Význam terciárnej prevencie

feb 14 2011

The importance of tertiary prevention
Jana Vallová, Jozef Božik

Abstrakt: Článok je zameraný na význam terciárnej prevencie, ktorá má za úlohu predchádzať zhoršeniu stavu už vzniknutých problémov a porúch. Medzi terapie, ktorými sa pôsobí na týrané, zneužívané a zanedbávané deti zaraďujeme arteterapiu, terapiu hrou, muzikoterapiu, dramatoterapiu, ergoterapiu a biblioterapiu.
Kľúčové slová: Prevencia. Terciárna prevencia. Arteterapia. Terapia hrou. Muzikoterapia. Dramatoterapia. Ergoterapia. Biblioterapia.

Abstract
The article focuses on the importance of tertiary prevention, goal of which is to prevent deterioration of the state of already existing problems and disorders. Among therapies applied to abused and neglected children, there are art therapy, play therapy, music therapy, dramatherapy, occupational therapy and bibliotherapy.

Keywords
Prevention. Tertiary prevention. Art therapy. Play therapy. Music therapy. Dramatherapy. Occupational therapy. Bibliotherapy.

Po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie ak už samotnému aktu násilia prišlo nastupuje terciárna prevencia, ktorá má za úlohu predchádzať zhoršeniu stavu už vzniknutých problémov a porúch. Jej úlohou je zabezpečiť, aby sa dieťaťu viac neubližovalo a minimalizovali sa vzniknuté dôsledky. Cieľom terciárnej prevencie je vhodnou liečbou a starostlivosťou zmierniť následky, ktoré boli spôsobené nevhodným zaobchádzaním dieťaťa, pokúsiť sa nájsť alebo zlepšiť podmienky pre ďalší vývin.

Terciárnu prevenciu zakladáme na pomoci, nie represii, ale prevýchove a resocializácii, terapii a práci s rodinou. V nej sa musia spojiť všetky zúčastnené profesie v synergickom pôsobení na túto sociálnu patológiu. Veľkú úlohu tu zohrávajú komunity a miestne samosprávy.

Cieľovou skupinou terciárnej prevencie sú ľudia už s existujúcimi problémami, ktorí okrem toho, že ohrozujú seba, predstavujú vážne riziko aj pre svoju rodinu a najbližšie okolie. Terciárnou prevenciou možno zamedziť zhoršovaniu stavu, recidívam a znižovaniu dôsledkov porúch v sociálnom, psychickom alebo telesnom vývine.

Jednou z možností pomôcť deťom a dospievajúcim je istá forma modifikovaného sociálno-psychologického tréningu vychádzajúceho z úrovne vývinu a vývinových potrieb detí a dospievajúcich - intervenčný program. Účelom tohto programu je poskytnúť odborníkom, ktorí sa zaoberajú prácou s deťmi, praktickú príručku ponúkajúcu techniky, cvičenia, hry a postupy, ktoré podporujú proces sociálneho učenia. Medzi terapie, ktorými sa pôsobí na týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa, patria:

  • Arteterapia je využívanie výtvarného umenia a výtvarnej tvorby v procese terapie, umožňuje chorým vyjadriť svoje posolstvo inou než verbálnou cestou, ktorá im dáva príležitosť prijať informácie o sebe, o svete iných ľudí a súčasne objavovať svoje možnosti. Arteterapia napomáha zmierniť pocity úzkosti, prispieva k úľave pri depresii a k celkovej kognitívnej a psychickej stimulácii.
    Arteterapia môže byť receptívna a produktívna. Receptívna arteterapia je vnímanie umeleckého diela vybraného s určitým terapeutickým zámerom arteterapeutom. Cieľom je lepšie pochopenie vlastného vnútra, poznávanie pocitov a prežívania iných ľudí, vcítenie sa do umeleckého diela. Produktívna arteterapia znamená použitie konkrétnych tvorivých činností - kresby, maľby, modelovania.
    Zmysel vstupu atreterapie do výchovy vidia v kultivácii emocionálnej a hodnotovej sféry detského vnútorného sveta. Arteterapia by mala sprostredkovať východiská pre životné záťažové situácie. Pozitívna prevencia by mala byť účinná hlavne v nestabilných a málo láskavých rodinách, pretože v takej situácii môže arteterapeut predstavovať veľmi dôležitú osobu v sociálnom okolí dieťaťa a pomáha mu integrovať jeho vnútorný svet a podporovať jeho zdravý emocionálny vývoj.
    Výtvarná činnosť je pre deti jedným z najprirodzenejších vyjadrovacích prostriedkov. Dáva im možnosť formou hry a tvorivej činnosti s výtvarným materiálom uvoľniť svoje emócie a znázorniť témy, ktoré prežíva.
  • Terapia hrou – v liečebnej terapii ide o cielené využívanie hry, ktoré je spojené s poruchami vývinu, zdravia alebo nepriaznivými životnými okolnosťami. Cieľom je u detí podporiť prirodzený vývin a vytvoriť podmienky pre dosiahnutie potrebných zmien v správaní a postojoch. Pre dieťa je hra najprirodzenejším prostriedkom pre poznanie, učenie, pre vyrovnávanie sa so smutnými zážitkami ale aj bolestnými skúsenosťami. Hra je postavená na skutočnosti, ale súčasne sa odohráva v imaginárnom svete. Pri hre významnú úlohu zohrávajú hračky, ktoré im umožňujú vyjadriť to, čo nechcú, nevedia alebo nemôžu urobiť prostredníctvom slov; podstatné je, aby zodpovedali vývinovým úlohám daného veku.
  • Muzikoterapiu môžeme zaradiť do arteterapie - liečby umeleckými prostriedkami. Muzikoterapia sa dnes stáva dôležitou súčasťou rôznych programov komplexnej starostlivosti v rámci prevencie i práce s postihnutými či narušenými jedincami. Muzikoterapia je liečebno-výchovná metóda, keď pomocou hudobnej aktivity alebo hudobnej percepcie zvolenej podľa individuálnych potrieb sa jedinec vyjadruje tak, aby to malo pre jeho somatické, psychické alebo sociálne postihnutie čo najprirodzenejší efekt. Ide o pôsobenie hudby v oblasti prevencie, diagnostiky a terapie, so zámerom zlepšiť, upraviť alebo udržať jeho stav. Liečba hudbou (muzikoterapia) je cielené využitie hudby a jej zložiek na pozitívne ovplyvňovanie problémových stavov jedinca v individuálnom alebo skupinovom procese riadenom odborníkom.
    Najrozšírenejšou formou muzikoterapie je počúvanie hudby – receptívna muzikoterapia, ktorá umožňuje relaxáciu, oddychovanie, kultúrne vyžitie, koncentráciu. V muzikoterapii sa používajú tradičné aj netradičné hudobné nástroje, ale môžu to byť aj predmety, ktoré vydávajú rozličné zvuky. Najčastejšie uvádzanou technikou muzikoterapie je improvizácia.
  • Dramatoterapia prestavuje komplex prístupov a metód, v ktorých sa dramatické prostriedky využívajú na emocionálne ozdravenie, na utlmenie nežiaducich postojov a v správaní. Využívajú sa rôzne formy hrania divadla - psychodráma, sociodráma, bábkové divadlo, rolové hry, pantomíma, tanečná dráma, ktoré majú výchovné zameranie. Významnú úroveň predstavuje hranie divadla, ktoré si vyžaduje ochotu spolupracovať, systematickú prácu na sebe, prijať zodpovednosť za svoju rolu a celkový výsledok. Dramatoterapia pomáha získať vnútornú motiváciu, schopnosť lepšie sa orientovať vo svojich problémoch, nadhľad, ale aj posun vo vnímaní a prežívaní, sebarealizáciu. Využíva sa pri integrovaní deti s telesným a duševným postihnutím.
  • Ergoterapia je základným prostriedkom pre diagnostiku i terapiu. Vychádza sa zo skutočnosti, že každý zmysluplný pohyb je výsledkom zložitých intrapsychických procesov, na ktorých sa podieľa vždy celý človek. Predpokladom je zvnútornenie informácii, ich zhodnotenie vo vzťahu k sebe, motivácia, sebahodnotenie k daným možnostiam, očakávania úspešnosti a tiež pochopenie významu svojho konania a svojej životnej reality. Činnostná terapia nie je tréningom, ale príležitosťou objavovať vlastné možnosti. U detí sa približuje k terapii hrou. Činnostná terapia sa zameriava vždy na celého človeka v jeho životnej realite.
  • Biblioterapia je metóda psychoterapie využívajúca čítanie na liečebné účely. Čítanie pomáha účelne využívať voľný čas, prekonávať depresívne stavy a duševné krízy, riešiť vnútorné či psychické konflikty. S rozvojom biblioterapie sa čoraz častejšie začínajú používať aj terapeutické rozprávky. Rozprávka pomáha dieťaťu odkryť rôzne možnosti správania, umožňuje mu stotožniť sa s hlavným hrdinom a prežívať množstvo nových emócií a príhod. Rozprávkový svet sa navyše riadi pravidlami dobra, ktoré zvíťazí.
    Na čítanie je vhodný taký výber kníh, ktorý rešpektuje záujem klienta, ale musí mu zároveň otvárať nové možnosti. Neskôr sú pre čítanievhodné tie knihy, ktoré otvárajú nové rozmery v rozhľade, vzbudzujú záujem o svet v jeho rozmanitosti a ovplyvňujú spôsob jeho myslenia. V liečebno-pedagogickej starostlivosti ide o poskytovanie informácii o svete a ľuďoch, o povzbudenie záujmu, príjemné zaujatie, rozvíjanie slovnej zásoby a komunikačných schopností.

V rámci poradenského systému a systému sociálnej starostlivosti sa môže uplatniť sociálny pracovník aj ako organizátor voľnočasových aktivít pre deti s disociálnym vývinom a inými handicapmi v centrách výchovnej a psychologickej prevencie, v krízových centrách a iných zariadeniach pre deti z ulice. Tieto zariadenia poskytujú komplexnú sociálnu, psychologickú a liečebno-výchovnú starostlivosť. Voľnočasové aktivity sú ich integrálnou súčasťou, pričom pri práci sa preferuje otvorenosť voči zmene, participácia na tvorbe, orientácia na vzťah, slobodná voľba.

Samotné terapie tu predstavujú priestor pre integritu s deťmi, ale nie sú návodmi na dosiahnutie želanej zmeny. Ich využívanie je vždy individuálne a jedinečné. Psychoterapeutický efekt jeho opatrení je veľmi pravdepodobný, lebo ide o účelnejšie a zmysluplnejšie zvládanie všedného života, ktoré prináša deťom úľavu, vedie k zmenám v postojoch a vzťahoch a pomáha preklenúť traumatizujúce zážitky z minulosti.

Sociálna prevencia sa vykonáva hlavne pre dieťa,

  • ktorého doterajšia výchova je ohrozená alebo vážne narušená,
  • s poruchami správania,
  • ktoré zanedbáva základnú školskú dochádzku,
  • ktoré sa dopustilo konania prislúchajúcemu trestnému činu,
  • ktorému súd nariadil ústavnú výchovu, alebo uložil ochrannú výchovu,
  • ktoré je týrané, zanedbávané alebo zneužívané.

Všetky opatrenia sociálnej prevencie primárnej, sekundárnej alebo terciárnej sa odporúčajú vykonávať formou poradenstva sociálneho pracovníka. V záujme sociálneho pracovníka je pomôcť svojim klientom a len od neho závisí akú formu, metódu a postup práce si zvolí.

Literatúra

1.HAMBÁLEK, V.: Úvod do voľnočasových aktivít s klientskymi skupinami sociálnej práce. Bratislava: Občianske združenie Sociálna práca, 2005. 79 s. ISBN 80-89185-11-8.
2.HORŇÁKOVÁ, M.: Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. Bratislava: Občianske združenie Sociálna práca, 2007. 175 s. ISBN 978-80-89185-28-3.
3.OLÁH, M.: Sociálnoprávna ochrana detí. Prešov: PBF, 2005.
4.OLÁH, M.: Supervízia v sociálnej práci. Prešov: PBF, 2005.
5.OLÁH, M.- ROHÁČ. J.: Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, n. o., 2008. 255 s. ISBN 978-80-89271-35-1.
6.ONDREJKOVIČ, P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2000. 116 s. ISBN 80-88868-60-2.
7.SCHAVEL, M. et al.: Sociálna prevencia. Prešov: VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ÚSV a zdravotníctva. 2007. 141 s. ISBN 978-80-89271-22-1.
8.ZELINA, M.: Arteterapia. In: Rodina a škola. Roč. 50, 2002, č. 9, s. 5. ISBN 0231-6463.