Astrakt: Ochrana práv dieťaťa je špecifická činnosť. Jej úlohou je ochrana maloletého dieťaťa pred nežiaducimi vplyvmi prostredia a sociálnymi problémami s cieľom sledovať najlepší záujem dieťaťa. Zahŕňa v sebe sociálne, právne, psychologické, pedagogické, sociologické a iné aspekty. Obsahom príspevku je chronologicky popísať vývoj ochrany práv dieťaťa v Slovenskej republike od prvopočiatkov jej formovania po súčasnosť.
Kľúčové slova: dieťa, rodina, ochrana, zákon, sociálny pracovník

Abstract: Protection of children's rights is a specific action, whose role is to protect minor children from adverse effects of the environment and social problems in order to pursue the best interest of a child. It incorporates social, legal, psychological, pedagogical, sociological and other aspects. The content of this paper is a chronological description of children rights development in the Slovak Republic since its formation to the present.
Keywords: child, family, protection, law, social worker

Úvod

Ochrana práv detí je špecifická činnosť, ktorej úlohou je ochrana maloletých detí pred nežiaducimi vplyvmi prostredia a širokým spektrom sociálnych problémov. Všetky definície sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately majú jeden spoločný cieľ, ktorým je najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Ochrana detí sa v Slovenskej republike, tak ako aj inde vo svete vyvíjala a realizovala podľa vlastných špecifických podmienok, histórie, tradície a spoločenského zriadenia.

Od predhistórie po rozpad Rakúsko – uhorskej monarchie

Z predhistórie vývoja rodinného práva nemôžeme nespomenúť Chammurapiho zákonník (1792-1750 p.n.l.) a Zákony XII. tabulí, ktoré patrili k hlavným právnym dokumentom rodinno-právnych vzťahov obdobia rímskej republiky. Upravovali rodinnoprávne vzťahy otec – manželka – deti.
V období 16. storočia v Uhorsku, kde patrilo aj slovenské územie platilo obyčajové právo. K nemu patrili „Dočasné súdne pravidlá“. Menovaná právna úprava sa spája s menom uhorského právnika Istvána Verbociho.
Z novšej histórie je v tejto oblasti dôležitý Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku 1811, ktorý zaviedol inštitút manželských a nemanželských detí a tým kodifikoval diskrimináciu mimomanželských detí.
Začiatky sociálnoprávnej ochrany sa začali rozvíjať koncom 19. storočia, kedy rakúskym zákonom „o chudobe“ z roku 1868, bola uložená domovským obciam povinnosť postarať sa o siroty.
Dobrovoľnícke združenia zaoberajúce sa pomocou deťom začali vznikať začiatkom 20. storočia.
Dôležitým medzníkom vo vývoji ochrany detí bol aj zákon č. 256/1921 Z.z. o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských. Touto právnou úpravou sa zabezpečila ochrana všetkým deťom do 14 rokov, ktoré mohli byť umiestnené v náhradnej starostlivosti len s povolením príslušného štátneho orgánu (Oláh, Roháč, 2008).

Prvá československá republika

Z právnej úpravy v čase rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky (r. 1918), je pre danú problematiku dôležitý zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu. Menovaný zákon obsahoval recepčnú normu a preto všeobecný rakúsky občiansky zákonník mohol byť účinný v Čechách, a obyčajové právo uhorské účinné na Slovensku. V tomto období mali manželia právo spoločného dozoru nad deťmi, právo vychovávať a trestať deti. Muž otec mal vedúce postavenie v rodine, bol zákonným zástupcom dieťaťa a správcom jeho majetku. Rodinné právo v období 1. republiky bolo jednotné a ani tzv. manželská novela neodstránila nerovnoprávne postavenie muža a ženy a diskrimináciu nemanželských detí. Rovnosť postavenia mužov a žien v spoločnosti výrazne zdôraznila až Ústava 9. mája, ktorá bola publikovaná ako ústavný zákon č. 150/1948 Zb (Oláh, Roháč, 2008).

Obdobie po II. svetovej vojne

Etapa dualizmu rakúskeho občianskeho práva v Čechách a uhorského obyčajového práva na Slovensku sa skončila v roku 1950, keď bol prijatý nový Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951. Zákonníkom sa po tridsiatich rokoch existencie Československej republiky vytvoril unifikovaný kódex občianskeho práva v celej republike. Z vecnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka boli vyňaté rodinnoprávne vzťahy a boli upravené osobitným zákonom č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve (Oláh, Roháč, 2008).

Ďalším medzníkom v historickom vývoji bol zákon č. 46/1959 Zb. o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva a štátnych notárstiev, ktorý zmenil zákon o rodinnom práve č. 265/1949 Zb. a preniesol niektoré právomoci súdov v záležitostiach maloletých detí na vtedajšie orgány štátnej správy, ktorými boli národné výbory. Úlohou národných výborov, ako uvádza kolektív autorov Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR a ústrednej rady odborov (1985) bolo dbať na to, aby sa predchádzalo ujme, ktorú by deti a mladiství mohli utrpieť v rodinách, na pracoviskách a inde, a chrániť ich pred škodlivými vplyvmi. Zisťovali prípady narušených rodín a ohrozeného alebo narušeného vývoja detí a usilovali sa odstrániť príčiny a ich dôsledky.

Úlohou národných výborov okrem iného, bolo podľa Filka (1986) vytvárať podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov občanov, podmienky zdravého spôsobu života, rozvíjať kultúrny a spoločenský život, chrániť verejný poriadok a práva občanov. V oblasti sociálnych vecí spravovali zariadenia sociálnej starostlivosti.

V bývalej Československej republike bola sociálnoprávna ochrana upravená zákonom č. 69/1952 Zb. o sociálnoprávnej ochrane. Podľa uvedeného zákona sociálnoprávna ochrana spočívala najmä vo vykonávaní hromadného poručenstva a opatrovateľstva, a v osobitnej ochrane detí, ktoré neboli v starostlivosti rodičov. Rovnako v poradenskej a pomocnej činnosti a v prispievaní štátu na úhradu osobných potrieb detí, ktoré pomoc potrebovali. Menovaný zákon bol zrušený zákonom č. 94/1963 Zb. o rodine. Tento zákon zahrnul do právnej úpravy aj problematiku sociálnoprávnej ochrany, t. z. že obsahoval súkromnoprávnu aj verejnoprávnu úpravu.

Filozofia sociálnoprávnej ochrany v bývalej Československej republike bola založená na presvedčení, že ochrániť dieťa a zabezpečiť mu zdravý vývin je najlepšie izolovaním ho od patologickej rodiny. Základom bola ideologická výchova, presne rozvrhnutý režim dňa, kontrolovaný výber činností, pestrá záujmová činnosť a výchova postavená na dynamike kolektívu (Oláh, Roháč, 2008).

Ochrana práv detí po spoločenských zmenách v roku 1989

Hlavným garantom ochrany práv dieťaťa v bývalej Československej republike, ako aj v súčasnosti bol a je štát. Avšak po spoločenských zmenách v roku 1989 veľkým prínosom v uvedenej oblasti je tretí sektor, ktorý vypĺňa medzery v sociálnej sieti. V súčasnosti na Slovensku pôsobí množstvo občianskych združení, nadácií, dobrovoľníckych a svojpomocných skupín.

Dôležité je tiež uviesť, že do roku 1996 bola starostlivosť o deti žijúce mimo biologickej rodiny riadená tromi rezortmi. Starostlivosť o deti do troch rokov zabezpečovali dojčenské ústavy riadené rezortom zdravotníctva. Detské domovy pre deti do osemnásteho roku patrili pod rezort školstva. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečoval organizovanie náhradnej osobnej starostlivosti a starostlivosť v ústavoch sociálnej starostlivosti o deti ťažko zdravotne postihnuté.

Súčasnosť

V posledných rokoch je problematika ochrany práv detí výrazne ovplyvňovaná stratégiami Európskej únie a procesmi globalizácie. Ovplyvňujú ju aj viaceré dohovory, ktorých Slovenská republika je zmluvnou stranou. Medzi významné dokumenty patrí Dohovor o právach dieťaťa, Deklarácia práv dieťaťa, Deklarácia práv počatého dieťaťa, Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach a Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine.

Najvýznamnejším medzníkom vo vývoji sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v súčasnosti bol rok 2005, keď bol prijatý zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o doplnení niektorých zákonov.

Súčasná ochrana deti podľa nášho názoru dostatočne nezodpovedá aktuálnym novým potrebám spoločnosti. Myslíme si, že treba vykonať zmeny v právnej úprave sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej prevencie a náhradnej rodinnej starostlivosti. Rovnako treba dokončiť transformáciu detských domovov na zariadenia rodinného typu. V takýchto zariadenia sa deti lepšie pripravia na budúci život, naučia sa žiť v „rodine“, hospodáriť, spolupodieľať sa na chode domácnosti, plniť určité roly z toho vyplývajúce a podobne. Uvedené skúsenosti a z toho nadobudnuté zručnosti budú prospešné pri zakladaní a udržaní vlastných rodín a úspešnom zaradení sa do života.

Zároveň podľa nášho názoru treba skvalitniť terénnu sociálnu prácu s rodinou s cieľom sanácie rodinného prostredia. Tu je veľký priestor pre neustále zlepšovanie spolupráce verejného sektora s neziskovým sektorom. Ďalej treba pokračovať v decentralizácii a modernizácii verejnej správy. V rámci decentralizácie verejnej správy boli síce niektoré služby z oblasti sociálnoprávnej ochrany detí prenesené na obce a vyššie územné celky (§64, §75, §76 zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele). Obce však podľa nášho názoru nie sú väčšinou dodnes schopné v rámci vlastnej komunálnej sociálnej politiky zabezpečiť odborne, kapacitne a ani finančne tieto ciele. Z uvedeného dôvodu je úlohou štátu dobudovať také mechanizmy, aby prenesené úlohy na obce v rámci sanácie rodiny, terénnej sociálnej práce, poskytovania finančnej pomoci sociálne slabým rodinám, finančnej pomoci rodinách ktorých detí sú umiestnené v detských domovoch, poskytovania sociálneho poradenstva a podobne, bolo naplnené aj v praktických činnostiach. Pre skvalitnenie plnenia úloh verejnej správy je potrebná jej neustála modernizácia a informatizácia. Zámerom, by malo byť vybudovanie modernej verejnej správy s ktorou budú občania spokojní, ktorá bude plniť svoje úlohy efektívne, bude transparentná a minimálne zaťaží občanov.

Zároveň je dôležité zabezpečiť implementáciu medzinárodných dokumentov, ktorých zmluvnou stranou je Slovenská republika. V záujme flexibilnejšieho riešenia sociálnopatologických javov treba rozšíriť kompetencie štátnych orgánov, ale aj zefektívniť presieťovanie všetkých inštitúcií pôsobiacich v sociálnej sfére.

Myslíme si, že pre efektívnejší výkon práce sociálneho kurátora, ako aj pre zvýšenie jeho spoločenského statusu, by bolo potrebné zákonom konkrétnejšie vymedziť jeho kompetencie. Veľkým prínosom, hlavne pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka by bola možnosť využívania niektorých diagnostických metód. Sme presvedčení, že by to prispelo k urýchlenejším záverom v súdnych konaniach. Je všeobecne známe a odborne potvrdené, že dlhé nevyriešené súdne spory spôsobujú deťom nenahraditeľné škody na ich psychickom a fyzickom zdraví. Na skvalitnenie ochrany práv dieťaťa by samozrejme prispelo ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov napríklad v oblasti terapeutických techník. Nemôžeme nespomenúť absentujúcu mediáciu a supervíziu v tejto oblasti. Mediácia aj supervízia sú síce legislatívne upravené, ale ich využívanie v praxi je nepostačujúce. Mediácia, ako metóda riešenia konfliktov by bola účinným nástrojom riešenia rodinných problémov a sporoch rodičov o maloleté deti. Myslíme si, že za úvahu by stálo mediáciu legislatívne upraviť tak, aby ju mohli poskytovať zamestnanci sociálnoprávnej ochrany. Prípadne, aby rodinný mediátor bol súčasťou tímu. Taktiež pravidelné uplatňovanie metódy supervízie by zaručilo zvyšovanie profesionálnych kompetencií sociálnych pracovníkov, rozširovalo by možnosti riešenia problémov klienta, korigovalo neefektívne postupy, chránilo klienta pred nekompetentnými intervenciami sociálneho pracovníka a viedlo k predchádzaniu burnout syndrómu.

Taktiež k efektívnejšiemu výkonu práce sociálnych pracovníkov, ako aj k posilneniu statusu sociálnemu kurátora a hlavne k ochrane práv a právom chránených záujmov maloletých detí, by podľa nášho názoru prispela právna úprava výkonu činností tak, ako je to u psychológov a psychiatrov, ktorí sú výslovne zákonom viazaní mlčanlivosťou. Samozrejme, že mlčanlivosťou je viazaný aj sociálny pracovník, ale to vyplýva z etického kódexu, zákona o ochrane osobných údajov a z interných predpisov inštitúcie, čo však nezamedzí v potrebnom rozsahu ochrane maloletých detí. Nakoľko je sociálny kurátor zamestnancom štátnej správy a pri procesných úkonoch sa riadi zákonom č. 71/2967 Zb. o správnom konaní a zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám jeho povinnosťou je rodičom dieťaťa sprístupňovať informácie, nahliadať do spisu, zhotovovať odpisy a fotokópie. Takto majú rodičia prístup k výpovediam, šetreniam v domácnosti a podobne u druhého rodiča. Uvedené skutočnosti sú preto často dôvodom vykonávania nátlaku a manipulácie zo strany rodičov na maloleté deti, ako aj snahou o manipuláciu a ovplyvňovanie názoru sociálneho kurátora.

Záver

Aktuálnym problémom celej spoločnosti sú sociálnopatologické javy. Úlohou sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je odstraňovanie vzniknutých neželaných sociálnych problémov a kolízií, ale aj prevencia sociálnopatologických javov. Pri ich riešení stále väčší význam nadobúda sociálna prevencia a sociálne poradenstvo. Poskytnutie včasnej a účinnej pomoci môže vo veľkej miere predchádzať, alebo zamedziť výskytu sociálnopatologických javov a viesť k odstráneniu ich sociálnych dôsledkov. Z toho dôvodu má
agenda ochrany práv detí v spoločnosti významné postavenie.

Autor: PhDr. et Mgr. Oľga Jarošová
Zoznam použitej literatúry:

FILKO, J., 1986. Národné výbory – miestne orgány štátnej moci a správy. Bratislava. Fotorotaprint SÚK ČSSR. 1986. 66 s.
KOLEKTÍV AUTOROV MINISTERSTVA PRÁCE A SOCIÁLNYCH VECÍ ČSSR A ÚSTREDNEJ RADY ODBOROV: 1985. Sociálne istoty v Československu. Bratislava. Práca, vydavateľstvo a nakladateľstvo ROH, 1985. s. 186
OLÁH, M., ROHÁČ, J. 2008. Sociálnoprávna ochrany detí a sociálna kuratela. VŠZaSP sv. Alžbety, 2011. 256 s. ISBN 978-80-89271-35-1