Probation, mediation and their role in addressing children and youth delinquency
Abstrakt: Kriminalita mládeže patrí zvlášť v posledných rokoch k závažnému spoločenskému problému. Probácia a mediácia má veľký význam pri riešení konfliktov a pri náraste kriminality. Zvlášť mladým ľuďom a prvopáchateľom pomáha nezostať poznačenými za jeden trestný čin na celý život a naopak, aktívnym postojom majú možnosť odstrániť všetko, čo by brzdilo návrat do spoločenstva slušných ľudí žijúcich usporiadaným spôsobom života. Na Slovensku sa táto metóda riešenia konfliktov zatiaľ len rozvíja, no napriek tomu chceme poukázať na to, že vznikla významná inštitúcia, ktorá prináša zmeny pre nás všetkých a umožňuje každému z nás riešiť svoje konflikty eticky, vlastným pričinením, bez odkladu, s vôľou problém vyriešiť a pokračovať v spolužití, spolupráci a komunikácii.
Kľúčové slová: probácia, mediácia, probačný úradník, mediačný úradník, delikvencia

Abstract: Criminality of young people is particularly in recent years, a serious social problem. Probation and mediation is of great importance in conflict resolution and increase crime. Especially young people and first-time offenders helps not stay marked by one offense for life and other hand, an active attitude have the option to remove everything that would hinder return to the community of decent people living orderly way of life. Slovakia develops this method of conflict resolution, but we still want to point out that an important institution was established, that brings changes for all of us and allows each of us to solve their conflicts in ethically way, by acting without delay, with the will to solve the problem and continue in coexistence, cooperation and communication.
Keywords: probation, mediation, probation officer, mediation officer, delinquency

ÚVOD

Efektivita trestných opatrení v problematike delikvencie detí a mládeže je veľmi diskutabilná záležitosť. V prípade trestu odňatia slobody je účinnosť trestu predmetom mnohých diskusií rôznych odborníkov. Mnohí sa určite zhodnú v tom, že takýto trest pre mladistvého delikventa určite nebude plniť funkciu nápravy. Aj z hľadiska ekonomického sa tento druh trestu v danej problematike nejavý ako efektívny. Probačná a mediačná služba by mala mať k dispozícii nástroje, s ktorými by dosiahla zmeny v správaní maloletých a mladistvých delikventov a zabránila by opakovanému delikventnému správaniu. Jedným z týchto nástrojov je probačný dohľad.

V príspevku chceme poukázať na alternatívne riešenie delikvencie detí a mládeže s využitím probačnej a mediačnej služby, pričom zmyslom probačnej a mediačnej služby má byť pozitívne vedenie mladistvého k vedeniu usporiadaného života a k odstráneniu príčin a následkov spáchaného trestného činu. Zároveň mu má probačná a mediačná služba pomôcť znova sa začleniť do spoločnosti a prijať spoločenské pravidlá, hodnoty a princípy.

I. PROBAČNÁ A MEDIAČNÁ SLUŽBA
1.1 História probačnej a mediačnej služby na Slovensku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravuje už niekoľko rokov zásadnú rekodifikáciu trestnoprávnych kódexov. V máji roku 2000 schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí legislatívny rámec rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Filozofickým základom sa stala idea restoratívnej justície.

Trest odňatia slobody by sa mal ukladať len v nevyhnutnom prípade, ak nie je možné nájsť iné riešenie trestnej veci. Na realizáciu alternatív sa predpokladalo zriadenie Probačnej a mediačnej služby (ďalej PMS).

PMS na Slovensku má byť budovaná ako centralizovaná služba zohľadňujúca lokálne špecifiká. Zámerom, prečo ministerstvo spravodlivosti zriaďuje takúto službu, je jednak posilnenie práva poškodených trestnými činmi, aktívna pomoc pri resocializácii páchateľa a jeho bezproblémovom návrate do spoločnosti po spáchaní trestného činu, pri súčasnom výchovnom pôsobení voči celej spoločnosti. PMS na Slovensku sa chce zaradiť medzi inštitúcie, ktoré budú aktívne pôsobiť v rámci programov prevencie kriminality.

Na podporu činnosti PMS v rámci pilotného projektu pripravilo ministerstvo spravodlivosti novelu Trestného poriadku, ktorá zavádza inštitút zmieru. Pri splnení zákonom predpokladaných podmienok môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie. Jednou z podmienok, ktoré musí obvinený splniť je, že nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenie na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom. Pri rokovaní páchateľa s poškodeným sa mediácia využíva ako forma riešenia sporu, ktorý vznikol medzi oboma stranami spáchaním trestného činu.

V októbri 2001 začala svoju činnosť pracovná skupina pre prípravu pilotného projektu PMS, zriadená v sekcii trestného práva. Jej členmi sa stali zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní (sudcovia, prokurátori, príslušníci justičnej polície a z Prezídia policajného zboru SR) a rovnako tak zástupcovia tretieho sektoru. Od roku 2002 spustilo Ministerstvo spravodlivosti SR pilotný projekt probačnej a mediačnej služby, ktorý sa mal realizovať bez toho, aby došlo k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku. Preto bolo potrebné nájsť priestor pre činnosť probačných a mediačných úradníkov. Aj keď slovenské trestné právo nepoznalo v tejto dobe trest verejnoprospešných prác, ani takzvané „dohľadové“ tresty, tak bolo možné v rámci pilotného projektu uskutočňovať probačnú činnosť, pretože sudca mal podľa Trestného zákona možnosť odsúdenému uložiť určité obmedzenia a povinnosti a to pod probačným dohľadom probačného úradníka. Probačný úradník mal nielen kontrolovať, či odsúdený dodržiava nariadené obmedzenia a povinnosti, ale v spolupráci s rodinou páchateľa a s komunitou, v rámci ktorej odsúdený žije, zabezpečiť jeho resocializáciu (Fenyk, Sotolář, 1997).

Prioritnou úlohou ministerstva spravodlivosti týkajúcou sa probácie, mediácie v trestných veciach a samotného výkonu práce probačných a mediačných úradníkov bola v roku 2003 príprava zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Prijatie zákona o probačných a mediačných úradníkoch ustanovuje rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby. Vyžadujú si účasť kvalifikovaných osôb s príslušnými kompetenciami. Osoby, ktoré sa na rovnakej úrovni zaoberajú mediáciou, vytvárajú následne podmienky na uplatnenie odklonov v trestnom konaní. Návrh zákona predpokladal zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka, vrátane jeho postavenia, pôsobnosti, práv a kompetencií. Súčasne so zákonom o probačných a mediačných úradníkoch prijala NR SR zákon o súdnych úradníkoch, podľa ktorého sa súčasťou odborného aparátu na súdoch stal aj probačný a mediačný úradník (spolu s vyšším súdnym úradníkom a súdnym tajomníkom). Návrh zákona bol pripravený sekciou trestného práva a predložený do legislatívneho procesu v apríli 2003. Následne po prerokovaní Legislatívnou radou vlády a vládou SR bol 28. 10. 2003 na rokovaní Národnej Rady Slovenskej republiky schválený.

1.2 Vymedzenie pojmu probácia, mediácia, delikvencia detí a mládeže

Pojem „probácia“ je odvodený z latinského slova „probare“, čo znamená skúšanie, overovanie. Probácia predstavuje spôsob dohľadu nad odsúdenými. Môžeme ju považovať za druh trestu, ktorý sa však vykonáva na slobode. Probácia je tiež zhromažďovanie informácií o osobe obvineného a jeho sociálnej, rodinnej a pracovnej situácii.

Podľa definície Organizácie spojených národov je probácia metódou zaobchádzania s vybranou skupinou páchateľov v rámci podmienečne odloženého trestu, keď je uložený dohľad, a to spolu s poskytovaním individuálneho poradenstva a ďalších podporných podmienok. Za probáciu je v širšom slova zmysle považovaná tiež práca v oblasti výkonu trestu všeobecne prospešných prác a ďalších trestov a opatrení, ktoré obsahujú formy individuálnej práce s klientom, smerujúce k plneniu špecifických povinností a podmienok.

Obecne môžeme za probačnú činnosť považovať:

• výkon dohľadu nad chovaním obvineného v prípadoch, kedy bol uložený a v sledovaní chovania obvineného v priebehu skúšobnej doby;
• vytváranie podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, alebo prejednanie a uzavretie dohody o náhrade škody, alebo prípadné ďalšie alternatívne postupy či alternatívne tresty;
• výkon dohľadu nad chovaním obvineného v prípade, kedy bolo rozhodnuté o nahradení väzby probačným dohľadom, alebo v sledovaní chovania v priebehu skúšobnej doby v prípadoch, kedy bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody;
• obstarávanie podkladov k osobe obvineného a jeho rodinnému a sociálnemu zázemiu (Suchý, 1997)

V užšom slova zmysle sa probáciou rozumie alternatívna trestná sankcia, ktorej atribútmi sú:

• okolnosť, že páchateľ podrobený dohľadu zostáva na slobode,
• súd uzná páchateľa vinným, odloží výrok o treste a stanoví na určitú dobu podmienky správania páchateľa, ktorých nedodržanie môže viesť k vydaniu odsudzujúceho rozsudku s výrokom o treste,
• dohľad nad dodržiavaním stanovených podmienok vykonáva profesionálny pracovník, ktorý je v úzkom kontakte s orgánmi trestného súdnictva i s páchateľom a ktorý motivuje páchateľa k vedeniu riadneho života a dohliada na plnenie povinností a obmedzení uložených páchateľovi súdom (Sotolář, 2000)

Povinnosť probácie, resp. probačného dohľadu nad obvineným stanoví súd. Na rozdiel od mediácie je probácia povinná a jej úlohou je kontrolovať súdom uložené povinnosti a súčasne motivovať a viesť klienta k riadnemu spôsobu života. Poslaním probačnej činnosti je aj kvalifikované zaisťovanie výkonu alternatívnych trestov.

Súčasťou býva i probačný program. Rozumie sa ním výchovné opatrenie, ktoré formou výchovy, sociálnej práce a psychoterapie pomáha mladistvému odstrániť príčiny vzniku konfliktu. Úlohou probačného programu je ponúknuť mladistvému výhodnejšiu alternatívu trestu, ktorá môže na rozdiel od trestu odňatia slobody pozitívne pôsobiť na osobu mladistvého a zmeniť negatívne vzory správania a viesť ho k riadnemu spôsobu života.

Zmyslom probačnej činnosti je motivácia obvineného aktívne sa podieľať na riešení následkov a príčin spáchanej trestnej činnosti, pomoc k zmene postojov a vedeniu riadneho života. Veľký význam má probačná činnosť v humanizácii so zaobchádzaním s obvineným, odsúdeným, obžalovaným, to znamená, že v menšej miere narušuje jeho sociálne väzby a menej ho psychicky traumatizuje (Novotný, Zapletal, 2001).

1.2.1 Probácia vo vzťahu k mladistvým delikventom

Pri riešení delikventnej mládeže sa uplatňujú tie isté základné ciele a zásady probácie ako u dospelých, avšak s niektorými odlišnosťami. K mladistvému je potrebné pristupovať iným spôsobom ako u dospelej osoby, vzhľadom k tomu, že po fyzickej a hlavne psychickej stránke nie je mladistvý natoľko vyvinutý ako dospelý jedinec. Pred represívnym pôsobením na mladistvých je potrebné uprednostniť také metódy práce s nimi, ktoré môžu prispieť k eliminácii negatívnych vplyvov vonkajšieho prostredia na ich správanie a motivovať ich k rozvoju ich kladných vlastností. Je potrebné prihliadať k osobnosti mladistvého, k jeho veku a rozumovej a mravnej vyspelosti, zdravotnému stavu, ako aj jeho osobným, rodinným a sociálnym pomerom.

Zmyslom probácie vo veciach mládeže je podľa Alexandra Sotolářa:

• pozitívne odborné vedenie mladistvého spojené s potrebnou pomocou a jeho motiváciou k vedeniu života v súlade so všeobecne záväznými normami, zamerané na zaistenie toho, aby v budúcnosti viedol riadny život, stabilizoval svoje osobné pomery a odstránil príčiny svojej trestnej činnosti,
• podniknutie krokov k znovu začleneniu mladistvého do spoločnosti a k vytvoreniu predpokladov pre jeho ďalší pozitívny sociálny rozvoj,
• sledovanie a kontrola správania sa mladistvého, ochrana spoločnosti pred prípadnou
  ujmou z jeho strany,
• zníženie rizika recidívy trestnej činnosti.

Slovo „mediácia“ je odvodené od latinského slova medius (median), čo v preklade znamená stredný, prostredný, ležiaci medzi jedným a druhým, nestranný, nerozhodný, neurčitý. Mediácia je mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. Mediácia sa vykonáva len so súhlasom poškodeného a obvineného. Ak je obvineným mladistvý, na vykonanie mediácie je potrebný aj súhlas jeho zákonného zástupcu. Mediáciou sa v medzinárodných dokumentoch rozumie mimosúdne konanie, v ktorom tretia, neutrálna osoba (mediátor), pomáha stranám vyriešiť svoju konfliktnú situáciu, resp. urovnať spor, ktorý vznikol, alebo sa týka ich zmluvného alebo právneho vzťahu a dospieť k vzájomnej dohode. Mediácia v obecnom slova zmysle predstavuje alternatívnu metódu riešenia konfliktu, pričom mediátor pomáha nájsť prijateľné riešenie danej situácie s cieľom urovnať vzájomné vzťahy strán.

Zmyslom mediácie je zmiernenie, či dokonca urovnanie konfliktných stavov spojených s trestným činom, čo obvykle vedie k odstráneniu škôd a následkov, ktoré vznikli spáchaním trestného činu. Cieľom je, aby sa páchateľ stotožnil s platnými normami, hodnotami, ktoré si spoločnosť chráni zákonom, aby sa na tomto základe motivoval a preukázal snahu z vlastnej vôle napríklad obeť odškodniť. K takémuto postoju páchateľa, samozrejme, prihliadajú potom aj orgány činné v trestnom konaní. Veľkou prednosťou mediácie v trestných veciach je rôznorodosť praktických foriem jej uplatnenia a s nimi možnosť individualizácie jednotlivých prípadov. Mediácia je pre obvineného spravidla príležitosťou vyhnúť sa štandardnému trestnému stíhaniu a uloženiu trestu. Pre poškodeného je to cesta k rýchlemu dosiahnutiu odškodnenia bez zdĺhavého a často finančne náročného občianskoprávneho súdneho sporu (Kroftová, Ouředníčková, 2005).

Pomocou mediácie dochádza k zmiereniu strán, k vzájomnému pochopeniu, čo má veľký psychologický vplyv na páchateľa, ale aj na poškodeného. Dochádza k rýchlemu odškodneniu a náhrady spôsobnej škody.

Medzi výhody mediácie oproti klasickému súdnemu procesu patria:

• Dobrovoľnosť – účasť na mediačnom procese a prijatie dohody je na báze dobrovoľnosti, nie je možné do tohto procesu niekoho nútiť. Aby bola mediácia úspešná, je potrebné, aby sa všetky strany mediačného procesu podieľali na vyriešení vzniknutej situácie.
• Rýchlosť – spory prejednávané pomocou mediácie je možné riešiť rýchlo, okamžite, bez zbytočných prieťahov.
• Nízke finančné náklady – mediačný proces nepredstavuje pre zúčastnené strany tak vysoké finančné výdavky, ako je tomu pri súdnych poplatkoch a ďalších právnych službách. Zúčastnené strany sa o výdavky delia spoločne.
• Dôvernosť – na rozdiel od občianskeho súdneho konania, pre ktoré sa uzákonil princíp verejnosti a na pojednávaní sa tak s určitými výnimkami môže zúčastniť každý.
• Ústretovosť (psychologický aspekt) – prednosťou tohto alternatívneho spôsobu riešenia sporu, resp. hľadania vzájomného konsenzu inou ako súdnou či arbitrážnou cestou, môže byť napokon i psychologický aspekt, t. j. strany nestoja pred sudcom, v skutočnosti sa nesúdia, nemusia sa zúčastňovať na pojednávaniach, „nebojujú“ proti sebe, ale s pomocou tretej, nezávislej osoby sa snažia viesť kultivovaný dialóg, hľadajú vzájomne akceptabilné riešenie, čo v konečnom dôsledku zintenzívňuje šance oboch uspieť.

Výsledkom mediácie je jasne formulovaná, zrozumiteľná a prakticky uskutočniteľná dohoda, ktorá je spoločne prijateľná pre všetkých zúčastnených. Na rozdiel od súdneho riadenia sa na jej podobe podieľajú všetci účastníci mediačného procesu. Dohoda musí byť v písomnej forme a potvrdená podpismi, iba takto nadobúda charakter právnej zmluvy. Zahrňuje konkrétne postupy riešenia, rozdelenie zodpovednosti, úloh a sankcie za jej prípadné porušenie, nedodržanie.

„Dieťa“ je nedospelý človek vo veku do 15 alebo do 18 rokov, v širšom zmysle akýkoľvek priamy potomok nejakého rodiča. Podľa článku Dohovoru o právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr (Riskin, 1997). Nadobudnutie plnoletosti v právnom poriadku Slovenskej republiky upravuje Občiansky zákonník. Podľa Občianskeho zákonníka sa 'plnoletosť nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

„Mládež“ je sociálno-demografická skupina obyvateľstva vo veku od 15 do 30 rokov, t. j. mladistvý, neplnoletý alebo tzv. mladý dospelý, s charakteristickými črtami a vlastnosťami, špecifickými záujmami a požiadavkami, hodnotovými orientáciami atď., ktoré ju odlišujú od ostatných vekových skupín.

„Delikvencia“ (z lat. delinquere = previniť sa; angl. juvenile delinquency) znamená asociálne, resp. protispoločenské správanie detí a mládeže. Je to prejav aktivity, ktorá je v rozpore s normami trestného zákona, čiže ide o páchanie trestnej činnosti. Je to pojem širší ako kriminalita, vzhľadom k tomu, že zahŕňa trestné činy spáchané osobami, ktoré nie sú trestne zodpovedné, čiže osoby mladšie ako pätnásť rokov a osoby s abnormálnym správaním.

Delikvenciu môžeme rozdeliť do troch skupín:

• delikvencia maloletých – maloletým je osoba mladšia ako štrnásť rokov, ktorá za spáchaný trestný čin podľa Trestného zákona č. 300/2005 nie je trestne zodpovedná;
• delikvencia mladistvých – za mladistvého sa podľa Trestného zákona č. 300/2005 považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, pričom za spáchaný trestný čin je trestne zodpovedná;
• juvenilná delikvencia – podľa Trestného zákona č. 300/2005 ide o delikvenciu mladistvých vo veku od osemnásť do dvadsať rokov. Takýto mladistvý je za trestný čin trestne zodpovedný, pričom súd prihliada na jeho vek ako vek blízky mladistvému.

1.3 Poslanie a cieľ probačnej a mediačnej služby

Probačná a mediačná činnosť vychádza z restoratívneho poňatia spravodlivosti (z anglického restore – obnoviť, uzdraviť). Restoratívna justícia – restoratívny prístup v poňatí spravodlivosti sa „zameriava na ujmy vzniknuté trestným činnom a usiluje o zohľadnenie potrieb poškodeného, ďalej podporuje zodpovednosť páchateľa za riešenie vzniknutej situácie a zapája poškodeného, páchateľa a spoločnosť do procesu riešenia. Restoratívna justícia dáva prednosť procesu založenému na spolupráci a účasti zainteresovaných strán a preferuje výsledky a riešenie vychádzajúce zo vzájomnej dohody zúčastnených.

Poslaním probačnej a mediačnej služby je prispievať k naplňovaniu trestnej spravodlivosti predovšetkým vytváraním podmienok pre uplatnenie alternatívnych postupov v trestnom konaní, zaistenie účinného výkonu alternatívnych trestov a nájdenie účinnej reakcie na spáchaný trestný čin. Za týmto účelom sa vykonáva probačná a mediačná činnosť, ktorá sa podieľa na riešení sporov medzi obvineným a poškodeným a svojimi činnosťami usiluje o urovnanie konfliktných stavov, obnovenie rešpektu k právnym normám v súvislosti s trestným riadením.

Činnosť probácie a mediácie smeruje k naplneniu troch základných cieľov:

• Integrácia obvineného – probačná a mediačná činnosť smeruje k začleneniu obvineného do spoločenského života bez ďalšieho porušovania zákonov. Integrácia je proces, ktorý usiluje o obnovenie rešpektu obvineného k právnemu stavu spoločnosti, o jeho uplatnenie a sebarealizáciu.
• Participácia poškodeného – probačná a mediačná činnosť sa snaží o zapojenie poškodeného do „procesu“ odškodnenia a obnovenia jeho pocitu bezpečia, integrity a dôvery v právny systém.
• Ochrana spoločnosti – probačná a mediačná činnosť prispieva k ochrane spoločnosti riešením konfliktných a rizikových stavov spojených s trestným konaním a zaistením uložených alternatívnych trestov a opatrení.

II. POSTAVENIE, ČINNOSTI A ÚLOHY PROBAČNÝCH A MEDIAČNÝCH ÚRADNÍKOV

Probačnú a mediačnú činnosť vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní v SR, poskytujú probační a mediační úradníci, ktorých postavenie, činnosti a úlohy vymedzuje zákon č. 550/2003 o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník napomáha tomu, aby trestná vec mohla byť vo vhodných prípadoch prejednaná v niektorom z osobitných spôsobov trestného konania, alebo aby mohol byť uložený a riadne vykonaný trest nespojený s odňatím slobody, alebo aby mohla byť väzba nahradená iným vhodným opatrením.

Medzi hlavné činnosti probačného a mediačného úradníka patrí:
a) obstarávanie podkladov týkajúcich sa osoby obvineného a jeho sociálneho, rodinného a pracovného prostredia,
b) vytváranie podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo schválení zmieru,
c) uskutočňovanie úkonov na účely uzavretia dohody medzi poškodeným a obvineným o náhrade škody a taktiež o odstránenie ujmy, ktorá vznikla trestným činom,
d) vykonávanie dohľadu nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby a kontroly výkonu trestov nespojených s odňatím slobody,
e) uskutočňovanie ďalších úkonov v trestnom konaní, spojených s výkonom probácie a mediácie.

Probačný a mediačný úradník je pri výkone svojej činnosti oprávnený získavať informácie a poznatky o osobe obvineného a stanoviská poškodeného, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu alebo prokurátora. Policajný orgán, vyšetrovateľ a prokurátor informujú probačného a mediačného úradníka o prípadoch, ktoré sú vhodné na vykonanie mediácie a najmä v konaní proti mladistvým postupujú tak, aby mediácia mohla byť využitá od vznesenia obvinenia.

Poslaním probačných a mediačných úradníkov je, predovšetkým s ohľadom na osobu obvineného, povahu trestného činu, okolnosti jeho spáchania a ďalšie rozhodné skutočnosti, vyvíjať také aktivity, ktoré smerujú k urovnávaniu narušených spoločenských a právnych vzťahov, k sprostredkovaniu alternatívneho riešenia vhodných trestných vecí, k minimalizácii dôsledkov stíhanej trestnej činnosti a k riešeniu aktuálnej životnej situácie jednotlivých osôb, ktoré sú touto trestnou činnosťou dotknuté.

Základnými princípmi vypracovania probačného programu sú:

• probačný program slúži k individuálnej špecifikácii obsahu dohľadu a jeho konkrétnej podoby,
• probačný program je vytváraný probačným úradníkom prípadne asistentom v spolupráci s klientom na začiatku skúšobnej doby a podľa potreby je priebežne aktualizovaný,
• plnenie probačného programu je neoddeliteľnou súčasťou realizácie dohľadu,
• vytváranie probačného programu je predovšetkým práca s človekom a nie len s formulárom,
• pravidlá dohľadu sú jasne a zrozumiteľne definované, pričom klient je probačným pracovníkom (prípadne asistentom) poučený o zmysle a účele uloženého dohľadu a taktiež o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z dohľadu vyplývajú.

Úlohou probačného pracovníka v rámci výkonu dohľadu je pravidelné vyhodnocovanie dohľadu v spolupráci s klientom. Medzi ďalšie činnosti probačného a mediačného úradníka môžeme zaradiť aj poskytovanie informačných služieb. Jedná sa hlavne o poskytovanie informácií obetiam ale i páchateľom trestnej činnosti o priebehu konania, o spôsoboch riešenia trestnej činnosti, o spôsoboch odškodnenia, o možnostiach mediácie, o samotnom priebehu mediačného konania a podobne. Probačný a mediačný úradník poskytujúci sociálne služby v oblasti trestného práva je u nás v špecifickej pozícii: právne kódexy, ktorými sa riadia jeho kolegovia v právnických profesiách, sú exaktné, rigorózne a záväzné. Naproti tomu primerane vzdelaný probačný a mediačný úradník má možnosť voľby prístupu v práci s klientom. Profesionálna kompetentnosť je v tomto prípade limitovaná dvoma kategóriami: sociálnou pomocou predovšetkým obetiam trestného činu a sociálnou kontrolou páchateľa trestného činu.

2.1 Základné zásady a princípy činnosti probačného a mediačného úradníka

Pri práci probačných a mediačných úradníkov s klientmi je potrebné, aby boli dodržané nasledujúce zásady a princípy činnosti PMS:

• Dôstojnosť jednania:
  spôsob práce probačných a mediačných pracovníkov s klientmi musí byť v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami a musí rešpektovať ich dôstojnosť a autonómiu.
• Zákonnosť:
  postup pracovníkov pri výkone probácie a mediácie musí byť v súlade s príslušnými zákonmi.
• Primeranosť intervencie:
  miera zásahu probačných a mediačných pracovníkov voči páchateľovi nesmie prekročiť rozsah a obsah právomocného rozhodnutia súdu alebo štátneho zastupiteľstva.
• Transparentnosť:
  Probační a mediační pracovníci sa usilujú o dostatočnú informovanosť orgánov činných v trestnom konaní o priebehu práce s klientmi, ale aj o to, aby boli klientom poskytnuté zrozumiteľné informácie o systéme a právnom prostredí, v ktorom sa v dôsledku udalostí trestného činu ocitli.
• Individualizácia:
  Pracovníci probačnej a mediačnej činnosti pri práci s klientmi zohľadňujú ich individuálne potreby, záujmy a rovnako i okolnosti prípadu.
• Vyváženosť:
  Pracovníci probačnej a mediačnej činnosti presadzujú vyvážený prístup k potrebám a záujmom obvinených, poškodených i spoločnosti za účelom nájdenia vzájomne prijateľného riešenia prípadu.
• Motivácia:
  Pracovníci probačnej a mediačnej činnosti majú snahu o aktívny prístup a účasť klientov pri riešení následkov trestnej činnosti. Páchateľa podporujú pri hľadaní zdrojov a kompetencií, ktoré mu umožnia zmeniť doterajšie vzorce chovania, ktoré ho privádzali do konfliktov so zákonom. Poškodenému zároveň ponúkajú možnosť stať sa aktívnym subjektom, ktorý môže mať vplyv na podmienky a spôsob vlastného odškodnenia.

III. PRÍČINY VZNIKU DELIKVENTNÉHO SPRÁVANIA DETÍ A MLÁDEŽE

Delikventné správanie mládeže môže byť len zriedkavou a neopakujúcou sa udalosťou, ale taktiež to môže znamenať aj začiatok opakujúcej sa trestnej činnosti. Existujú rôzne pohľady na príčiny, ktoré vedú k páchaniu trestnej činnosti deťmi a mladistvými. Delikventné deti a mladiství sú emocionálne narušení jednotlivci. Rozumieme pod tým poruchy správania a sociálnych vzťahov, u ktorých sa ako zdroj dá predpokladať vnútorný zmätok a bolesť. Spravidla ide o poruchy, ktoré majú v anamnéze citové traumy a dlhodobé neuspokojenie základných sociálnych a rozvojových potrieb.

Poruchy sa prejavujú v množine príznakov, napríklad:

• agresia – túžba uškodiť druhému človeku, ktorá vyplýva z hnevu a frustrácií,
• depresia – dolná úroveň nálady sprevádzaná skleslosťou, pesimizmom, sebakritikou, útlmom, nespavosťou a stratou chuti do jedla,
• hanba – vyvolaná porušením noriem a očakávaní, ktoré kladie niekto iný,
• hnev – vnútorná pripravenosť na agresiu,
• mánia – predstavuje stav eufórie, nadšenia a pocit vynikajúcej vnútornej pohody, sprevádzanej hyperaktivitou a ľahkou podráždenosťou,
• motorický nepokoj,
• naučená bezmocnosť,
• perfekcionizmus – túžba po dokonalosti,
• pocit menejcennosti – porovnávanie výkonov a schopnosti,
• poslušnosť– ochota podriadiť sa,
• pýcha – sebacit, sebaláska,
• smútok,
• strach – vyvolávaný prítomnou situáciou,
• úzkosť– vyvolávaná myšlienkami,
• vina, výčitky – istá forma ochrany proti nevedeným konfliktom,
• závisť,
• žiarlivosť (Matoušek, Kroftová, 2003).

3.1 Činitele ovplyvňujúce vznik delikventného správania
Rodina
Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostriedkami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a je uvádzané do širších spoločenských stykov. V období, keď dieťa všetky svoje predstavy, postoje a konania odvodzuje z príkladu dospelých, celá atmosféra rodinného prostredia veľmi ovplyvňuje proces formovania jeho osobnosti. Pre vývoj mladistvých je veľmi dôležité, v akej rodine vyrastajú. Ak si však rodina neplní svoju funkciu, je pravdepodobné, že dieťa bude mať sklony k delikventnému správaniu.

Negatívne rodinné prostredie má veľký vplyv na výchovu detí a mládeže. Ak si rodina
neplní svoju funkciu, je pravdepodobné, že dieťa bude mať sklony k delikventnému správaniu.

Jedná sa hlavne o rodiny:

• neúplné a rozvedené,
• s nejasnými pravidlami týkajúcimi sa správania dieťaťa,
• s nedostatkom času venovaného výchove a s ľahostajnosťou k dieťaťu,
• s nedostatočným dohľadom,
• kde je využívaná sústavná a prehnaná prísnosť,
• so slabou alebo nedostatočnou citovou väzbou,
• kde panujú manželské konflikty,
• kde sa toleruje požívanie alkoholu a drog u detí,
• kde rodičia dieťa sústavne podceňujú,
• so zlou sociálnou a ekonomickou situáciou,
• v ktorých sa vyskytuje sexuálne zneužívanie dieťaťa,
• v ktorých sa vyskytuje kriminalita členov rodiny,
• v ktorých je dieťa zanedbávané, týrané (Hatar, Lohinová, 2005).

Škola a rovesnícke skupiny
„Škola“ je ďalším významným činiteľom ovplyvňujúcim delikventné správanie detí a mládeže. Väčšina mladistvých delikventov nedokončila stredoškolské vzdelanie, pričom mnohí mali problémy už na základných školách. U niektorých je zisťovaná porucha intelektu,
ktorá sa prejavuje nedostatkom sebakritickosti, slabomyseľnosťou. K ďalším závažným negatívnym javom v školskom prostredí patrí šikanovanie. Zväčša ide o konanie jedného dieťaťa alebo skupiny detí, ktoré inému dieťaťu ubližujú či už fyzicky alebo psychicky (rôzne posmešky, vyhrážanie sa, urážanie a podobne). Veľký vplyv na dieťa v školskom prostredí môže mať aj postoj pedagóga. Negatívny postoj pedagóga voči žiakom a uplatňovanie autoritatívneho postoja, výsmechy, používanie sarkazmu alebo hrozby, používanie trestov, toto všetko vyvoláva u mnohých žiakov citové napätie, labilitu a vznik záporných postojov. Medzi ďalšie vplyvy môžeme zaradiť napríklad aj nevyhovujúci prospech, záškoláctvo, negatívny vplyv iných žiakov.
„Rovesnícke skupiny“ sú prirodzenou formou života detí a mládeže. Rovesnícka skupina rozvíja sebakontrolu, svedomitosť, odvahu, cit pre spravodlivosť, trpezlivosť, lojálnosť, vernosť, oddanosť určitej veci, pohľad do podstaty spoločenských vzťahov, citlivosť k umeleckým dielam a citom druhých. Ide spravidla o vekovo homogénne skupiny mládeže, ktoré možno označiť i ako spontánne, ktoré v sebe spájajú existenciu vzťahov face-to face, ktoré sú typické pre tzv. primárne skupiny (rodina) a vzťahy, ktoré sú typické pre tzv. veľké skupiny, v ktorých sa pri hodnotení ich členov uplatňuje predovšetkým princíp výkonu.

Znaky antisociálnych rovesníckych skupín:

• Neuznávanie autority.
• Protispoločenské chovanie vrstovníkov.
• Pozitívny postoj k drogám.
• Silnejší vplyv rovesníckej skupiny ako rodičov.
• Zosmiešňovanie a znižovanie sebavedomia niektorých členov skupiny samotnou skupinou.

Voľnočasové aktivity
Nevhodné trávenie voľného času môže byť ďalším predpokladom, ktorý vedie k delikventnému spôsobu správania sa detí a mládeže. Za nevhodné trávenie voľného času možno považovať:

• hranie agresívnych počítačových hier,
• časté návštevy nočných podnikov, barov, diskoték, zábav,
• užívanie alkoholu, fajčenie, drogovanie,
• nezáujem o umenie, vzdelávanie,
• nezáujem o rôzne záujmové, umelecké krúžky.

Masovokomunikačné prostriedky
Tlač, rozhlas, film, televízia a internet majú vďaka modernej technike široký rozsah pôsobenia, vstupujú do každej rodiny, sprevádzajú každého človeka. Na psychický a morálny vývin detí a mládeže môžu negatívne pôsobiť mediálne obsahy znázorňujúce násilie, agresivitu, rasizmus, sexuálnu promiskuitu, obsahy zamerané proti ľudskosti, morálke, obsahy zosmiešňujúce a dehonestujúce rodinu a vzťahy v nej.

Ďalšie negatíva, riziká a dôsledky médií na formovanie detí a mládeže:

• Ohrozenie tvorby adekvátneho hodnotového systému.
• Pozorovanie a imitovanie nežiaducich modelov a vzorov správania.
• Pornografia.
• Závislosť a izolácia.
• Utváranie predsudkov.
• Zanedbávanie školy a školských povinností.

Biologické a osobnostné činitele
Na vývoji osobnosti dieťaťa sa však podieľajú aj biologické a osobnostné činitele, ktoré ovplyvňujú psychiku človeka, jeho osobnosť a podmieňujú jeho spôsob chovania. Medzi tieto činitele možno zaradiť dedičnosť, vrodenú telesnú predispozíciu, pohlavie, vrodenú agresivitu, hyperaktivitu a vrodenú osobnostnú predispozíciu. „Dedičnosťou“ sa rozumie prenos telesných a psychických dispozícii z generácie na generáciu. Súbor dedičných predpokladov predstavuje väčšinou len predpoklady ku vzniku či už normálnych alebo patologických vlastností osobnosti. Každý má individuálny súbor dedičných predpokladov a podľa týchto predpokladov aj reaguje na podnety vonkajšieho prostredia určitým spôsobom.

IV. RIEŠENIE A PREVENCIA DELIKVENCIE DETÍ A MLÁDEŽE S VYUŽITÍM PROBÁCIE A MEDIÁCIE

Probačná a mediačná činnosť na Slovensku má byť budovaná ako centralizovaná služba zohľadňujúca lokálne špecifiká. Zámerom, prečo Ministerstvo spravodlivosti SR zriaďuje takúto službu, je jednak posilniť práva poškodených trestnými činmi, pomáhať aktívne pri resocializácii páchateľa a jeho bezproblémovom návrate do spoločnosti po spáchaní trestného činu a zároveň pôsobiť výchovne voči celej spoločnosti. Probačná a mediačná služba na Slovensku sa chce zaradiť medzi inštitúcie, ktoré budú aktívne pôsobiť v rámci programov prevencie kriminality. Trestný zákon sa pokúša napĺňať úlohu prevencie delikvencie a kriminality mládeže prostredníctvom represie, čiže spôsobom odstrašenia prostredníctvom uloženia sankcie. Pri tejto represívnej prevencii sa kladie dôraz na sledovanie osobitých individuálnych vlastností každého mladistvého páchateľa, na sociálne prostredie, z ktorého pochádza, prevýchovu prostredníctvom uloženého trestu. Vhodným ochranným opatrením sa nepochybne javí rozšírenie možnosti sankcií nespojených s trestom odňatia slobody (Matoušek, Kroftová, 2003).

4.1 Zásady trestania mladistvých delikventov

Medzi základné zásady trestania budú patriť:

• zásada humanity sankcií – ide o zákaz krutého a neprimeraného trestu vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi,
• zásada individualizácie použitých sankcií – druh i výmera sankcie musí byť súdom ukladaná s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahujúce sa tak k závažnosti trestného činu, vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj k možnostiam resocializácie páchateľa a jeho osobným pomerom,
• zásada úmernosti uloženej sankcie vo vzťahu k spáchanému trestnému činu – zásada nezlučiteľnosti určitých druhov sankcií u rovnakého páchateľa – bude vyjadrená zákazom ukladať sankcie zhodnej vecnej povahy,
• zásada personality sankcie – sankcia musí zásadne postihovať iba páchateľa trestného činu, pričom vplyv na jeho okolie – najmä na rodinné zázemie – by mal byť minimalizovaný.

4.2 Trestná zodpovednosť mladistvých delikventov

Za spáchaný trestný je možné mladistvému uložiť tieto druhy trestov:

• trest odňatia slobody,
• trest prepadnutia veci,
• trest vyhostenia,
• peňažný trest (ak je mladistvý zárobkovo činný),
• trest zákazu činnosti (ak to nie je prekážkou pri príprave na jeho povolanie).

Trestné sadzby uvedené v osobitnej časti Trestného zákona sa u mladistvých osôb znižujú na polovicu, pričom horná hranica nesmie prevýšiť päť rokov a dolná hranica jeden rok. V niektorých výnimočných prípadoch je možné uloženie trestu odňatia slobody na päť až desať rokov.

4.2 Probácia a mediácia ako alternatívna metóda trestania mladistvých delikventov

Probačná a mediačná činnosť bola Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zriadená na realizáciu alternatív vychádzajúcich z princípov restoratívnej justície, ktorá vychádza z predpokladu, že trestný čin je sociálny konflikt medzi dvoma, prípadne aj viacerými jednotlivcami alebo stranami a účinným riešením je podmienka aktívnej participácie všetkých dotknutých, t. j. obete, páchateľa a príslušného sociálneho spoločenstva. Základným princípom chápania restoratívnej justície je fakt, že pozornosť má byť sústredená na budúcnosť a nie na zlyhanie páchateľa v minulosti (Kunová, 2003).

Od 1. 1. 2006 vstúpil do platnosti nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. a Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z., na základe ktorého boli rozšírené možnosti pôsobenia probačného a mediačného úradníka (probačný dohľad, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, kontrola povinností a obmedzení).

4.2.1 Probačný dohľad
Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť tak, aby sa osoba už nedopúšťala ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudovala vhodné sociálne zázemie a aby sa mohla znova spoločensky uplatniť. V rámci probačného dohľadu probačný úradník kladie dôraz na nadviazanie vzťahu s osobou, ktorej bol dohľad nariadený a poskytne mu základné informácie o výkone dohľadu a o tom, ako si predstavuje vzájomnú spoluprácu. Probačný dohľad prináša pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe mladistvého nájsť svoje miesto v spoločnosti a tiež mu pomáha naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva spoločnosť, v súlade s jej normami.

Probační úradníci poskytujú mladistvému za naplnením účelu probácie odbornú pomoc, sledujú a kontrolujú jeho správanie a spolupracujú s rodinným a sociálnym prostredím, v ktorom mladistvý žije s cieľom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Úradníci súčasne pomáhajú poškodeným a ďalším osobám dotknutým trestným činom pri odstraňovaní následkov trestných činov. Zvláštnu starostlivosť venujú mladistvým obvineným a osobám blízkym veku mladistvých, prispievajú k ochrane práv osôb poškodených trestnou činnosťou a ku koordinácii sociálnych a terapeutických programov práce s obvinenými, predovšetkým ak ide o mladistvých a užívateľov omamných a psychotropných látok. Pri týchto úkonoch postupujú probační úradníci, ak je to účelné, v súčinnosti s orgánmi sociálneho zabezpečenia, školami a školskými zariadeniami, zdravotníckymi zariadeniami, s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, záujmovými združeniami občanov, nadáciami a ďalšími inštitúciami sledujúcimi humanitárne ciele. Tiež úzko spolupracujú s orgánmi, ktoré vykonávajú sociálno-právnu ochranu detí a poskytujú sociálnu starostlivosť neprispôsobivým občanom.

Prvá fáza probačného dohľadu spočíva v konzultácii, pri ktorej probačný úradník oboznamuje klienta s výkonom probačného dohľadu, podáva mu informácie potrebné na nadobudnutie vzájomnej predstavy o vzájomnej spolupráci s probačným úradníkom. Ďalej ho oboznamuje s priebehom ďalšej spolupráce a snaží sa získať si dôveru mladistvého. Zisťuje potrebné informácie, akými sú telefónne čísla a adresy, či už trvalého alebo prechodného bydliska odsúdeného, informácie o jeho doterajšom živote, zamestnaní, vzdelaní, o trestnom čine, ktorého sa odsúdený dopustil. Stávajú sa prípady, kedy odsúdený nenadviaže kontakt s probačným úradníkom a neskontaktuje sa s ním. V takejto situácii je to probačný úradník povinný nahlásiť.

Druhou fázou je zostavenie probačného programu, kde si dohodnú pravidlá spolupráce, špecifikujú program odvíjajúci sa od rozhodnutia súdu. Slúži k individuálnej špecifikácii dohľadu a jeho realizácie. Vytvára ho probačný úradník na začiatku skúšobnej doby a v prípade potreby ho priebežne aktualizuje. Základom je jasná formulácia pravidiel tak, aby im klient rozumel a následne ich dodržiaval. Konkrétnosť stanovenia cieľov a jasná štruktúra pravidiel umožňuje jednoduchú kontrolu nad plnením cieľov uložených v probačnom programe. Takto zostavený probačný program je harmonizáciou spolupráce probačného úradníka a mladistvého. Probačný úradník kontroluje mladistvého minimálne raz za dva mesiace, v prípade potreby sa s ním stretáva aj častejšie. Kontroly plnenia cieľov a hodnotenie klienta prebiehajú za jeho prítomnosti. Výsledky mladistvého, dosiahnuté počas probačného dohľadu, sa polročne zasielajú na prešetrenie súdu. Súd si prostredníctvom správy vytvorenej probačným úradníkom overuje, či mladistvý počas stanovenej doby plní stanovené nariadenia a podmienky, ktoré mu boli uložené.

Treťou fázou je ukončenie spisu, kde sa do spisu založí rozhodnutie súdu o vykonaní, či zmene trestu, alebo o jeho upustení a následne sa spis ukončí. Táto fáza je už len administratívnou záležitosťou probačného úradníka.

4.3 Alternatívne tresty

„Restoratívny prístup k riešeniu kriminálneho jednania neznamená odmietnutie klasických trestných postupov a sankcií, ale ide o ich vhodné doplnenie, rozšírenie možnosti voľby reakcie na trestný čin a možnosť pre uplatnenie individualizovaného prístupu k páchateľovi, čo v dôsledku pozitívne ovplyvní účinnosť trestného postihu.“
(Kuchta, J., 2005, s. 192)

Ukladanie trestu odňatia slobody je dnes chápané ako posledný možný prostriedok, ktorý má byť aplikovaný v prípadoch, kedy s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu či vzhľadom k osobe páchateľa nie je vhodné uplatniť iný druh trestu. Alternatívnym trestom je v zásade každý trest, pri ktorom nedochádza k obmedzeniu osobnej slobody odsúdeného. Je to alternatívny spôsob, ako má byť dosiahnutý účel trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a dosiahnutie žiaducej zmeny v chovaní delikventa bez negatívnych vplyvov väzenia.

V systéme trestov prevažujú druhy trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody a izoláciou páchateľa od spoločnosti (tzv. alternatívne sankcie), pretože sa predpokladá, že značná časť páchateľov je menej narušená a u týchto páchateľov by sa mohlo záporne prejaviť ich násilné vytrhnutie z prirodzeného sociálneho prostredia, narušenie sociálne užitočných zväzkov a negatívny vplyv viac narušených osôb (Sotolář, 2001).

Významnú rolu pri rozvoji alternatívnych trestov zohrala hlavne Rada Európy, ktorá v početných rezolúciách, štúdiách a v ďalších podkladoch iniciatívne nastoľovala problematiku trestu odňatia slobody, podmienok jeho výkonu a upozorňovala na možnosť a účelnosť jeho nahradenia inými trestami. Obdobné úsilie vyvíja v rámci OSN Výbor pre prevenciu a kontrolu zločinnosti a Hospodárska sociálna rada (Rozum, 2005, s. 13). Alternatívy trestu odňatia slobody, medzi nimi podmienené odsúdenie, ale predovšetkým probácie a OPP (doporučované i v rezolúciách OSN), sú pevnou súčasťou moderného systému trestných sankcií. Dĺžka trvania alternatívnej sankcie musí byť priamo úmerná trestnému činu a dĺžke trestu odňatia slobody, ktorý by bol inak za trestný čin uložený. Zároveň u odsúdenej osoby musia byť reálne predpoklady, že vyhovie stanoveným podmienkam. Alternatívne tresty teda nahradzujú krátkodobé tresty, ktoré sú ukladané páchateľom menej závažnej trestnej činnosti.

Veľký dôraz je kladený na spoluprácu s páchateľom. Cieľom je dosiahnuť páchateľov náhľad na spáchaný trestný čin a na nasledujúci trest ako na spravodlivú a primeranú reakciu spoločnosti na spáchaný trestný čin.

Alternatívne tresty by mali byť užívané zvlášť u mladistvých delikventov, kde je ešte možnosť určitej nápravy páchateľa (Sotolář, 2000).

4.3.1 Pozitíva alternatívnych trestov

V porovnaní s trestom odňatia slobody má alternatívny výkon trestu niekoľko predností. Odsúdený neprichádza do styku s väzenským režimom, nie je s ním spojená strata slobody, čo pozitívne prispieva k zníženiu recidívy.

Trest väzenia je často spojený s prizonizáciou, teda s negatívnym vplyvom prostredia na odsúdených a ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení. Pobyt vo väzení je vo väčšine prípadov spojený so stratou zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za svoje chovanie i za svoju budúcnosť. Odsúdený stráca po prepustení schopnosť žiť na slobode. To môže viesť k takzvanému syndrómu otáčavých dverí, kedy prepustený väzeň neschopný zachytiť sa v nekriminálnom spoločenstve vyhľadá taký typ prostredia, v ktorom sa vie pohybovať. Teda kriminálny. Preto sú v mnohých prípadoch vhodnejšie alternatívne tresty, ktoré neizolujú človeka od bežnej spoločnosti a nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti.

Hlavné výhody sú v tom, že alternatívy trestu odňatia slobody nemajú za následok spomínané nevýhody odňatia slobody. Uloženie alternatívneho trestu dáva odsúdenému šancu odpykať si trest bez negatívnych stránok, odďaľuje skúsenosť s väzenským prostredím a teda predchádza nežiaducim vplyvom výkonu trestu odňatia slobody a jeho výkon má nižšie náklady.
Nedochádza k pretrhnutiu sociálnych väzieb jedinca s jeho sociálnym okolím, v ktorom žije a ďalej môže pracovať.
Takýto trest tiež zohľadňuje osobnosť jedinca a jeho individuálne zvláštnosti a u menej narušených páchateľov je podstatne účinnejší z hľadiska odstránenia hrozby recidívy.
V neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu a prispieva k lepšiemu odškodneniu. Uloženie obmedzenia alebo povinnosti by malo pôsobiť preventívne proti ďalšej trestnej činnosti.
V priebehu výkonu trestu sa sleduje, či odsúdený plní podmienky trestu a či žije v súlade s normami spoločnosti (Matoušek, 2003).

Podľa Rozuma (2005) spočívajú tieto výhody hlavne v uvoľnení miesta vo väzniciach pre ťažších zločincov, znížení nákladov na výkon trestu, väčšej zapojenosti verejnosti do procesu prevýchovy a resocializácie, v zvyšujúcom sa záujme občanov o spôsoby zaobchádzania s páchateľmi a vo vytváraní pocitu zodpovednosti za činnosť trestnej justície vo verejnosti.

4.3.2 Obecne prospešné práce

Práca vykonávaná vo verejnom záujme má priniesť páchateľovi morálny úžitok, má slúžiť k jeho začleneniu do spoločnosti a prispieť k jeho pracovnej adaptácii. Významným rysom OPP je teda fakt, že vyžaduje na odsúdenom, aby dal svoj čas a svoje schopnosti k dispozícii spoločnosti, ktorej platné právo porušil (Vanduchová,1996, s. 397).

Obecne prospešné práce predstavujú trest, ktorý je alternatívou k trestu odňatia slobody a do ktorého výkonu je zapojená širšia verejnosť. Pre verejne prospešnú prácu v zmysle hlavného alternatívneho trestu hovorí okrem hľadiska výšky nákladov i kombinácia rôznych trestaním sledovaných účelov: ujmu spôsobenú páchateľovi tu predstavuje odňatie voľného času, ktorý je v dnešnej spoločnosti stále viac cenený, spôsobené škody sú nahradené prácou vykonanou v prospech spoločnosti, resocializácia páchateľa je uľahčená tým, že jeho sociálne kontakty nie sú poškodené príliš intenzívnym zásahom do jeho života a zároveň je podporená osvojovaním stabilných pracovných návykov a rozvíjaním pocitu sociálnej zodpovednosti (Sotolář, 2000).

Zmyslom tohto trestu je vytvorenie takého užitočného výsledku, ktorý musí slúžiť širšiemu okruhu ľudí. Obecne prospešné práce môžu byť teda vykonávané len v prospech obcí alebo v prospech štátnych alebo iných obecne prospešných inštitúcii, ktoré sa zaoberajú vedou a vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou zdravia, požiarnou ochranou, ochranou životného prostredia, podporou a ochranou mládeže, ochranou zvierat, humanitárnou, sociálnou, charitatívnou, náboženskou, telovýchovnou a športovou činnosťou. (Sotolář, 2000)

4.3.2.1 Výhody trestu obecne prospešných prác

Výhodou tohto alternatívneho trestu oproti trestu odňatia slobody je to, že odsúdený nie je vytrhnutý zo svojho prirodzeného prostredia. Navyše, pokiaľ bude vykonávať OPP v prostredí, kde bude mať možnosť poznať a napraviť dôsledky svojho chovania, je veľká pravdepodobnosť, že trest povedie k náprave páchateľa a najlepšie splní svoj účel. Trest OPP podporuje pocit zodpovednosti odsúdeného za vlastné chovanie a život. Ďalej upravuje jeho pracovné návyky a v neposlednom rade, ak je trest vykonaný v zákonnej lehote, je vymazaný z registra trestov a na výpise sa teda jeho uloženie neobjaví.

Trest OPP je zvlášť účinný u mladistvých, ktorí sa dopúšťajú vandalizmu, výtržností, poškodzovania cudzích vecí. Takto môžu napraviť dôsledky svojich činov a uvedomiť si hodnotu vecí (Vůjtěch, 1998).

ZÁVER

Našou snahou pri písaní tohto článku bol krátky exkurz do problematiky probácie, mediácie a ich významu pri riešení delikvencie a kriminality mládeže, nakoľko je to pomerne nový a podľa nášho názoru perspektívny inštitút. V trestnom práve hmotnom ako aj v procesnom je zakotvený celý rad inštitútov, ktoré predpokladajú alebo priamo vyžadujú účasť probačných úradníkov, ktorých činnosť je v praxi pozitívne vnímaná. Probačná činnosť sa stáva významným prostriedkom prevencie kriminality a resocializácie páchateľov trestnej činnosti v podmienkach slovenského právneho poriadku. Napomáha naplneniu účelu trestného konania a tiež pomáha orgánom činným v trestnom konaní pri ich rozhodovacej činnosti a pri kontrole ich adekvátnosti. Zapojením probačného úradníka do riešenia trestnej veci vzniká možnosť vyriešiť prípad vo veľmi krátkom čase od spáchania činu, kým konanie pred súdom môže trvať mesiace až roky, probačný úradník môže sprostredkovať riešenie prípadu za niekoľko týždňov.

Uplatňovanie jednotlivých alternatívnych trestov narážalo spočiatku na istú konzervatívnosť niektorých našich sudcov a v súčasnosti tiež naráža na to, že pri niektorých trestoch nie sú prijateľné podmienky na ich uskutočnenie. Chýba nám napríklad elektronická kontrola v prípade trestu domáceho väzenia alebo aj absencia organizácií, ktoré by poskytovali priestor pre podmienečne prepustených alebo podmienečne odsúdených. Ďalšou problémovou oblasťou je aplikácia sociálnych výcvikov alebo iných výchovných programov. Sociálnym výcvikom rozumieme programy pre rozvoj pozitívneho sociálneho správania a sebakontroly a tiež programy pre oblasť závislostí. Jednotlivé sociálne výcviky by mali byť zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností a spôsobilostí tak, aby sa posilnila schopnosť odsúdeného k bezkonfliktnému spôsobu života. Výchovný program by mal zabezpečiť prednáškové činnosti, pohovory, vzdelávanie a čítanie doporučenej literatúry so spätnou väzbou na odsúdeného a diskusiou o nastolenom probléme.

V našich podmienkach absentuje definovanie základných metód práce, spôsobov ako dosiahnuť stanovený cieľ prostredníctvom práce s odsúdeným a tiež chýba vytvorenie najvšeobecnejšej postupnosti, z ktorej by probačný úradník aplikoval konkrétne činnosti prostredníctvom inštitútov, ktoré budú zabezpečovať sociálne výcviky. Problematický v tejto oblasti je aj nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu sociálnych výcvikov.

V druhej polovici roka 2010 došlo v rámci úsporných opatrení realizovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky k zrušeniu odboru kriminológie a prevencie kriminality a aj oddelenia probácie a mediácie. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu chýbajúceho personálneho zabezpečenia pre uskutočnenie ďalších výskumných úloh v oblasti pôsobnosti MS SR, nebolo možné rozpracovať dlhodobý zámer v oblasti prevencie kriminality a taktiež nebolo možné riešiť ďalšie predpokladané výskumné úlohy. Aj probační a mediační úradníci vykonávajú svoju činnosť od druhej polovice roka 2010 bez metodického usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Problematickou oblasťou je aj to, že pred pár rokmi bolo viacej probačných úradníkov a dnes tam, kde predtým pracovali dvaja až traja probační úradníci, pracuje na väčšine súdov len jeden, čo je na také množstvo práce málo.

Autor: PhDr. Roman Kučera
LITERATÚRA
FENYK, J.; SOTOLÁŘ, A.; SOVÁK, Z.: Mediace jako alternativní podoba naplnění trestní spravedlnosti. Trestní právo, 1997, č. 7 – 8, s. 20 – 27.

HATÁR, Ctibor, LOHINOVÁ, Naďa. 2005. Vplyv rodiny na deviantné správanie detí a mládeže. In KOLESÁROVÁ, Alena (ed.). 2005. Rodina na prelome tisícročia: Zborník referátov z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 16. – 17. mája 2005 v Bratislave. Nitra: UKF, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, s. 282 – 289.

JUSKO, P. (2006): Prevencia kriminality a resocializácia páchateľov trestnej činnosti. In Čistý deň. Roč. 4, 2006, č. 1, s. 22 – 23.

KALMTHOUT, A., DERKS, J.: Probation and Probation services. Netherlands: Wolf Legal Publisher, 2000.

KROFTOVÁ A., OUŘEDNÍČKOVÁ L., IN: Matoušek, Oldřich, Sociální práce v praxi: specifika různých cílových skupin a práce s nimi/Oldřich Matoušek a kol. – Vyd. 1 . – Praha: Portál, 2005 -352 s.

KUCHTA, J., VÁLKOVÁ, H. a kol.: Základy kriminologie a trestní politiky. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2005.

KUNOVÁ, J. (2003): Probačná a mediačná služba – nová forma resocializácie a prevencie kriminality. In Práca a sociálna politika. Roč. 11, 2003, č. 4 – 5, s. 23 – 24.

NOVOTNÝ, O. – ZAPLETAL, J. A KOL.: Kriminologie, Eurolex Bohemia, Praha 2001, str. 212.

MATOUŠEK, O., KROFTOVÁ, A.: Mládež a delikvence. Praha. Portál, 2003. 340 s.

MATOUŠEK, O., MATULOVÁ, A., KOPOLDOVÁ, B., CHALUPOVÁ, J., HALÍK, T.: Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, 1996.

NETÍK, K., VEČERKA, K., NEUMANN, J., & VÁLKOVÁ, H.: Mladistvý pachatel násilné trestné činnosti. K problematice deviantní životní cesty. Praha 1987, VÚK.

PÚRY, F.; ŠÁMAL, P.: Nad jedním rozhodnutím o probaci. Trestní právo, 1997, č. 7 – 8,s. 2 – 19.

RISKIN, L.: Mediace aneb jak řešit konflikty. Praha: Palata, 1997.

RIZMAN, S.; SOTOLÁŘ, A.; ŠÁMAL, P.: K problematice zvláštních alternativních druhů
trestního řízení. Trestní právo, 1997, č. 2, s. 6 – 10.

ROZUM, J., KOTULAN, J., VŮJTĚCH, J.: Výzkum nově zavedených prvků probace do
trestního práva ČR. Praha: IKSP, 2000.

VANDUCHOVÁ, M.: K novému trestu obecně prospěšných prací. Právní praxe, 1996.

VŮJTĚCH, J. A KOL.: Výzkum institutu obecně prospěšných prací. Praha: IKSP, 1998.

Zákon NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon NR SR č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov
Zákon NR SR č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov