Combining qualitative and quantitative methods in bullying research

Abstrakt: Šikanovanie je jedným z najčastejších sociálno – patologických javov na základných a stredných školách. Možno sa s ním už takmer každý z nás aspoň raz stretol. Či už v pozícii svedka, obete alebo agresora. K problematike šikanovania bolo realizovaných množstvo výskumov. Jednak ide o výskumy na domácej pôde, ale tak isto aj v zahraničí. Pri zbere dát boli vo väčšine prípadov použité dotazníkové nástroje vyhodnotené kvantitatívnymi metódami. Skúmanie šikanovania či už ide o proces šikanovania alebo napríklad o zisťovanie príčin, ktoré ho spúšťajú, prostredníctvom zúčastneného dlhodobého pozorovania však chýba. Každé výskumné metódy majú svoje plusy aj mínusy. V článku budem porovnávať práve metódu pozorovania a dotazníku v kontexte skúmania šikany. Obsah bude doplnený o zistenia, ktoré vzišli z realizácie výskumu, ktorý bol súčasťou mojej dizertačnej práce.
Kľúčové slová: Výskum. Šikanovanie. Pozorovanie. Dotazník. Metodológia.

Abstract: Bullying is the often socio - pathological phenomena in primary and secondary schools. Maybe almost every one of us has met this at least once. Whether in the position of a bystander, victim or aggressor. A lot of research has been realized out on the issue of bullying. On the one hand, it is research at home, but in abroad countries too. In most cases, questionnaire tools evaluated by quantitative methods were used for data collection. However, the research of bullying, whether it is a bullying process or, for example, the identification of the causes that trigger it, through participatory long-term observation is absented. Each research method has its pros and cons. In the article I will compare the method of observation and the questionnaire in the context of the research of bullying. The content will be supplemented by findings that results from the research, which was part of my dissertation.
Keywords: Research. Bullying. Observation. Questionnaire. Methodology.

Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Agresivita medzi deťmi dnes nie je ojedinelá. Či už ide o agresivitu v rodinnom prostredí, v škole alebo napríklad na ihrisku. Podstatným je vedieť odlíšiť jednorazové prejavy agresivity od opakujúcich sa prejavov. Ak k prejavom agresívneho správania dochádza opakovane a sú cielené na jedno a to isté dieťa jedná sa už o šikanovanie. Definícia šikanovania nie je dodnes jednoznačne vymedzená. Existuje niekoľko charakteristík tohto sociálno-patologického javu. Podľa Rolanda (Lines, 2007) je šikanovanie dlhodobé násilie, fyzické alebo psychologické, vykonávané jednotlivcom alebo skupinou proti jednotlivcovi, ktorý nie je schopný sa brániť v aktuálnej situácii. Mellor (Lines, 2007) zas vymedzil akt šikanovania tak, že vzniká, ak sa jedna osoba alebo skupina snaží narušiť integritu inej osoby tým, že znovu a znovu hovorí, hanlivé alebo zraňujúce veci. Niekedy sú to bitky alebo kopanie ľudí alebo nútenie ich k odovzdaniu peňazí. Osoba, ktorá je šikanovaná nevie zastaviť čo sa deje, a obáva sa, že sa to stane znovu. O šikanovaní nehovoríme v prípade keď sú dvaja ľudia približne rovnakej sily. Každá definícia šikanovania aj vrátane vyššie uvedených definícií je samozrejme správna pretože majú spoločné znaky. Tento akt prebieha rôznymi spôsobmi. Foriem šikanovania je niekoľko, záleží len na tom z akého hľadiska sa na tento negatívny jav pozeráme. Najčastejšie rozlišujeme šikanovanie fyzické, psychické a novú, modernú formu, ktorou je kyberšikana - špecifická forma psychickej šikany. Často krát sú práve ataky orientované na psychickú stránku dieťaťa omnoho bolestivejšie ako tie fyzické a majú devastačné následky pretože ovplyvňujú ďalšie sociálne fungovanie jedinca v negatívnom zmysle. Na druhej strane je šikanovanie v akejkoľvek forme aj trestnou činnosťou. Veľa krát ho učitelia ani rodičia tak nevnímajú, no šikanovanie z hľadiska trestného zákona môže napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu obmedzovania osobnej slobody, trestného činu vydierania, trestného činu lúpeže, trestného činu znásilnenia a trestného činu pohlavného zneužívania, trestného činu ublíženia na zdraví či trestného činu poškodzovania cudzej veci. Je preto zrejmé, že šikanovanie môže mať v konečnom dôsledku negatívny dopad nie len na obeť, ale aj na agresora. Existuje množstvo štúdií, ktoré sú venované tejto problematike. Najmä v zahraničných výskumoch vedci neskúmajú len výskyt či najčastejšie formy šikanovania, ale zaoberajú sa touto témou komplexnejšie. Je preto potrebné venovať tejto téme pozornosť a realizovať aj na domácej pôde výskumy zameriavajúce sa na determinanty, ktoré ho spôsobujú alebo ovplyvňujú.

Predmet a cieľ výskumu

Predmetom výskumu bolo prostredníctvom kvalitatívnych výskumných metód skúmať sociálne kontexty šikanovania detí. Cieľom bolo analyzovať obľúbenosť jednotlivých žiakov v skupine, analyzovať socioekonomický status rodín, z ktorých žiaci pochádzali a tiež genderové rozdiely pri v kontexte relačnej agresie.

Participanti

Výskumnú vzorku tvorili jednak 25 žiaci ôsmeho ročníka základnej školy približne vo veku 13 rokov a jednak rodičia žiakov. Nápomocní pri získavaní dát boli aj učitelia – informátori.

Výskumné metódy

Dlhodobý terénny výskum bol realizovaný predovšetkým prostredníctvom zúčastneného pozorovania. Ďalšími použitými metódami boli dotazníková metóda, a metóda pološtrukturovaného rozhovoru. V článku sa však zameriam na pozorovanie a dotazníky.

Výsledky výskumu

V nasledujúcej podkapitole zhrniem čo bolo možné počas výskumu zistiť dotazníkovými nástrojmi a čo prostredníctvom dlhodobého pozorovania.

Pred začiatkom dlhodobého pôsobenia v triede som v spolupráci s triednou učiteľkou žiakom nechala vyplniť dva dotazníky. Prvý bol zameraný na zistenie toho, čo deti považujú za šikanovanie a v akej forme a kde sa najčastejšie vyskytuje. Taktiež som zisťovala komu by sa žiaci zverili keby sa stretnú so šikanovaním kto by mal tento negatívny jav podľa nich riešiť. Druhý, podstatnejší bol Thornbergov dotazník, ktorý bol zameraný na osobnosť obete a osobnosť agresora. Po vyhodnotení prvého dotazníka som zistila, že podľa odpovedí žiakov sa šikanovanie v kolektíve vyskytuje, najčastejšie sa odohráva v triede a ide prevažne o verbálnu formu šikanovania a branie vecí. Takéto situácie by podľa žiakov mal riešiť triedny učiteľ. Na druhej strane by však o šikanovaní najskôr povedali rodičom a voči triednemu učiteľovi prejavili najnižšiu dôveru. Druhý dotazník ponúkol odpovede na otázky prečo je v konkrétnej triede obeť šikanovaná a prečo agresor šikanuje. Z vyhodnotených výsledkov výskumu možno konštatovať, že najčastejšie sú šikanovaní žiaci, ktorí sú akýmsi spôsobom „čudní“ alebo „divní“ a naopak, že najčastejšie sa agresorom stávajú žiaci, ktorí túžia po moci, alebo sa sami zle cítia. Tieto zistenia bolo potrebné overiť prostredníctvom dlhodobého pozorovania. Kombinácia kvantitatívnych a kvalitatívnych metód je metodologicky veľmi prínosná, pretože umožňuje zhromaždiť dostatok údajov (kvantitatívna časť), aby popis prípadov šikanovania nemohol byť považovaný za jedinečný, a na druhej strane hlbší a dôkladný etnografický terénny výskum umožní zaradiť procesy a príčiny šikanovania do sociálneho kontextu a poskytnúť oveľa dôkladnejší analytický pohľad na tento jav. Takýmto spôsobom bolo šikanovanie skúmané na Slovensku po prvý krát.

Primárnou metódou počas môjho terénneho výskumu bolo práve dlhodobé zúčastnené pozorovanie skupiny žiakov, a to predovšetkým v prostredí školy. Za dokončenú šikanu som v týchto dyadických interakciách považovala taký prejav, kedy pozorované dieťa jednoznačne dominovalo nad iným dieťaťom, pričom táto dominancia bola okamžite prejavená a jasne pozorovateľná, pričom muselo ísť o opakované útoky koncentrované na jedného a toho istého jednotlivca či skupinu. Bolo potrebné pozorovať ich správanie, nie len v triedach, ale aj počas prestávok a mimo školy na miestach kde sa žiaci po škole zgrupujú (školské ihrisko, zastávka autobusu, vonkajšie priestory kultúrneho domu) nakoľko sa vo výsledkoch dotazníku potvrdilo, že šikanovanie prebieha najčastejšie v triede a mimo školy. Väčšinu času som trávila v konkrétnej triede pretože tam sa žiaci zdržiavali najčastejšie a to aj cez prestávky. Na začiatku výskumu boli najmä dievčatá nedôverčivé a opatrné. Chlapci sa správali prirodzene akoby som tam ani nebola. V rámci výskumu sa mi prostredníctvom pozorovania podarilo zachytiť viacero informácií. A to aj také, ktoré neboli predmetom výskumu (socioekonomický status, obľúbenosť, genderové rozdiely pri prejavoch relačnej agresie).

Napríklad bolo možné odpozorovať emocionálne prejavy obetí. Ako obete reagovali na konkrétne interakcie, ich prežívanie, psychický stav. Vďaka pozorovaniu bolo tiež možné sledovať proces začlenenia nového žiaka v triede. Jeho začlenenie bolo spojené s akýmsi triednym rituálom, ktorého súčasťou bolo aj šikanovanie spolužiaka. Šikanovanie ako také bolo v triede prítomné takmer každý deň. Prostredníctvom pozorovania som zistila, že šikanovanie žiaka bolo už vo vyššom štádiu (dialo sa už niekoľko rokov) a obeť vnímala šikanovanie ako formu hry avšak len pri dvoch agresoroch. Tým, že žiak bol vyčleňovaný takmer celým kolektívom bol rád, že aspoň niekto sa mu „venoval“. Na tretieho agresora však reagoval inak. Mal z neho strach. Keď už spomínam agresorov, taktiež vďaka pozorovaniu bolo možné sledovať aj osobnosti agresorov ako také a definovať typy agresorov. Kolář (ako cituje Koštrnová, 2014) rozdeľuje agresorov na tri typy:

• Hrubý, impulzívny, s narušeným vzťahom k autorite.
• Veľmi slušný, kultivovaný, uzavretý jedinec so sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle.
• Optimistický, dobrodružný, sebavedomý, obľúbený a vplyvný.

Prvého z agresorov bolo môžné definovať ako agresora – typ 3 (optimistický, dobrodružný, sebavedomý, obľúbený a vplyvný. Svoje obete šikanuje pre pobavenie seba aj ostatných.). A v tomto prípade aj pre získanie pozornosti. Ako agresora – typ 1 môžno na základe odpozorovaného správania označiť druhého agresora (hrubý, impulzívny, s narušeným vzťahom k autorite. Agresor šikanuje tvrdo a vyžaduje absolútnu poslušnosť, šikanovanie používa cielene na zastrašovanie ostatných. Často pochádza z rodiny kde sa vyskytuje agresia zo strany rodičov. Veľmi často mu chýbajú mravné, duchovné a citové hodnoty v rodine, z ktorej pochádza). Tretí agresor bol špecifický prípad. Išlo o agresora – manipulátora. Svoje útoky realizoval prostredníctvom iného žiaka, ktorý bol ľahko mentálne zaostalý takže bol tiež ľahko zmanipulovateľný. Mal oslabenú schopnosť rozlišovať dobré a zlé a tiež mal zníženú schopnosť uvedomovať si následky svojho konania. Tretí agresor ho teda alibisticky opakovane podnecoval k útokom voči obeti a inerpretoval to ako formu hry či zábavy.

Pozorovaním boli zachytené aj reakcie prizerajúcich sa v roli divákov, vzťahy v triede alebo miera dominancie účastníkov.

Záver

Medzi najčastejšie výskumné metódy využívané v humanitných vedách možno považovať pozorovanie, dotazník a rozhovor. Dotazníková metóda nám síce umožňuje získať veľké množstvo dát za krátku dobu, sú však pri skúmaní napríklad šikanovania dotazníky dostačujúce? Pokiaľ skúmame frekvenciu šikanovania, robíme monitoring tak áno. Ponúknu nám odpovede na vopred stanovené otázky. Pokiaľ chceme, ale tento jav skúmať hlbšie a nájsť nové poznatky, domnievam sa, že to nestačí. Pozorovanie je časovo náročné, no dokáže nám poskytnúť množstvo zaujímavých informácií, ktoré sú odpozorované v prirodzenom prostredí. Mnohé oblasti, ktoré sú pre problematiku šikanovania relevantné je možné najlepšie skúmať práve prostredníctvom zúčastneného pozorovania. Či už ide o šikanovanie ako formu rituálu pri začlenení sa do rovesníckej skupiny alebo skúmanie situačno-kontextových okolností, kedy žiaci napriek negatívnym postojom k šikane participujú na jej procese a podobne. I napriek tomu kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych metód vo výskumoch šikanovania absentuje. Takýmto spôsobom by sa dalo zamerať aj na skúmanie osobnosti agresorov. Prečo šikanujú spolužiakov, čo v nich podporuje túžbu po násilí? Má na šikanovanie pri osobnosti agresora vplyv napríklad typ výchovy? Je možné nájsť prepojenie? A množstvo rôznych ďalších otázok, ktoré je možné zodpovedať práve tak, že počas výskumu prepojíme práve kvantítatívne a kvalitatívne metódy.

Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.

Použitá literatúra

Koštrnová, D. 2014. Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy v triede. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum
Linnes, D., 2007, The Bullies: Understanding bullies and bullying, Jessica Kingsley Publishers : London