Pohľad na vymedzenie pojmov kultúra a kultúrny systém

feb 1 2021

A look at the definition of the terms of culture and cultural system

Abstrakt: Vymedziť pojem kultúra sa zdá na prvý pohľad jednoduchá úloha. V skutočnosti ale na definovanie tohto pojmu nie je jednotný pohľad. O to viac, že kultúra je vlastne systémom a tak obsahuje aj rôzne subsystémy. V tomto článku sa snažíme priniesť jedno z chápaní kultúry a kultúrneho systému vychádzajúc z rôznych pohľadov a aj skúseností.
Kľúčové slová: alternatívne kultúry, dominantná kultúra, kontrakultúra, kultúra, kultúrny systém, menšinové kultúry, subkultúra

Abstract: Defining the concept of culture seems at first glance a simple task. In reality there is no single view to define this term. All the more so as culture is actually a system and thus contains various subsystems. In this article, we try to bring one of the understandings of culture and the cultural system based on different perspectives and experiences.
Key words: alternative cultures, dominant culture, counterculture, culture, cultural system, minority cultures, subculture

Každý národ alebo štát má svoju vlastnú kultúru. Samotný koncept kultúry možno chápať z viacerých hľadísk. Jedna z definícií hovorí, že pojem kultúra sa môže všeobecne vzťahovať na súbor výkonov vlastností komunity, ktoré ľudia všeobecne považujú za prejav „vyššieho“ rozvoja (napr. ľudská kultúra), analogické výkony/vlastnosti jednotlivcov, vo svojich prejavoch, správaní alebo činnostiach, zdvorilosti, sofistikovanosti, ale aj umenia a vzdelávania. V tomto zmysle môžeme na základe Claytona a Tomlinsona (2000), ale aj Tushneta (1996) tvrdiť, že kultúra je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv. V sociálnych vedách je to súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných vlastností, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. V roku 2002 UNESCO definovalo kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych znakov spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý obsahuje okrem umenia a literatúry aj bežný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru.“ (http://www.unesco.org/education/imld_2002/unversal_decla.shtml)

Z etymologického hľadiska definoval pojem kultúra Zimmermann (2017). V tomto zmysle chápeme kultúru ako rôzne skupiny ľudí v spoločnosti, ktoré sú definované jazykom, náboženstvom, jedlom, spoločenskými zvykmi, hudbou a umením. Poznamenávame, že tieto charakteristiky sa najčastejšie menia v rámci rôznych územných celkov, ako sú svetové, národné, regionálne atď. Kultúry tiež podliehajú zmenám v priebehu času, ktoré vyplývajú z postupného vývoja globálnej spoločnosti. Tieto faktory ovplyvňujú široké chápanie zvykov, ktorými sa prenášajú rôzne vzorce správania a interakcie z generácie na generáciu, ako aj kognitívne koncepty a ideológie. Ďalším autorom, ktorý definoval pojem kultúra, je Ondrejkovič (2000). Kultúru chápe ako jednotný celok, ktorý má svoj špecifický spôsob organizácie, realizácie a rozvoja aktivít, ktorý sa objektivizuje vo výsledkoch správania, najmä vo výsledkoch práce. Podľa Juszczyka a Kima (2017) je kultúra „zmysluplný systém zdieľaný väčšinou ľudí, ktorí žijú alebo interagujú v určitom priestore, ktorý pomáha určovať, ako ľudia navzájom pracujú, ako komunikujú, ako si vládnu, ako interagujú s krajinou a ako sa vzdelávajú.“ Táto definícia je celkom dobrá, ale nie úplne presná. Obsahuje totiž prvok väčšiny (majority) a je teda vhodnejšia na definovanie dominantnej kultúry, ktorú uvedieme nižšie. Poslednou z definícií kultúry, ktorú uvádzame, je definícia Strieženca (1996), ktorý ju definuje ako „súhrn výsledkov ľudskej výchovy, materiálnych a duchovných hodnôt, sociálnych hodnôt a procesov, sociálnych vzťahov formovaných počas ľudskej spoločnosti, spôsob ich vytvárania, získavania, uchovávania a najmä transformácie do vnútornej osobnej kultúry človeka.“ Práve táto definícia je veľmi dobrá, najmä preto, že poukazuje na osobný, subjektívny aspekt kultúry. Význam tejto definície vidíme aj v tom, že pojem kultúra zahŕňa okrem výsledkov samotnej ľudskej činnosti aj spôsob ich získavania a skutočného prenosu kultúry na ďalšie generácie. V zmysle tejto definície pojem kultúra neodpovedá iba na otázku „Čo?“, ale tiež na otázku „Ako?“, to znamená, že v sebe zahŕňa aj aspekt udržateľnosti. Keď teda chápeme kultúru ako určitú množinu, resp. systém, z toho vyplýva, že sa skladá z rôznych subsystémov.

Môžeme sa stretnúť s rôznymi názormi na rozdelenie kultúrneho systému na jednotlivé subsystémy. Napríklad Mistrík (1999) uvádza subsystémy dominantná kultúra, ktorá je založená na dominantnom životnom štýle prevažne stredných spoločenských vrstiev a alternatívne kultúry, ktoré týmto menom nazývame vďaka jeho neutralite, avšak naznačuje, že ide o alternatívu k dominantnej kultúre, no otvára príležitosti pre ďalšie, hlbšie alternatívy. Pridáva sem ešte konzervatívnu kultúru zameranú na zachovávanie tradičných hodnôt, ktoré sú nespochybniteľné pre jej nositeľov a marginálne kultúry, ktoré sa obracajú proti dominantnej kultúre, a členovia týchto kultúr často žijú na okraji spoločnosti, ako aj na okraji zákona. Aj keď je toto rozdelenie relatívne výstižné, stále nie je úplne presné, pretože napríklad už nešpecifikuje alternatívne kultúry. Preto sme vytvorili podobné, tiež jednoduché, ale trochu presnejšie rozdelenie. V rámci neho môžeme primárne rozdeliť kultúrny systém na dva základné subsystémy.

Prvým je dominantná kultúra, ktorá znamená väčšinovú kultúru danej spoločnosti, tj. kultúru, ktorá je v spoločnosti najrozšírenejšia, štandardná kultúra zameraná na ľahko „konzumovateľné“ kultúrne produkty, ako je napríklad stredný prúd populárnej hudby, bestsellery a populárna literatúra. Jej základná orientácia je konzumnej povahy, čo znamená, že nekladie až taký veľký dôraz na tvorivosť jednotlivca, ale na druhej strane, nespochybňuje všeobecne uznávané hodnoty. Dôležitú úlohu v tejto kultúre zohrávajú masmédiá, prostredníctvom ktorých sa „štandardná“ (dominantná) kultúra šíri v spoločnosti.

Druhý subsystém pozostáva z alternatívnych kultúr, ktoré, ako už naznačuje ich názov, ponúkajú rôzne alternatívy k dominantnej kultúre. Tieto však môžeme ďalej rozdeliť na tri ďalšie subsystémy (alebo, keby sme chceli, tak subsubsystémy). Prvým sú subkultúry, ktoré dopĺňajú hlavnú kultúru, nezatracujú ju a nesnažia sa postaviť proti nej ako celku do opozície. Druhým sú kontrakultúry, ktoré už sú v priamom protiklade s väčšinovou kultúrou (napríklad anarchisti). Týmto pojmom sa prvý krát označil protest proti v tom čase súčasnej dominantnej kultúre, vyjadrený mládežou 60. a 70. rokov 20. storočia, ktorý sa prejavil v otvorenom odmietaní spoločenských hodnôt, morálnych noriem, morálnych ideálov konzumnej spoločnosti, štandardu a stereotypov masovej kultúry, spôsobu života založenom na spoločenskej prestíži a materiálnom blahobyte (jednalo sa hlavne o USA). (http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kontrakultura.html) V súčasnosti ich chápeme aj ako protest, otvorený boj, proti dominantnej kultúre konkrétnej spoločnosti. Pôsobia rušivo na väčšinovú kultúru, preukazujú prvky rôznych sociálno-patologických javov.

Okrem subkultúr a kontrakultúr existujú v každej spoločnosti (alebo danej societe, k čomu sa ešte dostaneme) aj kultúry, ktoré sú dominantné v iných societach, a teda nie sú v priamom protiklade k dominantnej kultúre našej spoločnosti, nesnažia sa ju úplne nahradiť, ale vhodne ju dopĺňajú. Voláme ich menšinové kultúry (kultúry inej národnosti a etnickej príslušnosti v krajine). V tejto súvislosti si pravdepodobne predstavíme, že pri určovaní toho, čo je dominantná a čo alternatívna kultúra nám dominantnú kultúru určia hranice štátu. Nie je to presné a tým pádom ani správne vnímanie. Vhodnejšie je to vnímať cez konkrétnu hodnotenú societu. Uvedieme to na príklade globalizácie Európy a našej krajiny - Slovenska. Slovenská republika hraničí s krajinami Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, a Ukrajina. V rámci svojich hraníc, je teda na území Slovenska dominantná slovenská kultúra a kultúra Maďarov, Čechov, Rakúšanov a Poliakov žijúcich na Slovensku je menšinová. Keby sme však ako hodnotenú societu vnímali hranice Českej republiky, tam by už bola dominantná česká kultúra a kultúra Slovákov žijúcich v Českej republike by bola vnímaná ako menšinová.

To isté platí aj v ďalších prípadoch. Keby sme sa však na to pozreli globálne a za hodnotenú societu by sme považovali napríklad Európsku úniu, tak v rámci nej je dominantná európska kultúra, ktorá síce v sebe obsahuje prvky kultúr jednotlivých členských štátov, ale samostatné kultúry všetkých členských krajín sú v nej aj tak vnímané ako menšinové kultúry. Veľmi dôležité je tiež spomenúť, že kultúrny systém nie je statický, ale je veľmi dynamický. Jednotlivé pozície kultúr sa v ňom môžu ľahko meniť. Časté je, že sa navzájom vymenia napríklad dominantná kultúra s kontrakultúrou (napríklad pri zmene spoločensko-politického zriadenia, zmene politických systémov, monarchií na republiky a pod.). Vymeniť sa ľahko môžu aj pozície dominantnej kultúry a menšinových kultúr (napríklad pri rozdelení spoločných republík, alebo osamostatňovaní sa jednotlivých krajín a národov, ktoré predtým nemohli fungovať samostatne, ako napríklad v Európe krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska). Vedeli by sme nájsť prípady, keď sa počas života jedného človeka radikálne zmenil kultúrny systém v ktorom žil aj viac ako desať krát.

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že zadefinovať kultúru je relatívne jednoduché, ako môžeme v tomto článku vidieť, nie je to celkom pravda. Kultúrny systém je pomerne zložitý, keďže sa skladá z viacerých komponentov, ktoré sú navyše v pohybe. Poznanie kultúrneho systému je však dôležité z hľadiska jeho ďalšieho skúmania a odhaľovania jeho aspektov, ktoré by mohli byť časom rizikové tak pre spoločnosť ako celok, ale aj pre jednotlivých jej členov.

Záver

V príspevku sme si dali za cieľ zadefinovať kultúru z rôznych pohľadov a predstaviť ju ako systém, ktorý je vysoko dynamický. Tiež sme sa snažili popísať jednotlivé subsystémy tohto zložitého celku. Z hľadiska ďalšieho skúmania jednotlivých týchto elementov to totiž považujeme za potrebné. Práve kvôli tomu, aby sme si nemýlili subkultúry napríklad s kontrakultúrami a podobne. Ku každej z nich totiž musíme pristupovať iným spôsobom, nakoľko aj ich prípadný negatívny dopad na mládež a spoločnosť môže byť diametrálne odlišný. Veríme, že sa nám podarilo tento systém do istej miery usporiadať.

Autor: PhDr. Peter Papšo, PhD.
Katedra sociálnej práce PF UMB v Banskej Bystrici

Zoznam bibliografických odkazov

CLAYTON, R. – TOMLINSON, H. 2000. The Law of Human Rights Vol. 1. New York: Oxford University Press, 2000. ISBN 0-19-924360-3

UNESCO Universal Declaration on Cultural Diversity. 2002. [online].
[citované: 2020-07-12]. Dostupné na: http://unesdoc.unesco.org/images/0012/001271/127162e.pdf

FILIT Otvorená filozofická encyklopédia. [online].
[citované: 2020-07-12]. Dostupné na: http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kontrakultura.html

JUSZCZYK, S. – KIM, Y. 2017. Impact of Culture on Education in Poland and South Korea. A Comparative Analysis. In: The New Educational Review, Vol. 48, No. 2, ISSN 1732-6729

MISTRÍK, E. 1999. Kultúra a multikultúrna výchova / Culture and Multicultural Education. 1. edition. Bratislava: Iris, 1999. ISBN 80-88778-81-6

ONDREJKOVIČ, P. ET AL. 2000. Sociálna patológia. Bratislava: VEDA, 2000. ISBN 978-80-224-1074-8

STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: AD, 1996. ISBN 80-967589-0-X

TUSHNET, M. 1996. Living with Bill of Rights. In: GEARTY, C. – TOMKINS, A. (eds.). Understanding Human Rights. London: Mansell Publishing Limited, 1996. ISBN 1-85567-609-5

ZIMMERMANN, K. A. 2017. What is Culture? Definition of Culture. In: http://www.livescience.com/21478-what-is-culture-definition-ofculture.html