Šikanovanie v školskom prostredí

máj 28 2019

Bullying in a School Environment

Abstrakt: Jedným zo sociálno-patologických javov, ktorému sa venujeme v nasledujúcom článku je šikanovanie. Cieľom bolo zistiť, či sa tento jav vyskytuje na stredných školách a v akom rozsahu. Na zisťovanie dát sme využili kvantitatívnu metódu, pomocou dotazníka, prostredníctvom, ktorého sme zhromažďovali údaje zo získaných odpovedí študentov na Strednej zdravotníckej škole a Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči.
Kľúčové slová: Sociálno-patologický jav. Šikanovanie. Žiak. Agresor.

Abstract: One of the sociopathological phenomena we deal with in the following article is bullying. The aim was to find out whether this phenomenon occurs in secondary schools and to what extent. We used a quantitative method to determine the data, using a questionnaire through which we collected data from the answers received from students at the Secondary Medical School and the Secondary School of Education in Levoca.
Key words: Sociopathological phenomenon. Bullying. Pupil. Aggressor.

ÚVOD

Nasledujúci článok je zameraný na sociálno-patologické javy, konkrétne šikanovanie, ktoré sa vyskytuje pomerne často v školách. Môže sa vyskytovať počas pobytu na krúžku, v internáte, ale aj na ulici, prípadne sa k tomu pridružuje aj kyberšikanovanie, ktoré je tiež rozšírené medzi deťmi, mládežou. V priebehu mesiacov marec, apríl 2019 bol rozdaný dotazník žiakom na dvoch stredných školách - Stredná zdravotnícka škola (počet respondentov 86) a Stredná odborná škola pedagogická (počet respondentov 59), kde sme sa snažili zistiť mieru výskytu šikanovania, prípadne, či prišli do kontaktu so šikanovaním. Následnou komparáciou výsledkov, sme vyvodili závery o výskyte šikanovania a možnej prevencii. Týmto pojmom sa budeme zaoberať aj preto, že zo dňa na deň má šikanovanie ako sociálno-patologický jav stúpajúcu tendenciu, napriek tomu, že školy realizujú rôzne besedy a vedú diskusie k tejto téme. Žiaci ako aj ich rodičia sú informovaní a oboznámení s prevenciou a riešením šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach metodickým usmernením, teda smernicou č. 36/2018 vydanou MŠVVaŠ SR, o ktorej informuje riaditeľ školy, sociálny pedagóg, koordinátor prevencie, triedny učiteľ a iní odborní pracovníci o preventívnych činnostiach.

Prečo vlastne k šikanovaniu dochádza, môžeme povedať, že je to zväčša spôsobené zvýšenou agresiou, ktorú si dieťa vybíja na rovesníkovi, prípadne mladšom dieťati. Dieťa vedome ubližuje svojou silou inému dieťaťu, robí mu prieky, vysmieva sa mu a pod. Agresor môže mať problémy so správaním, s rodičmi nemá vytvorený dobrý vzťah, vyskytujú sa problémy v škole, v medziľudských vzťahoch a svoju agresivitu vyvršuje predovšetkým na slabších, mladších žiakoch. Agresívne správanie môže mať rôzne podoby, napr. nemecký pedagóg Winkel, (in Határ, 2004), zosumarizoval päť výskytov detskej a mládežníckej agresie:

  • agresia ako forma hry - dieťa si overuje svoju silu, prípadne chce mať radosť z víťazstva a preto si vyhľadáva slabšie dieťa, ktoré dokáže poraziť.
  • agresia ako obranný mechanizmus - kde obeť sa bráni útočníkovi, a v konečnom dôsledku môže obeť ublížiť útočníkovi.
  • agresia ako reakcia frustrovaného jedinca - v tomto prípade sa dieťa cíti menejcenné a hľadá náhradu za svoju prehru ublížením slabšiemu jedincovi.
  • agresia ako forma zvedavosti - deti zisťujú, kde sú ich hranice, čo je povolené a čo zakázané. Takáto forma môže vyústiť do egoistického presadzovania.
  • agresia ako nevhodná forma túžby po láske - dieťa svoju pozornosť získava negatívnym správaním a konaním, uspokojovaním svojich potrieb, pričom si neuvedomuje svoje konanie.

Šikanovanie, ako máme vyššie spomenuté, má rôzne podoby, ktoré sa môžu odzrkadliť na psychickom ale aj fyzickom zdraví žiaka. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť výskyt šikanovania a tiež, či žiaci prišli do kontaktu s týmto javom v školskom prostredí na dvoch vybraných stredných školách.

VÝSKUM

Do výskumu bolo zapojených spolu 145 respondentov, z toho 86, ((35) 40,69% dievčat, (51) 59,30% chlapcov) bolo zo Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) a 59 (100% dievčat, 0% chlapcov) zo Strednej odbornej školy pedagogickej (SOŠPg). Ďalej už budeme uvádzať len skratky stredných škôl. Výskum bol realizovaný v 1. a 2. ročníku.

Tabuľka č. 1

So šikanovaním sa na SZŠ stretlo 18,60% chlapcov a 60,47% dievčat, na SOŠPg to bolo 88,14% dievčat. Z daného nám vyplýva, že sa so šikanovaním stretlo viac dievčat ako chlapcov.

Tabuľka č. 2

Najčastejšie miesto, kde k šikanovaniu dochádza: v škole SZŠ 50% a SOŠPg 81%, na krúžku SZŠ to bolo niečo len cez 4,65% a v SOŠPg 3,39%, na ulici uviedlo zo SZŠ 37,21% a SOŠPg až 55,36%, v internáte uviedli respondenti SZŠ 8,14% a SOŠPg 10,17%, objavila sa aj kyberšikana na SZŠ v podiele 2,33% a vôbec sa nestretli so šikanovaním 24,41% respondentov. Z toho nám vyplýva, že k šikanovaniu najviac dochádza v školách, ale aj na ulici. V otázke č.3 respondenti mohli označiť viacero možností, preto početnosť respondentov sa líši so základnou vzorkou.

Tabuľka č. 3

Pri odpovedi na otázku, či boli osobne šikanovaní bola odpoveď vo väčšej miere nie - SZŠ dievčatá 56,98% a chlapci 15,12%, na SOŠPg neboli šikanované dievčatá uviedlo 72,88%. V predchádzajúcej otázke č. 2, či sa stretli so šikanovaním, mali zjavne na zreteli pri odpovedi, že to nemuselo byť šikanovanie súvisiace priamo s nimi, skôr boli ako svedkovia.

Tabuľka č. 4

Telesné napadnutie (kopanie, drganie...) uviedli respondenti zo SZŠ v počte 25 (29,07%) a zo SOŠPg 20 (33,90%), ničenie osobných vecí (oblečenie, školské potreby...) zo SZŠ označilo 14 (16,28%) respondentov a zo SOŠPg 50 (84,75%), vydieranie (finančné, psychické - nosenie desiaty a pod.) zo SZŠ 20 (23,26%) respondentov, a zo SOŠPg 23 (38,99%) respondentov, kyberšikanovanie uviedlo zo SZŠ 16 (18,60%) a zo SOŠPg 7 (11,86%) respondentov, opäť sa tu opakuje odpoveď - iné, nestretli sa so šikanovaním zo SZŠ 27 (31,40%) a SOŠPg 10 (16,95%). Ako môžeme vidieť z výskumu, je zrejmé, že žiaci používajú rôzne podoby šikanovania, ako najpočetnejšia odpoveď bolo telesné napadnutie, ničenie osobných vecí ale aj vydieranie. Pri otázke č. 5 mohli respondenti uviesť viacero odpovedí, preto početnosť respondentov sa líši so základnou vzorkou.

Tabuľka č. 5

Na otázku, či bol žiak dlhodobo šikanovaný, zdôrazňujem, že túto otázku sme položili zámerne, keďže za šikanovanie sa pokladá opakované ubližovanie, respondenti odpovedali takto: zo SZŠ aj SOŠPg odpovedalo v rovnakom počte 9, viac ako 2x v percentuálnom podiele SZŠ (10,47%) respondentov, zo SOŠPg odpovedalo v percentuálnom podiele 15,25%, nie stalo sa to len raz označilo odpoveď 40 (46,51%) respondentov SZŠ a 7 (10,17%) SOŠPg, nie, nebol/a som šikanovaný/á odpovedalo 37 (43,02%) respondentov SZŠ a 43 (72,88%) SOŠPg. Opäť sa nám potvrdzuje, že žiaci boli zväčša svedkami šikanovania, touto otázkou sme si chceli potvrdiť výskyt šikanovania na školách z čoho vyplýva, že šikanovanie sa vyskytuje v školách, ale v menšej miere, pretože 10,47% žiakov SZŠ a 15,25% SOŠPg uviedlo, že boli šikanovaní viac ako dvakrát.

Tabuľka č.6

V nasledujúcej otázke, komu by oznámili šikanovanie mohli označiť respondenti viacej odpovedí, preto početnosť výskumnej vzorky nie je zhodná s početnosťou základnej vzorky. Najviac odpovedí, nepovedal/a o šikanovaní nikomu označilo 47 (54,65%) respondentov zo SZŠ a 21 (35,59%) respondentov zo SOŠPg, rodiča, alebo príbuzného by si vybralo 20 (23,26%) respondentov zo SZŠ a 25 (42,37%) respondentov zo SOŠPg, učiteľovi by sa zdôverilo 13 (15,12%) respondentov zo SZŠ a 14 (23,73%) respondentov zo SOŠPg, spolužiakovi by to povedalo 11 (12,79%) respondentov SZŠ a 12 (20,34%) respondentov SOŠPg. Z danej tabuľky vidíme, že viac ako polovica žiakov zo SZŠ by to nepovedala nikomu a viac ako polovica respondentov SOŠPg by si vybrala rodiča, alebo príbuzného.

Tabuľka č. 7

V nasledujúcej otázke, či má respondent kamarátov, odpovedali takto: viac ako 3 kamarátov označilo 79 (91,86%) respondentov SZŠ a 55 (93,22%), jedného kamaráta označili 4 (4,65%) respondenti SZŠ a 1 (1,70%) respondent SOŠPg, nie, nemám označilo v rovnakom počte 3 respondenti a teda v percentuálnom podiele 3,49% respondentov SZŠ a 5,08% respondentov SOŠPg. Podľa počtu kamarátov sa nedá jednoznačne potvrdiť, či respondent je šikanovaný ak má viac kamarátov alebo menej, či dokonca žiadneho.

Tabuľka č. 8

V prípade, že by sa respondent dozvedel, že je niekto šikanovaný sa zisťovalo, komu by to oznámil: najviac odpovedí respondenti uvádzali, že by to povedali rázne agresorovi, teda tomu, kto šikanuje, aby tak nerobil 54 (62,79%) respondentov SZŠ a ale len 21 (35,59%) respondentov SOPgŠ, oznámil by to škole: 37 (43%) respondentov SZŠ, až 35 (59%) respondentov SOPgŠ, navrhol by šikanovanému, aby sa vyhýbal agresorovi: 13 (15,12%) respondentov SZŠ, 5 (8,48%) respondentov SOPgŠ, iné – 1 (1,16%) respondent SZŠ by použil silu, teda zbil by agresora, ale 3 (3,49%) respondenti SZŠ a 4 (6,78%) respondenti SOPgŠ by to povedali rodičom agresora. Respondenti SZŠ v nadpolovičnej väčšine 62,79% by túto situáciu riešili zoči-voči agresorovi a to tak, že mu povedia, aby to nerobil, ale 59% respondentov SOPgŠ by to oznámili škole.

Tabuľka č. 9

Z nášho výskumu vyplýva, že viac dievčat ako chlapcov sa stretáva so šikanovaním, najviac šikanovania sa deje v školách a na ulici. Pri odpovedi, či boli respondenti šikanovaní uviedlo viac ako polovica nie, a len niečo do 20 % uviedlo, že bolo šikanovaných. Najviac sa šikanovanie prejavuje v ničení osobných vecí, až 84,75% respondentov SOŠPg z celkového počtu 59 respondentov, ale SZŠ uvádza najčastejšie šikanovanie – telesné napadnutie v percentuálnom podiele 29,07% z celkového počtu 86 respondentov. Z výskumu je zrejmé, že žiaci používajú rôzne formy šikanovania a komparáciou odpovedí vidíme, že na jednotlivých školách dochádza k rozdielnym formám šikanovania, konkrétne, medzi dievčatami na SOŠPg dochádza viac k ničeniu osobných vecí a na SZŠ respondenti uviedli, že šlo o telesné napadnutie.

Odporúčania v prevencii šikanovania sú:

  • prevencia má byť zameraná nielen na žiakov, učiteľov ale aj rodičov, ktorí dostávajú informácie na rodičovských stretnutiach. Prostredníctvom sociálneho pedagóga, prípade iného odborného pedagóga zúčastňovať sa na diskusiách, besedách, ktoré môžu byť realizované priamo v školskom prostredí, alebo vyhľadávať takéto diskusie;
  • učitelia musia byť všímavejší k žiakom, zaujať žiakov na vyučovaní, diskutovať so žiakmi, podporovať v nich záujem o štúdium – vytvárať pozitívnu klímu v triede;
  • na hodinách využívať modelové situácie šikanovania, kde sa žiaci môžu vžiť do role obete, následne o tom diskutovať;
  • žiaci, ktorí sú obeťami, sa nesmú báť o tom hovoriť v škole, doma, alebo kamarátovi;
  • zapájať žiakov do aktivít, s motívom odmietania násilia, napr. tvorba násteniek, ktoré budú na očiam všetkým;
  • učiť žiakov asertívnemu správaniu – vedieť prijať ľudí takých akí sú, rešpektovať ich názory, vyznania, hodnoty, ale zároveň nepresadzovať svoje záujmy a názory na úkor iného.

Záver

Škola má pre žiakov vytvoriť dobrú, pozitívnu klímu školského prostredia, aby si boli vedomí toho, že ak sa vyskytne nejaká situácia, učiteľ je tu pre nich, ktorý pomôže danú situáciu riešiť. Úlohou triednych učiteľov je byť všímaví a tak včasne môže odhaliť šikanovanie. Vzájomnou diskusiou a dobrou atmosférou v triede si môže učiteľ vytvoriť dôveru a rešpekt svojich žiakov, ktorí sa mu na oplátku budú zdôverovať.

Prvoradá je prevencia šikanovania na školách, diskutovať s rodičmi žiakov - agresorov, ktorí provokujú mladších alebo fyzicky slabších žiakov, aby sa predišlo psychickému, fyzickému násiliu a tým aj k možnej tragédii.

Autorka: Mgr. Miriama Pačnárová, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

ĎURKOVIČOVÁ, T. 2003. Agresivita a šikanovanie v školách: metodický list. Trenčín: Krajská pedagogicko-psychologická poradňa. 2003.
HATÁR, C. 2004. Termonilogické poznatky k agresii agresívnemu správaniu detí. In. Mládež a spoločnosť, Bratislava, 2004, č.1/2004, s.13-20.
HUCÍKOVÁ, M. 2004. Poruchy správania a učenia. Aktualizácia č.2. Expert na včasné odhaľovanie porúch a poradca pri práci s problémovými deťmi a rozhovoroch s rodičmi. Bratislava: RAABE, 2004. ISBN 80-968117-6.2.
PETLÁK, E. 2006. Klíma školy a klíma triedy. Bratislava: Iris, 2006. 119 s. ISBN 80-890189-7-1.
PIOVARĆIOVÁ, Z. 2014. Problémy v správaní. [online]. [cit. 2019-05.15]. Dostupné na: https://www.ppppoprad.sk/ako-zvladnut-problemy-v-spravani.html
ŘIČAN, P. 1995. Agresivita a šikana medzi deťmi. Praha: Portál, 95 s. 1995. ISBN 80-7178-
049-9
Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. [Online]. Bratislava: MŠVVaŠ SR. Dostupné na: https://www.minedu.sk/smernica-c-362018-k-prevencii-a-rieseniu-sikanovan...