Nutrition and hydration in curative and preventive care for the seniors
Abstrakt: Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov.
Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach.
Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú.
Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách.
Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov.
Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61).
Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.
Kľúčové slová: Výživa. Hydratácia. Interdisciplinárna spolupráca. Intervencie sestry. Projekt KEGA.

Abstract: Nutrition and adequate hydration play an important role in caring for the seniors. Food affects the general state of the organism, physical and mental well-being, resistance to infection and accelerates wound healing. Diet therapy, rational nutrition and hydration are among the most frequent interventions of complex treatment for seniors in health and social institutions.
The aim of the contribution is to present the focus of intervention in the care of the elderly nutrition and hydration, as well as real possibilities for cooperation in institutional care.
Research group and methods: The research group consisted of 229 nurses of the social services facilities and of the health care facilities in the Slovak Republic. In the narrative review these were documents selected using keywords.The research methods include a narrative review and a non-standardize questionnaire. The questionnaire was divided into two parts. The first part included areas of non-pharmacological treatment and the respondents identified a degree of importance on the Likert scale. The second part was focused on interventions and the respondents indicated on Frequency Range how often they realized intervention.
Results: Research results are part of the project KEGA Possibilities of Interdisciplinary Cooperation in the Realization of Seniors Non- pharmacological Treatment in Institutional care. The results are given in absolute figures, percentages, average and modal values.
Based on search results from Scopus, Web of Science, ProQuest Central, we found out that nutrition and hydration are part of a comprehensive treatment for seniors. The most articles were dedicated to nutrition and hydration in seniors with cognitive impairment and dementia (115 n.), with constipation (198 n.) and frails seniors (87 n.).
By evaluating the questionnaire we found out that the hydration achieved an average score of 1.07, nutrition of 1.03. For focusing on individual interventions, the average score in the area was 2.85. In the area of nutrition were 2.57. In the part of “Hydration”, the nurses are focused on: education (1.18), frequent fluid administration (1.22). In the area of providing nutrition, the nurses focus on: education (1.34), regular meals according to the regime of the institution (1.41) and diet therapy (1.61).
Conclusion: Nutrition and Hydration are the main interventions of non-pharmacological treatment and it is still important to pay attention to them. Reserves are in interdisciplinary cooperation and in the application of nutrition and fluids enterally and parenterally.
Key words: Nutrition. Hydration. Interdisciplinary Cooperation. Nursing interventions. Project KEGA

Úvod

Výživa a dostatok všetkých základných živín sú pre ľudský organizmus mimoriadne dôležité. Dodržiavať zásady racionálnej výživy je potrebné v každom veku, ale medzi zvlášť rizikové obdobie patrí staroba (Čeledová, Čevela a kol., 2017). Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám, urýchľuje hojenie rán, skracuje dĺžku hospitalizácie, rekonvalescencie, je súčasťou liečby chronických ochorení.

Naopak nedostatočná výživa znižuje odolnosť organizmu- je príčinou zvýšenej morbidity a mortality seniorov. Spôsobuje inaktivitu, zvýšenú únavu, znižuje svalovú silu, hrozia poruchy termoregulácie, hojenia rán a gastrointestinálne (GIT) problémy (Gadušová, 2017). Negatívne vplýva na psychiku a uspokojovanie sociálnych potrieb seniora (Whitelock, 2018).
Výskyt malnutrície sa zvyšuje vekom, nad 75 rokov je identifikovaná u 45% seniorov, zvlášť rizikoví sú imobilní geriatrickí pacienti, kde až 80% má podvýživu (Hegyi, Krajčík, 2015). Hyponutrícia je diagnostikovaná i u onkologicky chorých seniorov, krehkých seniorov, po cievnej mozgovej príhode, seniorov s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Podľa miesta pobytu sú zvlášť ohrození seniori v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS). Podľa výskumu Ondriovej, Slaninkovej (2015) sa môže vyskytnúť až u 40% obyvateľov. Najvyšší výskyt malnutrície je, ale v nemocniciach, kde sa pohybuje okolo 65% (Gadušová, 2017; Krajčík, Mikuš, Bajanová a kol., 2018).

Aj dostatočná hydratácia a rovnováha v prijme a výdaji tekutín je významným faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav jedinca (Pokorná, 2013). Naopak nedostatočný príjem, nadmerný výdaj tekutín a následná dehydratácia predstavuje významný problém, ktorý ovplyvňuje celkovú kondíciu seniora. Nedostatočná hydratácia je frekventovaný, závažný fenomén, ktorý je typický pre seniorov. Je častou príčinou hospitalizácie. Klinický výskum Dúbravu a Jánošiovej (2014) identifikoval, že dehydratácia bola 5 najčastejšou príčinou hospitalizácie. Dehydratácia znižuje výkonnosť, chuť k jedlu, spôsobuje poruchy koncentrácie, termoregulácie, bolesti hlavy, ospalosť, zvyšuje dráždivosť, telesnú teplotu, pulzovú frekvenciu. Dlhodobý nedostatok tekutín spôsobuje zápchu, poruchy funkcie obličiek, častejšie infekcie močových ciest aj ochorenia srdca a ciev (Schuler, Oster, 2010; Kalvach, 2008; Hegyi, Krajčík, 2015; Chen et al., 2016). Jurášková, (2003) uvádza, že pri strate 1-5% sa hypohydratácia prejavuje smädom, obmedzením pohyblivosti, stratou pocitu hladu, únavou, zvýšenou činnosťou srdca, zvýšenou teplotou, nevoľnosťou. 6-10% strata spôsobuje závrat, bolesť hlavy, dýchacie ťažkosti, mravčenie v končatinách, znížený objem krvi, je zvýšená viskozita krvi, zástava produkcie slín, cyanóza, znížená artikulácia, poruchy rovnováhy. Pri strate 11-20% vznikajú kŕče, opuch jazyka, poruchy prehĺtania, nedoslýchavosť, neostré videnie, strata citlivosti kože, anúria, delírium, zástava srdca.

Na základe uvedených faktov môžeme konštatovať, že pestrá výživa a hydratácia je hlavným geriatrikom v starobe (Zlatohlávek a kol., 2016).

Aplikácia racionálnej alebo liečebnej výživy a podávanie tekutín (per os, enterálne, parenterálne) patria ku každodenným liečebným opatreniam u hospitalizovaných seniorov, seniorov v domácom prostredí. Efekt liečby znásobuje zapojenie a spolupráca interdisciplinárneho tímu. Zloženie členov tímu sa líši od miesta pobytu seniorov. V ústavných zariadeniach najčastejšie spolupracuje lekár, sestra, praktická sestra, nutričný terapeut, fyzioterapeut, rodinní príslušníci. V niektorých špecifických prípadoch i logopéd, stomatológ, ergoterapeut, sociálny pracovník. U seniorov so závažnejšími ochoreniami a poruchou výživy, optimálny spôsob stravovania a hydratácie koordinuje a aplikuje nutričný tím. V Slovenskej republike sú jeho členmi: lekár, farmaceut, geriater, asistent výživy, sestry JIS, dietológ, vedúci transfúzny lekár (Vestník MZ SR 2009). V domácom prostredí pri kontrole zabezpečovaní vhodnej výživy a množstva tekutín spolupracuje lekár, sestra, rodinní príslušníci, opatrovateľ, sociálny pracovník (Ondrušová, Matišáková, Drobná, 2014).

Najčastejšie intervencie pri starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov
Intervencie pri starostlivosti o výživu

V starostlivosti o výživu seniorov v akomkoľvek mieste pobytu seniora je najdôležitejšia identifikácia rizikových faktorov porúch výživy. Rizikovými faktormi pre vznik malnutrície sú: pokles hmotnosti, menej ako osem sýtych jedál za týždeň, veľmi malé množstvo zeleniny a ovocia, malé množstvo skonzumovaného jedla, dlhé obdobia bez jedenia a pitia cez deň, depresia a osamelosť, tri a viac užívaných liekov, imobilita, viac ako dve chronické choroby, akútne ochorenie, dekubity, orálne problémy (Touhy, Jett, 2018). Rizikové faktory pri obezite sú obvod pása, hmotnosť, nevhodné stravovacie návyky, sprievodné ochorenia a syndrómy- metabolický syndróm (dislipidémia, hypertenzia, porucha glycidového metabolizmu, hyperurikémia), ICHS, prekonaná cievna príhoda, poruchy hybnosti, nedostatočná sebaopatera, inkontinencia, steatóza pečene (Krajčík, a kol., 2017).
Nevyhnutné je aj pravidelné monitorovanie stavu výživy, kontrola príjmu potravy, edukácia seniora, rodinného príslušníka, zabezpečenie adekvátnej formy potravy- racionálna výživa, liečebná výživa (dietoterapia), enterálna a parenterálna výživa, spolupráca a výmena informácii u členov tímu.
U hospitalizovaných seniorov je dôležité zhodnotenie stavu výživy pred prepustením seniora.

Intervencie pri starostlivosti o hydratáciu

K základným preventívnym a liečebným intervenciám v starostlivosti o hydratáciu seniora patrí posúdenie aktuálneho zdravotného a psychického stavu. Zisťujeme výskyt rizikových faktorov, liekovú, sociálnu, rodinnú anamnézu, predchádzajúci výskyt dehydratácie, súčasťou je i fyzikálne vyšetrenie a meranie vitálnych funkcii (stav slizníc, kožný turgor, výskyt edémov, hustotu a farbu moču, TK, P, TT, váhu, výšku, BMI), laboratórne vyšetrenia (urea, kreatinín), sledovanie príjmu a výdaja tekutín (Martinková, 2016).

Medzi plánované intervencie v súvislosti so zabezpečením hydratácie u seniorov patrí:

• ponúkať v pravidelných intervaloch piť, striedať tekutiny počas dňa, v dlhodobej ústavnej starostlivosti zaviesť rituály (napr. pravidelné stretnutia pri čaji) (Pokorná, 2013; Zanovitová, 2015), viazať pitie tekutín na pravidelné denné aktivity, ako je hygiena, umývanie zubov, zapíjanie jedla a pod. (Krajčík, Mikuš, Bajanová a kol., 2018),
• zabezpečiť dobrú dostupnosť k tekutinám a dostatok pomôcok na ich ľahšie prijímanie (umelohmotný pohár s ergonomickým držadlom, krčah, či fľaša s označenými časmi a hladinami...),
• u seniorov s rizikom hydratačných problémov pravidelne sledovať orálne hydratačné návyky, farbu moču (Mentes, Kang, 2013),
• zabezpečiť vhodné tekutiny vzhľadom ku ochoreniam. Kontrolovať zloženie minerálnych vôd (vyšší obsah sodíka, nebezpečný pri hypertenzii a srdcovom zlyhávaní), pri ochoreniach močových ciest zvýšiť množstvo prijatých tekutín (3 litre), pozor na prevodnenie pri pravostrannom srdcovom zlyhávaní (1,5 l.),
• pri miernej dehydratácii spôsobenej vracaním, hnačkou, podávať orálne rehydratačné roztoky,
• pri neschopnosti prijímať tekutiny per os a liečbe dehydratácie, ich podľa ordinácie aplikovať parenterálne, enterálne, prípadne subkutánne (Sláma a kol. 2012). Pri zavedenej enterálnej výžive aplikujeme tekutiny do sondy, môžu to byť stolové a neperlivé minerálne vody, čaj. U terminálne chorých podávame tekutiny subkutánne, ide o tzv. hypodermoklýzu. Infúzia (F1/1, Glukóza 5%) môže byť podávaná kontinuálne 40- 100 ml/hodinu, v noci 60/ 120 ml/hodinu (Nemcová, 2013).

Aplikácia výživy a tekutín u seniorov v ústavných zariadeniach

V predchádzajúcom texte sme poukázali na význam výživy a hydratácie v starostlivosti o seniorov. Analýzou výskumov, vedeckých prác, ale aj na základe vlastných klinických skúsenosti môžeme konštatovať, že terapia výživou a tekutinami patrí k hlavným metódam nefarmakologickej liečby seniorov. Rovnako je významnou súčasťou liečby ochorení a geriatrických syndrómov. Racionálna výživa a primeraný pitný režim sú kľúčovými pri udržaní telesnej a psychickej kondície starších ľudí v domácom prostredí a v ZSS. Prispievajú k prevencii sarkopénie, pádov, krehkosti, kognitívnych porúch...
Prostredníctvom výskumu, ktorý bol súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach, sme chceli tieto fakty potvrdiť.

Cieľom výskumu bolo:

• prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov v ústavných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach,
• zistiť pri akých diagnózach je terapia výživou a tekutinami najčastejšie aplikovaná,
• zistiť ako sestry uspokojujú potrebu výživy a hydratácie u seniorov v ústavnej liečbe,
• zistiť aké sú reálne možnosti interdisciplinárnej spolupráce v ústavných zariadeniach.

Metódy výskumu a výskumný súbor
Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby. Respondenti na Likertovej škále mohli označiť stupeň dôležitosti jednotlivých metód. V dotazníku bola použitá 5- číselná Likertova škála. Číslo 1 znamenalo najdôležitejšie a číslo 5 nedôležité. Súčasťou vypísaných metód bola výživa, hydratácia a interdisciplinárna spolupráca. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú. Opäť bola použitá 5- stupňová Frekvenčná škála. Číslo 1 znamenalo neustále a 5 nikdy.

Výskumný súbor pri narrative review tvorili odborné, vedecké články, abstrakty, výskumné správy získané z databáz dostupných v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku. Predpokladom pre výber bolo, že práce boli publikované v období posledných 10 rokov- 2008-2018 a obsahovali v texte informácie o výžive, hydratácii, ich uplatnení a význame v preventívno-liečebnej starostlivosti o seniorov.

Výskumným súborom dotazníkovej metódy bolo 229 sestier zo ZSS a zdravotníckych zariadení v SR. Kritériom pre výber sestier bola práca v zariadení, ktoré patrí medzi zdravotnícke zariadenia poskytujúce starostlivosť seniorom a ZSS. 130 bolo zo ZSS a 99 zo zdravotníckych zariadení (geriatrické oddelenia/kliniky, doliečovacie oddelenia, liečebne/ oddelenia dlhodobo chorých). Priemerná dĺžka praxe sestier bola 18,82 rokov. 96 sestier malo ukončené stredoškolské vzdelanie a špecializáciu (sestry pracujúce v ZSS), 88 vysokoškolské vzdelanie I. stupňa a 45 vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

Výsledky výskumu

Pri prvej uvedenej metóde sme na základe zadania kľúčových slov: nutrition in the treatment of seniors, hydration in the treatment of seniors, the importance of nutrition in seniors therapy, non-pharmacological treatment in seniors v štúdiách vyhľadaných v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central získali súbor dokumentov, ktoré sme podrobili analýze. Po ich revízii a vylúčení nevhodných článkov, výskumov a abstraktov sme zistili, že výživa a hydratácia je významnou súčasťou komplexnej liečby seniorov v komunitnej starostlivosti a v ústavnej liečbe. V opatrovateľských domoch, domoch ošetrovateľskej starostlivosti (nursing homes) a penziónoch patrila detekcia porúch výživy k hlavným preventívnym opatreniam k udržaniu dobrej kondície seniorov. Rovnako boli demonštrované aj vhodné skríningové nástroje. V ústavných zariadeniach bola rehydratácia, liečebná výživa súčasťou terapie ochorení. V tabuľke 1 uvádzame, pri ktorých diagnózach a syndrómoch sa najčastejšie využila.

Tab. 1 Výživa a hydratácia v terapii seniorov

Vyhodnotením dotazníka sme získali informácie o dôležitosti výživy, hydratácie a interdisciplinárnej spolupráce v preventívnej a liečebnej starostlivosti o seniorov v ústavných zariadeniach v SR ako aj o frekvencii realizácie jednotlivých metód. V tabuľke 2 uvádzame výsledky z prvej časti dotazníka.

Tab. 2 Dôležitosť vybraných nefarmakologických metód

Z tabuľky vyplýva, že sestry považujú podávanie stravy, kontrolu pitného režimu a hydratácie za veľmi dôležité- obe mali priemerné skóre 1. Rovnako pozitívne čísla sme dosiahli pri spolupráci s inými odborníkmi a rodinou.

V druhej časti dotazníka sme sa zamerali na intervencie súvisiace s hydratáciou a výživou. Pre oblasť „Hydratácia“ to bolo 7 intervencii: 1. edukácia o potrebe hydratácie, 2. časté ponúkanie tekutín, 3. pohár na dosah ruky, 4. zabezpečenie obľúbených tekutín, 5. podávanie potravín s vyšším obsahom H2O, 6. podávanie roztokov so zvýšeným obsahom elektrolytov, 7. intravenózna aplikácia roztokov. V tabuľke 3 uvádzame zistené výsledky.

Tab. 3 Frekvencia realizácie intervencii pre oblasť „Hydratácia“

Z výsledkov tabuľky vyplýva, že sestry najčastejšie edukujú seniora o význame hydratácie a dodržiavaní pitného režimu, ponúkajú mu tekutiny. Menej často aplikujú tekutiny intravenózne- predovšetkým v ZSS. Najhoršie skóre malo podávanie roztokov so zvýšeným obsahom elektrolytov- rovnako predovšetkým u sestier pracujúcich v ZSS.

Pre oblasť „Výživa“ bolo uvedených 8 intervencii: 1. edukácia o význame výživy, 2. pravidelné stravovanie, 3. podávanie jedla podľa chuti seniora, 4. strava podľa diétneho režimu, 5. diéta prispôsobená chuti seniora, 6. úprava konzistencie stravy, 7. enterálna aplikácia stravy- PEG, 8.parenterálna výživa. V tabuľke 4 môžeme vidieť ako často uvedené intervencie sestry realizujú.

Tab.4 Frekvencia realizácie intervencii pre oblasť „Výživa“

Aj pri porovnaní výsledkov tabuľky 4 vidíme, že najčastejšou intervenciou sestry je edukácia, potom je to podávanie jedla a diéty podľa chuti seniora. Menej často je realizovaná úprava konzistencie stravy a enterálna, parenterálna výživa.

V poslednej hodnotenej oblasti „Interdisciplinárna spolupráca“, ktorú opisujeme slovne, sme zistili mierne rozdiely pri komparácii výsledkov podľa pracoviska sestier. Sestry z ústavnej zdravotnej starostlivosti najčastejšie spolupracovali s lekárom a príbuznými. Sestry v ZSS najčastejšie spolupracujú so sociálnym pracovníkom a lekárom, menej často s príbuznými. V oboch typoch zariadení občas spolupracujú s asistentom výživy.

Diskusia

Stav výživy a hydratácie je jedným z determinantov ovplyvňujúcich sebestačnosť seniorov v akútnej, chronickej starostlivosti, ale aj v bežnom živote (Holmerová, 2014; Saghafi et al, 2018). Viaceré vedecké štúdie potvrdzujú, že správna výživa, úprava životosprávy má pozitívny efekt v prevencii alebo prispieva i k stabilizácii akútnych a chronických ochorení (Touhy, Jett, 2018; Ivery et al, 2017; Kalhorzadeh, Shiralizadeh, Jabbarian, 2016). Nevhodná resp. nedostatočná výživa naopak skracuje život. Nesprávny prístup k výžive môže spôsobiť 60% neinfekčných a 70% infekčných ochorení (Vidová, Lajdová, 2013). Nedostatočná výživa zvyšuje mortalitu inštitucionalizovaných seniorov (Ondrušová, Matišáková, Drobná, 2014; Hoozová, Krajčík, 2015). Podvýživa postihuje 20-50% pacientov v akútnych oddeleniach nemocníc a je spojená s nepriaznivými klinickými následkami. Nevhodná hydratácia je tiež príčinou a dôsledkom ochorenia. Dehydratácia je spojená s renálnymi, urologickými, obehovými a respiračnými problémami a môže mať za následok zvýšenú mortalitu v nemocnici (Kubešová, 2012). Napriek týmto faktom o benefite výživy a hydratácie z fyziologického aj ekonomického hľadiska, ich často prehliadajú zdravotnícki pracovníci v nemocniciach s akútnou starostlivosťou (Whitelock, 2018). Mnohé zahraničné i domáce štúdie ponúkajú rovnaké zistenia. Alarmujúce je predovšetkým podceňovanie hydratácie v domácom prostredí a v ZSS (Dúbrava, Jánošiová, 2014), zlyhanie komunikácie a výmeny informácie medzi členmi tímu, nedostatočné zaznamenávanie bilancie tekutín v ústavných zariadeniach (Pokorná, 2013).

Aj v našom zmiešanom výskume sme mali za cieľ zistiť aký význam má terapia výživou a tekutinami v akútnej, ale aj dlhodobej starostlivosti o seniorov a pri liečbe ktorých ochorení sa využíva. Výživa a hydratácia bola najčastejšie významnou súčasťou liečby geriatrických syndrómov, neurologických a psychiatrických ochorení. Pomocou dotazníka administrovaného sestrám v ústavných zariadeniach v rôznych regiónoch SR sme získali odpovede i na ďalšie ciele. Pozitívnym údajom bolo, že sestry pokladajú výživu a hydratáciu za dôležité metódy nefarmakologickej liečby v ústavnej starostlivosti o seniorov, priemerné skóre bolo 1. Po vyhodnotení druhej časti dotazníka, sme ale zistili i negatívne výsledky podobné ako v prezentovaných štúdiách. V oboch typoch zariadení boli nedostatky v interdisciplinárnej spolupráci, napríklad spolupráca s nutričným terapeutom mala priemerné skóre 3. Vo väčšine zariadení absentovali nutričné tímy, ktoré sú veľmi dôležité predovšetkým v akútnej starostlivosti. Ďalším problémom bolo zabezpečovanie podávania výživy enterálne a parenterálne v ZSS. Napriek tomu, že v SR ku kompetenciám sestry patrí: ...posudzovanie zdravotného stavu osoby (vrátane výživy, hydratácie), aplikácia výživy- enterálne, sledovanie a hodnotenie bilancie tekutín, aplikovanie výživy parenterálne na základe indikácie lekára (Vyhláška MZ SR č. 95/2018 Z. z). Príprava a podávanie infúzie a výživa pacienta sondou sú tak isto zaradené k deviatim zdravotným výkonom ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS (Príloha č. 7 k zákonu č. 577/2004 Z. z.) Vo väčšine ZSS je však starostlivosť limitovaná materiálno-technickým vybavením, počtom odborného personálu a počtom imobilných pacientov. Aj v našom výskume to bolo pomerne veľké číslo 43%. Posledným negatívnym zistením bolo skóre v realizovaní edukácie v ZSS. Edukácia je aj vo vyššom veku veľmi dôležitá, vzdelávanie seniorov o výžive pomáha zlepšovať ich povedomie a postoje a spôsobuje zmeny a zlepšenia výživového správania predovšetkým v dlhodobej starostlivosti (Kalhorzadeh, Shiralizadeh, Jabbarian, 2016). V našich zariadeniach bol však limitom počet sestier, zlý zdravotný a psychický stav seniorov.

Záver

Zabezpečenie vhodnej výživy a hydratácie je základom komplexnej a kvalitnej starostlivosti o seniorov. Je to však možné len vďaka interdisciplinárnej spolupráce a dostatočných informáciách o aktuálnom zdravotnom, psychickom a sociálnom stave seniora. Preto je veľmi dôležité včasné odhalenie rizikových seniorov a problémov v oblasti výživy a hydratácie. Včasná detekcia malnutrície a dehydratácie umožní zvoliť vhodnú liečebnú stratégiu na ich elimináciu, prípadne odstránenie, čo vedie k zlepšeniu kondície a celkového stavu seniora, spokojnosti rodinných príslušníkov, zníženiu záťaže zdravotníckych pracovníkov a v neposlednom rade i k úspore nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Autorky:
PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.,
PhDr. Mária Novysedláková, PhD.,
PhDr. Eva Moraučíková, PhD.,
PhDr. Mariana Magerčiaková, PhD.
Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok
Použitá literatúra

ČELEDOVÁ, L., ČEVELA, R. Člověk ve zdraví i v nemoci. Podpora zdraví a prevence nemocí ve stáří. Praha: Karolinum, 2017. 511 s. ISBN 978-80-246-3828-7.
DÚBRAVA, M., JÁNOŠIOVÁ, J. Dehydratácia u hospitalizovaných seniorov. In Geriatria. 2014, Roč. XX, č. 3, s. 103-107. ISSN 1335-1850.
GADUŠOVÁ, M. Vybrané kapitoly z geriatrie. Ružomberok: Verbum, 2017. 136 s. ISBN 978-80-561-0491-0.
HEGYI, L., KRAJČÍK, Š. Geriatria pre praktického lekára. 3. vyd. Bratislava: Herba, 2015. 408 s. ISBN 978-80-89631-31-5.
HOLMEROVÁ, I. et al. Dlouhodobá péče, geriatrické aspekty a kvalita. Praha: Grada, 2014. 176 s. ISBN 978-80-247-5923-4.
HOOZOVÁ, J., KRAJČÍK, Š. Seniori v Nutriaction. In Geriatria. Roč. XXI, č.4, 2015. s. 160-185. ISSN1335-1850.
CHEN et al. Effect of feeding intervention in patients with Alzheimer´s disease and dysphagia. In Journal of Clinical Nursing. Vol. 25, I. 5-6, 2016. p. 699-707. ISSN 1365-2702.
IVERY, JM. et al. The DASH Pilot Project: Developing Community-Based Nutrition Education for Older Adults. In Journal of Gerontological Social Work. Vol. 60, I. 4, 2017. p. 286-299. ISSN 1540-4048.
JURÁŠKOVÁ, B. Dehydratace- rizikový faktor onemocnění ve stáří. Česká geriatrická revue, Roč. 1, č. 1, . 2003. s. 13-16 ISSN 1214-0732.
KALHORZADEH,Z., SHIRALIZADEH, V., JABBARIAN, M. Exploring the Effectiveness of Nutritional Instruction on Changes related to the Nutrition Behavior in the Elderly Population. In Research Journal of Pharmaceutical Biological and Chemical Sciences. Vol.7, I. 6, 2016. p. 1555-1560. ISSN 0975-8585.
KALVACH, Z. et al. Geriatrické syndrómy a geriatrický pacient. Praha: Grada, 2008. 336. ISBN 978-80-247-2490-4.
KRAJČÍK, Š. a kol. Obezita vo vyššom veku. In Via pract., Roč. 14, č. 3, 2017. s. 108-111. ISSN 1336-4790.
KRAJČÍK, Š., MIKUS, P., BAJANOVÁ, E. a kol. Výživa vo vyššom veku. Bratislava: Herba, 2018. 189 s. ISBN 978-80-89171-84-1.
KUBEŠOVÁ, H. Dehydratace nejen u seniorů, pitný režim, návrat k vodě. In Med. praxi, Roč. 9, č. 6-7, 2012. s. 302-305. ISSN 1214-8687.
MARTINKOVÁ, J. Dehydratácia- rizikový faktor u seniorov. Sestra. Roč. 14, č.7-8, 2016. s. 25-27. ISSN 1335-9444.
MENTES, J.C, KANG, S. Hydration management. In Journal of gerontological nursing Vol. 39, I. 2, 2013. p. 11-19. ISSN 1938-243X.
NEMCOVÁ, J. Vybrané kapitoly z paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Martin: UK v Bratislave, JLF v Martine, 2013. ISBN 978-80-89544-52-3.
ONDRIOVÁ, I., SLANINKOVÁ, J. Malnutrícia u seniorov. 2015. Online. [cit. 12.4.2019]. Dostupné na internete: https://www.osenioroch.sk/33/malnutricia-u-seniorov-uniqueiduchxzASYZNbW...
ONDRUŠOVÁ, A., MATIŠÁKOVÁ, I., DROBNÁ, T. Skríning výživy seniorov. Geriatria. Roč. XX, č. 1, 2014. s. 18-21. ISSN 1335-1850.
POKORNÁ, A. a kol. Ošetřovatelství v geriatrii/hodnotící nástroje. Praha: Grada, 2013. 193 s. ISBN 978-80-247-4316-5.
Príloha č. 7 k zákonu č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
SAGHAFI, A.M, et al. Geriatric nutritional risk index as a simple tool for assessment of malnutrition among geriatrics in Northwest of Iran: comparison with mini nutritional assessment. In Aging Clinical and Experimental Research. Vol. 30, I. 9, 2018. p. 1117-1125.
ISSN 1594-0667.
SCHULER, M., OSTER. P. Geriatrie od A do Z. Praha: Grada, 2010. 336 s. ISBN 978-247-3013-4.
SLÁMA, O., KABELKA, L., VORLÍČEK, J. a kol. Paliatívna medicína pro praxi. 2. vyd. Praha: Galen, 2012. 363 s. ISBN 978-80-726-2849-0.
TOUHY, T.A, JETT, K. Gerontological Nursing and Healthy Aging. Missouri: Elsevier. 2018. 430 p. ISBN 978-0-323-40167.
Vestník MZ SR. Čiastka 2, zo dňa 16. februára 2009. Odborné usmernenie organizácie klinickej výživy číslo 13168/2006 – OZS v znení odborného usmernenia číslo 06242/2008 – OZS.
VIDOVÁ, Z., LAJDOVÁ, A Výživa a imunitný systém. In Diagnóza v ošetřovatelství. Roč. IX, č. 5, 2013. s. 34-36. ISSN 1801-1349.
Vyhláška MZ SR č. 95/2018 Z. z, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom.
WHITELOCK, G. Interns’ knowledge of, and attitudes and practices towards malnutrition and hydration. In Australasian Medical Journal. Vol 11, I. 7, 2018. p. 826-831. ISSN 1836-1935.
ZANOVITOVÁ, M. a kol. Vybrané aspekty starostlivosti o zdravie seniorov. Martin: JLF UK, 2015, 83 s. ISBN 978-80-89544-93-6.
ZLATOHLÁVEK, L. a kol. Klinická dietologie a výživa. Praha: Current Media, 2016. 422 s. ISBN 978-80-88129-03-5.