Neistota sociálneho zabezpečenia na Slovensku

okt 24 2012

Social (in)Security in Slovakia

Abstrakt: Prebiehajúca demografická revolúcia a pretrvávajúca ekonomická a finančná kríza stavia sociálnu prácu pred nové výzvy. Sociálna práca ako ľudsko-právna profesia musí pomôcť riešiť problémy a využiť možnosti, ktoré nová situácia ponúka. Nízka medzigeneračná a regionálna solidarita, nárast odkázaného neaktívneho obyvateľstva a zvyšovanie podielu chudobných oslabuje sociálny štát. Neprimeraná zdravotná situácia je odrazom sociálnych nerovností v štáte. Všeobecne sa očakáva pokles počtu obyvateľov so zmenenou štruktúrou, čo ovplyvní potenciál disponibilnej pracovnej sily aj v oblasti sociálnych služieb. To všetko vplýva na rast sociálnej neistoty na Slovensku.
Kľúčové slová: Demografická revolúcia, sociálna neistota, sociálna práca, solidarita, zdravie.

Abstract: Actual demographic revolution and continuing economic and financial crises create new challenges for social work. Social work as human right profession must minister to solve problems and to utilize possibilities the current crises are offering. Low intergenerational and regional solidarity, the growth of dependent not active population and increasing share of poor people is weakening the social state. Inadequate health situation is the result of social inequalities in the state. Decline of the citizens’ quantity with different demographic structure, what is generally expected, will influence potential of disposable labour force either in the sphere of social services. These changes activate the rise of social insecurity in Slovakia.
Keywords: Demographic revolution, Social insecurity, Social work, Solidarity, Health

Úvod

Slovenská spoločnosť bola v krátkom časovom slede transformovaná z kvázi rovnostárskej totalitnej spoločnosti na pluralitnú, nepaternalistickú spoločnosť. Prebieha významná demografická zmena spojená so stratou istôt a oslabovania úlohy štátu a rodiny. V roku 2012 keď sa často spomína medzigeneračná solidarita a aktívne starnutie, slovenská spoločnosť a politika sa neveľmi zaujíma o to, že patríme medzi krajiny s najhoršou situáciou súžitia generácií a zdravia starších. Časť zodpovednosti za túto nepriaznivú situáciu patrí aj sociálnej práci. Sociálna práca sa musí podieľať na zvrátení súčasného stavu.

Súčasná sociálna práca

V tomto roku sa uskutočnila najrozsiahlejšia akcia pre ľudí oddaných sociálnej práci. Bola to spoločná svetová konferencia pod názvom „Sociálna práca a sociálny rozvoj: činnosť a výsledok“. Pred dvoma rokmi sa táto akcia konala v Hongkongu. Vtedy sa tam začala aktivita za globálnu sociálnu agendu. (Hetteš, 2012(a))

Konferenciu usporiadala Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW), Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce (IASSW) a Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW). Z toho vyplýva, že podujatie navštívili predovšetkým sociálni pracovníci – ľudia z praxe, predstavitelia zo škôl sociálnej práce – vzdelávatelia, pedagógovia a mimovládne organizácie – bežní ľudia venujúci sa sociálnej práci a sociálnemu rozvoju na občianskej báze. Podujatie vytvorilo živú globálnu sociálnu sieť ľudí venujúcich sa sociálnej práci a sociálnemu rozvoju a ľudí, ktorým nie je sociálna spravodlivosť ľahostajná.

Z rôznych aktivít, ktoré sa udiali v tomto roku za najvýznamnejšiu v oblasti sociálnych práv pokladám nasledovnú. Na rokovaní Medzinárodnej organizácie práce 15. júna 2012 v Ženeve došlo k revolučnej zmene. Možnosť priznania sociálneho minima sa mení na právo. Odsúhlasili to členské krajiny tejto medzinárodnej organizácie venujúcej sa sociálnemu pokroku, síce ako „iba“ odporúčanie, ale je to vyjadrenie svetovej vôle o zmenu.

Okrem uvedenej novej paradigmy o zmene možnosti na nárok na sociálnej zabezpečenie, možno uviesť niektoré ďalšie poznania. Predovšetkým je to odkaz na znovu si pripomenutie chápania sociálnej práce ako profesie ľudských práv. Toto bolo viackrát schválené a skúmané. Pripomínam iba pre pamäť manuál pre školy sociálnej práce a profesiu sociálnej práce „Human Rights and Social Work: a Manual for Schools Social Work and Social Work Profession“ (OSN, z roku1994) a štandardy profesie sociálnej práce vo vzťahu k ľudským právam „Standards in Social Work Practice Meeting Human Rights (IFSW, z roku 2012), štandardy profesie sociálnej práce vo vzťahu k hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam „Standards in Social Work Practice Meeting Economic, Social and Cultural Rights“ (IFSW-Europe, z roku 2009) alebo definíciu sociálnej práce prijatej v Kodani 27. júna 2001 organizáciami sociálnych pracovníkov (IFSW) a škôl sociálnej práce (IASSW). Počas pred konferenčného seminára k výučbe sociálnej práce bola skonštatovaná nutnosť učiť ľudské práva budúcich sociálnych pracovníkov. V oblasti uplatňovania ľudských práv pretrváva otázka univerzálneho uplatňovania a kultúrneho relativizmu. Pretrváva otázka „západného“ individualizmu a „východného“ relatívne vyššieho významu kolektívu a komunity. Pre nás môže byť podnetná štandarda (3.6.6.9) sociálnej práce vo vzťahu k ľudským právam, ktorá poskytuje rovnaké odmeňovanie sociálnym pracovníkom porovnateľné s inými profesiami.

Uznávaná definícia Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW) z roku 2001 uvádza že sociálna práca pomáha sociálnej zmene, pomáha riešiť problémy v medziľudských vzťahoch, posilňuje a oslobodzuje ľudí na dosiahnutie dobrého života. V solidarite s marginalizovanými skupinami sociálna práca ako profesia musí podporovať sociálnu inklúziu.

Premeny v slovenskej spoločnosti

Slovenská spoločnosť prešla rýchlou transformáciou. Nová generácia, často už narodená po páde komunizmu, ale aj staršia generácia si už neuvedomuje k akým fundamentálnym zmenám došlo. Pred rokom 1989 bolo sociálne zabezpečenie plne hradené z jediného zdroja – zo štátneho rozpočtu. Štátny sociálny paternalizmus poskytoval záruky relatívne rovnostárskej istoty. Ľudia sa naučili takto žiť a brať to za štandard.

Podstata štátu bola urýchlene zmenená z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku nie plne spravodlivým spôsobom (privatizácia, reštitúcie, dražby a pod.). Dochádzalo okrem nelegálnych postupov aj ku páleniu kníh ako v nacistickom Nemecku. Napr. knižnica Výskumného ústavu oblastného plánovania sa takto stratila. Pri predvstupových rokovaniach do Európskej únie sme potom opäť začínali od nuly. Európa totiž plánuje. Aj teraz sme v plánovacom období do roku 2013 napr. v Európskom sociálnom fonde a snažíme sa tiež plniť ciele stratégie Európy do roku 2020.

U nás doznievala národná emancipácia. Došlo k mierovému rozdeleniu bývalého Česko-Slovenska v roku 1993. Niečo podobné sa podarilo v roku 1905 Švédom a Nórom. Paradoxne sme sa čoskoro opäť „zjednotili“ v rámci celku, kde je teraz 27 členov (oproti dvom v Česko-Slovensku), ktorý má snahu sa premeniť na federáciu. Samostatné Slovensko prinieslo so sebou samostatnú sociálnu politiku, ktorá nie vždy bola a je kompatibilná so štandardnými postupmi Európskej únie. Vplyv Svetovej banky a iných zámorských vplyvov spôsobil nemožnosť koordinácie niektorých častí nášho systému sociálneho zabezpečenia s EÚ. V ekonomike sa nám v zásade darilo. Slovensko mávalo najdynamickejší rast hrubého domáceho produktu („tatranský tiger“).

Zaslúžený vstup do klubu najbohatších krajín sveta do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2000 Slovensko zaradilo medzi štáty poskytujúce pomoc a nie prijímajúce zahraničnú pomoc. Vznikla slovenská agentúra medzinárodnú rozvojovú pomoc v čase, keď sme sami mali vnútorné problémy. Opätovné spojenie s Českom v roku 2004 a vystavenie nás potrebe nájsť zhodu s ďalšími členskými štátmi výrazne zmenilo rolu národného štátu. Objem národnej legislatívy sa stal menšinový oproti množstvu európskych zákonov („acquis communautaire“). Voľný pohyb osôb, myšlienok, tovaru, kapitálu, chorôb ovplyvnil všetko v pôvodne relatívne izolovanej slovenskej spoločnosti. V tom istom roku (2004) sme vstúpili do NATO. Uplatňovanie schengenského systému od roku 2008 v podstate odstránilo hranice a Slovensko sa v skutku stalo hraničným štátom mnohých iných štátov, ktoré geograficky vzdialené (Bielorusko, Turecko, Maroko a pod.). Opustili sme národnú menu v roku 2009, keď už prebiehala veľká globálna finančná kríza. Už len málokto si pamätá, že toto všetko sa udialo iba nedávno. Zrušil sa vízový režim s mnohými krajinami (najvýznamnejšie s USA a Kanadou). Postavenie národného štátu sa znížilo nielen voči nadnárodným celkom odovzdaním časti štátnej suverenity, ale aj prenos právomocí v sociálnej politike na množstvo aktérov, ktorí vznikli (obce, neštátne subjekty a pod.). Čo bude ďalej? Jednotný európsky štát (spočiatku ako federácia), alebo iný vývoj?

Sociálne istoty

Náš základný zákon je ústava. Jeho význam sa výrazne zmenil prijatím množstva medzinárodných a európskych záväzkov, ktoré spravidla majú vyššiu právnu silu ako národná legislatíva. Ústava v čl. 39 garantuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Každému kto je v hmotnej núdzi, dáva právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V čl. 40 poskytuje ústava právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú mať občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Tieto práva tvoria princípy sociálnej práce ako ľudsko-právnej profesie.

Demografická revolúcia

Tieto práva sú dnes často spochybňované a ohrozované. Za dôvod tohto prístupu sa často uvádza tzv. starnutie obyvateľstva. Že ľudia žijú dlhšie je dar. Problém starnutia spočíva v zmenenej miere rodivosti (fertility). Celý svet v podstate z dôvodu demografickej revolúcie sa dostal, resp. dostáva do stavu vymierania ľudskej spoločnosti. Ako náhle miera fertility klesne pod záchovnú mieru 2,1 dieťaťa na ženu, nastáva katastrofa. V roku 1955 ju ako prvé dosiahlo Japonsko. V roku 1980 Česko a v roku 1989 Slovensko. Táto premena postihuje celý svet. Končí sa to Nigériou v roku 2050. V tom období má dôjsť aj k stabilizovaniu počtu ľudí na svete (okolo 9 miliárd). Podľa projekcií má sa na Slovensku znížiť počet obyvateľov k roku 2050 o 200 tisíc. Aj pri vzatí v úvahu možnej imigrácie. Keďže znižovanie počtu obyvateľov a nízka fertilita je globálny jav, nebude skade vziať, pozvať nových občanov Slovenska a nastane nedostatok pracovnej sily. Predovšetkým to bude v oblasti služieb pre starších ľudí. Zákony demografie jasne hovoria, ak sa pohne fertilitou, trebárs, žeby sa zrazu začali narástol prudko počet narodených detí, zmení sa opäť podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva. A je tu opäť „problém“ udržateľnosti systému sociálneho zabezpečenia a v tom aj dôchodkov (teraz z dôvodu mladnutia). (Hetteš, 2011(a))

Sú isté pozitívne signály v rámci Európy kde nastala zmena v rodivosti. Francúzsko môže byť vzorom. V roku 2009 dosiahlo Francúzsko úroveň 2,0, zatiaľ čo Slovensko 1,4. (Eurostat, 50/2011)

V demografii existuje pravidlo, že počas kríz, vojen sa znižuje počet narodených detí a po vojne býva prudký nárast detí („baby boom“). Súčasná fertilita na Slovensku je však nižšia ako počas slovenského vojnového štátu. Situácia je vskutku vážna a poukazuje na krízu v spoločnosti, na nevhodnú sociálnu politiku a vážne problémy v spoločnosti. Európa je kontinent migrantov. Je však potrebné si zvážiť, komu budeme môcť odovzdať všetko to čo označujeme ako slovenské a kto bude ešte Slovákom.

Zdravie a sociálna práca

Počas rokovania svetovej konferencii venujúcej sociálnej práci a sociálnemu rozvoju v Štokholme v júli 2012 lord Michael Marmot, predseda komisie pre sociálne determinanty zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a profesor epidemiológie skonštatoval, že zdravotné rozdiely vyplývajú zo sociálnych rozdielov. Zdravie je preto problémom aj pre sociálnu prácu. Pokiaľ štát nevenuje tejto otázke primeranú pozornosť, zdravie a spokojnosť občanov klesá. Uviedol aj príklad Slovenska, ako krajiny s osobitne nedostatočnou pozornosťou voči sociálnej oblasti, čo spôsobuje následne vysokú úmrtnosť. (Stuckler, Basu., McKee, 2010)

Slovensko patrí v európskom meradle k slabším krajinám aj pokiaľ ide o šancu detí nebyť diskriminované v materiálnej oblasti, vo vzdelávaní a v zdravotnej opatere. Na Slovensku máme na základe tohto poznania nízku vnútro spoločenskú solidaritu.

Sociálne neistoty, nezáujem spoločnosti a štátu o zdravie spôsobuje aj nízka šancu prežitia staroby v dobrej kondícii. Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat, 60/2012) na Slovensku majú občania nádej zdravej staroby (bez odkázanosti na sústavnú pomoc) v priemere iba 3 roky po dosiahnutí 65 rokov. Pričom ženy sú na to na Slovensku horšie, oproti prevažujúcemu kratšiemu zdravému vyššiemu veku u mužov v Európe. Toto je temer o 6 rokov menej ako je obvyklé v rámci Európskej únie alebo v Bulharsku. Bulharsko pritom relatívne ekonomicky zaostáva za Slovenskom.

Na zdravie občana výrazne vplýva spokojnosť so životom. Nárast šťastia spokojnosti znižuje. pravdepodobnosť vzniku radu chorôb. Podľa šetrenia Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj v Paríži (Better Life Index, 2011) slovenská spoločnosť patrí k najmenej spokojným populáciám. Horšie je na tom už len Estónsko, Ruská federácia a Rusko. Index spokojnosti univerzity v Leicester v roku 2006 umiestnil Slovensko na 129 miesto spomedzi 178 krajín (prvá krajina je najspokojnejšia). Ak uznáme úlohu sociálnej práce v problematike zdravia obyvateľstva, tak musíme uznať aj jej podiel na zdravotných neduhoch. Zlá sociálna situácia, nespokojnosť, nedostatok sociálnych a zdravotných pracovníkov je toho príčinou.

Nezamestnanosť a sociálna práca

Na Rade ministrov práce, sociálnych vecí, zdravotníctva a ochrany konzumentov (EPSCO) v Bruseli v tomto roku vo februári bol predložený dokument o dopadoch krízy. Je tam aj odporúčanie pre navýšenie počtu „bielych povolaní“ (zdravotníctvo a sociálne služby) na Slovensku, ako prostriedku zníženia vysokej nezamestnanosti. Je zrejmé, že by to malo pozitívny vplyv aj na zdravie občanov. Slovensko má v porovnaní s ostatnými členskými krajinami Európskej únie nízku zamestnanosť v tejto sfére.

Michael Marmot sa venoval aj nezamestnanosti a jej sociálnym dopadom. Podľa jeho poznatkov nárast nezamestnanosti o 1% spôsobí nárast počtu samovrážd až o 0,8% a rovnako aj vrážd o 0,8%. Preto tvrdenie o nezamestnanosti ako nutnom zle v záujme udržania flexibility a dynamiky hospodárstva v tomto svetle vyznievajú vskutku asociálne.

Slovensko má dlhodobo vysokú nezamestnanosť a všeobecne najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Podstata slovenskej ekonomiky postavenej na „lacnej“ pracovnej sile a slabej sociálnej sfére má preto svoju daň v chorobnosti, v najkratšej dĺžke zdravej staroby, nespokojnosti so životom na Slovensku a v kratšej dobe dožitia. Predbehli nás mnohé nedávno ešte rozvojové štáty. Ako uviedol Michael Marmot problémy a rozdiely v zdraví nie sú nevyhnutné a neriešiteľné. Je nato potrebná spravodlivá spoločnosť pre nás a pre naše deti.

Solidarita v spoločnosti a v štáte

Slovensko dosiahlo podľa merania v hrubom domácom produkte výrazné úspechy. Podľa hodnotenia Európskeho štatistického úradu (Eurostat, 97/2012) sme dosiahli úroveň 73% priemeru EÚ v HDP na osobu a pri zohľadnení kúpnej sily sme sa vyrovnali Česku. Podľa augustového šetrenia Európskeho štatistického úradu (Eurostat 35/2012) priemerný príjem na osobu na Slovensku už predbehol Česko. Problém na Slovensku je však v tom, že rast ekonomiky nekorešponduje s rastom blahobytu všetkých. Toto skonštatoval Joseph Stiglitz voči Slovensku v správe o kríze. Na rade EPSCO vo februári 2012 tiež bol predložený dokument o prehlbujúcej priepasti v slovenskej spoločnosti. Bohatí na Slovensku počas krízy ešte viac zbohatli a chudobní sa stali chudobnejší. Joseph Stiglitz aj EPSCO uvádzali, že ide o výnimku idúcu proti trendu v Európe.

Priemerná hodinová mzda na Slovensku je 8 € a v EÚ je to 23€. To je asi 30%, ale v ekonomickej sile Slovensko dosahuje 73% úrovne HDP na osobu priemeru Európskej únie. Niekto musí pochopiteľne dosahovať neprimeraný a sociálne nespravodlivý zisk. (Eurostat 63/2012)

Slovensko je charakterizované vysokou opustenosťou a nízkou solidaritou medzi životom starších a ostatných generácií (Social Participation and Social Isolation, 2010). Príčinou je aj vysoká nezamestnanosť mladých a následný nárast diskriminácie starších (ageizmus) v práci a vytláčanie z trhu práce ani nie 50-ročných. Subjektívny názor Slovákov na dobu, kedy začína staroba je oveľa nižší ako je bežné v Európe. (Hetteš, 2012(c))

Solidarita, kohézia, inkluzívny rast sa má uplatňovať aj v regionálnom rozvoji. Slovensko je príklad nekohézie v regiónoch. Bratislavský samosprávny kraj dosiahol úrovne 178% priemeru EÚ v HDP na obyvateľa (Eurostat, 38/2012). Je to piate miesto v EÚ. Je to viac ako Paríž, Praha a Viedeň. Ale zato mame samosprávne kraje s úrovňou pod 50%.

Primerané starobné zabezpečenie

Prekrúcanie faktov, skrývanie zákonitostí demografie a zneužívanie výsledkov hospodárskeho rastu ovplyvňuje neustále zmeny v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia. Európska únia sa nedostatočne venovala príprave nových členských krajín, nedostatočná spoločná politika spôsobila vstup krajín do EÚ s nekompatibilnými systémami starobného zabezpečenia postavených v rozpore so základnými princípmi – predovšetkým solidarity. V období keď OECD uvádzalo, že postačí urobiť určité parametrické zmeny a systém dôchodkov bude stabilizovaný na dlhú dobu, sa prikročilo k privatizácii staroby. Stačí si porovnať čo sa neudialo v Čechách a čo sa udialo na Slovensku. Neustále zmeny zneisťujú životné istoty ľudí. Súčasný stav vytvorenia slabého základného systému tzv. prvého piliera vytvára predpoklad nižších príjmov starobe oproti dnešnej generácii dôchodcov. Experiment so sporením, ktorý je aj pri 4% odvodov solidárne neodôvodniteľný, neposkytuje pri svojej hazardnej podstate záruku. Nepoistný princíp tohto tzv. druhého piliera nie je v súlade s postupmi Medzinárodnej organizácie práce. Napr. v Argentíne aj pod vplyvom dokonaných samovrážd pred parlamentom, tento systém zrušili. Podobne sa udialo v štátoch ktoré nám boli nových členských krajinách vzorom. Sme krajina s najslabšou korekciou súkromného systému. Povinnosť vstupu do tohto rizikového podnikania spôsobuje, že mladí ľudia pri svojej krátkozrakosti a relatívnej komplikácie výstupu, nevystúpia. Pokiaľ bol vstup dobrovoľný konali presne naopak. (Hetteš, 2011(b))

Starobný dôchodkový systém pôsobí neinkluzívne. Vytvára skupinu osôb (starších) ako osobitnú skupinu s paternalisticky určenými potrebami. Navyše dôchodcovia nebudú mať podiel na výsledku svojej predošlej práce z dôvodu zmeny pravidiel valorizácie dôchodkov. Predpokladaný nárast miezd ich bude jednoznačne poškodzovať.

Slovensko bude mať čoskoro zásadný problém s ľuďmi vo vyššom veku bez adekvátneho dôstojného príjmu v starobe. Systém nepodnecuje sa finančne pripravovať na starobu a skôr odrádza tak konať. (Hetteš, 2012(b))

Záver

Sociálnu práca čaká množstvo práce v súvislosti so zneistením sociálneho zabezpečenia. Bude nedostatok sociálnych pracovníkov. Slovensko nebude mať zdroje na ich doplnenie zo zahraničia. Pretrváva nedostatočná pozornosť rozhodovacej zložky spoločnosti predovšetkým pri deľbe finančných prostriedkov v štátnom rozpočte. Dobrovoľníctvo, svojpomoc a iné formy v oblasti sociálnych služieb nemôže úplne saturovať potreby aj po ich možno rozvoji. Je nutné primerane prispôsobiť k tomu aj systém vzdelávania v odbore sociálna práca.

Autor: Miloslav Hetteš, doc. RNDr. CSc.

Zoznam bibliografických odkazov

Monografia
[1] HETTEŠ, Miloslav. 2011(a). Starnutie spoločnosti. Bratislava : VŠZSP sv. Alžbety, 2011. 192 s. ISBN 978-80-8132-031-6
Časť z monografie
[2] HETTEŠ, M., 2011 (b): The Slovak Republic. National Report, s. 267 – 304, In: Pension Reform in Central and Eastern Europe, ILO, Budapest, 2011, 366 s., ISBN 978-92-2-125639-7
Článok v časopise
[3] HETTEŠ, M., 2012 (a): Sociálna práca a sociálny rozvoj. In: Prohuman (odborný internetový časopis - sociálna práca, psychológia, pedagogika, sociálna politika, zdravotníctvo, ošetrovateľstvo), 25. júl 2012, Bratislava, ISSN 1338-1415, http://www.prohuman.sk/socialna-praca/svetova-konferencia-o-socialnej-pr...
[4] STUCKLER, D., BASU, S., McKEE, M., 2010: Budget crises, health, and social welfare programs. British Medical Journal, 10 July 2010; s. 77 – 79, Volume 340:3311)

Webové stránky
[5] Better Life Index, OECD, Paris,2011, http://www.oecdbetterlifeindex.org/
[6] GDP per capita in the Member States ranged from 45% to 274% of the EU27 average in 2011, Eurostat News Release, 97/2012 - 20 June 2012
[7] Health in the EU27 in 2010 At the age of 65, both women and men are expected to live a further 9 years in a healthy condition. Health in the EU27 in 2010, Eurostat News Release, 60/2012 - 19 April 2012, 2 s.4
[8] HETTEŠ, M., 2012 (b): Pension Crisis in Slovakia; http://www.rewi.uni-jena.de/rewimedia/Downloads/LS_Eichenhofer/EISSWorks...
[9] HETTEŠ, M., 2012 (c): Our ICSW Member in Slovakia; s. 6-7, In: ICSW Europe Newsletter July & August 2012, http://www.icsw.org/whatsnew/regpub.htm
[10] Labour costs in the EU27 in 2011 Hourly labour costs ranged between €3.5 and €39.3 in the EU27 Member States,Eurostat News Release, 63/2012 - 24 April 2012, 3 s.
[11] Latest figures on the demographic challenges in the EU, Demography Report 2010, Eurostat News Release, 50/2011 - 1 April 2011, 5 s.
[12] Income per capita varied by 1 to 4 across EU countries, Eurostat News Release, August 2012, 35/2012
[13] Regional GDP per capita in 2009: seven capital regions in the ten first places, Eurostat News Release 38/2012, 13 March 2012, 7 s.
[14] Social Participation and Social Isolation, Eurostat, 2010, 50 s., ISSN 1977-0375