Associations between quality of life, cognitive capacity of information processing and attention in patients with multiple sclerosis
Abstrakt: Sclerosis multiplex (SM) je chronické ochorenie, pre ktoré je typická demyelinizácia axónov a funkčné zmeny v centrálnej nervovej sústave. Rozmiestneniu lézií zodpovedajú aj symptómy, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacientov a zahŕňajú široké spektrum problémov od únavy, vizuálnych problémov, pohybových ťažkostí až po kognitívne obmedzenia. Cieľom tejto práce je získať náhľad do problematiky kognitívneho spracovania informácií, pozornosti a ich súvisu s fyzickou a mentálnou kvalitou života (PCS, MCS) u pacientov so SM. Výskumu sa zúčastnilo 155 pacientov (75.5% žien), ktorí vyplnili sebaposudzovaciu škálu SF-36 (fyzická a mentálna kvalita života) a podstúpili neurologické vyšetrenie testom PASAT (kognitívne spracovanie informácií a pozornosti). PASAT nepreukázal súvis s PCS, ale v rámci MCS štatisticky významne sýtil varianciu (5%) závisle premennej. Závery tejto štúdie by mohli byť využité pri vytváraní nefarmakologického intervenčného programu zameraného na mentálnu kvalitu života u ľudí so SM.
Kľúčové slová: Sclerosis multiplex, Kvalita života, PASAT, Kognitívna kapacita, Pozornosť

Abstract: Multiple sclerosis (MS) is a chronic disease characterized by demyelination of axons and functional changes in central nervous system. Lesions resulting from demyelinating processes lead to symptoms which have negative effect on quality of life in patients and involve wide range of limitations like fatigue, visual issues, movement and cognitive problems. The aim of this study is to get a clearer picture about cognitive capacity and attention and their association with physical and mental quality of life (PCS, MCS) in SM patients. Study sample consisted of 155 patients (75.5% women), who filled in SF-36 questionnaire (for measuring physical and mental quality of life) and underwent neurological examination with PASAT (aimed at assessing cognitive capacity of information processing and attention). PASAT did not show significant association with PCS, but explained 5% of variance in MCS. This information may be used in creating non-pharmacological intervention programmes aimed at improving mental quality of life in SM patients.
Keywords: Multiple sclerosis, Quality of life, PASAT, Cognitive capacity, Attention
Foto: Peter Senko (2018)

Cognitive distortions of pathological gamblers
Abstrakt:
Úvod: Problematiku kognitívnych distorzií v kontexte patologického hráčstva môžeme priradiť k predloženej psychologicko-psychoanalytickej a kognitívno-subjektivistikej teórii patologického hráčstva. Kognitívne distorzie sú často sa vyskytujúce fenomény u jedincov s rôznymi typmi porúch. U patologických hráčov sa na základe výsledkov obsahových analýz zahraničných výskumných štúdií vyskytujú pomerne často.
Ciele: Cieľom výskumu bolo zistiť výskyt a variabilitu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov, ktorí spĺňajú diagnostické kritéria patologického hráčstva.
Metódy: Vo výskume sme uplatnili kvalitatívnu metodologickú stratégiu. Výskumnou metódou, ktorou sme overovali výskyt kognitívnych distorzií problémových patologických hráčov, bolo štrukturované interview vlastnej konštrukcie a dve diagnostické metódy (LBQ, GA-20).
Výsledky: Najčastejšie sa u problémových hazardných hráčov vyskytujú kognitívne distorzie v podobe interpretačnej predpojatosti / sebadôvery a upevňovania hráčskych zručností, ako aj v podobe selektívnej pamäti na výhry. Naproti tomu, najmenej časté z pohľadu výskytu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov sú antropomorfizmus a subjektívne produkované klamné korelácie v kontexte psychického stavu pri hre.
Kľúčové slová: Kognitívne distorzie, kognitívno-subjektivistická teória patologického hráčstva, kvalitatívna analýza, Patologické hráčstvo, Psychologicko-psychoanalytická teória patologického hráčstva.

Adolescent-parent attachment from family completeness point of view in the Žilina region
Abstrakt:
Úvod: V príspevku sa zaoberáme vzťahovou väzbou medzi adolescentmi a rodičmi z pohľadu úplnosti rodiny. Problematika vzťahovej väzby je na Slovensku pomerne nová, pričom odborníci sa zhodujú, že vzťahová väzba je základom zdravého bio-psycho-sociálného vývinu dieťaťa/adolescenta. V predkladanom vedeckom príspevku prezentujeme výsledky výskumu zapamätaného rodičovského správania adolescentov v kontexte vzťahovej väzby medzi adolescentmi a rodičmi.
Ciele: Cieľom výskumu bola identifikácia a analýza výskytu hyperprotektivity, odmietania a emočnej vrelosti v úplných a neúplných rodinách na základe zapamätaného rodičovského správania a jeho vnímania adolescentmi v Žilinskom kraji.
Metódy: Výskumná metóda, ktorú sme použili pre overenie stanoveného výskumného cieľa, bol dotazník s-E.M.B.U, ktorý pozostáva z 23 položiek. Dotazník obsahuje tri dimenzie rodičovského správania, a to hyperprotektivitu, odmietanie a emočnú vrelosť. Výskumná vzorka pozostávala zo stoštrnástich adolescentov študujúcich na gymnáziu, strednej odbornej škole a strednom odbornom učilišti v Žilinskom kraji, ktorí vypovedali o vplyve rodičovského správania na ich osobnosť. Základné kritérium výberu bol vek od 15 do 19 rokov.
Výsledky: Signifikantné rozdiely boli nájdené v porovnaní hyperprotektivity oboch rodičov (Wilcoxonov test, p < 0.001). Signifikantné rozdiely sme ďalej našli aj v porovnaní odmietania a emočnej vrelosti rodičov z úplných a neúplných rodín adolescentov. V neúplných rodinách bolo zistené, že skóre v dimenzii odmietanie je významne vyššie v porovnaní s úplnými rodinami (Mann-Whitney U-test: p < 0.001). V úplných rodinách bolo nájdené významne vyššie skóre v dimenzii emočná vrelosť v porovnaní s neúplnými rodinami (Mann-Whitney U-test: p= 0.006).
Kľúčové slová: Emočná vrelosť, hyperprotektivita, odmietanie, vzťahová väzba adolescentov a rodičov, zapamätané rodičovské správanie.

Foto: Peter Senko (2017)

Attitudes of registered unemployed women after the age of 50 to different forms of employment
Abstrakt: Príspevok predkladá výsledky z realizovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť postoje evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku k rôznym formám zamestnania.
Kľúčové slová: Výskum. Postoje nezamestnaných žien. Formy zamestnania.

Abstract: The contribution describes results from realised research, which aim was to find out attitutes of registrated unemployed women over the age of 50 to different forms of employment.
Keywords: Research. Attitutes of unemployed women. Forms of employement.

Abstrakt:
Úvod: Čoraz väčšia pozornosť sa v súčasnosti venuje výskytu a prevencii syndrómu vyhorenia nielen u dospelých ale tiež u študentov. Štúdium, hoci nie je prácou v klasickom zmysle, takisto vyžaduje pravidelnú účasť na povinných aktivitách a je tiež prítomný výrazný tlak na kvalitu výsledkov. Osobnostné charakteristiky ako sebahodnotenie a „sense of coherence“(zmysel pre integritu) môžu byť dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi individuálne schopnosti zvládnuť vyhorenie. Skúmali sme vzťah medzi spomínanými faktormi u univerzitných študentov pomáhajúcich profesií.
Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 75 univerzitných študentov: 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1±3,3; 29 % mužov) a 27 študentov ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva (19,8±1,7; všetko ženy). Na meranie úrovne syndrómu vyhorenia sa použila Škála syndrómu vyhorenia v škole (SBI); ďalej sa použili Antonovského škála SOC - škála zmyslu pre integritu a Rosenbergova škála sebaúcty (RSS). Na štatistické spracovanie údajov sa použila lineárna regresia.
Výsledky: Do lineárneho regresného modelu boli zaradené vek a rod ako možné intervenujúce premenné, hladina sebaúcty (RSS) a zmysel pre integritu ako možné prediktory, a hladina syndrómu vyhorenia (SBI) ako závislá premenná. Syndróm vyhorenia bol signifikantne predikovaný len úrovňou zmyslu pre integritu (β= -0.35; 95% CI: -0.45,-0.32), avšak nie sebaúctou (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Závery: Je pravdepodobné, že copingové stratégie využívané pre plnení študijných povinností budú významne súvisieť so stratégiami používanými neskôr v práci, a teda zlepšovanie zručností zvládania stresu u študentov je užitočné v prevencii neskoršieho výskytu syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, sebaúcta, zmysel pre integritu (sense of coherence), študenti pomáhajúcich profesií.
Poďakovanie: Výskum bol podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV na základe projektu č. VEGA-1/0232/10.

Abstract:
Background: Research is recently focusing on prevalence of the burnout syndrome not only among adults, but also among students; despite of the fact that study is not a real work; it requires regular mandatory structured activities and expected achievement. Personality characteristics, such as self-evaluation and sense of coherence might be important factors influencing the individual abilities to cope with the burnout. We examined the relationship between mentioned factors among university students of helping professions.
Methods: 75 university students were included: 48 psychology students (mean age 21.1±3.3;29.8 % of males), and 27 students of nursing and public health (19.8±1.7;all females). SBI (School Burnout Inventory) was used for assessing the burnout levels and SOC (Sense of Coherence questionnaire) was also employed. Linear regression models were used.
Results: After controlling for the effect of age and gender; burnout syndrome was significantly predicted only by sense of coherence (β= -0.35; 95 % CI: -0.45,-0.32), but not by self-esteem (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Conclusions: It is probable, that strategies of coping with study requirements will be significantly associated with the coping strategies later applied at work; and thus improving stress managing competences among students will be useful in prevention of later burnout syndrome onset.
Key words: burnout syndrome, self-esteem, sense of coherence, students of helping professions.
Acknowledgement: This work was supported by the VEGA research grant agency under Contact No. VEGA- 1/0232/10.

Abstrakt: Problematika stáří a stárnutí je v současné době velmi diskutovaným tématem. Zjevnou příčinou na zviditelnění této otázky se podílí nejspíše fakt, že lidský věk se prodlužuje a populace v našem světě nezadržitelně stárne. Pro ošetřovatelskou péči je jednou z nejdůležitějších priorit psychika nemocných. Zhoršení psychického stavu seniora může negativně ovlivnit průběh celého onemocnění. V souvislosti s tímto poznáním je důležité hledat stále nové metody a aktivity, které by pacientům v léčebnách pro dlouhodobě nemocné usnadnily žití. Velmi často jedinou nejbližší bytostí pro tuto specifickou skupinu nemocných seniorů je domácí zvířecí společník.
Cíl: Zmapovat vliv canisterapie na zlepšení sebepéče nemocných seniorů v léčebně pro dlouhodobě nemocné a zmapovat vliv canisterapie na zlepšení průběhu hospitalizace seniorů v léčebně pro dlouhodobě nemocné
Metody: Ke zpracování naší práce bylo použito kvantitativního šetření, metodou sběru dat. Dotazníky byly určeny seniorům v léčebně pro dlouhodobě nemocné (LDN). Celkem bylo rozdáno 120 dotazníků do dvou zdravotnických zařízení.
Výsledky: Dotazníky vyplnilo 45 seniorů v LDN A a 41 seniorů v LDN B. Nepotvrdilo se nám, že by canisterapie pomáhala seniorům ke zlepšení jejich sebepéče. Senioři největší zásluhy přikládají sestrám, lékařům, rehabilitačním sestrám a rodině. Z výsledků šetření jsme ale zjistili, že canisterapie vede ke zlepšení průběhu hospitalizace.
Závěr: Sestry se musí v oblasti geriatrie neustále vzdělávat, a to i v oblasti využívání stále nových trendů a metodik, které jsou nápomocny v ošetřovatelské péči o nemocné seniory. Jedním z nových trendů, se kterým se stále více setkáváme na různých odděleních nemocnic, je i canisterapie. Tato aktivita by se mohla stát velkým pomocníkem jak pro sestry, tak i pro samotné pacienty.
Klíčová slova: Canisterapie. Léčebna dlouhodobě nemocných. Ošetřovatelská péče. Senior.

Rodičia nevedia svoje deti na internete chrániť, takmer tretina dospelých sa o to ani nesnaží. Internet a najmä sociálne siete ako Facebook tvoria neoddeliteľnú súčasť života teenagerov aj výrazne mladších detí. Podľa výskumu spoločnosti Microsoft 79% dospievajúcich detí v Európe aktívne používa sociálne siete. To je približne o polovicu viac, ako pred rokom, kedy sa na nadväzovanie a udržiavanie známostí na internete prihlásilo 45% detí a dospievajúcich do osemnásť rokov.

Alarmujúce je, že podľa 43% mladých užívateľov sociálnych sietí je zverejňovanie osobných informácií na internete bezpečné. Nie je. Používanie skutočného mena, uverejňovanie fotografií, popis bydliska alebo školy ktorú dieťa navštevuje, môže vyústiť v sexuálne obťažovanie na internete ale aj na reálny útok.

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, aj keď to znamená obmedzenie a sledovanie toho, čo jeho potomok robí. Platí to v reálnom svete aj v prostredí internetu. Dôverčivosť a zvedavosť detí v kontraste s anonymitou, ktorú na internete môžu využiť potenciálni predátori, totiž bez rodičovskej kontroly znamená veľké riziko pre šťastné detstvo a dospievanie.