Psychická vyspelosť osobnosti človeka prejavená v rukopise

feb 8 2020

Psychic adulthood of human personality presented in the handwriting

Abstrakt: V príspevku vymedzujeme, charakterizujeme a prakticky formulujeme diagnostiku osobnosti dospelého človeka na základe využitia projektívnej diagnostickej metódy - grafologickej analýzy ručného písma. Poukazujeme na význam motivovania ľudí k osobnostnému rozvoju a k dosahovaniu psychickej dospelosti. Význam grafologickej analýzy písma osobnosti dospelých odôvodňujeme výsledkami skúmania odborníkov z oblasti grafológie a z vlastného autorského grafologického výskumu ručného písma dospelých osôb.
Kľúčové slová: Diagnostika osobnosti. Psychická dospelosť. Ručné písmo.

Abstract: In the paper we define, characterize and formulate practical diagnosis of adult personality base on the use of projective method – graphological handwriting analysis. We highlight the importance of motivation people to the personal development and growing with a purpose to achieve personal maturity. The importance of graphological analysis of the handwriting of adult people we justify by results of examination of experts in the field of graphology and from our own graphological copyright research of the handwriting of adults people.
Key words: Diagnostic of social client. Psychic Adulthood. Handwriting.

Úvod

V našom príspevku sme sa podujali na neľahkú úlohu – poznať osobnosť dospelých na základe identifikácie konkrétnych znakov psychickej dospelosti v ich rukopise. Začneme výstižným vyjadrením z obalu knihy E. Jablonského (2005) “Príručka interpretácie grafologických znakov,“ že grafológia je remeslo aj veda aj umenie. Je pomerne ľahké naučiť sa určovať väčšinu grafologických znakov, lenže je veľmi ťažké ich správne pochopiť a interpretovať v konkrétnom rukopise.

Toto vyjadrenie vystihuje presne to, čo sme si uvedomovali pri štúdiu grafologických materiálov, v ktorých sme hľadali „stopu“, podľa ktorej by sme sa mohli orientovať v rozporuplných zisteniach, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkali grafologických znakov vyjadrujúcich aspekty osobnosti psychicky dospelého človeka. V spleti množstva a miestami od seba diametrálne odlišných názorov autorov sme nemohli bez vlastného seriózneho výskumu urobiť nič iné, len pre čitateľov vybrať na ukážku a pre zamyslenie sa tie charakteristiky rukopisu, ktoré podľa nás, môžu napovedať o psychickej dospelosti pisateľa. Predkladáme ich v podobe otázok, predpokladov (hypotéz), pretože sme cielene a konkrétne výskumne tieto znaky neoverovali.

Ukazuje sa, že bez seriózneho výskumu znakov rukopisu sa v tomto prípade nemožno k danej téme zodpovedne vyjadriť. Preto sa obraciame na čitateľov aby náš názor na prejav psychickej dospelosti v rukopise považovali nateraz iba a jedine za náčrt hypoteticky možného výskytu rukopisných znakov charakteristických pre psychicky dospelého človeka. Týmto sú vyzvaní prípadní priaznivci grafologického skúmania, aby sa podujali overiť hypotézy uvedené v tomto príspevku.

Náčrt individuality a psychickej dospelosti

Načrtneme aspekty individuality a koncept psychickej dospelosti, ktorý sme publikovali vo viacerých časopiseckých príspevkoch od roku 2008 doteraz a súhrne v monografiách (Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci, 2013; Edukačná sociálna práca, 2014). Individualitu sme vymedzili ako psychicky dospelú osobu, ktorá je motivovaná vnútornými pohnútkami k vlastnému osobnostnému rozvoju a k uskutočneniu vlastného individuálneho potenciálu, čiže k osobne i sociálne pozitívnej sebarealizácii. To znamená, že sa aktívne angažuje na rozvoji svojich zdedených a vrodených dispozícií v čo najplnšej a najvyššej miere v pozitívnom zmysle, v záujme dosahovania vysokej úrovne ľudského bytia. Taká osobnosť si postupne a vďaka svojej pozitívnej motivácie a životnej činorodosti uvedomuje svoje osobné možnosti a limity, vedome ich integruje do vlastností svojej osobnosti, do prejavov svojho správania a do činov svojho konania. Vedome kultivuje a ochraňuje svoju (M. Machalová, 2013, 2014):

  1. Identitu.
  2. Autonómnosť.
  3. Individuálnu slobodu myslenia, cítenia a konania s vedomím osobnej zodpovednosti.
  4. Tvorivé zvládania svojho života, konkrétne: komunikácie, sociálnych vzťahov, životných úloh.

Spomenuli sme tieto aspekty individuality preto, že ich považujeme za základ k tomu aby boli ľudia schopní adaptovať sa a integrovať sa v nasledujúcich dvoch skutočnostiach:
Ako ľudské bytosti sa ľudia adaptujú a integrujú uskutočňovaním svojho duchovného, psychického, telesného a psychosociálneho potenciálu v priebehu osobnej histórie a životnej cesty. Psychicky sa adaptujú a psychicky sa integrujú do života na tejto Zemi podľa vlastných dispozícií a životných možností vplyvom prostredia.

Ako ľudská bytosť majú rozmanité konkrétne úlohy vyplývajúce z postavenia osoby v daných skupinách spoločnosti, teda sú okolnosťami vedení k tomu aby sa prispôsobili sociálnemu prostrediu, resp. sociálne sa adaptovali a sociálne sa integrovali do charakteristického duchovného, kultúrneho, sociálneho, prírodného, materiálneho celku a kontextu spoločnosti.

Psychickú dospelosť možno identifikovať poznaním aspektov bytia človeka ako živého celostného systému a to spôsobom integrovania týchto aspektov. Psychická dospelosť, resp. psychická zrelosť osoby je viditeľná v jeho prejavoch, v ktorých je možno rozpoznať nasledujúce vlastnosti a stavy konkrétneho človeka:

  • somatickú zrelosť;
  • psychickú zrelosť, teda rozumovú, emocionálnu, intuitívnu zrelosť;
  • duchovnú a hodnotovú zrelosť;
  • konatívnu zrelosť, teda tvorivé rozhodovanie a konanie
  • sociálnu zrelosť teda mravné a prosociálne vzťahy, komunikáciu a činy.

Prejavy psychickej dospelosti osoby a jej odraz v rukopise

Prejavy psychickej dospelosti osoby a jej odraz v rukopise danej osoby možno identifikovať na základe dvoch kritérií: psychologického kritéria, ktoré sa týka psychickej normality osobnosti a sociálneho kritéria, ktoré sa týka správania (prejavovania sa) a konania (činov, skutkov) osoby v rámci rozmanitých druhov sociálnych skupín (malých, stredne veľkých a veľkých skupín).

Nanovo zhrnieme znaky psychicky dospelej osoby – osobnosti, na základe ktorých možno vyvodiť otázky a stanoviť hypotézy vzťahujúce sa k identifikácii rukopisných znakov psychicky dospelej osoby, čiže sebarealizujúcej sa osobnosti, ktorú sme v koncepte psychickej dospelosti nazvali individualitou.

Psychicky dospelá osobnosť sa vyznačuje týmito charakteristikami: má vyhranenú identitu, je autonómna, je slobodná v rozhodovaní sa, je tvorivá, je psychicky integrovaná, je sociálne integrovaná, je pre ňu typické prosociálne konanie. Taká osobnosť iniciatívne a permanentne rozvíja svoj individuálny potenciál spôsobom sebariadeného učenia sa počas celého života, to znamená v priebehu životnej cesty a tvorby svojej osobnej histórie.(M. Machalová, 2013, 2014.)

Psychicky dospelá osobnosť je jedinečnou a neopakovateľnou bytosťou, ktorej sú vlastné aj protichodné vlastnosti - napríklad je priateľská a kooperatívna a zároveň individualistická, je extrovertná v kontakte s druhými a zároveň výrazne introvertná v citovom prežívaní a pod. Sebarealizujúca osobnosť sa prejavuje jedinečným tvorivým spôsobom, čo sa môže prejaviť aj v rukopise takej osoby.

Domnievame sa, že vymedziť všeobecne platný obraz rukopisu ľudí je kontraproduktívny, pretože rukopisy ľudí sú jedinečné a neopakovateľné, lebo odrážajú jedinečnosť a neopakovateľnosť osobnosti pisateľa. K vytváraniu akéhokoľvek všeobecného priemeru grafologických znakov a k pokušeniu vypracovať nie adresnú charakteristiku rukopisu pre konkrétneho človeka, ale pre viacerých ľudí, je treba pristupovať s rešpektom. A s uvedomením si skutočnosti, že síce vytvárame, napríklad pre didaktický účel, všeobecné grafologické charakteristiky, ale máme k dispozícii iba všeobecne platné grafologické údaje. Teda popis rukopisu môže byť iba orientačný.

Ak ide o odbornú analýzu znakov rukopisu, o integráciu zistení a o komplexné posúdenie rukopisu konkrétneho pisateľa pre diagnostické účely, tak grafologický rozbor sa má vyznačovať precíznou analýzou znakov písma a syntézou zistení a napokon zhodnotením zistení vo forme grafologického posudku. Diagnosticky zaznamenať a interpretovať jedinečnosť rukopisu konkrétnej osoby si vyžaduje odbornú prípravu potrebnú na hĺbkový rozbor rukopisu a na vypracovanie odborného posudku. Túto prácu vykonávajú znalci v odbore ručného písma, alebo školení grafológovia z radov napr. psychoterapeutov, psychológov, pedagógov, sociálnych pracovníkov a ďalších.

Naše skúsenosti so štatistickým spriemerovaním nameraných hodnôt znakov rukopisu a s ich následnou interpretáciou nás presvedčili o tom, že také výsledky poukazujú na frekvenciu výskytu istej grafologickej premennej v rukopise. Avšak z okom postrehnuteľných a iba jednotlivých jedinečných ťahov a tvarov nemožno automaticky vyvodzovať charakteristiku jedinečného a zložitého systému nazvaného ľudská osobnosť (čiže charakteristiku povahy, charakteru, správania či konania konkrétneho človeka). (M. Machalová, 1994 - 2003.)

V súvislosti s našim predsavzatím, že sa pokúsime vytvoriť obraz rukopisu, ktorý vystihuje povahu psychicky dospelých osôb, považujeme v tomto príspevku za reálne iba to, že vytýčime predpokladané ( očakávané) rukopisné znaky psychicky dospelých ľudí, ktoré je však potrebné ďalej výskumne overovať - najlepšie tým spôsobom, že sa grafologické zistenia o konkrétnej osobe podporia aj výsledkami získanými ďalšími psychologickými diagnostickými prostriedkami.

Niektoré znaky rukopisu, ktoré sú prejavom psychickej dospelosti pisateľa

Predkladáme, že v rukopise psychicky dospelej osoby sa budú vyskytovať také znaky písma, ktoré sú viditeľným a merateľným prejavom vlastností psychickej dospelej (vyspelej) osobnosti . Na základe daných znakov písma sa dá identifikovať psychicky dospelá (vyspelá) osobnosť.

Prvá otázka: Ako sa v rukopise prejaví psychická adaptácia a psychická integrácia osobnosti pisateľa?
Hypotéza 1: Predpokladáme, že psychická adaptácia a psychická integrácia sa prejavuje v znakoch rukopisu poukazujúcich na psychickú stabilitu osobnosti.

Základ psychickej stability, podľa nás, tvorí: sebaúcta, spokojnosť, optimizmus, pokoj, uvoľnenosť, sebadôvera, pocit zdravia a relatívna autonómia – nezávislosť na ľuďoch, podnetoch prostredia a okolnostiach žitia.
Stabilita osobnosti sa v písme prejavuje podľa J. Kulku (1991, s. 138) týmito grafologickými znakmi: Pevná, homogénna, prípadne ostrá čiara, pravidelný a rytmický tlak, pravobežnosť, stredné hodnoty výšky strednej zóny, menšia rozdielnosť dĺžok, mierny pravý sklon alebo kolmosť, vkusné a účelné zjednodušenie tvarov písmen, starostlivo umiestnené diakritické znamienka, primeraná veľkosť začiatočných a koncových ťahov, plynulé písmo, girlandová väzba, menšie medzery medzi slovami, stredné medzery medzi riadkami, rovný priebeh riadkov, vysoká úroveň a originalita písma, dobré členenie rukopisu, pravidelné a súmerné písmo.

E. Jablonský (2005, s. 254) píše, že „stabilný jedinec je pokojný, rozvážny, stály, s vyrovnaným úsudkom a preferovaným hodnotením, uvoľnený, relatívne nezávislý od okolia, dokáže sa lepšie sústrediť.“ Podľa spomenutého autora (2005, s. 254) sa stabilita v rukopise prejaví týmito znakmi rukopisu: harmonické a vyrovnané písmo, nekolísavý tlak, vyrovnaná stredná zóna a šírka, neveľké výrazné rozdiely dĺžok, dobrá členitosť, rovnomerný sklon, rovné riadky, vyhranené spojovacie formy, podpis nevybočuje z celkového rázu rukopisu, nechýbajú koncové ťahy.

Zaujali nás aj ďalšie znaky rukopisu, ktorými sa prejaví osobná zrelosť pisateľa. Takého človeka my nazývame psychicky dospelým (vyspelým) človekom. Osobná zrelosť sa odráža podľa E. Jablonského (2005, s. 255) v týchto znakoch: tendencia k zjednodušeniu tvarov, pravidelný tlak, stabilná veľkosť písma, vyrovnané dĺžky, prirodzený a pravidelný rytmus písma, dobre členené písmo s primeranou vzdialenosťou riadkov a slov, písmo a podpis rovnakej povahy.

Iba dodáme, že také písmo charakterizuje človeka vedomého si svojho Ja, hodnoty svojej osoby, človeka pozitívneho sebahodnotenia a zdravého sebavedomia. (Pozn. M.Machalová)

Druhá otázka: Ako sa v rukopise prejaví sociálna adaptácia a sociálna integrácia osobnosti pisateľa?
Hypotéza 2: Predpokladáme, že sociálna adaptácia a sociálna integrácia osobnosti pisateľa sa prejaví v znakoch rukopisu poukazujúcich na sociabilitu osobnosti.

Podstatu sociability človeka podľa nás tvorí: sociálna dispozícia osobnosti žiť s druhými ľuďmi - prijať sociálnu rolu, vybudovať si sociálny status, plniť povinnosti v sociálnych skupinách, dožadovať sa svojich práv v sociálnych skupinách a v spoločnosti, brániť svoju dôstojnosť a jedinečnosť v sociálnom prostredí, rozumieť sociálnym situáciám, udalostiam a problémom, schopnosť optimálne interpersonálne (medzi osobne) komunikovať, chápať dianie v širokom sociálnom prostredí ľudí (veľké a stredné skupiny) a tiež v užšom sociálnom prostredí (rodina), schopnosť prežívať, konať, adaptovať sa a integrovať sa v sociálnych skupinách prosociálne. Sociabilitu chápeme ako schopnosť aktívnej reprodukcie sociálnej skúsenosti jednotlivcom a skupinou.

Na základe vlastného výskumu rukopisných znakov sociability (M. Machalová, 1993) sme zostavili znaky písma, ktoré sme výskumne zisťovali v rukopisoch učiteľov rekvalifikačného štúdia a v rukopisoch študentov psychológie a následne sme tieto znaky podrobili grafologickej analýze. Zistenia sme štatisticky spracovali a výsledky interpretovali.

Dospeli sme k záveru, že sociabilitu osobnosti možno identifikovať na základe identifikácie nasledovných rukopisných znakov:
Priestorové znaky (vyjadrujú nároky osobnosti na sociálne prostredie ) - výška strednej zóny, veľkosť a plnosť písma, primárna šírka (šírka písmen), sekundárna šírka (vzdialenosť medzi písmenami), terciárna šírka ( vzdialenosť medzi slovami), kvartálna šírka (medzery medzi riadkami) a priebeh riadkov, okraje (ľavý, pravý, horný, dolný).

Znaky smerovania, ktoré vyjadrujú príklon a odklon osobnosti v komunikácii, v medziľudských a interpersonálnych vzťahoch - sklon písma, úbežnosť čiže smer ťahov, väzba písmen, morfologické zvláštnosti písmena „i“, ktoré je považované za znak sociability.

Znaky sociability v zmysle prevahy výskytu rukopisných znakov extraverzie u osobnosti vytypovali viacerí autori nasledovne (M. Kučera, 1991, D. Steinhäuselová, 1990, J. Kulka, 1991): pravobežné ťahy, pravý sklon, veľká stredná zóna, veľké rozdiely dĺžok, veľká primárna šírka, veľká sekundárna šírka, plné písmo, predbiehanie diakritických znamienok, vysoká plynulosť písma, girlandy a ich kombinácia s uhlovými girlandami, menšie medzery medzi slovami, stúpajúce riadky, široké okraje, rýchle písmo.

K sociálnej integrácii prispievajú dozaista aj také vlastnosti ľudí ako sú afiliácia čiže priateľskosť- láska k blížnemu a kooperatívnosť čiže schopnosť spolupracovať.
Afiliácia - priateľská povaha sa v rukopise prejavuje nasledovne (J. Kulka 1991, D. Steinhäuselová, 1990 a ďalší autori): pravobežné ťahy, stredná výška strednej zóny, prevaha horných dĺžok, pravý sklon, veľká primárna šírka, malá sekundárna šírka, plnosť tvarov, vysoká plynulosť písma, girlandová väzba písmen, čitateľné písmo, dobré členené písmo a pravidelné priestorové usporiadanie.

Kooperatívnosť pisateľa, ktorá je jednou z čŕt správania a konania psychicky dospelých (vyspelých) osôb možno identifikovať na základe nasledovných znakov rukopisu (M. Machalová, 1994-2003): písmo stredne veľké (v strednej zóne), pravobežné ťahy, pravý sklon, väčšia primárna šírka (šírka písmen), menšia sekundárna šírka (vzdialenosť medzi písmenami), plné tvary oválov v písme, plynulé písmo spojité, väzba písmen prevažne girlandová a zmiešaná (girlanda, arkáda, uhlová girlanda).

Tretia otázka: Ako sa v rukopise prejaví autonómnosť osobnosti pisateľa?
Hypotéza 3: Predpokladáme, že autonómnosť osobnosti pisateľa sa prejaví v spôsobilostiach nazvaných nezávislosť osobnosti a tvorivosť osobnosti v zvládaní životných úloh a situácií.

Je však treba pripomenúť, že psychicky dospelá osoba, podľa kvalitatívnych výskumov v humanistickej psychológii, je osobnosť s pevnou vôľou, vyhranenými hodnotami, postojmi a názormi. Charakterizuje ju činorodosť a a neúnavné napredovanie v aktivitách, ktoré táto osoba považuje za dôležité pre splnenie svojho životného poslania. Za charakteristické spôsobilosti psychicky dospelej (psychicky zrelej) osobnosti považujú humanistickí psychológovia nezávislosť osobnosti a jej tvorivosť v zvládaní životných úloh a situácií.(M. Machalová, 2013, 2014.)

Nezávislosť osobnosti ako komplexná spôsobilosť osobnosti, v ktorej je zahrnuté myslenie, cítenie, hodnotenie, správanie sa, konanie je predpokladom a zároveň výsledkom utvárania relatívnej autonómnosti jednotlivca. Spomíname relatívnu autonómnosť preto, lebo človek sa musí do určitej miery prispôsobiť podmienkam žitia v spoločnosti, ktorej je súčasťou. Nezávislosť sa premieta v samostatnom usudzovaní jednotlivca, v jeho vyhranených názoroch, postojoch a v hodnotovej orientácii, a tiež v odolnosti jednotlivca voči otvoreným či skrytým formám manipulácie zo strany druhých a voči tlaku sociálneho okolia. Dôležitými vlastnosťami tvorivej osobnosti sú okrem nezávislosti aj sebakontrola, seba - presadenie sa, vnímavosť, premenlivosť, bezprostrednosť, energia a motivácia, zaujatosť myšlienkou, citom, činnosťou. (M. Machalová, 2013)

V rukopise sa tvorivosť osobnosti prejaví nasledovnými znakmi písma (M. Machalová, 1994-2003.): dynamické a rýchle písmo, silnejší tlak, uvoľnené a zdôraznené dĺžky, veľká stredná zóna, široké písmená, plné tvary slučiek a oválov, originálne tvary písmen a ťahov, zdôraznené nábehové a koncové ťahy, priestorová členitosť písma, prevažuje nitková väzba písma, veľké okraje. Celkový obraz písma je dynamický a originálny.

Nezávislosť osobnosti je podľa nás, sýtená predovšetkým rozumovou bystrosťou, iniciatívou, odvahou, rozhodnosťou, jasným prístupom. Prejaví sa, podľa E. Jablonského (2005) v nasledujúcich znakoch písma: kolmý sklon písma, pevný a silný tlak, stúpajúce riadky, dynamický tvar písma, pravobežnosť, široké písmo, zjednodušené tvary písmen a ťahov, veľké vzdialenosti medzi slovami, veľká vzdialenosť riadkov, dobre členený rukopis a priestorové usporiadanie.

Záver

V našom príspevku sme sledovali dva ciele:
Prvým cieľom bol náš skromný pokus o uvedenie niektorých znakov ručného písma, prostredníctvom ktorých je možné identifikovať psychickú dospelosť (vyspelosť) osobnosti. Náš odborný názor podopretý textom príspevku a zisteniami z grafologického rozboru ručného písma, predkladáme čitateľom ako povzbudenie a podnet k záujmu o grafologický výskum problematiky psychickej dospelosti (vyspelosti) osobnosti človeka.
Druhý cieľ považujeme za splnený preto, lebo sme splnili svoje predsavzatie a upozornili sme čitateľov na dôležitú tému psychickej dospelosti (vyspelosti) človeka v súčasnom svete. Význam témy psychickej dospelosti (vyspelosti) pre život ľudí vyjadríme slovami mysliteľa Osho (2003, s.191): „Využívať svoju inteligenciu naplno, to je počiatok zrelosti...Proces zrenia je proces, ktorý nekončí. Nemá pevne daný bod, nemá dokonca ani stred...neustále pokračuje a pokračuje. Vesmír je nekonečný. A rovnako nekonečné sú možnosti vášho zrenia...Nezabúdajte, že vy nie ste žiadny obal. Ste obsah. Forma sa mení, ale vaša bytosť zostáva stále rovnaká. A neustále rastie, zreje, obohacuje sa.“

Autorka: Prof. doc. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Literatúra:

JABLONSKÝ,E.(2005) Príručka interpretácie grafologických znakov. Žilina: Žilinská univerzita, 2005.
KUČERA,M.(1991) Mluví písmo. Praha: Avicenum, 1991.
KULKA,J.(1991) Grafologie. Brno: Svatá Mahatma, 1991.
MACHALOVÁ,M.(1993) Některé znaky sociability v rukopise učitelů a studentů psychologie. In: Psychologie písma a písmoznalectví. Neperiodický časopis pro analýzu písma. SPS Brno, č.2, 1993, s.9-14.
MACHALOVÁ, M.(1994-2003) Základný kurz grafológie a písmoznalectva pre pracovníkov banky. Príručka. Bratislava: Inštitút bankového vzdelávania, Národná banka Slovenska, 1994-2003.
MACHALOVÁ,M.(2013) Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita, 2013.
MACHALOVÁ,M.(2014) Edukačná sociálna práca. Prešov: Prešovská univerzita, 2014.
OSHO.(2004) Zralost. Zodpovědnost být sám sebou. Bratislava: Eugenika, 2004.
STEINHÄUSELOVÁ,D.(1990) Úvod do psychologie písma I. a II. Brno: Středisko psychologických služeb, 1990.