Physical activity as one of the pillars in prevention and treatment of overweight and obesity.
Abstrakt:
Úvod: Obezita je ochorenie, pri ktorom je prevencia mnohokrát účinnejšia ako liečba. Za najúčinnejší spôsob zníženia telesne hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, farmakoterapia.
Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť, či pohybová aktivita pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu.
Metodika: Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník pohybovej aktivity. Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov, 60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96). Výber respondentov bol zámerný. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Získané údaje sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky, využili sme program SPSS 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05.
Výsledky: Medzi pohybovou aktivitou získanou predúčasťou v redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05).
Záver: Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí. Pohybová aktivita má nezávisle na svojom účinku na telesnú hmotnosť podstatný vplyv na zdravotný stav a je neodmysliteľnou súčasťou prevencie a liečby obezity
Kľúčové slová: Obezita. Pohybová aktivita. Baeckeho dotazník.
Abstract:
Introduction:Prevention of obesity is more effective than cure. The most effective way of reducing weight is a comprehensive obesity management with four pillars: nutrition, physical activity, lifestyle changes and pharmacotherapy.
Aim: We determined the extent of the positive effect of physical activity performed before the participation in the body weight reducing programme on reducing selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the programme.
Methodology:We mapped physical activity of 244 respondents (60,7% women (n=144), 39,9% men (n=96)) using Baecke questionnaire. The choice was purposive. Data acquiring method conformed to basic ethical standards for research. The data were assessed with descriptive and inference statistics.We used SPSS, version 22.0, and Excel. The value of the significance level was α = 0,05.
Results: There is no significant connection between physical activity gained before the participation in weight-reducing programme and selected anthropometric overweight and obesity indicators after completing the preventative programme (body weight, waistline, BMI, WHR, visceral fat) in men (p > 0,05) or in women (p > 0,05). The only statistically significant connection was between free time index and the change in the WHR index. The higher the men´s free time activity, the higher the variance of WHR index after completing the preventative programme (rs = 0,213. p < 0,05).
Conclusion: The deficit in physical activity is a significant problem. Physical activity is an inseparable part of obesity prevention and cure, and has an impact on health nevertheless its impact on the body weight.
Keywords: Obesity, Physical Activity, Baecke Questionnaire.
ÚVOD
Slovo obezita pozná každý, no jeho chápanie je odlišné. Závisí od kultúrneho, historického, sociálneho, rodinného prostredia, v ktorom osoba žije. Obezitu definujeme ako zmnoženie telesného tuku u mužov nad 25%, u žien nad 30% rizikový faktor vzniku iných ochorení, chronické progresívne ochorenie charakterizované akumuláciou tuku s mnohopočetnými orgánovo špecifickými patologickými následkami výrazne ovplyvňujúcimi morbiditu, kvalitu a dĺžku života obézneho jedinca. Jej vznik je podmienený genetikou a vplyvom prostredia. Ako najúčinnejší spôsob zníženia telesnej hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, príslušná farmakoterapia. Liečba obezity má byť komplexná, individuálna a patrí zásadne do rúk odborníkov [1,2,3]. Pohyb je jeden zo základných prejavov života, nástrojom na zabezpečenie základných životných potrieb, prostriedkom adaptácie na stále sa meniace podmienky.
Pohybová aktivita je telesný pohyb kostrových svalov, ktorý zvyšuje výdaj energie nad pokojovú úroveň. Radíme sem voľnočasové aktivity, ktoré nevykonávame počas bežnej dennej aktivity a vedú k z výšeniu energetického výdaja nad úroveň, ktorú pozorujeme počas odpočinku, pracovnú fyzickú aktivitu, ktorá zahŕňa činnosti spojené s vykonávaním zamestnania. Pohybová aktivita vedie k úbytku podkožného i viscerálneho tuku [5]. Pravidelné cvičenie môže pozitívne ovplyvniť telesné zloženie, metabolizmus, štruktúru, funkciu tuku, kostrového svalstva, β-buniek pankreasu, ale i ďalších tkanív aj pri minimálnej redukcii, ale aj bez zmeny telesnej hmotnosti. V kombinácii so zdravou výživou má potenciál znížiť chorobnosť, zlepšiť kvalitu života a pohodu ľudí v každom veku [4,5,6].
Pri prevencii a liečbe obezity sa odporúča aktivita aeróbneho charakteru, aj keď sú známe aj pozitívne účinky silového tréningu. Vhodné je plávanie, bicyklovanie, chôdza. Frekvencia, dĺžka, intenzita trvania cvičenia závisí od možnosti a preferencie konkrétneho klienta. Nevhodná pohybová aktivita nesie so sebou riziko poškodenia pohybového systému, preto je dôležitá voľba vhodného typu [4,5,6,7].
CIEĽ
Štúdia sledovala, či zvýšená pohybová aktivita získaná pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní redukčného programu
SÚBOR A METÓDY
Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov (60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96),vo veku 20 - 65 rokov. Výber respondentov bol zámerný, do výskumu sme zaradili mužov a ženy s nadváhou alebo obezitou, ktorí vyhľadali naše centrum so záujmom znížiť telesnú hmotnosť, respondentov po bariatrickom zákroku, ktorí neudržali docielenú telesnú hmotnosť. Zaradení neboli respondenti s endokrínne podmienenou obezitou, pri ktorej môže byť nárast telesnej hmotnosti sekundárne podmieneným príznakom a liečba obezity konzervatívnym spôsobom bez cieleného ovplyvnenia primárnej príčiny by nemusela dosahovať zmeny porovnateľné so vzorkou respondentov, respondenti s diabetes mellitus, respondenti užívajúci farmakoterapeutiká na znižovanie telesnej hmotnosti. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Zber dát prebiehal v centre zdravia a výživy vo Zvolene a Bratislave. Sledovali sme somatické ukazovatele telesnej hmotnosti, obvodu pása a bokov, BMI, WHR s dôrazom na intersexuálne rozdiely. Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník, ktorý pozostáva zo 16 položiek mapujúcich mieru fyzickej záťaže pri pracovných aktivitách (8 položiek), pri športových aktivitách (4 položky) a aktivitách vo voľnom čase (4 položky) [8]. Získané údaje sme štatisticky vyhodnotili, využili sme program SPSS vo verzii 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05.
VÝSLEDKY
Celkový index pohybu sme identifikovali Baeckeho dotazníkom. U mužov aj žien sme ho vzťahovali k vybraným antropometrickým ukazovateľom nadváhy a obezity a zistili sme, že medzi celkovým indexom pohybu a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, WHR, viscerálneho tuku u oboch pohlaví po intervencii neexistuje štatisticky významný vzťah (tabuľka 1, 2).
Tabuľka 1 Vzťah celkového indexu pohybu a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u žien
Tabuľka 2 Vzťah celkového indexu pohybu a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u mužov
Medzi indexom práce u mužov a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, WHR, viscerálneho tuku po intervencii neexistuje štatisticky významný vzťah čo sme zistili aj v prípade sledovaných žien (tabuľka 3, 4).
Tabuľka 3 Vzťah indexu práce a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u mužov
Tabuľka 4 Vzťah indexu práce a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u žien
Medzi indexom športu u mužov a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, WHR, viscerálneho tuku po intervencii neexistuje štatisticky významný vzťah (tabuľka 5).
Tabuľka 5 Vzťah indexu športu a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u mužov
Medzi indexom športu u žien a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, viscerálneho tuku po intervencii neexistuje štatisticky významný vzťah. Medzi rozdielom WHR a indexom športu existuje pozitívny, štatisticky významný vzťah (r_S=0,2013,p=0,01). Čím vyšší je index športu, tým vyšší je aj rozdiel indexu WHR. Tesnosť tohto vzťahu je slabá (tabuľka 6).
Tabuľka 6 Vzťah indexu športu a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u žien
Medzi indexom voľného času a WHR sme u mužov zistili štatisticky významný pozitívny vzťah (r_S=0,211,p=0,039). Čím vyšší je index voľného času, tým vyšší je aj rozdiel WHR. Tesnosť tohto vzťahu je slabá, v ostatných prípadoch boli vzťahy štatisticky nevýznamné (tabuľka 7).
Tabuľka 7 Vzťah indexu voľného času a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u mužov
Medzi indexom voľného času u žien a rozdielom vo váhe, obvode pása, BMI, WHR, viscerálneho tuku po intervencii taktiež neexistuje štatisticky významný vzťah (tabuľka 8).
Tabuľka 8 Vzťah indexu voľného času a vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity u žien
DISKUSIA
Dominantou dnešného životného štýlu je okrem nesprávnych stravovacích návykov a stresovej záťaže aj výrazne vyšší podiel sedavého spôsobu života. Čas na zábavu a oddych nahradila televízia, mobil, počítač, čo negatívne ovplyvňuje zdravie jednotlivca a prispieva k pandémii obezity. Z viacerých epidemiologických štúdií je známe, že pravidelná fyzická aktivita je efektívna nielen z pohľadu prevencie a liečby obezity, ale aj pri znižovaní zdravotných rizík s ňou súvisiacich. Je alarmujúce, že väčšina svetovej populácie nemá v každodennom živote potrebnú dávku pohybu. Až dve tretiny Slovákov trpí nedostatkom pohybu a podobná situácia je aj v USA, Veľkej Británii a iných krajinách.
V štúdiách, ktoré sledovali Slovenskú populáciu je z rizikových faktorov životného štýlu v popredí nedostatočná fyzická aktivity prednostne u žien [9,10,11,12].Výsledky našej štúdie poukázali, že medzi pohybovou aktivitou získanou pred účasťou na redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu u mužov (p > 0,05) ani u žien (p >0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť.
Pri podrobnejšom preskúmaní súvislostí medzi jednotlivými indexami sme medzi indexom práce u mužov (p > 0,05), u žien (p > 0,05) nezistili súvislosť s vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity. Rovnako to bolo aj v prípade indexu športu u mužov (p > 0,05), žien (p > 0,05) a pri indexe voľného času a vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity u žien (p > 0,05). U mužov nebola zistená štatisticky významná súvislosť medzi indexom voľného času zmenou váhy (p > 0,05), obvodu pása (p > 0,05), BMI (p > 0,05) a viscerálneho tuku. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený pri indexe voľného času a zmene v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05).
Z analýzy Baeckeho dotazníka v rámci longitudinálnej štúdii prevalencie obezity v Čechách „Životní styl a obezita“ vyplynulo, že ľudia s normálnou hmotnosťou majú viac fyzickej aktivity vo voľnom čase a pri športe, ľudia s nadmernou hmotnosťou majú vyššiu fyzickú záťaž v zamestnaní. Tehard et al. [13] zistili, že pracovný index nekoreluje s indexami všeobecnej a abdominálnej obezity a je známe, že nízky energetický výdaj v mnohých profesiách zapríčiňuje malú varianciu fyzickej aktivity v práci, k čomu sa prikláňame aj my.
V skupine našich respondentov sa nenachádzala profesia s vysokou aktivitou a len veľmi malé % v práci vždy stojí (3,28%, n = 8), či nikdy nesedí (3,28%, n = 8), vždy chodí (2,46%, n = 6), vždy dvíha ťažké bremená (0,82%, n = 2). Taktiež autori prezentujú zistenie, že fyzická záťaž pri športových aktivitách negatívne koreluje s indexom WHR a index WHR nekoreluje s aktivitami vo voľnom čase. Naše výsledky nepreukázali takéto závery, no je potrebné spomenúť, že súbor respondentov tvorili klienti s nadváhou a vo vyššej miere s obezitou 1. až 3. stupňa. Jedným z vysvetlení našich zistení je ich možné skreslenie, nadhodnotenie objemu pohybovej aktivity, kedy sa v odpovediach v dotazníku chceli javiť v lepšom svetle, pričom realita mohla byť iná. Pre dospelých je vhodná minimálne 30 minút trvajúca mierna fyzická aktivita denne (chôdza, bicyklovanie, hry, práce v domácnosti, v záhrade, tanec, šport). Pre reguláciu telesnej hmotnosti sa odporúča pohybová aktivita strednej intenzity v trvaní 250-300 minút za týždeň. Pozitívne účinky fyzickej aktivity na zdravie súvisia s redukciou viscerálneho tuku a znížením akumulácie ektopického tuku v orgánoch a tkanivách.
Cvičenie strednej intenzity v dávke 1 hod denne vedie pri nezmenenom energetickom príjme k redukcii obvodu pása asi o 0,5 cm za týždeň [4]. V štúdiách sledujúcich negatívnu asociáciu medzi fyzickou zdatnosťou, aktivitou a adipozitou sa ukázalo, že nízka voľnočasová aktivita zvyšuje riziko obezity 3-krát u mužov a 4-krát u žien. Dospelý s vyššou fyzickou zdatnosťou majú menší obvod pása, menej viscerálneho aj subkutánneho tuku v porovnaní so sedavými jedincami rovnakého veku, pohlavia a porovnateľným BMI. 3-4 mesačné tréningové štúdie poukázali signifikantný pokles obvodu pása, aj množstva viscerálne aj subkutánne uloženého tuku u obéznych bez sprievodnej zmeny telesnej hmotnosti. Tieto zistenia informujú tých, ktorí sa snažia chudnúť aj pomocou cvičenia a môžu byť demotivovaní pomalým poklesom telesnej hmotnosti.
Neodmysliteľnou súčasťou preventívnych stratégií je pravidelné cvičenie, no najideálnejšie výsledky sa predpokladajú pri kombinácii kalorickej reštrikcie a cvičenia. Pravidelná športová aktivita je najdôležitejším pomocným prvkom v manažmente prevencie opätovného zvýšenia telesnej hmotnosti a najsilnejším prediktorom normálnej hmotnosti [10]. Zistili sme, že medzi pohybovou aktivitou získanou pred účasťou na redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) neexistuje štatisticky významná súvislosť u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05).
Pri podrobnejšom preskúmaní súvislostí medzi jednotlivými indexami sme medzi indexom práce u mužov (p > 0,05), u žien (p > 0,05) nezistili súvislosť s vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity. Rovnako to bolo aj v prípade indexu športu a vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity u mužov (p > 0,05), žien (p > 0,05) a pri indexe voľného času a vybranými ukazovateľmi nadváhy a obezity u žien (p > 0,05). U mužov nebola zistená štatisticky významná súvislosť medzi indexom voľného času zmenou váhy (p > 0,05), obvodu pása (p > 0,05), BMI (p > 0,05) a viscerálneho tuku.
Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05). Na tomto základe predpokladáme, že ak mal respondent pred začatím samotného programu vyššiu pohybovú aktivitu, jej úprava v programe bude pre neho ľahšia a teda aj úbytok celkovej telesnej hmotnosti, zníženie BMI, obvodu pása, WHR, množstva viscerálneho tuku bude výraznejšie, než u respondenta s nižšou pohybovou aktivitou.
ZÁVER
V životnom štýle sa výrazne zvýšil podiel sedavého spôsobu života. Ľudia sú spoločnosťou negatívne motivovaní k nižšiemu dennému výdaju energie, čo vedie k dramaticky sa zvyšujúcemu spektru rizík vedúcich k vzniku civilizačných ochorení. Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí.
Vzťah medzi fyzickou aktivitou a nadváhou, či obezitou je komplexný. Všeobecne je akceptovateľný názor, že nižšia fyzická aktivita súvisí s prírastkom telesnej hmotnosti v priebehu času a na druhej strane zvyšovanie telesnej hmotnosti a obezita vyúsťuje v znižovaní fyzickej aktivity [6,13]. Pohybová aktivita je neoddeliteľnou súčasťou liečby obezity a má rovnakú úlohu v prevencii obezity a chorôb s ňou súvisiacich. Prispieva k redukcii telesnej hmotnosti, je prevenciou vzostupu hmotnosti a vzniku metabolických a kardiovaskulárnych chorôb, znižuje úmrtnosť zo všetkých príčin.
Autorka: PhDr. Mgr. Ing. Trnková Ľubica, PhD. MPH
VŠ ZaSP sv. Alžbety, Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi, Rožňava
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
[1] MINÁRIK P., MINÁRIKOVÁ D. Obezita ako rizikový faktor kolorektálneho karcinómu.
Medicína pro praxi. 2012; 9(11): 451-445.
[2] KUNEŠOVÁ M., DOLEŽALOVÁ K., MÜLLEROVÁ D. Základy obezitologie. Praha:
Galén. 2016. 172 s. ISBN 978-80-7492-217-6.
[3] FÁBRYOVÁ Ľ. Súčasná situácia v manažmente obéznych pacientov na Slovensku.
Koncept národného komplexného manažmentu obezity v Slovenskej republike. Via
Practica, 2017; 14(6):279-285.
[4] UKROPCOVÁ B., ŽIAK O., SLOBODOVÁ L.et al. Pohybová aktivita „na mieru“:
diagnostika, edukácia a individualizovaná preskripciacvičenia. ViaPractica. 2015; 12(5):
188-192.
[5] ŠTICH V. Pohybová aktivita v prevencii a léčbě obezity. Základy obezitologie. Praha:
Galén, 2016. s.113-117. ISBN 978-80-7492-217-6.
[6] UKROPCOVÁB., UKROPEC J.Fyzická aktivita, obezita a zdravie. Klinická
obezitológia. Brno: FactaMedica, 2013. s. 102-122. ISBN 978-80-904731-7-1.
[7] FÁBRYOVÁ Ľ., UKROPCOVÁ B., MINÁRIK P., UKROPEC J. Prečo treba liečiť
obezitu. Bratislava: Raabe. 2019. 54 s. ISBN 978-80-8140-370-5.
[8] BAECKE JA., BUREMA J., FRIJTERS JE. A shortquestionnaireforthemeasurement
of habitualphysicalactivity in epidemiologicalstudies. In American Journal of Clinical
Nutrition, 1982, 36(5):936-42.
[9] AVDIČOVÁ M. Monitorovanie rizikových faktorov chronických chorôb v SR. Svidník:
Slovenská spoločnosť praktickej obezitológie, 2013, 175 s. ISBN 978-80-971460-0-9.
[10] MATULNÍKOVÁ Ľ. Manažment pohybovej aktivity v prenatálnej starostlivosti u
tehotnejženy s obezitou. Bakalárska práca. Katolícka univerzita v Ružomberku. 2013.
65 s.
[11] FÁBRYOVÁ Ľ. Epidemiológia a zdravotné dôsledky obezity. ViaPractica.2015;
12(1):8-14.
[12] BELOVIČOVÁ M., MATULA P. Účinnosť nefarmakologickej liečby obezity. The
efficacy of non – pharmacologicaltretment of obesity in a spa. In CardiologyLett.
2017;26(3):138-144.
[13] TEHARD B., SARIS WIM H. M.,ASTRUP A. et al.Comparison of twophysical
activityquestionnaires in obesesubjects: the NUGENOB study. Medicine&Science
inSport&Exercise. 2005, Sep;37(9):1535-1541.doi: 10.1249/01.mss.0000177464.68521.3b
[14] MATOULEK M., SVAČINA Š., LAJKA J. Obezita v Česku 2013. Obezitologie
a bariatrie. 2013. [online] [cit.2020-04-11]. Dostupné na: https://www.gsymposion.cz/download.php?type=akce_files&id=447