Internet – zdroj informácií o zdraví pre dospelú populáciu

mar 30 2022

Internet - a source of health information for the adult population

Abstrakt:
Úvod: Využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) je čoraz expanzívnejšie a ovplyvňuje mnohé oblasti ľudského života. Ľudia všetkých vekových kategórií disponujú IKT a často využívajú virtuálny priestor internetu na vyhľadávanie informácií v kontexte zdravia.
Cieľ: Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť mieru využívania IKT na vyhľadávanie informácií o zdraví na internete u dospelej populácie.
Materiál a metódy: Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom metódy empirického výskumu – neštandardizovaného dotazníka vlastnej konštrukcie. Dotazník bol administrovaný online. Prieskumný súbor tvorilo 142 respondentov.
Výsledky: Najčastejšie využívaným typom IKT je mobilný telefón. Medzi vyhľadávanými informáciami na internete dominujú zdravotné problémy a lieky. Respondenti v nižšej miere vyhľadávajú informácie o preventívnych prehliadkach, očkovaní, prevencii ochorení alebo úrazov, samovyšetrovaní a skríningových vyšetreniach.
Záver: IKT ako prostriedok na získavanie informácií v oblasti zdravia by mal byť centrom pozornosti zdravotníckych pracovníkov aj správcov jednotlivých webových portálov prezentujúcich obsah zameraný na oblasť zdravia človeka. Súčasne so snahou o digitalizáciu spoločnosti a rozvoj digitálnych zručností ľudí musí byť priorizovaná aj zodpovednosť za úroveň informácií zverejňovaných na internete.
Kľúčové slová: Internet. Zdravie. Informácia. Zdroj. Dospelá populácia.

Abstract:
Introduction: The use of information and communication technologies (ICT) is becoming more expansive and affects many areas of human life. People of all ages have ICT and often use virtual internet space to search for information in the context of health.
Aim: The article aims to present the results of a survey aimed at determining the use of ICT to search for health information on the Internet in the adult population.
Material and methods: Data collection was carried out through the method of empirical research – a non-standardized questionnaire of own design. The questionnaire was administered online. The survey group consisted of 142 respondents.
Results: The most commonly used type of ICT is the mobile phone. Health problems and medicines dominate the information sought on the Internet. Respondents are less likely to seek information of preventive health examinations, vaccination, disease or injury prevention, selfmonitoring and screening.
Conclusion: ICT as a means of obtaining information in the field of health should be the focus of healthcare professionals and administrators of individual web portals presenting content focused on human health. At the same time as efforts to digitization of society and develop people's digital skills, responsibility for the level of information published on the Internet must be prioritized.
Key words: Internet. Health. Information. Source. Adult population.

Úvod

Využívanie informačno-komunikačných technológií (IKT) je čoraz expanzívnejšie a ovplyvňuje mnohé oblasti ľudského života. Rôzne aktivity pracovného, vzdelávacieho či voľnočasového charakteru sa nezaobídu bez ich využitia. Obdobie mimoriadnej situácie v posledných mesiacoch ešte viac potencovalo odkázanosť ľudí na modernú informačnú techniku, a to v oblasti štúdia či vzdelávania, home office, vzájomnej komunikácie, vyhľadávania informácií, objednávania sa na testovanie alebo očkovanie a ďalších. Využívanie internetu za účelom vyhľadávania informácií je typickým fenoménom aj pre dospelú populáciu.

„Internet je najväčšia celosvetová sieť, ktorá spája tisíce serverov (počítače stále pripojené na internet) a milióny počítačov využívajúcich informácie uložené na serveroch. Poskytuje obrovské množstvo informácií prakticky zo všetkých oblastí a umožňuje komunikáciu s celým svetom“ (Britvík, 2003, s. 65). Zásluhou IKT sú dnes informácie dostupné 24 hodín denne pre všetkých, ktorí majú prístup na internet. Sloboda publikovania na internete prináša aj riziko dezinformácie, pretože dnes môže publikovať ktokoľvek a kdekoľvek. Internet však ponúka nesmiernu úsporu času, dramaticky ruší vzdialenosti, oslobodzuje individuálneho užívateľa a vytvára slobodný aktívny priestor na celosvetovú diskusiu a výmenu informácií o akejkoľvek téme (Meško a kol., 2005). Ľudia všetkých vekových kategórií disponujú IKT a pri výskyte akýchkoľvek zdravotných problémov či záujme o ďalšie informácie týkajúce sa zdravia a prevencie využívajú virtuálny priestor internetu viac ako osobnú konzultáciu s odborníkmi či návštevu lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia. Toto je typické predovšetkým pre dospelých. Vyhľadávanie informácií o zdraví na internete môže mať pozitívne stránky, ale významné sú aj jeho negatívne aspekty, ktoré môžu determinovať zdravie človeka a správanie sa vo vzťahu k svojmu zdraviu. Zdravie človeka je možné chápať ako určitý okamžitý stav, ale aj ako prebiehajúci proces, ktorý má svoju dynamiku (Hegyi, Ochaba, 2013).

Cieľ prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť mieru využívania IKT na vyhľadávanie informácií o zdraví na internete u dospelej populácie.

Metodika a súbor

Relevantné údaje v kontexte cieľa prieskumu sme získavali prostredníctvom metódy empirického výskumu – neštandardizovaného dotazníka vlastnej konštrukcie. Zber empirických údajov bol uskutočnený online verziou dotazníka v období mesiacov september 2020 až február 2021 s využitím spolupráce so správcom internetového portálu www.prohuman.sk. Dotazník bol zverejnený na uvedenej internetovej stránke a tiež na sociálnej sieti facebook. Výsledky prieskumu boli spracované v PC programe Microsoft Excel.

Prieskumný súbor tvorilo 142 respondentov. Výber respondentov zo základného súboru bol zámerný, pričom zaraďujúcim kritériom bol vek respondenta 18 rokov a viac.

Respondenti boli vo veku od 19 do 70 rokov, priemerný vek respondentov bol 37,09 roka. Vo výskumnom súbore bolo 131 (92,25 %) žien a 11 (7,75 %) mužov (pozri Graf 1). Prehľad respondentov podľa vzdelania je uvedený v grafe 2, pričom prevažovali respondenti s vysokoškolským vzdelaním (51,41 %) nad respondentmi so stredoškolským vzdelaním (48,59 %). Z hľadiska bydliska bola vyššia početnosť respondentov z dediny, ktorých bolo 84 (59,15 %), a respondentov žijúcich v meste bolo 58 (40,85 %) (pozri Graf 3).

Graf 1 Prehľad respondentov podľa pohlavia

Graf 2 Prehľad respondentov podľa vzdelania

Graf 3 Prehľad respondentov podľa bydliska

Výsledky

Pre účely prezentácie výsledkov prieskumu boli z dátového setu extrahované absolútne (n) a relatívne početnosti (%) jednotlivých typov odpovedí. Jednotlivé výsledky sú uvedené v grafickom zobrazení, unikátne odpovede sú uvedené v texte k príslušnému grafu.

Na vyhľadávanie informácií na internete sú nevyhnutné IKT, preto sme zisťovali, ktoré IKT využívajú respondenti v bežnom živote najčastejšie. Ako najfrekventovanejšie využívané IKT respondenti uviedli mobilný telefón – 140 (98,59 %) respondentov a notebook, ktorý uviedlo 111 (78,17 %) respondentov. Potom nasledoval stolový počítač, ktorý využíva 50 (35,21 %) respondentov, tablet a smart hodinky, ktoré mali rovnakú početnosť – 24 (16,90 %) respondentov. Dvaja respondenti (1,41 %) uviedli možnosť iné, pričom išlo o macbook a fit náramok. Prehľad požívaných typov IKT zobrazuje graf 4.

Graf 4 Využívanie jednotlivých typov IKT

Zaužívanou praktikou dospelej populácie, predovšetkým pri výskyte nejakých zdravotných problémov, je vyhľadávanie informácií na internete, ktoré sa týkajú ochorení. Vyhľadávanie informácií o zdravotných problémoch potvrdilo 126 (88,73 %) respondentov. Naopak, informácie s týmto zameraním na internete nevyhľadáva 16 (11,27 %) respondentov (pozri Graf 5).

Graf 5 Vyhľadávanie informácií o zdravotných problémoch na internete

So zdravotnými problémami úzko súvisí farmakoterapia, resp. užívanie liekov. Informácie o liekoch na internete vyhľadáva 122 (85,92 %) respondentov, ako to zobrazuje graf 6. 20 (14,08 %) respondentov sa o tematiku liekov na internete nezaujíma.

Graf 6 Vyhľadávanie informácií o liekoch na internete

Protipólom informácií o zdravotných problémoch a liekoch sú informácie o prevencii a preventívnych prehliadkach. Informácie týkajúce sa preventívnych prehliadok vyhľadáva na internete 72 (50,70 %) respondentov a 70 (49,30 %) respondentov ich nevyhľadáva, ako je to znázornené v grafe 7.

Graf 7 Vyhľadávanie informácií o preventívnych prehliadkach na internete

Podobné zistenia, ako vidíme v grafe 8, sú aj v súvislosti s vyhľadávaním na internete v rámci informácií o očkovaní. 75 (52,82 %) respondentov vyhľadáva takýto typ informácií, naopak 67 (47,18 %) respondentov ich nevyhľadáva.

Graf 8 Vyhľadávanie informácií o očkovaní na internete

Významnou oblasťou vo vzťahu ku zdraviu je prevencia ochorení a/alebo úrazov. Je potešujúce, že 108 (76,06 %) respondentov sa zaujíma o túto oblasť prostredníctvom vyhľadávania informácií na internete. V grafe 9 sú však zobrazené aj údaje o 34 (23,94 %) respondentoch, ktorí informácie zamerané na prevenciu ochorení a úrazov nevyhľadávajú.

Graf 9 Vyhľadávanie informácií o prevencii ochorení a/alebo úrazov na internete

V dospelej populácii je v odhaľovaní predovšetkým onkologických ochorení dôležité samovyšetrovanie. Iba viac než polovica respondentov – 81 (57,04 %) respondentov vyhľadáva takto zamerané informácie na internete. 61 (42,96 %) respondentov údaje napr. o samovyšetrovaní prsníkov, semenníkov, sledovaní materských znamienok a podobne na internete nevyhľadáva (pozri Graf 10).

Graf 10 Vyhľadávanie informácií o samovyšetrovaní na internete

Pomerne nízky záujem prejavili respondenti o vyhľadávanie informácií o skríningových vyšetreniach (napr. mamografia, vyšetrenie stolice na skryté krvácanie, vyšetrenie prostaty). Kladnú odpoveď uviedlo 63 (44,37 %) respondentov. Ako uvádza graf 11, 79 (55,63 %) respondentov informácie s takýmto zameraním na internete nevyhľadáva.

Graf 11 Vyhľadávanie informácií o skríningových vyšetreniach na internete

So zdravím úzko súvisí regenerácia síl a relaxácia, preto sme sa zaujímali aj o túto oblasť v kontexte vyhľadávania informácií na internete. Ako zobrazuje graf 12, informácie o relaxačných, rekondičných a regeneračných pobytoch vyhľadáva na internete 100 (70,42 %) respondentov. Naopak, 42 (29,58 %) sa o takto zamerané informácie nezaujíma.

Graf 12 Vyhľadávanie informácií o pobytoch na internete

Diskusia

Komputerizácia spoločnosti predstavuje primárnu etapu prechodu k informačnej spoločnosti, v ktorej dochádza k vytvoreniu základnej technologickej infraštruktúry. Komputerizácia znamená vybavovanie populácie a spoločnosti informačnými technológiami, osvojovanie si počítačovej gramotnosti, prevod verejnoprávnej agendy do počítačových databáz, ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu a využívanie nových IKT vo všetkých oblastiach života spoločnosti, ktoré prináša efektívnejšie a rýchlejšie zabezpečovanie tradičných funkcií a aktivít, ale aj nové aktivity, ktoré sú možné iba s novou technikou (Sak a kol., 2007). IKT čoraz výraznejšie ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského života, psychické a fyzické zdravie človeka aj jeho návyky. Prieskumom sme zisťovali mieru využívania IKT na vyhľadávanie informácií o zdraví na internete u dospelej populácie.

Pre mapovanie miery využívania IKT v dospelej populácii sme zisťovali, ktoré IKT sú u respondentov využívané najčastejšie. Najväčší podiel majú mobilné telefóny (smartfóny, iphony), a to u 140 (98,59 %) respondentov a notebooky u 111 (78,17 %) respondentov. De Wet et al. (2016) uvádzajú, že svet sa v posledných desaťročiach výrazne zmenil, pričom väčšina týchto zmien bola determinovaná infiltráciou technológií do spoločnosti. Ľudia využívajú IKT nielen v súvislosti so svojím pracovným zaradením, ale aj pri každodenných domácich prácach. V súčasnosti existuje pracovná kultúra 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a to predovšetkým vďaka prepojenosti poskytovanej prostredníctvom IKT. Aj na základe našich výsledkov je zjavné, že dospelá populácia disponuje digitálnou, resp. počítačovou gramotnosťou, ktorá predstavuje osvojenie si základných schopností práce s počítačom a jeho variabilnými aplikáciami (Kolář a kol., 2012). Velšic (2020) v správe o digitálnej gramotnosti na Slovensku z roku 2020 uvádza, že podiel digitálne gramotných, teda takých, ktorí majú aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním počítačov, notebookov, tabletov alebo smartfónov, stúpol v porovnaní s rokom 2013 o 4 percentuálne body – zo 79 % na 83 %. Najvýznamnejší je nárast podielu respondentov, ktorí deklarujú, že majú skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne a rôznymi typmi e-služieb a komunikačných technológií.

Internet je stále viac dostupným komplexným zdrojom informácií pre odborníkov aj pre laikov. V rámci sekundárnej prevencie umožňuje pacientom viac vnímať a porozumieť svojim zdravotným problémom. Veľkú úlohu však môže zohrať aj na poli primárnej prevencie tým, že ponúka možnosti ovplyvňovania zdravotného správania obyvateľstva (Bendová, Kaňuch, 2011). Informácie týkajúce sa prevencie ochorení a/alebo úrazov vyhľadáva na internete podľa našich výsledkov 108 (76,06 %) respondentov. Pri vyhľadávaní informácií o preventívnych prehliadkach už ide o nižší záujem – tento typ informácií vyhľadáva 72 (50,70 %) respondentov z nášho súboru. O samovyšetrovanie ako súčasť prevencie sa zaujíma na internete 81 (57,04 %) respondentov. 63 (44,37 %) respondentov vyjadrilo kladnú odpoveď pri položke týkajúcej sa vyhľadávania informácií o skríningových vyšetreniach. Podľa údajov najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku – Všeobecnej zdravotnej poisťovne – bol v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenaný 26% pokles preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov pre dospelých (Flexihodiny rezervované pre poistencov VšZP, 2021). Prieskum medzi všeobecnými lekármi ukázal, že počas pandémie koronavírusu záujem o prevenciu významne poklesol. Niektorí ľudia, naopak, namietajú, že sa na prehliadku nemôžu dostať (Prevencia, 2020). Primárna prevencia je nedostatočná a naviac je otázkou dlhodobej intervencie (zmeny životného štýlu). Sekundárna prevencia je nesystematická (Bendová, Kaňuch, 2011).

Informácie o problematike očkovania vyhľadáva podľa našich zistení 75 (52,82 %) respondentov, čo predstavuje pomerne nízke číslo vzhľadom na realitu týkajúcu sa súčasnej mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19, do ktorej patrí aj očkovanie proti tomuto ochoreniu. Naopak, oveľa viac respondentov získava z internetu informácie o zdravotných problémoch, čo potvrdilo 126 (88,73 %) respondentov. Podobné zistenie evidujeme aj pri vyhľadávaní informácií na internete, ktoré sa týkajú liekov. Až 122 (85,92 %) respondentov uviedlo, že údaje takéhoto druhu vo virtuálnom priestore vyhľadávajú. V našom súbore respondentov je možné sledovať prevahu vyhľadávania informácií na internete zameraných na zdravotné problémy a lieky nad vyhľadávaním informácií o prevencii, preventívnych prehliadkach, skríningových vyšetreniach a očkovaní, čo môže evokovať sklony dospelých k samoliečbe, s čím sú spojené mnohé riziká. Ako uvádzajú Bendová a Kaňuch (2011), objem informácií na internete sa neustále zväčšuje, problémom sa stáva ich kvalita a validita. Nebezpečným dôsledkom môže byť vlastný postoj pacienta k diagnostike, liečbe alebo k prístupu v starostlivosti o vlastné zdravie v oblasti prevencie.

Pomerne vysoký záujem majú respondenti aj o informácie o relaxačných, rekondičných alebo regeneračných pobytoch, čo opäť v súčasnej dobe mimoriadnych opatrení a výrazných obmedzení predstavuje zaujímavý údaj, a môže svedčiť o potrebe ľudí využiť aj takýto spôsob relaxácie alebo regenerácie po vyčerpávajúcich posledných mesiacoch. Vyhľadávanie tohto typu informácií na internete potvrdilo 100 (70,42 %) respondentov.

Záver

IKT ako prostriedok na získavanie informácií v oblasti zdravia by mal byť centrom pozornosti tak zdravotníckych pracovníkov, ako aj správcov jednotlivých webových portálov prezentujúcich obsah zameraný na oblasť zdravia človeka. Súčasne so snahou o digitalizáciu spoločnosti a rozvoj digitálnych zručností ľudí musí byť priorizovaná aj zodpovednosť za úroveň informácií zverejňovaných na internete. Nie je však postačujúce iba poskytovať vedecky zdôvodnené informácie, ale aj motivovať a pozitívne posilňovať vhodné správanie ľudí v oblasti zdravia a organizovať edukačné aktivity, ktorých cieľom je formovanie správnych návykov, postojov a uplatňovanie postupov na úpravu životného štýlu ľudí tak, aby boli podporované správne vzorce správania a optimálna kvalita života (KP Neeraja, 2011). Je dôležité na túto oblasť poukazovať a upriamovať pozornosť na vzájomnú závislosť využívania IKT a zdravia dospelej populácie. V tomto majú významnú úlohu všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov, najmä prostredníctvom implementácie výchovy k zdraviu.

Autorka: PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

BENDOVÁ, J., KAŇUCH, J. 2011. Všeobecné preventívne a vyhľadávacie postupy pri nádorových ochoreniach v primárnej starostlivosti. Odporučený diagnostický postup pre všeobecných praktických lekárov. [online]. Bratislava: Slovenská lekárska spoločnosť, Spoločnosť všeobecného praktického lekárstva, Slovenská onkologická spoločnosť, Liga proti rakovine. cit. 2021-03-20. Dostupné na internete: https://ssvpl.sk/wp-content/ uploads/ 2019/08/Onkoprevencia-2011.pdf.

BRITVÍK, M. 2003. Hardvér, Microsoft Windows 98, Internet, Microsoft World 2000, Microsoft Excel 2000. Dolný Kubín: PROFEKO, 2003, 150 s. ISBN 80-967815-3-7.

DE WET, W., KOEKEMOER, E., NEL, J. A. 2016. Exploring the impact of information and communication technology on employees’ work and personal lives. In: SA Journal of Industrial Psychology [online]. 42(1), a1330. cit. 2021-03-20. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.4102/sajip.v42i1.1330.

Flexihodiny rezervované pre poistencov VšZP. [online]. Všeobecná zdravotná poisťovňa, 11.3.2021. cit. 2021-04-04. Dostupné na internete: http://www.vszp.sk/novinky/flexihodiny -rezervovane-poistencov-vszp.html.

HEGYI, L., OCHABA, R. 2013. Výchova k zdraviu a podpora zdravia. Bratislava: Herba, 2013, 96 s. ISBN 978-80-89631-14-8.

KOLÁŘ, Z., RAUDENSKÁ, V., RYMEŠOVÁ, J., ŠIKULOVÁ, R., VALIŠOVÁ, A. 2012. Výkladový slovník z pedagogiky. Praha: Grada Publishing, 2012, 192 s. ISBN 978-80-247-3710-2.

MEŠKO, D. a kol. 2005. Medinfo 1. Martin: Osveta, 2005, 152 s. ISBN 80-8063-197-2.

NEERAJA, KP. 2011. Textbook of Communication and Education Technology for Nurses. New Delhi: Jaypee Brothers Medical Publishers, 2011, 723 p. ISBN 978-93-5025-350-2.

SAK, P., MAREŠ, J., NOVÁ, H., RICHTER, V., SAKOVÁ, K., SKALKOVÁ, J. 2007. Člověk a vzdělání v informační společnosti. Vzdělávaní a život v komputerizovaném světě. Praha: Portál, 2007, 296 s. ISBN 978-80-7367-230-0.

VELŠIC, M. 2020. Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020. [online]. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2020, 17 s. ISBN 978–80–89345–81-6. [cit. 2021-03-20]. Dostupné na internete: https://www.ivo.sk/8652/sk/aktuality/digitalna-gramotnost-na-slovensku-2020.

Miesto pre reklamu

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!