A life struggle without alcohol

Abstrakt: Alkohol patrí medzi najrozšírenejšie a najľahšie dostupné návykové látky. V malom množstve na chvíľu zvyšuje človeku sebavedomie, odstraňuje vnútorné napätie a zaháňa žiaľ. Na takéto krátke pôžitky sa neskôr vyžadujú väčšie dávky alkoholu, čo vedie k závislosti. Nevinné popíjanie sa môže stať duševným ochorením a zmeniť ľudský život na patologický. Závislosť na alkohole zasahuje nielen závislého, ale je záťažou pre jeho rodinu a okolie. Vymaniť sa z tejto závislosti je častokrát dlhodobý a zložitý proces. Nástupom abstinencie sa život závislého stáva lepším a kvalitnejším. Kazuistické prípady poukazujú na dôležitosť abstinencie a jej význame pri skvalitňovaní života bez alkoholu.
Kľúčové slová: Abstinencia. Alkohol. Liečba. Závislosť. Život.

Abstract: Alcohol is one of the most widespread and easily available addictive substances. In small quantities, it increases a person's self-confidence for a while, removes internal tension and banishes grief. Larger doses of alcohol are later required for such short pleasures, leading to addiction. Innocent drinking can become a mental illness and turn human life into a pathological one. Alcohol dependence not only affects the addict, but is a burden for his family and surroundings. Getting out of this addiction is often a long and complicated process. With the onset of abstinence, the addict's life becomes better and more beautiful. Case reports point to the importance of abstinence and its importance in improving alcohol-free life.
Key words: Abstinence. Alcohol. Treatment. Addiction. Life.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

JÁN – viacnásobný držiteľ plakiet za abstinenciu
Ján sa narodil v r. 1953 ako tretie dieťa zo siedmych súrodencov v robotníckej rodine. Po absolvovaní základnej školy sa prihlásil na učilište, kde sa vyučil za mechanizátora poľnohospodárskych strojov. A keďže bol šikovný, podarilo sa mu získať dva výučné listy. Urobil aj skúšky na kuriča tuhého paliva. Taktiež si urobil vodičský preukaz. Prišiel čas povinnej vojenskej služby. Dva roky vojaka si odkrútil v malom mestečku blízkosti Plzne. Pri tomto nástupe nastal zlom v jeho živote.

Vojenská služba spôsobila pre fyzicky nižšieho muža krutú šikanu. Vojaci mu robili zle. To spôsobilo, že bol na pokraji vyčerpania. Nerád si na to spomína. Dvaja z vtedajších vrstovníkov spáchali samovraždy. Jeden z nich pre vojenský režim. Napriek šikane bol vzorný pri vojenskom nástupe, v poslúchaní príkazov, plnení si povinností vojaka a hlavne bez „prúserov.“ Žiaľ, toto sa nezaobišlo bez „boľavého kopanca“ od neprajných a posmievačných vojakov. Najprv bol pri delostrelcoch. Potom bol pátrač - vojak, dával pozor na oblohu a let lietadiel. Neskôr bol vo vojenskej správe budov. Tam dostal odmenu väčšiu ako čatár na vojenčine. Zarobil si až 220 Kčs na mesiac. Prvá vychádzka pre malého vojaka sa nezaobišla bez piva. Jedno nevinné pivo...

Po rozkaze sa ako 22 ročný vrátil do civilu. Zamestnal sa ako robotník v duklianskych kasárňach. Tam vykonával remeslo, v ktorom sa vyučil. Dôsledky šikany začali ukazovať svoje prvé následky. Ján začal čoraz viac popíjať. To spôsobilo to, že ho z práce vylúčili. Musel si teda nájsť inú prácu. Zamestnal sa v pneuservise. Pracoval tam ako strojník. Dával do lisov a strojov olej. Opäť ho vyhodili. Ako sám hovorí - pre pálenku. Bol to už druhý vyhadzov z práce. Odišiel do tretej práce. Ani tam alkoholová závislosť nenechala na seba čakať. Po tejto poslednej práci vykonával už len aktivačné práce.

Napriek závislosti na alkohole s rodinou vychádzal dobre. Ako mladý chodil na diskotéky a medzi ľudí. Tam si samozrejme vypil. Čučo, pálenka, pivo tie tiekli potokom. Fľaša lacného vína za 10 korún to sa dalo. Takéto víno popíjal s dvoma alebo troma ľuďmi. Rád mal partie kde sa spoločne pilo. Ak partia nebola, tak pil sám. Čo je paradox, iba ostré sám nikdy nevypil. Na tento druh alkoholu potreboval partiu. Alkoholová závislosť spôsobila, že sa začal zajakávať. Koktaním nedokázal vysloviť slová a dávať ich do viet. Niektorí jeho súrodenci pili. Alkoholická závislosť zasiahla časť jeho rodiny. Jednotlivý členovia na ňu trpeli taktiež. Jeden z bratov, ktorý mal tiež problémy so spomínanou závislosťou dostal podmienku. Musel odísť do resocializačného zariadenia namiesto väzenia.

Zlom pre Jána nastal maminou smrťou. Rodina mu dohovárala, aby prestal piť. Šiel dobrovoľne na protialkoholickú liečbu. Tri mesiace tam bol natvrdo. Podstupoval ju zodpovedne a dostavili sa prvé úspechy. Po úspešnej liečbe ešte šiel na ďalšie dve doplňujúce protialkoholické liečby. Počas liečby sa zúčastňoval rôznych terapeutických aktivít a súťaži, v ktorých si počínal úspešne. Ján je veriaci. Pastoračné služby počas pobytu na charite nevyužíval. Rád číta historické knihy. Je viacnásobným držiteľom plakiet za abstinenciu. Má 6 zlatých plakiet a 4 diamantové plakety. Diamantová plaketa znamená to, že daný človek abstinuje už viac ako 15 rokov. Môže sa udeliť aj viackrát po získaní prvej diamantovej plakety. Cieľom je motivovať človeka, aby abstinoval ďalej.

Počas pobytu na charite Ján bol najdlhším abstinujúcim alkoholikom. Okrem plakiet ho teší, že sa dožil dôchodku. Bol mu pridelený sociálny byt v meste v ktorom sa narodil. Teší sa, že býva vo svojom byte. Priznaný dôchodok, priznané doplatky a vlastné úspory si chce vložiť na vlastnú knižku a šetriť si. Ostáva v kontakte so svojou žijúcou rodinou, synovcami a neterami. Je obyvateľom charity v ktorej býva už 14 rokov a úspešne abstinuje od roku 1994. Je na dobrej ceste života. Toľko Ján, 27 ročný mladík, teda abstinujúci alkoholik, ktorý miluje svoj život.

PETER – striedavé abstinovanie

Peter sa narodil v roku 1973. Po absolvovaní základnej deväťročnej školy sa rozhodol vyučiť ku krajčírskemu remeslu. Keďže sa v tomto čase neotváralo 4 ročné štúdium s maturitou, prihlásil sa teda iba na trojročné učilište. Aby bol prijatý, musel najprv urobiť talentové skúšky. Prijali ho teda na odbor krajčírstvo – tvorivé šitie. V celej škole bolo 500 dievčat a iba 7 chlapcov, medzi ktorými patril aj Peter. Po ukončení učilišta a získaní vyučného listu externe dva roky si dorábal maturitu. Po maturite začal pracovať v odevnom výrobnom družstve. V práci bol dobrý kolektív. A keďže bol dobrý ku spolupatričnosti sa pridalo nevinné popíjanie. Keďže už od začiatku chcel zapadnúť do kolektívu podieľal sa na tzv. skladačkách na alkohol. Podvolil sa tomu. Piť alkohol začal teda vo svojej práci a začalo sa to nabaľovať.

Po ukončení pracovného pomeru sa zamestnal v strážnej službe ako sbskár so zbraňou. Napriek tomu, že už bol závislý, teda ako tvrdí, pil už nad normu, psychotesty dokázal urobiť. V novej práci sa troška viac začal „dávať dole.“ Peter nebol sám. Našiel si družku, s ktorou žil 14 rokov. Keďže to bola staršia žena, deti s ňou nemal. Dcéra jeho družky mu dala podmienku, aby sa šiel liečiť od závislosti a prestal piť. Sama už nechcela zažívať to, čo zažívala pre svojho vlastného otca. Ten ju spolu s mamou bil a trýznil vďaka alkoholu. Preto Peter šiel k psychologičke. Stretnutie so psychologičkou vyšlo veľmi dobre no na liečenie nešiel. Peter na chvíľu prestal piť. Abstinovať dokázal dva roky. Prácu sbskára, ktorý mal zbraň musel pre svoju závislosť ukončiť. Alkohol a zbraň boli nezlučiteľné. Nastúpil do jednej firmy, kde robil majstra. Bol jediným mužom v celom pracovnom kolektíve. Oslovenie majster, pán majster mu robilo dobre. Vždy si ho ženy nejakým spôsobom poctili. Napríklad aj fľašou. Tam sa už poriadne spustil. Odrazilo sa to potom vo vzťahu s družkou, ktorý začal upadávať.

Peter bol rebelant. Pod vplyvom alkoholu urobil čin, ktorý si už nepamätá, susedovi v bytovke kde žil so svojou družkou. Musela zasiahnuť polícia. Dostal zákaz na 48 hodín priblížiť sa k bytu svojej družky. Prispel k tomu svojou vinou. Peter je najmladší zo súrodencov. Ako najmladší v rodine mal iný výchovný režim oproti starším súrodencom. Veľa sa mu prepáčilo. Pokiaľ nežil s družkou doma žil s mamou a sestrou. Tam bol pokojný a o jeho prešľapoch sa nerozprávalo. Veď to bola hanba, ktorú ani rodina si nechcela pripustiť. Avšak vyčíňanie na ulici, bitky, šarapaty, záchytky, zásah policajtov, putá a trávenie nocí na polícii boli bežné. Raz sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví. Obeť jeho činu nakoniec trestné oznámenie stiahla, podľa Petra zrejme zo strachu. Rodine nič nevyčíta. Sám priznáva že bol bitkár a správal sa ako gauner.

S družkou sa nakoniec rozišli. V Petrovom živote tak začala nová etapa, ktorá trvala dva roky –„skryté bezdomovectvo.“ Keďže v miestnom sídlisku sa nachádzali tenisové kurty a poznal majiteľa, mal maličkú „chyžku“ v ktorej smel prenocovať. Sprcha a hygiena bola zabezpečená. Stránil sa žobrania na ulici. Jeho hlavnou métou bolo, aby niečo príležitostne zarobil a prespal. Samozrejme párty pod mostami a prespávanie na lavičke sa počas tohto obdobia pritrafili. Podľa výzoru na Petrovi nebolo však poznať že ide o človeka bez domova. Vyzeral úplne normálne.

V jeden deň však nemohol vstať z postele. Myslel si, že je to porážka. Životný štýl a alkoholová závislosť začala ukazovať svoje ďalšie negatívne stránky. Začal si uvedomovať, že toto nie je v poriadku. V krátkom čase stretol terénneho sociálneho pracovníka, zamestnanca charity. Ten mu ponúkol služby charity. Na jeho radu prišiel a vyskúšal to. Bolo to ťažké. Uznáva, že jeho divá povaha mala problém zvyknúť si na charitný režim a požiadavky. Nevedel sa zo začiatku prispôsobiť. Bol sám medzi ľuďmi. Nemal sa s kým porozprávať. Avšak počas pobytu charity si veľa uvedomil. Neskôr si tam našiel nových kamarátov, s ktorými sa môže porozprávať. A aj novú priateľku, klientku charity. Ako závislý bol najskôr v resocializačnom zariadení 8 mesiacov. Tam mal prácu, kde šil a pral. Alkohol mu až tak nechýbal. Pobytom na charite však nanovo začal popíjať. Abstinovať sa mu darí nanajvýš iba s krátkymi prestávkami. Koncom leta v malom meste s abstinujúcou priateľkou niečo popil. Priateľka po dvoch rokoch abstinencie podľahla pokušeniu. Zareagovala však rýchlo a šla sa liečiť. Po návrate z liečenia nanovo začala abstinovať.

So závislosťou si Peter absolvoval veľmi krutý zážitok – delírium. Sám Peter to nepraje nikomu. Videl démonov, ktorý mu sedeli na nohách. Keď im utekal, začali ho naháňať. Napriek vysokej postave sa dokázal schovať pod nízku posteľ, čo za normálnych okolností človek nedokáže. Bál sa vyjsť spod postele. Démoni ho chceli vytiahnuť. Temné mračná, obrysy, to bol ich výjav. Takéto šialenstvo nikdy nezažil a nepraje to nikomu. Jedno šťastie bolo, že ho kamarát držal za ruku a zhováral sa s ním. To bol jediný kontakt s realitou.

Neskôr sa Petrovi pritrafili zdravotné problémy. Diagnostikovali mu nádorové ochorenie, ktoré sa rozšírilo na viaceré časti tela. Pije síce menej. Niekedy nepije, keď je už ťažšie nedokáže odolať a dopraje si aspoň malé množstvo. Podľa lekárky vzhľadom na diagnózu mu ostávalo istý čas približne 7 mesiacov života. Napriek popíjaniu podstupuje liečbu a berie lieky. Istý čas bral silné lieky, ktoré mu iba zvýšili chuť na alkohol. Pre chorobu cíti bolesť celého tela. Prirovnáva to k únave po kopaní základov na budovu. Peter je stále obyvateľom charity. Priateľka, ktorá opätovne začala abstinovať ho nabáda, aby nepil a abstinoval. Teší ho nová práca na plný úväzok. Má podľa neho originálnu robotu v rodnom meste – smenový majster. Nevie si vynachváliť rodinnú atmosféru v pracovnom kolektíve a plat, ktorý ho svojou výškou dokázal prekvapiť. Napriek chorobe chce žiť pre seba a svoju staršiu priateľku. Pracovníci charity ho nabádajú aby nepil. Sám je prekvapený že platí príslovie – čo chceš aby robili ľudia tebe, to rob aj im. Keď sa správa zle, nečuduje sa, že zo strany charity prichádzajú sankcie. Stáva sa, že pre chorobu niekedy slabšie vidí. Priznáva, že Boh mu dal slobodnú vôľu. Keby bol rozmýšľal skôr, mohlo to dopadnúť ináč. Nehnevá sa však na neho. Rozprávať o sviatostiach ešte nechce, nepripúšťa si to veľmi. Považuje to za posledné veci v živote človeka. Sám chce ešte žiť. Naďalej však bojuje so závislosťou na alkohol, aj keď pije momentálne menej a čiastočne sa mu darí aj abstinovať.

Záver

Pokiaľ si človek uvedomí, že má problém so závislosťou s alkoholom, môže vyhľadať odbornú pomoc, ktorá ho bude doprevádzať pri liečbe tejto závislosti. Po vyhľadaní lekára môže byť závislý odporúčený na ambulantnú alebo nemocničnú liečbu. Súčasťou takejto liečby môže byť kombinácia behaviorálnych postupov, psychoterapie a farmakoterapie. Pokiaľ závislý je klientom charitného zariadenia, môže byť nabádaný sociálnym pracovníkom aby absolvoval takúto liečbu. Taktiež rodina môže vytvárať priaznivé domáce podmienky pre závislého člena, ktoré mu umožnia abstinovať a tráviť viac času so svojimi blízkymi po návrate z liečebného pobytu. Nie je to však v kompetencii každej rodiny, nakoľko pre alkoholizmus jej člena mohlo dôjsť k narušeným rodinným vzťahom. Často sa závislý vo svojom probléme ocitá úplne sám. Alkoholovo závislí sa môžu nakontaktovať aj na resocializačné zariadenia aby tamojším pobytom a programom sa mohli vrátiť k abstinencii. Nápomocné môžu byť aj podporné skupiny pre ľudí žijúcich mimo resocializačných zariadení. V rámci sociálnej terapie tieto skupiny pozitívne motivujú k udržaniu abstinencie, či liečby.

Sociálni pracovníci majú využívať všetky možné kompetencie sociálneho pracovníka pri práci s alkoholikmi. Spoločné sedenia, pracovné terapie, sociálne terapie a motivačné rozhovory i trpezlivosť sú neodmysliteľné. Trpezlivosť sa vyžaduje pri komunikácii so závislými klientmi, ktorí si závislosť ešte nepripúšťajú. Môžu im byť poskytované služby charity za stanovených podmienok. Tam klienti môžu byť nabádaní k liečbe. Postupom času môžu takúto možnosť klienti pripustiť.

Prípady dobrej praxe pri práci s klientmi trpiacich závislosťou na alkohol môžu byť zaznamenané v odborných literatúrach a časopisoch i zborníkoch. Týmto môžu oboznamovať odbornú a širokú verejnosť s potrebnými informáciami. Môžu byť tak nápomocné pre sociálnych pracovníkov pri ich práci a aj pre tých, ktorí trpia závislosťou na alkohol a sú odhodlaní s tým niečo robiť.

Mgr. JUDr. PhDr. Stanislav Bujda, PhD.