zmeny. Mnohí muži nedokážu zvládnuť vlastnú stratu zamestnania, zatiaľ čo žena pracuje a na neho môže byť presúvaná väčšinová povinnosť za chod domácnosti, čomu sa môže napriek dostatku času brániť. Zvýšená rola muža v rodine nie je pre neho rovnakou náhradou straty zamestnania ako je to v prípade ženy. Smútok, depresia a agresivita môžu sprevádzať tento stav pocitu nespravodlivosti a osobnej chyby. Nezamestnanosť prináša problémy v manželskom súžití. Existujúci prepad v rodivosti môže byť ďalej prehlbovaný hrozbou možnosti straty zamestnania. Rodiny s nezamestnanými rodičmi mávajú problémy s výchovou už narodených detí. Depresia rodičov je prenášaná na ich potomkov. Mladá generácia býva často viac ohrozená nemožnosťou získania vhodnej práce ako ich rodičia a je často viac ohrozená chudobou ako ich starí rodičia. Nedostupnosť práce vyvoláva nárast napr. kriminality medzi mládežou. Školy pôsobia viac ako miesta sústredenia pre nezamestnateľnú mladú pracovnú silu než ako školiace pracoviská.

Dĺžka stavu keď je jednotlivec bez práce vplýva na jeho duševný život. Tí , ktorí majú lepšie predpoklady, väčšiu vieru v seba, vo svoje schopnosti, majú menšiu úroveň depresie po dlhšom hľadaní vhodnej práce.

Riešenie straty práce

Vo všeobecnosti každý z nás je presvedčený, že keď bude poctivo pracovať, nemôže sa mu stať, že príde o zamestnanie. V prípade mnohoročného zamestnania pre toho istého zamestnávateľa sa toto presvedčenie výrazne zosilňuje. V Európe sa neustále skracuje priemerná doba dĺžky zamestnania pre toho istého zamestnávateľa a narastá počet zvratov, kedy ľudia menia zamestnávateľa a aj celú kariéru a povolanie. V súčasnosti na Slovensku sa najviac občania obávajú straty zamestnania, najviac spomedzi ostatných poistných udalostí. Hrozba je to o to vážnejšia, že strata práce znamená prakticky pre niektoré rizikové skupiny definitívny koniec pracovnej kariéry. Tzv. flexiistota s flexibilitou pracovnoprávnych vzťahov, môže byť použiteľná ak existuje istota pracovného uplatnenia, čo však v prípade vysokej miery nezamestnanosti je iluzórne.

Klasická reakcia na nečakané rozviazanie pracovného pomeru môže mať niekoľko známych časovo determinovaných fáz. Odmietnutie uveriť (1) je striedaná hnevom (2) zo zrady spôsobenej okolím a zamestnávateľom. Neskôr môže nastať obdobie pokusov o vyjednávanie (3) a pokusov o návrat do práce za horších podmienok. Sem zaraďujeme obdobie úsilia nájsť si náhradnú prácu inde, či už sám, alebo s pomocou druhej osoby. Po neúspechu môže sa dostaviť rezignácia, smútok, depresia (4) a všeobecný pokles aktivity. Poslednou fázou je vzdanie sa nádeje (5). S rastúcim časom od prepustenia nezamestnaní prechádzajú jednotlivými fázami. Človek sa postupne mení do podoby, že si nie je schopný sám nájsť prácu. Môže sa zmeniť sám do takej miery, že nie je akceptovateľný väčšinovým zamestnávateľom. V podstate je akoby chorý človek, ktorému treba pomôcť vrátiť sa do normálu. Veľký priestor by tu mohlo mať sociálne podnikanie, resp. sociálne družstevníctvo. Podnikateľ v oblasti sociálneho podnikania by mal mať tiež určité minimum z oblasti sociálnej práce, aby mohol lepšie rozumieť svojim zamestnancom. Sociálne podnikanie predstavuje možnú alternatívu pre rozvoj zamestnávania oproti klasicky chápanému podnikaniu pre zisk.

Dlhodobé nezapojenie sa do pracovného procesu, nemožnosť aktívne pracovať, neistota často spôsobuje rozmanité zdravotné a psychické problémy (krvný tlak, chudnutie, nikotín, alkohol a iné). Najotrasnejší je nárast samovrážd. Na zmiernenie, odvrátenie a dokonca aj na riešenie dopadov nezamestnanosti je možné využiť sociálnu prácu. Na rozdiel od väčšiny iných povolaní, možno tvrdiť, že profesia sociálnej práce nemá hrozbu zániku, nebude fundamentálne zmenená, dáva záruku celoživotného zamestnania. Potrebnosť sociálnych pracovníkov bude narastať a s postupujúcou demografickou revolúciou starnutia sa musíme pripraviť na situáciu nedostatku sociálnych pracovníkov v súvislosti s celkovým nedostatkom pracovnej sily všeobecne.

Dlhodobo nezamestnaného človeka je potrebné naviesť na aktívny postoj k životu. Takýto človek má možnosť hľadať uplatnenie ako samostatne zárobková osoba, aj keď doteraz poznal iba zamestnanecký pomer. Vek v súčasnosti nerozhoduje, kedy som ešte vhodný pre ďalšie vzdelávanie. Vždy je možné získať nové vzdelanie, poznanie alebo zručnosti. Je potrebné narušiť uzavretosť, umožniť výmenu názorov a neuzatvárať sa. Potrebné je dodržiavať systém napodobňujúci bežný pracovný deň. Lepšie povedané pasivita spúšťa mechanizmus defetizmu. Pasivita sa prejavuje v obave vôbec uvažovať o možných variantoch riešenia. Vyhýbanie sa vypočuť iné názory a možno aj skúsenosti, ktoré sú vhodné nasledovania (príklady dobrej praxe). Pasivita znamená aj stránenie sa kontaktom, skrývanie obáv do vnútra seba a seba obviňovanie. Sociálna podpora a pomoc okolia umožňuje nezamestnanému pomocou informácií, rád skôr pristupovať aktívnejšie k riešeniu svojej situácii. Sieť pomoci môže zahrňovať priateľov, rodinu, susedov, spolupracovníkov ale aj profesionálov. Profesionálny poradca z radov kvalifikovaných sociálnych pracovníkov tu môže byť nezastupiteľný. Existuje viacero stratégií a postupov pre hľadanie práce. Postupy môžu využívať formálne aj neformálne nástroje a zdroje. Obdobne ako strata práce aj samotné hľadanie novej práce má svoje fázy. Tieto nie sú príliš iné. Prevažuje neúspech nad úspechom, čo je obvyklé a typické. Preto je potrebné udržiavať aktívny prístup nezamestnaného. Dlhšie nezamestnaní strácajú ľahšie motiváciu a majú tendenciu skôr veriť v neúspech. Techniky hľadania novej práce sú dnes rozšírené o internetové virtuálne sociálne siete typu Facebook a jeho napodobenín (Twitter, LinkedIn). Tu je potrebná opatrnosť ako od tých čo údaje zadávajú ako aj tých, čo údaje z takýchto zdrojov využívajú. Opatrnosť sa odporúča hlavne od tých čo tam údaje vkladajú.

Profesionál (poradca) by mal pôsobiť ako facilitátor pri riešení otázok ujasnenia si toho aké má schopnosti, skúsenosti a záujmy jeho klient, ktorý je dočasne nezamestnaný. Klient musí nadobudnúť istotu o dočasnosti tohto stavu. Poradca musí napomôcť klientovi pri hľadaní odpovedí v čom by sa mal zlepšiť, čo by sa mal naučiť alebo v čom by sa mal zlepšiť. Nie menej dôležité je pomôcť klientovi predať jeho niekedy aj unikátne schopnosti. Často krát sa môže stať, že klient sám nevie čo by mohol robiť, kde by mohol pôsobiť v novej práci. Z dôvodu priebežného nárastu zániku mnohých nateraz potrebných povolaní a vzniku nových, nie každý je schopný sa orientovať bez cudzej pomoci. Obdobne ako v univerzitách tretieho veku, kde zväčša učia mladší učitelia frekventantov týchto školiacich inštitúcií i v poradenstve pri získavaní novej práce môžu byť poradcovia rádovo mladší ako ich klienti. Vek nemôže byť prekážkou pri hľadaní práce, podobne ako neexistuje horná hranica pre vzdelávanie. Je to príklad medzigeneračnej solidarity a nediskriminácie. Často krát mladý poradca môže vhodne poradiť staršiemu klientovi, ktorý roky pracoval v jednej profesii, ktorý nikdy neuvažoval žeby mal niekedy robiť niečo iné a poradiť mu v tom, že to nie je koniec, ale nový začiatok a aj pokračovanie predošlého. Naučenie zvládať situáciu hľadať prácu po rokoch odovzdávania poctivej práce nie je jednoduché. Samotné písanie životopisov, motivačných listov a žiadostí je v takýchto súvislostiach subjektívne stresujúce a ponižujúce. Je potrebné pomôcť klientovi zvládať stres z nezamestnanosti aj technikami a cvičeniami klasickými, či aj novými, ktoré pomáhajú zvládať stres.

Nezamestnanosť vyvoláva množstvo psychosociálnych problémov. Z dôvodu obvyklého zníženia/straty príjmu sa môže dramaticky zmeniť denný režim a možnosti nezamestnaného. Našej kultúre postavenie v zamestnaní bolo často výrazne statusové. Žiaľ často sú ľudia hodnotený podľa príjmu a statusu dosiahnutého v pracovnom živote. Strata práce, môže byť pociťovaná ako strata tohto všetkého. Ako koniec a nespravodlivosť. To sa často prenáša na rodinu. V rodinách, kde sú rodičia bez práce, alebo pracujú iba v neplnohodnotnom zamestnaní narastá napätie a sú problémy aj medzi deťmi. Podoba rodiny sa mení, ale môže byť nepríjemne urýchlená, ak živiteľ rodiny stratí prácu. Rodič často prenáša nespokojnosť do svojho správania voči partnerovi, deťom i okoliu. Je potrebné poznať skutočnú príčinu dnešnej vysokej miery nezamestnanosti a poznať význam práce pre človeka. Kvalifikovaní poradcovia môžu pomôcť objasniť klientovi tento problém a pomôcť mu nájsť aktívny a pozitívny prístup k riešeniu. Nové možnosti spoločenského uplatnenia, hoci aj v inom pracovnom prostredí a v odlišných pracovných vzťahoch môžu pomôcť dať postihnutému vieru v zmysel a dodať chuť pokračovať.

Sociálna práca a nezamestnanosť na Slovensku

Slovensko vďaka priaznivej geografickej polohe a historickému vývoju, pokiaľ sa spoľahneme na údaje o HDP na obyvateľa a na očakávanú dĺžku života, tak patrí medzi najbohatšie krajiny sveta. Pri porovnaní meraní aktuálnej individuálne spotreby podľa kúpnej sily Slovenska a Česka, táto je v prípade prvej krajiny už teraz priaznivejšia podľa hodnotenia Eurostat za rok 2012. Slovensko je krajina s nízkou solidaritou. Má región Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý patrí k ekonomicky najsilnejším v rámci.... a zároveň regióny s nízkou ekonomickou silou a s vysokou nezamestnanosťou. Slovensko patrí medzi štáty s najnižšou orientáciou na sociálny rozvoj. V rámci rozdeľovania hrubého domáceho produktu venuje na sociálne veci podpriemernú časť oproti priemeru EÚ (Hetteš, 2013 (b)) a je piate od konca. Dokonca sa relatívne znížil podiel pracujúcich v sociálnej oblasti v rokoch 2000 až 2009. Starnutie populácie, vysoká miera nezamestnanosti (okolo 14%) a najhoršia situácia v dlhodobej nezamestnanosti (približne 9%) vytvára potenciál pre rast zamestnania práve v oblasti sociálnej práce. Celkovo nízka hodnota ceny práce je v súčasnosti ešte nepriaznivejšia v honorovaní za úkony v sociálnej oblasti.

Napriek objektívnej potrebe sociálnej práce prevažuje povedomie o relatívnom preplnení trhu práce absolventmi sociálnej práce. Podľa prieskumu medzi absolventmi sociálnej práce z troch slovenských miest na Slovensku možno uviesť nasledovné zistenia. Okolo 74% z nich si nájde prvé zamestnanie v priebehu vykonania prvých päť pohovorov. Niektorí z nich však aj po 16 interview. Toto potvrdzuje skutočnosť, že prevažne pohovory nie sú úspešné a treba vytrvať. Časovo to znamená okolo 2 mesiacov. Do pol roka si nájde prácu okolo 80% z nich. 60% z nich dostane ponuku pracovať na plný úväzok. Narastá podiel neplnohodnotných kontraktov (živnosť, čiastočný úväzok), ku ktorým je aplikovaný diskriminačný prístup. Ak mladý človek nepracuje na plný úväzok, trpia často jeho sociálne práva a istoty (i keď Európska komisia usiluje o ich rovnosť). Verejnosť samotná nerada akceptuje rovnaké práva pre tých, čo nepracujú na plný klasický úväzok. Nateraz 80% absolventov nachádza prácu v oblasti v ktorej študovala. Príčinou nepracovania v sociálnej oblasti býva platová neatraktivita, ale rovnako je to neexistencia pracovného miesta, pretože ho spoločnosť nevytvorila. U absolventov je najčastejšie uplatnenie vo verejnom sektore, menej v súkromnom a neziskový je až na treťom mieste. Neziskový sektor má však z hľadiska rozvoja najväčší potenciál. Zaujímavý je fakt, že tretina absolventov pracujúcich v oblasti sociálnej práce sa živí predovšetkým službami zamestnanosti a problematikou nezamestnaných.

Pozitívny je fakt aktívneho prístupu pri hľadaní zamestnania. Uchádzači o zamestnanie využívajú hlavne informácie z inzerátov, ponúk, sociálne siete a samotní aj aktívne posielajú informácie osebe (životopisy) potencionálnym zamestnávateľom. Menej sú odkázaní na priamu pomoc úradov práce (okolo 15%) pri získavaní pracovných umiestnení a tipov na prácu. Hlavnou prekážkou, ktorú pociťovali pri hľadaní práce bola výhrada nedostatku praxe. Čo je logické u absolventov. Pracovná prax počas štúdia by mohla byť akceptovaná ako prax a istotne aj dobrovoľníctvo. Príprava získaná v škole a jej chybné zameranie bolo menej uvádzané. Opakuje sa problém nedostatku pracovných miest (okolo 25%) pre absolventov sociálnej práce, čo korešponduje s už skôr uvedeným. Ako uvádzala väčšina absolventov aklimatizovali sa úspešne a bez vážnejších problémov na pomery svojho prvého zamestnania po skončení školy.

Záver

Sociálnu práca čaká množstvo práce v súvislosti s nedokončenou premenou pracovného trhu a pokračujúcou finančnou a ekonomickou krízou. Je potrebné preventívne pripravovať populáciu na možnú nezamestnanosť. Nezamestnanosť je objektívny jav, ktorý nevyplýva z osobného zlyhania. Práce je napriek štatistikám o pracovných príležitostiach dosť. Ľudské túžby a potreby sú stále nenaplnené. Starnutie populácie spôsobené demografickou revolúciou spôsobí čoskoro úbytok a nedostatok potrebnej pracovnej sily na udržanie chodu civilizácie. Paradoxne bude aj nedostatok sociálnych pracovníkov. Slovensko nebude mať podobne ako väčšina iných krajín možnosť na ich doplnenie zo zahraničia. Kvalifikovaní sociálni pracovníci budú sa musieť oprieť o pomoc laikov vo vyššej miere ako doposiaľ. Dobrovoľníctvo, svojpomoc a iné formy v oblasti sociálnych služieb môže čiastočne saturovať tieto potreby.

Autori:
doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
PhDr. Ingrid Ferenčíková

Zoznam literatúry

Monografická publikácia
HETTEŠ, M. Starnutie spoločnosti. Vybrané kapitoly sociálnej práce so seniormi. Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety, 2011
HETTEŠ, M. (a) Sociálna súdržnosť a istota v sociálnej práci. Nitra: UKF FSVZ, 2013
Citácie z časopisu
HETTEŠ, M. (b): GlobalChallenges and SocialWelfare in Slovakia. In Prohuman, 2013 (odborný internetový časopis - sociálna práca, psychológia, pedagogika, sociálna politika, zdravotníctvo, ošetrovateľstvo), 2013, http://www.prohuman.sk/socialna-praca/global-challenges-and-social-welfa...